Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/62/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107214678
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3107214678.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou právnej veci žalobcu H.. W. V., štátneho občana

Slovenskej republiky, bytom V. W. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so
sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B , Trenčín proti žalovanému V. V., štátnemu občanovi W. republiky,
bytom G. 64X/XX, I. práv.zast. Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom Šafárikova 12, Trenčín
o zaplatenie 11.617,87 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.414,79 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne od 13.03.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 11.617,87 Eur
(350.000,- Sk) spolu s 5 % ročným úrokom od 08.10.2004 do 31.12.2005 a s 8% ročným úrokom z
omeškania z istiny od 01.01.2006 do zaplatenia. Uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
07.10.2004 uzavretej za účasti svedka U. O. poskytol žalovanému spolu XX.XXX,XX(XXX.XXX,- Sk),

ktorésažalovanýzaviazalvrátiťdo31.12.2005spolus5%ročnýmúrokom.Žalovanýnedodržalzmluvné
podmienky a ani po výzvach mu požičané finančné prostriedky nevrátil. Uplatnil si náhradu trov konania.
Navrhol vydať platobný rozkaz.
2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s odôvodnením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. V odpore žalovaný uviedol, že zmluva o pôžičke je falšovaná a aj podpis na nej nie je jeho a žiada, aby

ju posúdil súdny grafológ, pričom ani svedkyňa U. O., ktorá je sekretárka žalobcu, nemôže dosvedčiť,
že zmluvu o pôžičke podpísal.

4. Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.617,87 Eur spolu s 5 % ročným úrokom od
08.10.2004 do 31.12.2005 a s 6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.617,87 Eur od 01.01.2006
do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného úroku z

omeškania žaloba zamietol.

5. Na odvolanie žalobcu vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené Krajský súd v Trenčíne ako súd
odvolací svojím uznesením č.k. 5Co/276/2009 - XXX zo dňa 9.marca 2010 vyššie uvedený rozsudok vnapadnutej časti zrušil s odôvodnení, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil. Skonštatoval, že za daného skutkového stavu, je doposiaľ zrejmé iba to, že žalobca
požičal žalovanému viackrát peniaze, nie je však zrejmé v akých sumách, aká bola dohoda o určení času

vrátenia peňazí, či tieto peniaze boli, a kedy žalobcovi vrátené, či na to existujú príslušné doklady. Ďalej
bolo preukázané a medzi účastníkmi konania i nesporné, že žalobca za žalovaného zaplatil úver vo
Všeobecnej úverovej banke vo výške 140.093,21 Sk, čím vznikol medzi nimi záväzkový vzťah. Aká bola
dohoda medzi účastníkmi konania ohľadom tohto vzťahu však doposiaľ preukázané nebolo. Súd prvej
inštancie uložil v ďalšom konaní vypočuť účastníkov konania na skutočnosti, kedy došlo k pôžičkám

medzi nimi, aký bol obsah ich dohody ohľadom vrátenia peňazí, pričom dôkazné bremeno na preukázaní
zmluvy o pôžičke má žalobca s tým, že pokiaľ sa týka zaplatenia úveru žalobcu za žalovaného je
potrebné doplniť dokazovanie na dohodu účastníkov pri tomto záväzkovo právnom vzťahu.

6. Pred zrušením rozsudku odvolacím súdom vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobcu a
žalovaného, oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2004, výpisu z účtu v peňažnom ústave

- prehľad transakcií vkladového účtu k 07.10.2004, výdavkových pokladničných dokladov zo dňa
27.02.2004, 11.03.2004, 27.04.2004, 21.05.2004, 04.06.2004, 14.06.2004, 16.06.2004, 02.07.2004,
13.08.2004, 08.09.2004, 24.09.2004 a 07.10.2004 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2004 bolo zistené, že žalobca a odporca uvedený deň

uzavreli zmluvu, podľa ktorej žalobca požičal odporcovi peňažnú čiastku vo výške 350.000,- Sk, ktorú
sa odporca zaviazal vrátiť žalobcovi do 31.12.2005 s 5% ročným úrokom buď po častiach alebo vcelku.
Odporca dlh v lehote splatnosti v celom rozsahu nevrátil.

