Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203171
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619203171.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: O. F.,

G.. X. XX. XXXX, K. B. XXXX/X, XXX XX G. I., A. G. Z., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Koncová & Partners, s. r. o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 983,07 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.076,07 eur, a to v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 16. 5. 2019 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 983,07 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhrady trov konania titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca

v čase podania žaloby nedisponoval, preto navrhoval, aby súd tento dôkaz vyžiadal od žalovaného.
Žalobca ako dôkaz predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v zmysle ktorého bola so
žalovaným uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí služby. Žalobca ďalej uviedol, že na základe 2. strany
Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2015, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 930,- Eur,
ktorý mal žalobca zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 50,83 Eur mesačne, s celkovou čiastkou, ktorú
musí dlžník zaplatiť vo výške 1.327,80 Eur.

3. Žalobca má za to, že predmetný spotrebiteľský úver vychádzajúc z Oznámenia o schválení úveru a
dostupných údajov:
- má nesprávne uvedenú RPMN 26% a to v neprospech spotrebiteľa, keďže z dostupných údajov je
evidentné, že žalovaný do RPMN nezahrnul odplatu za služby spojené s Dohodou o poskytnutí služieb,
z dôvodu čoho je PRMN uvedená v nesprávnej výške
- má nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (42 splátok x 50,83 Eur = 2

134,86 Eur a nie 1 327,80 Eur ako je uvedené na 2. strane Oznámenia.4. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa bolo formou vykonaných zrážok zo mzdy žalobcovi strhnutých ku
dňu 31.1.2019 suma 1 862,24 Eur a následne bola žalobcovi formou zrážok zo mzdy v mesiaci 02/2019
strhnutá suma 50,83 Eur.

5. Ku dňu podania žaloby bola zrazená formou zrážok zo mzdy žalobcovi suma spolu vo výške 1 913,07
Eur, úver bol poskytnutý v sume 930 Eur. Žalobca sa teda domáha vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 983,07 Eur, pričom navrhol, aby dôkazné listiny, ktorými žalobca nedisponuje, a to Oznámenie
veriteľa o schválení úveru, Zmluvu o úvere, Dohodu o poskytnutí služby a prehľad poskytnutých a

prijatýchfinančnýchprostriedkochveriteľom,vyžiadalsúdodžalovaného,abytak moholustáliťkonečnú
výšku žalovanej sumy.

6. Žalobca k podaniu žaloby pristúpil po nariadení neodkladného opatrenia v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/45/2019, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa práva
na výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s predmetným úverom. Žalobcovi bola predmetným

nariadením zároveň uložená povinnosť podať žalobu, predmetom ktorej bude povinnosť žalovaného
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie súvisiace s predmetnou zmluvou zo dňa 3. 4. 2019.

7. V ďalšej časti odôvodnenia žalobného návrhu žalobca uviedol dôvody, pre ktoré je žalovaný
povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou

zmluvou, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

I. RPMN

8. V Zmluve o uzatvorení spotrebiteľského revolvingového úveru žalovaný, ako veriteľ, uvádza niekoľko
rozličných sadzieb RPMN. Na žiadosti o poskytnutie úveru v bode 5. uvádza žalovaný sadzbu RPMN vo
výške 26,15 %, následne na tej istej žiadosti v bode 6. uvádza inú sadzbu RPMN, a to vo výške 26 %.
Žalobca má zato, že takéto rozporuplné údaje o RPMN sú jednoznačné a zmätočné a pre spotrebiteľa
neprehľadné. Naviac, čo je pre posúdenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky najdôležitejšie, do

RPMN mala byť zahrnutá aj odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby, ktorá je
vo výške 900,06 eur (čo vyplýva aj z textu druhej strany Oznámenia o poskytnutí úveru, kde je zároveň
uvedený aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 93,- eur). Pri takýchto údajoch reálne RPMN je
vo výške 88,14 %. RPMN je takto v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nesprávne uvedená, v rozpore
s dobrými mravmi a s ustanovením s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedená odplata výrazne

prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, pretože podľa informácií NBS SR
v januári roku 2015 bola priemerná ročná RPMN pri spotrebiteľských úveroch vo výške 12,92 %.

II. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom

9. Zmluva je v rozpore s § 2 písm. g/ citovaného zákona, v zmysle ktorého do celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom musia byť uvedené všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, poistné a náklady spojené so Zmluvou o zabezpečení záväzku
spotrebiteľa, čo v prípade žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo splnené.

III. Dohoda o poskytovaní služieb

10. Ďalšou nekalou praktikou je uzavretie Dohody o poskytnutí služby, čím žalovaný mal v úmysle
obísť zákonný limit stanovený na odplatu za spotrebiteľský úver a poskytol žalobcovi službu, ktorú on
nikdy nevyužil. Predmetná dohoda je teda neplatná, v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon.

Žalobca si nie je vedomý podpisu tejto dohody, rovnako ako ani služieb, ktoré mu mali byť poskytnuté.
Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú a nemožno ju považovať za
podmienku, ku ktorej nemusel žalobca pristúpiť, pokiaľ mu mal byť úver poskytnutý, a teda v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o dobrovoľnosti takejto Dohody. K takto koncipovanej zmluve pristupuje dlžník
vprvomradestým,žemázáujemzískaťúver,musíakceptovaťvopredpripravenézmluvnépodmienkya

obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby odborné
a cielene náročne formulované body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na jeho osobu
posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú vôbec dostaťnemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné podmienky sú
neprimerané, v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné.

11. V zmysle Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa § 5a), ďalej v zmysle Občianskeho zákonníka
§52 a §53 ods. 3 OZ, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry ďalšou neprijateľnou podmienkou Zmluvy je
zabezpečenie plnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy a to formou dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobca nedisponoval Dohodou o zrážkach zo mzdy, táto bola pre potreby súdneho konania
poskytnutá až zo strany zamestnávateľa. Žalobca si nie je vedomý, že takúto Dohodu uzatvoril. Žalobca

nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a v prípade, že ju podpísal, tak mu bola predložená na
podpis s množstvom ďalších formulárových zmlúv, ktoré bol povinný podpísať, ak chcel úver získať.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

12. Nazákladevyššieuvedenýchskutočnosti,vzhľadomktomu,žezmluvaneobsahujenáležitostipodľa

ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1
písm. a) b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, preto
sa žalobca predmetnou žalobou domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého
výšku mienil v procese dokazovania upraviť.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 6. 2019 poprel tvrdenie žalobcu o nesprávne
uvedenej priemernej RPMN.

14. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
sa uvádza nesprávna priemerná RPMN a má byť správna 12,92 %. Toto tvrdenie žalobcu je nesprávne

a odporuje právnym predpisom. Poukázal na výklad § 9 ods. 2 písm. y) a § 21 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. a ako má byť správne aplikovaný na daný revolvingový úver, pri výpočte RPMN.
Konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bola platná hodnota priemernej RPMN
36,30 %. Tvrdenie žalobcu odkazujúce na štatistické údaje zo zdroja www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/...
je v rozpore s vyššie označenými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. a vykonávacieho právneho

predpisu. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobcu o nesprávne uvedenej RPMN, ktoré tento uvádza
z dôvodu, že podľa internetovej kalkulačky https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/... si vypočítal inú
hodnotu. K výpočtu RPMN uviedol, že a) RPMN sa počíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2
zákonač.129/2010Z.z.,aniepodľažalobcomodkazovanéhointernetovéhoinformatívnehoprepočtu,b)
žalobcom tvrdený prepočet nezohľadňuje všetky údaje vyžadované zákonom (najmä dátum poskytnutia

úveru, skutočný počet dní medzi dátumom poskytnutia úveru a splatnosťou tej - ktorej splátky). Žalovaný
určil hodnotu RPMN spôsobom, ktorý vyplýva z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. (na rozdiel od
žalobcu, pretože zákon žiadnu internetovú kalkulačku nepovažuje ani za spôsob výpočtu RPMN a ani
za dôkaz o správnosti výpočtu).

