Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr.OndrejaKrajčaaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobcov:X/K.K.,T.D.A..I.Č..XXXX/XX,K.,X/T.
O., T. D. A. H. Č.. XXXX/XX, K., X/ K. K., T. D. U. XXXX/XX, K., zastúpených advokátom JUDr. Róbertom
Šegedom, so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, proti žalovanému: TOWER AUTOMOTIVE a. s.,
so sídlom Továrenská 13, Malacky, IČO: 34106880, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o

náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12.
júna 2018, č. k. 6Cpr/5/5013-218, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 28.06.2013, dané žalovaným žalobcom 1/, 2/ a 3/ je neplatné, zastavil konanie o určenie,
že pracovný pomer žalobcov u žalovaného naďalej trvá s tým, že o náhrade mzdy žalobcov z
neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy pracoval žalobca 1/ u žalovaného vo funkcii
zoraďovač, žalobca 2/ ako vodič VZV, žalobca 3/ vo funkcii teamleader. Listom zo dňa 28.06.2013
žalovaný oznámil žalobcom, že s nimi rozväzuje pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu, že v noci zo dňa 23.06.2013 na 24.06.2013 bolo zistené, že žalobcovia
mali v priestore logistického skladu - stane, v palete 111820 pripravený majetok spoločnosti TOWER
AUTOMOTIVE a. s. Malacky: medené komponenty zváracích klieští, medené zváracie čapice, pracovné

rukavice, ruksaky, elektródy, prenosné elektrické prívody, s cieľom vyniesť ich z areálu spoločnosti. Táto
akcia sa uskutočnila v spolupráci s ďalšími kolegami, ktorý sa k činu priznali a ozrejmili jej celý priebeh,
ktorý bol aj monitorovaný pracovníkmi SBS. Týmto konaním žalobcovia závažným spôsobom porušili
pracovnú disciplínu spočívajúcu v porušení pracovného poriadku a pravidiel sankčného
mechanizmu a. s. TOWER AUTOMOTIVE Malacky, preto so žalobcami organizácia končí pracovný
pomer okamžite s tým, že rozviazanie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami
zamestnancov zamestnávateľa. Listami zo dňa 01.07.2013 žalobcovia oznámili žalovanému, že dôvod

uvedený v skončení pracovného pomeru, ktorý má byť závažným porušením pracovnej disciplíny, je
účelový, vykonštruovaný a nepravdivý a že trvajú na ďalšom zamestnávaní a s
okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasia. Výsledkami vykonaného dokazovania zistený
skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a dospel k
záveru, že žaloba žalobcov je v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
dôvodná. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré boli uvedené v

okamžitom skončení pracovného pomeru. V konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru o tom, že by konkrétne žalobcovia mali v
priestore logistického skladu odložený materiál žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom v konanínepreukázal toto tvrdenie. Žalobcovia neboli pri uskladňovaní tohto materiálu do logistického skladu
výslovne prichytení a taktiež neboli výslovne prichytení pri odnášaní materiálu z tohto skladu. Žalovaný v
konaní nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti a sám potvrdil, že takéto dôkazy nemá

k dispozícii. Výpoveď svedka bezpečnostného technika žalovaného o tom, že podozrivé osoby SBS
monitorovala, prichytila a oznámila mu mená 3 resp. 4 podozrivých, vyhodnotil ako zmätočnú, keďže
žiadny dôkaz k týmto tvrdeniam nebol zo strany žalovaného predložený a ani nevyplýva zo skutočností
tvrdených ostatnými svedkami a žalovaným. Svedok ani nepotvrdil totožnosť podozrivých so žalobcami.
Potvrdil však skutočnosť, že žalovaný pred tzv. akciou nemal vedomosť ani o menách podozrivých a

ani o tom, kde by sa mohol materiál, ktorý sa mal vyniesť nachádzať. Okrem toho ako bezpečnostný
techniknájdenýmateriálpoobhliadke,kuktorejhozavolali,vtomtoprípadenespisoval,nedokumentoval
a nezabezpečoval, aj keď to vyplývalo z výkonu jeho funkcie. V konaní bolo preukázané, že nebol
stotožnený aj samotný materiál, ktorý bol nájdený na druhý deň po tzv. akcii v logistickom sklade, s
materiálom, ktorý si mali žalobcovia pripraviť a umiestniť na nejakom mieste s cieľom vyniesť ho z areálu
žalovaného. Poznamenal že žalobcovia sa k nejakému materiálu v sklade bez skladníka

nemohli dostať. V konaní žalovaný ako i svedok Q. V. tvrdili, že malo ísť o materiál, ktorý sa nachádzal
v sklade zakladača, kde žalobcovia pracovali, a tento materiál mal byť zhodný s materiálom, ktorý bol
zo zakladača odcudzený asi dva týždne pred tzv. akciou. V konaní žalovaný nedoložil k týmto tvrdeniam
žiadnydôkaz,ktorýbypotvrdzovaltietoskutočnosti.Žalovanýnepreukázal,žebyvôbecdošloku krádeži
predmetného skladu zakladača zhruba dva týždne pred tzv. akciou, nepreukázal, aký materiál bol z tohto