8.Zvýsluchužalobcu bolozistené,žežalovanémuposkytolpôžičkuvovýškežalovanejsumy,ktorábola

vyplácaná postupne. Žalovaný ho o pôžičku požiadal, nakoľko prerábal byt, ktorý chcel neskôr predať.
Napriek tomu, že byt predal, požičané peniaze nevrátil. Časť peňazí bola požičaná za účelom uhradenia
úveru, ktorý mal žalovaný na auto z dôvodu vysokej úrokovej miery. Časť pôžičky bola požičaná za
účelom nákupu nehnuteľnosti. Žalovaný opakovane sľuboval, že pôžičku vráti, neurobil tak, i keď asi
pred trištvrte rokom počas dedičského konania nenamietal nutnosť vrátenia požičaných peňazí a dlžobu

nespochybnil. I pred pol rokom telefonicky prisľúbil vrátenie peňazí, ale dlh nevrátil. Tvrdenia žalovaného
uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu posúdil ako účelové, nakoľko k podpísaniu zmluvy došlo
pred svedkom slobodne a vážne, a to, že žalovaný nedodržal štandardnosť svojho podpisu, nezakladá
neplatnosť tohto úkonu. V zmluve o pôžičke je uvedená suma, ktorá bola žalovanému vyplatená a
ktorej prevzatie potvrdil podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch. Podpisy, ktoré sa na týchto

dokladoch nachádzajú, sú vizuálne totožné s podpisom žalovaného na jeho vyjadreniach a podaniach
v tomto konaní.

9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že nespochybňuje, že žalobcu pozná dlhé roky a opakovane si od
neho požičal finančné prostriedky. Nesúhlasil s výškou sumy požičanej od žalobcu. Nespochybnil, že na

základe uzavretej zmluvy o pôžičke žalobca za neho zaplatil zostatok úveru, ktorý mu bol poskytnutý
peňažným ústavom, a to VÚB, a.s., vo výške 140.093,21 Sk. Vyslovil presvedčenie, že okrem tejto sumy
si od žalobcu požičal jednorázovo sumu 80.000,- Sk, o čom bola spísaná písomná zmluva o pôžičke,
ktorú nepredložil. Nespochybnil však, že finančné prostriedky preberal od žalobcu postupne a ako
doklad o ich prevzatí boli spisované výdavkové pokladničné doklady, ale niekedy i týždeň alebo dlhšiu

dobu, ako mu boli finančné prostriedky odovzdané. Mal za to, že peniaze, ktoré si takto požičiaval, boli
zahrnuté do sumy 80.000,- Sk na ktorú bola spísaná písomná zmluva a výdavkové pokladničné doklady
boli zlikvidované. Uviedol, že niektoré zo súm uvedených na výdavkových pokladničných dokladoch
žalobcovi i uhradil. Dodal, že so žalobcom sa dohodli pri dedičskom konaní po jeho rodičoch, že
mu požičané peniaze vyplatí po odpredaní zdedenej nehnuteľnosti, ale táto doteraz predaná nebola,

nakoľko v nej žije zdravotne postihnutý. Nehnuteľnosť sa predáva prostredníctvom realitnej kancelárie.
Zdôraznil, že spochybňuje svoj podpis na zmluve zo dňa 07.10.2004, nakoľko si nevie vysvetliť, prečo
jeho podpis vyzerá tak, ako je na zmluve.

10. Z výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 27.02.2004, 11.03.2004, 27.04.2004, 21.05.2004,

04.06.2004, 14.06.2004, 16.06.2004, 02.07.2004, 13.08.2004, 08.09.2004, 24.09.2004 a 07.10.2004
bolo zistené, že žalovaný za účelom pôžičky prevzal od žalobcu dňa 27.02.2004 sumu 16.000,- Sk, dňa
11.03.2004 sumu 18.000,- Sk, dňa 27.04.2004 sumu 13.000,- Sk, dňa 21.05.2004 sumu 20.000,- Sk,
dňa 04.06.2004 sumu 25.000,- Sk, dňa 14.06.2004 sumu 15.000,- Sk, dňa 16.06.2004 sumu 3.000,-Sk, dňa 02.07.2004 sumu 10.000,- Sk, dňa 13.08.2004 sumu 19.000,- Sk + dodatočne 1.000,- Sk, dňa
08.09.2004 sumu 1.000,- Sk a 14.09.2004 sumu 9.000,- Sk, dňa 24.09.2004 sumu 10.000,- Sk a dňa
07.10.2004 sumu 50.000,- Sk.

