Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201066
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8815201066.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovaným: 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXK.XXX,2.V.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXK.XXX,3.O..Z.W.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/X, XXX XX O. - A., zast.: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Advokátska kancelária Prešov,
Metodova 3331/2, Prešov, o zaplatenie 10.059,09 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej v 3. rade
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13C/76/2015-245 zo dňa 18.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
a žalovanú v 3. rade zaplatiť žalobcovi 9.927,04 eur s úrokom z omeškania. Čo do zvyšku žalobu
zamietol, žalobcovi proti žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
54 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.059,09
eur spolu s úrokom vo výške 7,49 % ročne z dlžnej sumy od 16.04.2014 do zaplatenia a úrokov

z omeškania z dlžnej sumy od 16.04.2014 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o stavebnom úvere
a medziúvere. Súd uviedol, že uvedený úver nie je spotrebiteľským úverom, keďže predmetom je
poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe na bývanie. Jedná sa však o úver vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. Na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver
vo výške 10.000 eur. Poskytnutie úveru nebolo zo strany žalovaných spochybňované. Žalovaní v 1. a
2. rade prestali plniť dohodnuté splátky, a preto žalobca požiadal o okamžité splatenie zostatku úveru
dňom 25.03.2014. Na zaplatenie úveru vyzval žalovaných v 1. až 2. rade a súčasne aj žalovanú v 3.

rade ako ručiteľku. Súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatky za upomienky za vedenie účtu, pretože sa
jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade
omeškania spotrebiteľa, nie je skutočnou náhradou nákladov dodávateľa. Žalobca nepredložil žiadne
také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky v časti poplatkov.
Čo sa týka poplatkov za vedenie účtu súd poukázal na § 37 ods. 21 z. 483/2001 Z.z., z ktorého vyplýva,
že takýto poplatok nie je možné účtovať. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca má nárok na úroky len do
splatnosti úveru, a to podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998, a preto dospel k záveru,

žežalobcovivznikolnároknaúrokyzúveruibado25.03.2014,potomužnastupujerežimplateniaúrokov
z omeškania. Súd preto plnenie žalovaných v sume 427 eur, z ktorých časť bola použitá na úhradu
úroku, započítal na úhradu istiny, zohľadnil aj neodôvodnenie nároku žalobcu na poplatky a uviedol, žežalobca má nárok na úhradu istiny v sume 9.927,04 eur s úrokom z omeškania. Zaviazal žalovaných na
zaplatenie 9.927,04 eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Uviedol, že žalovaná v 3. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že bola žalovanými v 1. a 2. rade
uvedená do omylu. Súd prvej inštancie uviedol, že úverový podvod žalovanej v 2. rade nemá vplyv na
platnosť ručiteľského vyhlásenia žalovanej v 3. rade, keďže táto v čase jeho podpísania mala vedomosť
o určitých finančných problémoch žalovaných v 1. a 2. rade. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že si
uplatňuje nárok z titulu úverovej zmluvy a z nej vyplývajúceho postavenia v záväzkovom vzťahu, nie

titulom spôsobenia škody trestným činom. V konaní nebola preukázaná žalovanou v 3. rade tvrdená
neodborná starostlivosť žalobcu, pretože povinnosti žalobcu, na ktoré žalovaná v 3. rade poukazovala,
vyplývajú z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v tomto rozsudku uviedol,
že nemožno povoliť žalovaným plnenie v splátkach, pretože terajšie pomery žalovaných v 1. a 2. rade
nedávajú záruku splácania v splátkach. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 255
ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti II. a III.
závislého výroku, navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Nestotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie o tom, že právo na úroky trvá len do splatnosti dlhu, poukazoval na viaceré
rozhodnutia súdov SR, aj Najvyššieho súdu ČR. Poukázal na to, že protiprávny stav vyvolali žalovaní

svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Žiadosťou o okamžité
splatenie úveru nedochádza k zániku zmluvy. Žalobca postupoval lege artis, keď žiadal od žalovaných,
aby mu vrátili celú sumu z poskytnutého úveru, vrátane príslušenstva. Vzhľadom na doktrinálne názory
a rozhodovaciu prax nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej
pohľadávky žalobcu zákonným úrokom a súčasne riadnym zmluvným úrokom. Opačným výkladom

dochádza ab absurdum k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaných v neprospech žalobcu, keď
namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania, sú
žalovanípovinnízaplatiťibazákonnýúrokzomeškania.Postaveniedlžníkajelepšievprípadeporušenia
záväzku ako v prípade riadneho plnenia povinnosti. Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení
povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi

nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu a na to, že stavebná sporiteľňa účtuje ročný poplatok
za vedenie sporiteľského, nie úverového účtu. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov je preto legitímny
a zodpovedá zákonom.

4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalovaná v 3. rade, a to proti I. a II.

výroku. Uviedla, že nebol zo strany súdu úplne zistený skutkový stav, nedošlo k úplnému preskúmaniu
skutkovéhostavu,čomalospôsobiťnesprávnosťnapadnutéhovýrokuI.aII..Súddospelknesprávnemu
záveru v otázke platnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia žalovanou v 3. rade, ak napriek
preukázanémutrestnémučinuzostranyžalovanýchv1.a2.radenevyhodnotilručiteľskévyhlásenieako
absolútne neplatný právny úkon. Uviedla, že konkrétne dôvody odvolania doplní v lehote 30 pracovných

dní, dôvody však už nedoplnila. Namietala, že súd prvej inštancie zamietol návrh na povolenie plnenia
v splátkach, aj keď o to žiadala.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok vo výroku I. a II. potvrdiť, žalovaní sa k odvolaniu
žalobcu nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj odvolací súd je toho
názoru, že napriek prezentovaným rozhodnutiam a doktríne je v danej veci aplikovateľné aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998, podľa ktorého zmluvné úroky patria len do splatnosti dlhu, od
splatnosti je dlžník v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania. Bez zjednotenia rozhodovacej
praxe Najvyšším súdom SR je možné vychádzať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
4Obo/143/1998.

7. Odvolacísúdsastotožňujeajsozáveromozamietnutípoplatkuzavedenieúčtu.Zožalobynevyplýva,
že žalobca žiada poplatok za vedenie sporiteľského účtu, zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dožaduje
svojich práv zo zmluvy o úvere. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoju pohľadávkuvo výške požadovaných poplatkov za vedenie účtu. Záver o zamietnutí žaloby v časti poplatkov za výzvu
nespochybňuje v podanom odvolaní ani žalovaný.

8. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná v 3. rade bola uvedená do omylu, resp. bol na ňu vyvíjaný
nátlak v súvislosti s podpísaním ručiteľského prehlásenia. Trestný čin žalovanej v 2. rade poškodil
veriteľa, žalovaná v 3. rade potvrdila, že mala vedomosť o zlej finančnej situácii žalovanej v 2. rade
(ktorá je jej kmotrou) a vediac o finančnej situácii žalovanej v 2. rade podpísala ručiteľské prehlásenie.
Naviac v danom prípade ručiteľské prehlásenie bolo vyhotovené vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nemal

žiadnu vedomosť o vzťahu žalovaných v 1. a 2. rade na jednej strane a žalovanej v 3. rade. Ručiteľský
záväzok teda v danom prípade platne vznikol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal
s tým prečo nepovolil žalovanej pohľadávku splácať v splátkach a pokiaľ nie je možné, aby pohľadávku
splácali v splátkach žalovaní v 1. a 2. rade, nie je možné za vadu považovať to, že takáto možnosť
nebola umožnená ani žalovanej v 3. rade. V zásade platí, že neúspešný účastník je povinný prisúdenú
sumu zaplatiť naraz a len výnimočne môže súd povoliť splácanie pohľadávky v splátkach. Správnosť

výroku o trovách konania nikto v odvolaní nenapadol.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca so svojim odvolaním neúspešný, žalovaná v 3. rade
so svojim odvolaním neúspešná, žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.