15.Ďalejpoukázalnato,žetvrdeniažalobcuneobstoja,nakoľko:a)nákladypodľadohodyoposkytovaní
služieb nie sú súčasťou celkových nákladov podľa zákona, b) žalobca tvrdí, že dohoda o poskytovaní
služieb je neplatná, v dôsledku čoho by ani náklady podľa nej nemohli byť zahrnuté do celkových
nákladov v zmysle zákonnej definície podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. keďže súčasťou
týchto nákladov sú len plnenia z platného právneho titulu. Uzavretie Dohody o poskytovaní služieb bolo

dobrovoľné a nikdy nebolo podmienkou na získanie úveru, preto ani odplata sa nemohla zahrnúť do
výpočtu RPMN pre úver, s odkazom na znenie § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN
zo správnych vstupných údajov, k čomu citoval časť rozhodnutia rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 43CoSr/1/2018, zo dňa 27.03.2018.

16. Poprel aj tvrdenie žalobcu o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou
zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca namiesto právnej
úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa
úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.), navyše za stavu,

kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne.

17. Pre úplnosť uviedol, že údaje o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk sa zverejňujú vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúcehopo uplynutí kalendárneho štvrťroka (čiže za 1. štvrťrok do 30.04., za 2. štvrťrok do 31.07. atď.).
Konkrétne, v čase uzavretia zmluvy bola priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods.
4, teda priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre

jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, 2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, vo výške 15,16 %. To znamená,
že podľa vyššie uvedených pravidiel maximálna výška odplaty mohla byť 30,32 %. Táto hodnota odplaty
nebola odplatou podľa žiadnej zmluvy prekročená.

18. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že zabezpečenie plnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy formou dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne
rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy
sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach
zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o

zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím
sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,
ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.

19. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 15.12.2015 bola opätovne schválená novela zákona č.

129/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015, kde podľa jej článku VI. bod 8 - „Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo

osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté.“). Uvedený zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 438/2015. V predmetnej novele
boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie, rovnako aj predmetná
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Podľa doložky zlučiteľnosti bol zároveň konštatovaný aj
súlad právnej úpravy s únijným právom.

20. Tvrdenia žalobcu sú založené na porušení zákazu pravej retroaktivity. Podľa uznesenia Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016 - 86: „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru,
že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné
uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje
a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť
ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu
k náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 147 Eur vrátane DPH.

22. Žalobca v replike zo dňa 18. 7. 2019 trval na podanej žalobe z dôvodov uvedených v jej písomnom

podaní zo dňa 16. 5. 2019, k čomu uviedol, že ďalším dôvodom na posúdenie, že predmetný
revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov je absencia údajov o dobe trvania zmluvy, k čomu
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 36Csp/115/2016 zo dňa 15. 5. 2018, kde sa
uvádza, že dobu trvania zmluvy je potrebné pri revolvingovom úvere ohraničiť, keďže ani tento nie je
poskytovaný do nekonečna. Ďalej uviedol, že odhliadnuc od doby trvania zmluvy absentuje v nej ďalší

údaj, a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj 42 mesiacov na žiadosti o schválenie úveru nemožno
považovať za postačujúci, má byť uvedený jednoznačne tak, aby spotrebiteľ nemusel vykonávať ďalšie
výpočty. K tomu poukázal na ďalšie doterajšie rozhodnutia súdov známe zo súdnej praxe.
Opakovane sa vyjadroval k nesprávne uvedenej priemernej hodnote RPMN a k nezákonnosti dohody o
poskytovaníslužiebavýškeodplaty,akoajdohodyozrážkachzomzdy,ktorájevrozporesustanovením

§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

23. V závere žalobca v replike upravil výšku vyčísleného bezdôvodného obohatenia na sumu 1.076,07
eur, čo odôvodnil tým, že v bode 5 a v bode 6 Žiadosti o poskytnutie úveru je uvedený poplatok zaposkytnutie úveru vo výške 93 Eur. Keďže žalobca nemal túto hodnotu doposiaľ k dispozícii, navrhol
zmenu žaloby v časti vyčíslenia bezdôvodného obohatenia o sumu 93 Eur, ktorú žalobca uhradil ako
poplatok za poskytnutie úveru. Táto suma bola žalovaným od žalobcu, ako spotrebiteľa, strhnutá priamo

z výšky poskytnutého úveru (930 Eur), čo znamená, že žalovaný zaslal na účet žalobcu z titulu úveru
nie 930 Eur, ale 837 Eur (930 Eur - 93 Eur). Na základe predloženého dôkazu navrhoval zmenu žaloby
v časti vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia z pôvodnej sumy 983,07 Eur na sumu 1 076,07 Eur.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 24. 10. 2019 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval,