11. Po vykonaní ďalšieho dokazovania v intenciách nariadenia a usmernenia súdu II. inštancie
dovypočutím sporových strán, výsluchom svedkyne U. O., oboznámením vyjadrenia žalovaného zo
dňa 15.9.2011 vrátane výpisu z účtu v peňažnom ústave, výpisom z účtu vo VÚB,a.s., vyjadrením
žalovaného vo veci zo dňa 30.12.2013, trestného oznámenie zo dňa 8.1.2014, vyjadrenia vo veci zo dňa

24.3.2016 vrátane listiny označenej ako porovnanie podpisu, správy VUB banky, vyjadrením žalovaného
vo veci zo dňa 17.5.2016.

12. Z výsluchu svedkyne Aurélie Barčákovej, účtovníčky, pokladníčky žalobcu do roku 2008 vyplynnulo,
že pozná žalovaného osobne, nakoľko k žalobcovi veľmi často chodieval a aj pre žalovaného
spracovávala faktúry resp. všetko čo potreboval, nakoľko nemal ani kanceláriu. Pamätá, že si požičiaval

peniaze od žalobcu, a to opakovane. Pamätá sa, že spočiatku keď si požičal peniaze, niečo aj
vrátil, ale neskôr peniaze, ktoré boli zdokladované už nevrátil. Jeho výdavky presiahli príjmy, nakoľko
rekonštruoval byt, kúpil si byt v Zlatovciach a podobne. Potvrdila, že videla odovzdávanie peňažných
prostriedkov žalovanému. Keď sa žalovanému požičali peniaze, tak sa o tom spísal aj doklad. Po
nahliadnutí do originálov pokladničných dokladov (zo dňa 27.02.2004 a nasledujúceho obdobia)

potvrdila, že tieto výdavkové pokladničné doklady vypĺňala a vypisovala ona, nakoľko pozná svoje
písmo. Pokiaľ ide o doklad zo dňa 27.02.2004, potvrdila, že žalovanému bolo zapožičaných 16.000,- Sk,
tak ako je na ňom uvedené, a v ten istý deň mal požiadavku na zapožičanie ďalších 1.000,- Sk, pričom
sám súhlasil s tým, že VPD sa nebude prepisovať, že sa suma 1.000,- Sk dopíše k celkovej sume tam
uvedenej. Rovnako bola na VPD z 13.08.2004 v sume 19.000,- Sk (slovom) pripočítaná suma 1.000,-

Sk, na VPD z 08.09.2004 k sume 1.000,- Sk pripísaná suma 9.000,- Sk, pričom bolo poznačené, že toto
bolo odovzdané žalovanému 14.09.2004. Pokiaľ ide o nasledujúce VPD, kde sú uvedené dva dátumy,
bolo to tak, že prvý krát si zobral len časť z uvedenej sumy, 11.03.2004 a nasledujúci dátum 15.04. 2004
sizobralzostatoksumy,takžespolutátosuma11.03a15.04.bolavovýške18.000,-Sk,uvedenésastalo
aj na VPD z 27.04.2004 a 12.05.2004, keď si v oba tieto dni zobral 13.000,- Sk, pričom ako dôveroval

on jej, ona dôverovala a všetci v kancelárii jemu. Okrem týchto VPD sa požičané sumy zapisovali aj
do zošita, ktorý viedla, ale nepamätám si, kde skončil, pamätá, že v tomto zošite zapísané ukazovala
žalovanému, ktorý ju uisťoval, že vie, že je to dobré, ale rád, že mu to takto vedie, že jej dôveruje. Aj
nasledujúce VPD vypisovala, je zrejmé, že sú písané jej písmom. Zdôraznila, že všetky VPD žalovaný
pred ňou aj podpísal, ona sama žiadne podpisy na VPD nedopisovala, nedovolila by si to, vie, že práca