skladu odcudzený. Z výpovede svedka Q. V. vyplýva, že malo ísť o materiál na 80 % použitý (medené
čapičky), ktorý nemal pre žalovaného žiadnu hodnotu, a preto sa touto krádežou v tom čase nezaoberali,
nepodali trestné oznámenie pre krádež, hoci išlo o sklad, kde hodnota majetku predstavovala cca 2 mil.
eur a ani nevykonali inventúru majetku. Z tohto pohľadu výpoveď svedka Q. V. považoval
za účelovú a tendenčnú, nepotvrdzujúcu žiadne skutočnosti tvrdené žalovaným v listine o

okamžitom skončení pracovného pomeru. Skutočnosť, že žalobcovia mali v priestore
logistického skladu odložený materiál žalovaného nepotvrdil ani svedok K. I.. Ten potvrdil, že nevedel o
žiadnej skupine, s nikým sa o niečom takom nebavil, nikdy sa so žalobcami o nejakom materiály na
vynesenie nerozprával a nevedel, kde by nejaký materiál žalovaného mohol byť uložený. Bavil sa len s
K. o odkladaní čapíkov a o pozorovaní vrátnikov s vysielačkou. Tieto skutočnosti však v nijakom prípade

nepotvrdzovali dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Svedok I. sám potvrdil, že
sa zľakol a za prísľub výhody ponechania v zamestnaní potvrdil riaditeľovi mená žalobcov a svedka C.,
ktoré mená mu sám vopred uviedol, aj napriek tomu, že nedisponoval žiadnym dôkazom k údajnému
konaniu žalobcov, ktoré žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru a
priznal sa. Práve naopak z výpovede svedka I. je zrejmé, že pred svojou výpoveďou hovoril priamo s

právnou zástupkyňou žalovaného a so svojim nadriadeným V., ktorý mu ukázali vyhotovené fotografie
o nájdenom materiáli a bavili sa o tom, čo má vypovedať. Z tohto pohľadu vyhodnotil výpoveď K. I. za
nedôveryhodnú, pretože možno mať pochybnosti o tom, či tento svedok nebol žalovaným usmernený
pred jeho výpoveďou. Výpoveď svedka W. C. považoval z hľadiska dôvodov uvedených v okamžitom
skončenípracovnéhopomeruzavýpoveď,ktoránemávýpovednúhodnotu,pretožesvedokvôbecnemal

vedomosť o konaní žalobcov resp. o nejakých skutočnostiach toho sa týkajúcich. Na základe takto
vyhodnoteného dokazovania vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom o časti veci týkajúcej sa určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dodal, že žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosť, že žalobcovia porušili pracovnú disciplínu závažne, a preto
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcom je neplatné.

2. Proti tomuto čiastočnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd všetky predložené
dôkazy z jeho strany vyhodnotil ako nepriame, hoci výpoveď svedka K. I. bola priamym dôkazom,

nakoľko z jeho výpovede vyplýva, že bol priamo zainteresovaný do plánovanej akcie žalobcov, a to
vyniesť majetok mimo areál. Uviedol, že súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že svedok K. I.,
ktorý je naďalej jeho zamestnancom, by za prísľub výhody ponechania v zamestnaní uviedol mená
žalobcov ako vinníkov a vierohodnosť výpovede svedka nemôže ovplyvniť ani skutočnosť či je alebo nie
jejehozamestnancom.Namietal,žebynímbolsvedokK.I.usmerňovanýpredjehovýpoveďou,keďjeho

zástupcasasnímstretollenzaúčelomzabezpečeniajehoúčastinapojednávanívsúladespožiadavkou
súdu na jeho zabezpečenie bez doručenia predvolania. Nesúhlasil ani s hodnotením výpovedí svedkov
Q. V.O. O. K. K. a považoval ich za hodnoverné a dostatočne spôsobilé pre preukázanie dôvodov,
ktoré boli právnym základom pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcami. Za dostačujúcepovažoval, ak aj viaceré nepriame dôkazy preukazujú protiprávnosť konania žalobcov. Mal za to, že
výpovede ním označených svedkov preukázali protiprávnosť konania žalobcu spočívajúcu v zámere
poškodiť jeho majetkové práva a tým mu spôsobiť aj majetkovú ujmu . Namietal aj záver súdu, že nemal