že žalobca po podpise zmluvy uhradil na účet žalovaného platby vo výške 2.340,62 Eur, k čomu predložil
prehľad platieb uskutočnených v súvislosti s predmetným revolvingovým úverom žalovaným za obdobie
od 16. 3. 2015 do 27. 8. 2019 a následne na výzvu súdu predložil ďalšie dôkazné listiny, a to Žiadosť
a Zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX.

25. Súd uznesením zo dňa 29. 10. 2019 pripustil zmenu žaloby, v znení, ako je uvedené v enunciáte

tohto rozsudku.

26. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 8. 1. 2020 ktorého sa nezúčastnila žiadna z procesných
strán ani ich právni zástupcovia, preto súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v ich
neprítomnosti.

27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 29. 1.
2015, dohodou o poskytnutí služieb, splátkovým kalendárom - prehľadom platieb odo dňa 16. 3. 2015,
oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 29. 1. 2015, uznesením o vydaní neodkladného opatrenia
tunajšieho súdu sp.zn. 2Csp/45/2019, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29. 1. 2015, Žiadosťou

o vykonanie zrážok zo mzdy adresovanou ŽSR Bratislava - zamestnávateľovi žalobcu, písomným
vyjadrením zamestnávateľa žalobcu o realizácii zrážok zo mzdy zo dňa 1. 3. 2019 a po oboznámení sa
s obsahom celého spisu bol zistený tento skutkový stav:

28.Dňa29.1.2015sporovéstranyuzavrelizmluvuoposkytnutírevolvingovéhoúveruč.XXXXXXXXXX.

Z úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver (na základe údajov o schválenom
úvere) vo výške 930,- Eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v mesačných splátkach po 29,40 Eur po dobu
42 mesiacov, splatných v dohodnutom termíne splatnosti. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť t.j. úver a úroky vo výške 1.327,80 Eur. Zmluva obsahuje predpokladanú RPMN za
úver vo výške 26,15 %, ďalej je uvedená ročná úroková sadzba úveru 18,06 %, priemerná RPMN 36,30

% a ročná úroková sadzba revolvingu 18,06 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a
poplatok za poskytnutie úveru 93,- Eur.

29. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 29. 1. 2015 aj dohodu o
poskytovaní služieb, v ktorej bolo dojednané, že zákazník zaplatí poskytovateľovi odplatu 900,06 Eur,

pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odplatu v mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami
úveru. Išlo o komplexný balíček služieb, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí informácií
o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou splátky,
informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet
klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. upomienka zdarma a služby podpora call

centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Súčasťou zmluvy boli i štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere.

30. Zo splátkového kalendára žalobcu súd zistil, že výška predpísanej splátky od 16. 3. 2015 do 11. 3.
2019 činila 50,83 Eur.

31. Z prehľadu splátok splácania zmluvy predloženého žalovaným súd zistil, že žalobca zaplatil na
účet žalovaného platby vo výške 2.340,62 Eur, ktorú sumu ani jedna zo strán sporu nerozporovala.
Sám žalovaný v duplike potvrdil v súlade s priloženým prehľadom splátok zaplatenie tejto sumy titulom
predmetného revolvingového úveru žalovaným.

32. Žalovaný potvrdil zaplatenie tejto sumy, ktorá bola titulom poskytnutého revolvingového úveru
žalobcom uhradená. Výška zaplatenej sumy teda v tomto konaní nebola sporná. Neboli sporné ani
tvrdenia žalovaného, že žalobca podpísal v deň podpisovania Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveruaj Dohodu o poskytnutí služieb a Dohodu o zrážkach zo mzdy, aj keď žalobca v písomnom odôvodnení
žaloby uvádza, že nie je si vedomý toho, aby tieto dohody podpisoval. Na druhej strane napáda ich
platnosť, z čoho logicky vyplýva, že predmetné dohody podpísal a boli teda predmetom súdnej kontroly

v tomto konaní.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu

prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, Zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

42. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy (ku dňu 29. 1. 2015) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.44. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ citovaného zákona platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

45. Podľa § 11 ods. 1 písm a) citovaného zákona platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §

10 ods. 1.

46. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 neplatný je právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

48. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

49. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 právny úkon,
ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

50. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 právny úkon

nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

51. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom bola dňa 20.8.2014 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú

vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby (pripravenú predtlač) nemal
žalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrel žalobca ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri
poskytnutí úveru bolo žalobcovi poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní je otázne,
či tento mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam

podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že žalobca zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa
podrobne s obsahom zmluvy, nikto mu jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy mu nebol jasný a
teda žalovaného konanie možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyplýva zo samotnej zmluvy,
ktorá bola žalobcom podpísaná dňa 16. 1. 2015, žalovaným až dňa 29. 1. 2015. Táto skutočnosť je

zrejmá aj z toho, že zmluva, ale predovšetkým Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere,
sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej
právnej terminológie.

52. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, či táto vyhovuje náležitostiam, tak ako ich určuje zákon o

spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zmluva neobsahuje náležitosti zmysle §
9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej
zmluvy, a to k 20. 8. 2014, súd má zato a v tomto prípade sa stotožňuje s právnym posúdením tejtokonkrétnej zmluvnej podmienky v úverovej zmluve, že ročná percentuálna miera nákladov je v nej
uvedenánesprávne,atovneprospechžalobcu,akospotrebiteľa.Kuvedenémusúduvádzanasledovné:

53. Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť.
Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne

platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok
a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je
poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru, poplatok za odklad splatnosti splátok a iné. Dokazovaním bolo
preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 930,- Eur, z čoho
ako vyplýva z prehľadu splácania klienta mu bola reálne vyplatená len suma 837,- Eur, pričom žalovaný
si od sumy úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 93,- Eur. RPMN uvedená v zmluve činí 26,15

%, avšak z prepočtu je zrejmé že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v danom prípade nebol
zahrnutý uvedený poplatok. Súd má za to, že v danom prípade zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru
sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru, preto tento mal byť zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov.

54. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená
nesprávne, v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve uvedené správne
súd konštatuje, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona
č. 129/2010 Z.z. Preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že žalovanému
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

55. Čo sa týka spornej "Dohody o poskytnutí služby", z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
a z písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutieslužby vzmysleDohodyvovýške900,06eur,pričomtútosazaviazal splácaťvpravidelných
mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Išlo o odplatu za komplexný balíček

služieb uvedených v článku II uvedenej dohody, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí
informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou
splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy
na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. upomienka zdarma a služby
podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o poskytnutí služby

patrí medzi tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej zmluvy. Toto je
zrejmé z textu samotnej úverovej zmluvy ktorá sa v bode 5 odvoláva na dohodu i z textu samotnej
dohody, ktorá hneď v úvode v článku I. bod 1 uvádza, že "dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody".
Žalovanému nič nebránilo pokiaľ išlo o doplnkové služby k zmluvám o revolvingovom úvere, aby si tieto

služby dohodol priamo v úverovej zmluve. Skutočnosť že tak neučinil, jednoznačne nasvedčuje tomu,
že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon, čo ust. § 39 Občianskeho zákonníka
sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu teda samotnej dohody. Podľa názoru súdu táto dohoda
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalovaného, že dohoda bola individuálne dohodnutá, súd sa s týmto nemôže stotožniť.