s peniazmi musí byť presná. Všetky podpisy uvedené na VPD sú podpisy žalovaného, ide o veľké sumy,
nikdy by si nedovolila s cudzími peniazmi nakladať nezodpovedne. Tieto VPD mala schované v obálke v
trezore. Pokiaľ ide o kópiu zmluvy o pôžičke túto písomnosť spisovala ona, typ písma je jej známy, mala
takýto písací stroj, pričom text jej bol pravdepodobne diktovaný, konkrétne okolnosti si nepamätá, ale
vzhľadom, že bola pokladníčka, musela byť pri tom. Myslím, že sa zrátali všetky písomnosti, podľa ktorej

si žalovaný požičiaval a o tomto bola spísaná táto zmluva o pôžičke. Pamätá si, že sa to spočítavalo,
nakoľko som bola za peniaze zodpovedná. Pokiaľ ide o vrátenie požičaných súm na žiadnu dohodu,
ktorú medzi sebou uzatvárali žalovaný so žalobcom si nepamätá, ale žalovaný bol opakovane viackrát
vyzývaný, aby zaplatil požičané peniaze, žalovaný vždy sľúbil, že
13. prinesie, zaplatí, ale nestalo sa tak.

14. Z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu bolo zistené, že s návrhom žalobcu v
celom rozsahu nesúhlasí, považuje ho za účelový a vymyslený, s poukazom na nasledovné skutočnosti:
už v podanom návrhu zo dňa 21.05.2007 žalobca účelovo neuviedol kedy plnil Zmluvu o pôžičke, čiže
zmluvu reálnu, teda kedy žalovanému peniaze odovzdal. V písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke
zo dňa 07.10.2004 je uvedený ako svedok odovzdania sumy pôžičky p. Barčáková, pričom následne

samotným žalobcom bolo v konaní vyvrátené, že by tohto dňa peniaze žalovanému odovzdal, ale mu
ich údajne odovzdával pri vystavovaní výdavkových pokladničných dokladov. Podľa tvrdení žalobcu
dňa 07.10.2004 došlo k vyplateniu úveru vo VÚB a.s., zo strany žalobcu ako ručiteľa, k podpísaniu
Zmluvy o pôžičke na sumu 350.000,-Sk a zároveň k odovzdaniu sumy vo výške 50.000,- Sk podľa
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 07.10.2004. Takéto konanie nie je dôveryhodné, pričom

poukazuje na podpis žalovaného a to v zmysle vyjadrení žalobcu, ktorý navrhuje, aby súd rozhodol na
základe skutočností, že podpisy žalovaného sú vizuálne podobné, pričom i odborne nespôsobilá osoba
z podpisov musí vidieť, že podpisy sú absolútne odlišné. Rozporuplné je i tvrdenie žalobcu, že zmluvu o
pôžičke žalovaný podpísal spôsobom, aby podpis nevyzeral ako jeho vzhľadom na skutočnosť, že tohoistého dňa podpísal i výdavkový doklad, ktorým by mal žalobca požičať sumu 50.000,- Sk. Poukázal tiež
skutočnosť, že na výdavkových pokladničných dokladoch sú dopisované sumy pôžičiek, čiže číselné
sumy nesedia so sumami uvedenými slovne. Takisto na jednom chýba uvedenia roku, v ktorom mal

byť žalovaným podpísaný. Podpis žalovaného, dlžníka na zmluve o pôžičke nie je žalovaného a tiež
spochybňuje dátumy uvedené na výdavkových dokladoch. Má za to, že či už zmluva o pôžičke alebo
výdavkové doklady sú jedinými dôkazmi žalobcu má povinnosť preukázať sa originálmi týchto dokladov,
nakoľko aj vzhľadom na charakter materiálu, z ktorého bývajú pokladničné doklady vyrobené, po ich
skopírovaní nie je vidieť prípadné zásahy do písma na výdavkových dokladoch. Žalovaný mal od žalobcu

požičané finančné prostriedky avšak tieto už dávnejšie vrátil pričom boli dohodnutí, že tento fyzicky
zničí výdavkové doklady. Čo sa týka platby vo výške 140.093,20 Sk jedná sa o splatenie úveru a to
síce dobrovoľným spôsobom zo strany ručiteľa po vzájomnej dohode so žalovaným ako odmena za
sprostredkovanie obchodného prípadu.