v internom dokumente "Pravidlá pri porušení pracovnej disciplíny" uvedený taký dôvod, pre ktorý skončil
so žalobcami okamžite ich pracovné pomery. Namietal, že by bolo jeho cieľom zbaviť sa žalobcov, aby
im nemusel hradiť odstupné. Na dôvodoch svojho odvolania zotrval aj v podanej replike.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu ako aj v duplike uviedli, že súd prvej inštancie správne a
náležite zistil skutkový stav veci, vykonal rozsiahle dokazovanie a vo veci následne vydal rozhodnutie,

ktoré je zákonné, a preto považujú odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhli
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Odvolacísúd preskúmalčiastočnýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej (vyhovujúcej)
časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobcami napadnutú platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktoré žalobcovia v konaní predložili na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska
opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom

dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli
a prihliadol na všetko ostatné, čo v konaní vyšlo inak najavo, vrátane toho, čo uviedli strany, následne
tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym
skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru so žalobcami žalovaným, ktorý neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu

závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcami skutkom vymedzenom v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 68 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce
svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žaloby riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s
poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, a tiež s poukazom
na prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil

ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a zároveň sa vysporiadal so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky
strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním
uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu
prvejinštanciea vodvolacomkonanínebolizistené;aaniuplatnené; takénovérozhodujúceskutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
6. Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a

poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade
za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje

v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, čiastočný rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,
2 C.s.p.
7. V súvislosti s aplikáciou § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite

skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo súdnou praxou
ustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby
podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v
tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká
prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala

súdna prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej
zmluvy, kolektívnej zmluvy, a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s
ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom
z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom zanásledok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom
stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih
zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby

pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty; môže ísť o niekoľkonásobné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo
môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie
zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska
hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním

vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu,
v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu.

8. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie na posúdenie toho, či
došlo ku skutku, ktorý žalovaný kládol žalobcom za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru zo

dňa 28.06.2012, ktorým žalovaný skončil so žalobcami pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Žalobcovia zhodne so svedkom Vašekom; ako zamestnanci žalovaným obvinení
z pokusu o vynesenie jeho majetku pripraveného na palete v priestore logistického skladu; popreli účasť
na spáchaní skutku. Výpoveďami žalovaným navrhnutých svedkov V., I. O. K. však nebolo hodnoverne
preukázané, že by sa žalobcovia dopustili skutku, pre ktorý s nimi žalovaný okamžite skončil pracovný

pomer.Ichsvedeckévýpovedesivzájomnenekorešpondovalianemalioporuanivostatnomvykonanom
dokazovaní.Akonatosprávnepoukázalajsúdprvejinštancie,svedeckouvýpoveďouI.bolopreukázané
len to, že žalobca 3/ mu prikázal, aby pred vstupom do haly pozoroval pohyb vrátnikov, pretože chcú
vyniesť čapice, a mal mu oznámiť vysielačkou, kedy vrátnici išli do haly. Z jeho svedeckej výpovede
tak vyplýva len to, že bol priamo zainteresovaný do nejakej akcie plánovanej žalobcom 3/ týkajúcej sa

vynesenia zozbieraných čapíkov mimo areál, táto jeho svedecká výpoveď však nie je priamym dôkazom
o tom, že išlo práve o tú akciu, ktorá bola žalobcom kladená za vinu v okamžitom skončení pracovného
pomeru. Pokiaľ by aj mala táto jeho svedecká výpoveď slúžiť v konaní ako nepriamy dôkaz o plánovaní
akcie žalobcami, pre ktorú s nimi žalobca rozviazal okamžite pracovný pomer, museli by popri nej
existovať v konaní ďalšie vzájomne si korešpondujúce nepriame dôkazy, na základe súhrnu

ktorých by bolo možné prijať presvedčivý záver o pravdivosti tvrdenia žalovaného ohľadne plánovania
akcie žalobcami uvedenej v okamžitom skončení pracovného pomeru.
9. Výsledky vykonaného dokazovania totiž umožňujú prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je
predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie)
o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. V

danom prípade však výsledky hodnotenia dôkazov boli len podkladom pre úsudok, že je možné (viac či
menej pravdepodobné), že sa akcia stala tak, ako bola žalovaným opísaná, avšak pripúšťajú aj možnosť
(väčšiu,čimenšiupravdepodobnosť)toho,žesaakciataktonestala,apretonemožnourobiťpresvedčivý
záver o pravdivosti verzie tvrdenej žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru.
V takomto prípade potom postupoval súd prvej inštancie správne, keď vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania v neprospech žalovaného tak, že neuniesol dôkazné bremeno.
10. Časť výpovede svedka I. o tom, že žalobca 3/ plánoval akciu ohľadne vynesenia čapíkov z areálu
žalovaného však nekorešponduje ani s výpoveďou svedka K., ktorý prípravu akcie opísal podľa
hlásenia SBS tak, že došlo k pohybu podozrivých osôb, ktoré sa v noci pokúsili o vývoz materiálu.
Podstatou skutku kladenom žalobcom za vinu podľa jeho opisu žalovaným v okamžitom skončení