15. Z písomného vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.04.2016 vyplynulo, že navrhuje vo veci vyhotovenie

znaleckého posudku vo veci zistenia pravosti podpisu žalovaného na Zmluve o pôžičke zo dňa
7.10.2004, či boli pozmeňované príjmové doklady, nakoľko žalovaný popiera pravosť príjmových
dokladov /boli na nich pozmeňované, dopisované sumy a dátumy, niektoré dátumy absentujú/ a pravosť
svojho podpisu na Zmluve o pôžičke/ nepodpísal ju žalovaný. Rozdiel medzi podpisom na príjmových
dokladoch a zmluve o pôžičke /dokonca sú údajne vyhotovené v rovnaký deň - 7.10.2004/ je viditeľný aj

voľným okom. Poukázal nato, že žalobca žiadnym spôsobom v doterajšom konaní nepreukázal, že sa
jedná o zmluvu o pôžičke podpísanú žalovaným a že samotná pôžička vznikla. V osobných možnostiach
žalovaného nie je zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku z dôvodu, že nedisponuje originálom
zmluvy o pôžičke a nemá prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku.

16. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.05.2016 vyplynulo, že má za to, že platba vo veci
označovaná ako zaplatenie úveru žalobcom za žalovaného zo dňa 7.10.2004 nemôže byť pôžičkou,
nakoľko sa vo veci nejedná o reálnu zmluvu ani medzi účastníkmi konania nebolo dohodnuté, že
by sa jednalo o pôžičku predmetných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené by sa mohlo jednať len
o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, pričom tento nárok je v celom rozsahu premlčaný,

nakoľko ho žalobca nevzniesol v dvojročnej premlčacej lehote. Podľa svedkyne Barčákovej došlo k
odovzdaniu prostriedkov žalobcom žalovanému vždy v kancelárii žalobcu, pričom sám žalobca potvrdil,
že sa tak nedialo a prostriedky boli odovzdávané aj mimo kancelárie. Poukázal tiež na vyjadrenie
svedkyne, že žalovaný podpísal Zmluvu o pôžičke zo dňa 7.10.2004 medzi dverami, čo nie je logické
ani dôveryhodné, že by žalovaný podpisoval zmluvu na takú vysokú sumu týmto spôsobom. Na základe

uvedených skutočností považuje svedeckú výpoveď pani O.j za nedôveryhodnú a účelovú. Žalobca v
celomkonanínepreukázalreálneodovzdaniepredmetupôžičkypodľazmluvyopôžičke,vktorejtvrdí,že
boli prostriedky odovzdané na základe tejto zmluvy 07.10.2004, pričom podľa ostatných tvrdení žalobcu
mali byť odovzdané v iných dátumoch a iným spôsobom, čo v zmluve dohodnuté nebolo. Pokiaľ ide
obsah dohody, že mu požičané peniaze vráti tak sa dohodli sme sa, že keď vyfaktúruje a bude mi

vrátené peniaze v rámci podnikania, požičané peniaze žalobcovi vráti. Peniaze, ktoré si od žalobcu
požičal mu aj vrátil, už nevie dátum, nakoľko to je veľa rokov dozadu.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd
posudzoval prednostne otázku premlčania uplatneného nároku resp. jeho časti.21. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

22.Podľajednotnéhoprávnehonázoruvprípade,aksplatnosťneboladohodnutáaniinakurčená,začína
premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, čo dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže
už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo vykonať. Preto rozhodným

dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného
právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľa o splnenie dlhu)
Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. Komentář. 2.
vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, 1656 s. Uvedený právny názor podporuje aj konštantná judikatúra,
napr. publikované rozhodnutie R 28/1984, v zmysle ktorého "ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá

ani inak ustanovená, začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim potom, kedy dlh vznikol" a tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn. 1 Cdo 25/03 publikovaný v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 91/2004, v zmysle "ktorého ak čas splnenia
dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dna po

tom,čohooplnenieveriteľpožiadal;veriteľmoholsvojeprávovykonaťvtedy,keďmohol(zobjektívneho,
nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia
premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej
nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky".

23. Podľa výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 27.02.2004, 11.03.2004, 27.04.2004,
21.05.2004 žalovaný prevzal od žalobcu titulom pôžičky v uvedené dni, a to dňa 27.02.2004 sumu
16.000,- Sk+ 1.000,- Sk, dňa 11.03.2004(resp. 15.04.2004) sumu 18.000,- Sk, dňa 27.04.2004( a
12.05.2004) sumu 13.000,- Sk, dňa 21.05.2004 sumu 20.000,- Sk spolu 68.000,- Sk. Dňa
28.02.2004, 12.03.2004(resp.16.04.2004), 22.05.2004, 28.04.2004(resp.13.05.2004) začala plynúť 3-

ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28.02.2007, 12.03.2007(resp.16.04.2007), 22.05.2007,
28.04.2007(resp.13.05.2007). Nakoľko návrh bol podaný na súde dňa 25.05.2007, teda po uplynutí
premlčacej doby uplatneného nároku v tejto časti súd považoval nárok žalobcu v rozsahu žalovanej
sumy vo výške 68.000,- Sk za premlčaný. Pokiaľ ide o zaplatenie časti uplatnenej sumy (za úver
žalovaného zaplatený žalobcom dňa 07.10.2004) vo výške 140.093,21 Sk súd sa stotožnil s tvrdením

žalovaného, že ide o záväzok titulom bezdôvodné obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko
nebola preukázaná dohoda sporových strán o jej dočasnom prenechaní, reálnom odovzdaní žalobcom
žalovanému.Neboloanipreukázané,žekzaplateniutejtosumyžalobcomdošlotitulomodmeny,provízie
za zákazku sprostredkovanú žalovaným pre žalobcu, nakoľko žalovaný žiadne relevantné dôkazy v
súvislosti s týmto tvrdením nepredložil ani nenavrhol. Dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor žalobcu začala plynúť dňa 08.10.2014 a
uplynula 08.10.2006 teda pred podaním žaloby na súd. S poukazom na námietku premlčania vznesenú
žalovaným súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto
zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiťvec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Ako už bolo vedené, podstatnou náležitosťou zmluvy o
pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí,
ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas

vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Ak nie je vôbec dohodnuté, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na
požiadanie veriteľa podľa ust.§ 563 Občianskeho zákonníka. Čas plnenia sa týka výlučne tých prípadov,
keď doba plnenia nebola vôbec stanovená. Právo ho určiť prináleží veriteľovi, ako náhle veriteľ o plnenie
požiada, je dlžník povinný plniť prvého dňa nasledujúceho po tomto dni. Zákon nijak neobmedzuje
veriteľa v tom, kedy môže žiadať splnenie dlhu. Je oprávnený vyzvať dlžníka k plneniu ihneď po vzniku

záväzku a dlžník môže sám plniť kedykoľvek i bez výzvy veriteľa a veriteľ je povinný plnenie prijať. Pre
uzatváranie zmluvy o peňažnej pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažnej pôžičke spravidla
vyžaduje veriteľ od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu.

27. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

28. Podľa § 559 ods.1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

29. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Pokiaľ ide o zostatok žalobou uplatneného nároku súd pri posúdení jeho dôvodnosti vychádzal
so záveru ustáleného súdom II. inštancie podľa ktorého je zrejmé, že žalobca požičal žalovanému

viackrát peniaze. Súd pri hodnotení dôkazov bral zreteľ na dôkazy označené žalobcom výdavkové
pokladničné doklady preukazujúce dátum odovzdania a prevzatia peňazí, účel uvedeného a dospel
k záveru, že medzi účastníkmi bol záväzkovo- právny vzťah založený zmluvami o pôžičke, kedy na
základe opakovaných ústnych dohôd o poskytnutí pôžičky žalobca prenechal žalovanému finančné
prostriedky a žalovaný sa zaviazal tieto žalobcovi vrátiť. Pokiaľ ide o výšku požičaných súm súd mal za

nesporne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky uvedené na výdavkových
pokladničných dokladoch a to dňa 04.06.2004 sumu 25.000,- Sk, dňa 14.06.2004 sumu 15.000,- Sk,
dňa 16.06.2004 sumu 3.000,- Sk, dňa 02.07.2004 sumu 10.000,- Sk, dňa 13.08.2004 sumu 19.000,-
Sk, dňa 08.09.2004 sumu 1.000,- Sk, dňa 24.09.2004 sumu 10.000,- Sk a dňa 07.10.2004 sumu
50.000,- Sk. Tieto sumy boli na dokladoch jednoznačne číselne a slovom uvedené, špecifikované a