pracovnéhopomeruvšakbolo,žežalobcoviamali (len)pripravenýmateriálvlogistickomsklades
cieľom vyniesť ho z areálu žalovaného; teda nie ich pokus o vynesenie uskladneného materiálu. Svedok
I. síce potvrdil, že mal pre žalobcu 3/ odkladať čapíky, ktoré sa mali vyniesť, avšak množstvo, ktoré sa
našlo pripravené na vynesenie v sklade, nezodpovedalo množstvu čapíkov svedkom zbieraných pre
žalobcu 3/ asi týždeň v rozsahu 20-30 nových čapíkov; navyše na paletách v sklade bol prevažne

použitý materiál. Svedok I. vo svojej výpovedi opísal len svoj kontakt so žalobcom 3/, inak sa o vynesení
čapíkov s nikým nebavil, s nikým sa v tejto súvislosti nestretol, ako na to správne poukázal aj súd
prvej inštancie pri hodnotení jeho svedeckej výpovede. Tento svedok tak nestotožnil osoby žalobcov so
skupinou, ktorá mala plánovať vynesenie materiálu pripraveného v logistickom sklade, a navyše svedok
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že len potvrdil mená, ktoré mal od V.O.; sám iniciatívne menovite

žalobcov neoznačil. Z uvedeného vyplýva, že skutok, tak ako ho popísal svedok I., nemožno
stotožniť so skutkom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru.
11. Žalovanému sa rovnako nepodarilo spoľahlivo preukázať, že materiál v sklade na palete pripravený
na vynesenie, mohli zozbierať a uskladniť žalobcovia. Títo mali totiž obmedzený prístup do skladu,nový materiál im bol vydaný len za poškodený, čo sa im zaznamenalo na kartu, navyše na palete
išlo aj o materiál, ktorý žalobcovia pri výkone práce nepoužívali či nemali k nemu prístup a bez
skladníka si ho nemohli zobrať. Napokon samotný pohyb žalobcov v priestoroch žalovaného bol možný

naelektronickúkartičku.Žalovanýnestotožnilanimateriálukradnutýzoskladu prezvarovňu(zakladača)
s materiálom pripraveným na vyvezenie. Hoci sa mali (podľa SBS) podozrivé osoby pokúsiť o vývoz, v
konaní vyšli najavo pochybnosti, či také veľké množstvo pripraveného materiálu (cca 200kg) vôbec
bolo reálne možné preniesť cez vrátnicu alebo cez plot areálu.
12. Výpoveďami svedkov na strane žalovaného nebolo presvedčivo potvrdené, že by osobami, ktoré

mali pripravený materiál na palete v priestore logistického skladu za účelom jeho vynesenia z areálu,
boli práve žalobcovia. Svedok V. vopred poznal mená žalobcov ako osôb, ktoré sa majú pokúsiť vyviesť
tento materiál, pretože ich získal od informátora, a následne oznámil prípravu akcie p. J. O. K., ktorí
ju ďalej mali riadiť, aby skupinu dostali. Svedok K. však uviedol, že mal informáciu od V., že nejaké,
teda bližšie neidentifikované, osoby budú vyvážať nejaký materiál, a že mená konkrétnych osôb, ktoré
sa pokúsili o vývoz, mu nahlásila až SBS. Z uvedeného vyplývajú nezrovnalosti ohľadne toho kto a za

akých okolností zistil mená konkrétnych osôb, ktoré mali pripravený materiál žalovaného na vynesenie
z jeho areálu.
13. So zreteľom na uvedené možno dovodiť, že žalovaný dôkladne nevyšetril skutok, ktorý žalobcom
kládol za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru, jeho závery tak vychádzali len z podozrenia
zo spáchania skutku žalobcami založeného na domnienkach a predpokladoch. Súd prvej

inštancie tak správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej povinnosti preukázať
svojetvrdenia,asprávnyjejehozáver,žežalovanému;naktoromv konaníspočívalodôkaznébremeno,
sa nepodarilo na základe vykonaných dôkazov spoľahlivo stotožniť osoby podozrivé z plánovania akcie
so žalobcami. V danej veci súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie
všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci,

logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom
a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by
opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické
rozpory. Len odlišný názor žalovaného na hodnotenie vierohodnosti svedeckých výpovedí, nie je, s
ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov

súdu prvej inštancie. Do obsahu základného práva strany sporu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd,
nepatrí právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Zo žiadneho
ustanovenia Civilného sporového poriadku totiž nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu
má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne

slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinnýstručneajasneodôvodniťtak,akotovyplýva zust.§220ods.2C.s.p.Súdprvejinštancie
takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov
a jeho odôvodnenie je v tomto smere presvedčivé.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).