jednoznačne určiteľné. Prevzatie uvedených peňažných čiastok žalovaným od žalobcu potvrdila bez
pochybností i vypočutá svedkyňa, ktorá jednoznačne poprela, že pozmeňovanie už zapísaných údajov.
Pripustila len, že pokiaľ došlo v krátkom časovom úseku k ďalšej pôžičke resp. k navýšeniu sumy
uvedenej už na vypísanom doklade bola aj za súhlasu žalovaného príslušná čiastka na doklad pripísaná.
Súd však najmä vzhľadom k tomu, že táto poznámka resp. záznam o zvýšení sumy nebol opatrený

podpisom žalovaného ako preberajúceho, vychádzal zo sumy vyznačenej číslom i slovom. Pokiaľ ide o
dátum vystavenia uvedených dokladov na tomto údaji nezaznamenal žiadne škrtanie, prepisovanie ani
dopisovanie. Žalovaný prevzatie zaznamenaných súm na začiatku konania, v odpore proti platobnému
rozkazunespochybnil.Námietkyvočiúdajomzaznamenanýmnavýdavkovýchpokladničnýchdokladoch
predniesol až v ďalších etapách konania pričom ich žiadnymi objektívnymi skutočnosťami nepodporil,

žiadne právne relevantné dôkazy v tomto smere neprodukoval. Súd ich preto považoval za účelové a z
týchto záznamov vychádzal. Mal za nesporné, že žalovaný prevzal od žalobcu za účelom poskytnutia
pôžičiek v zmysle vyššie popísaných výdavkových pokladničných dokladoch sumu vo výške 133.000,-
Sk= 4.414,79 Eur (po prepočítaní konverzným kurzom). Keďže túto dlžnú sumu žalobcovi doteraz
dobrovoľne nevrátil súd mu túto povinnosť uložil svojim rozhodnutím. V ostatnej časti, pokiaľ ide o sumu

10.000,- Sk(1.000,- Sk + 9.000,- Sk), ktorá bola na výdavkové pokladničné doklady pripísaná dodatočne,
bezpodpisužalovanéhoakopreberateľa,nebolapopísanáslovom súdžalobuakonedôvodnúzamietol,
nakoľko jej prevzatie nebolo bez pochybností preukázané a žalovaný uvedené spochybnil, namietal.
Námietky žalovaného, že žalobcovi v minulosti už vrátil súd nemohol vziať do úvahy, nakoľko tvrdenia o
úhrade niektorých požičaných čiastok žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, neprodukoval v tomto

smere žiadne dôkazy a neuniesol ohľadne tohto tvrdenia dôkazné bremeno.

31. Pokiaľ ide o písomnosť označenú ako zmluva o pôžičke zo dňa 07.10.2004 predloženú žalobcom
súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu tejto zmluvy uvedený deň nedošlo, nakoľko ako vyplynuloz dokazovania nebol naplnený jej pojmový znak a to reálne prenechanie peňažných prostriedkov
žalobcom na voľné nakladanie žalovanému v rozsahu, výške aký je v zmluve uvedený. Uvedený deň
žalobca reálne vyplatil žalovanému titulom pôžičky len sumu vo výške 50.000,- Sk a zaplatil za neho

v peňažnom ústave dlžný úver vo výške 140.093,21 Sk. Dohoda žalobcu a žalovaného o jej dočasnom
prenechaní a reálnom odovzdaní žalobcom žalovanému preukázaná nebola. Žalovaný získal majetkový
prospech na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu a vznikol mu záväzok bezdôvodné obohatenie
žalobcovi vydať.

32. Pokiaľ ide o úroky z poskytnutých pôžičiek medzi zmluvnými stranami nebola preukázaná existencia
dohody o úrokoch ako titulu zakladajúceho nárok žalobcu na toto peňažné plnenie, pričom dôkazné
bremeno bolo na žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedené keďže dojednanie zo dňa 07.10.2004
nemožno považovať za platné a zmluvy o pôžičkách boli dojednané len v ústnej forme ( s potvrdením
o odovzdaní a prevzatí požičanej sumy) súd mal k "dispozícii" len tvrdenie žalobcu. Zhrnúc vyššie
uvedené, súd uzavrel, že žalobca nepreukázal dojednania o odplatnosti pôžičiek t.j. dojednania o tom,

že žalovaný je povinný zaplatiť mu aj úroky a už vôbec nepreukázal, v akej výške mu mal žalovaný tieto
úroky zaplatiť. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatneného 5% ročného úroku od 08.10.2004 do
31.12.2005 zamietol.

33.Súdvtomtosmerepoukazujenauplatnenieklasickejrímskejprávnejzásady"vigilantibusiurascripta

sunt" ("práva patria bdelým" alebo "nech si každý stráži svoje práva" alebo "zákony sú písané pre
bdelých"), v zmysle ktorej má každý dbať na to, aby v prípade budúceho sporu disponoval vierohodnými
dôkazmi na preukázanie svojich majetkových nárokov. Iné by bolo postavenie žalobcu v prípade,
že by disponoval písomnou zmluvou o pôžičke, ktorá by určito a zrozumiteľne deklarovala zmluvné
dojednania, vrátane úrokov a ich výšky, resp. aj doby splatnosti pôžičky. Pokiaľ tak neučinil, musí počítať

s negatívnymi dôsledkami v súdnom spore.

34. V súlade s vyššie uvedeným súd tak priznal žalobcovi sumu vo výške 4.414,79 Eur (133.000,- Sk)
a v ostatnej časti istiny, o zaplatenie sumy 7.203,08Eur (217.000,- Sk) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Medzi zmluvnými stranami napriek doplnenému dokazovaniu nebol bez pochybností preukázaný
ani obsah dohody ohľadom vrátenia požičaných finančných prostriedkov teda o splatnosti jednotlivých
pôžičiek, čo bolo dané predovšetkým skutočnosťou, že tieto zmluvné dojednania boli ústne, spravidla
opakovane menené, keďže sporové strany boli do okamihu nutnosti plnenia záväzku zo strany
žalovaného priateľmi, navzájom si dôverujúcimi, nepovažujúcimi za potrebné si obsah záväzkového

vzťahu písomne zaznamenať. Súd preto vychádzal z § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca
nepredložil žiaden doklad preukazujúci deň, kedy žalovaného požiadal o splnenie dlhu, preto tento
deň ustálil súd tak, že žalobca požiadal žalovaného o plnenie dňa 12.03.2008 kedy bola žalovanému
doručená žaloba s prílohami a teda nasledujúci deň bol žalovaný povinný dlh žalobcovi splniť.

36. Keďže odporca dlh nezaplatil v tejto lehote dostal sa dňom 13.03.2008 s plnením dlhu do omeškania
a žalobcovi vznikol nárok i na úrok z omeškania. S poukazom na skutočnosť, že nad rozsah 6% ročného
úroku z omeškania zo sumy 11.617,87 eur od 1.1.2006 do zaplatenia bol uplatnený návrh právoplatne
zamietnutý, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške
6 % ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby platnej v NBS k prvému dňu omeškania, ktorá predstavovala

3% ), a to od 13.03.2008 do zaplatenia v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vo
zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Súd nevykonal dokazovanie vo veci vyhotovením znaleckého posudku ohľadne zisťovania pravosti
podpisu žalovaného na Zmluve o pôžičke zo dňa 7.10.2004 keďže vzhľadom na vyššie uvedené

závery by toto bolo nadbytočné a neúčelné. Totožne i pokiaľ ide o zisťovanie či boli pozmeňované
príjmové doklady, nakoľko pri úradne overených výdavkových pokladničných dokladoch relevantných
pre rozhodnutie vo veci neboli preukázané známky pozmeňovania.

38. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

39. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.40. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie 11.617,87 Eur (350.000,- Sk) a priznaná mu bola suma 4.414.79 Eur, pomerne

úspešný bol v 38%. Žalovaný bol pomerne úspešný v 62%, keďže v časti o zaplatenie 7.203,08 Eur bola
žaloba zamietnutá. Súd preto rozhodol, že úspešnejší žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 24 %(62% - 38%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.