Formálne síce možno "Dohoda o poskytnutí služby" budí dojem samostatnosti, ale z pohľadu posúdenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v tomto prípade
súdnakontrolanemôžebyťvylúčená,pretožepredmetná"Dohoda"jeintegrálnousúčasťouzmluvy,jeod
vzniku a existencie zmluvy o úvere závislá. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru a iný
výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly by bol v rozpore s ratio legis ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pretože veriteľ by tak mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné "individuálne
dohodnuté" časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne
v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy. Ďalej je potrebné uviesť, že spotrebiteľ,
(pričom je otázne, či vôbec o tom, že takúto dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu
ešte nevyužil, zaplatil jej použitie, takže zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol

plnenie. Po dôslednom podrobení predmetnej dohody súdnemu prieskumu mal súd za to, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to
v neprospech spotrebiteľa a snaží sa obísť zákon, preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
neplatnou.56. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že dohoda o poskytovaní služieb je platná, ale je integrálnou
súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odplata vo výške 900,06 eur by sa nutne musela prejaviť v

cene úveru, teda v RPMN ako i v odplate za úver, teda i v takomto prípade by RPMN i celkové náklady
spotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo by v konečnom dôsledku rovnako spôsobilo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. V tej súvislosti súd poukazuje na závery písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci

s konaním J. A. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/
EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely
výpočtu RPMN je aj odmena za doplnkové služby ako je tá vo veci samej, a túto treba kvalifikovať ako
klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva, že žalovaný do RPMN nezahrnul odplatu za

služby spojené s Dohodou o poskytnutí služieb, preto, ako už bolo vyššie uvedené, výpočet RPMN je
v rozpore s ustanovením § 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho je predmetný úver
bezúročný a bez poplatkov.

57. Ďalším dôvodom, pre ktorý je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovení §

9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. je absencia uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru a doba
trvania zmluvy. S poukazom na žalobcom citované doterajšie rozhodnutia súdov (napr. rozhodnutie sp.
zn. 36Csp/115/2016 Okresného súdu Košice I) a na výklad predmetného zákonného ustanovenia, súd
má zato, že dobu trvania zmluvy je potrebné ohraničiť aj pri revolvingovom úvere, nakoľko ani takýto úver
sa neposkytuje veriteľovi do nekonečna. Iba uvedenie doby trvania zmluvy v Zmluvných dojednaniach

neobstojí, keďže tieto zmluvné podmienky žalobca jednak neobdržal, nie sú mu známe a absentuje na
nich podpis žalobcu. Naviac nemožno spravodlivo od spotrebiteľa očakávať, že pri podpise zmluvy bude
čítať zmluvné podmienky tak ťažko čitateľné vzhľadom na veľkosť použitého písma. Povinné náležitosti
v Zmluve o úvere majú byť uvedené spôsobom, ktorý spotrebiteľovi umožní jednoznačne a rýchlo sa
zorientovať v údajoch o poskytovanom úvere. A doba trvania zmluvy medzi tieto povinné náležitosti v

zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona jednoznačne patrí.

58. Odhliadnuc od doby trvania zmluvy, v zmluve absentuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru.
Termín konečnej splatnosti uvedený v Oznámení o schválení úveru zaslanom dlžníkovi nie je splnením
zákonnej požiadavky na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, keďže Oznámenie o schválení

úveru je jednostranným informatívnym dokumentom zaslaným spotrebiteľovi po podpise zmluvy a
nie je teda súčasťou Zmluvy, keďže neobsahuje ani podpis žalobcu spotrebiteľa a ani mu tento
dokument pri podpise Zmluvy nebol známy. Údaj 42 mesiacov na Žiadosti o schválenie úveru nemožno
považovať za postačujúci, keďže údaj o konečnej splatnosti má byť v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch uvedený jednoznačne tak, aby spotrebiteľ nemusel vykonávať ďalšie výpočty. Skutočnosť,

že v Oznámení o schválení úveru je uvedený dátum poslednej splátky neobstojí, keďže tieto údaje
absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil žalobca (formulárová zmluva) a teda zmluva s
takýmito náležitosťami nebola dohodnutá. Tieto údaje žalovaný jednostranne oznámil žalobcovi, a teda
nemôžu byť ani súčasťou zmluvy, čomu svedčí, že na oznámení absentuje podpis žalobcu.

59. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobcu, a to „spornej Dohody o zrážkach zo mzdy“ (predmetná Dohoda
bola podpísaná na samostatnom tlačive v deň podpísania Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
ktoré tlačivo bolo žalobcom dopredu tak, ako samotná zmluva o úvere vypracovaná ako formulárová
(typová) zmluva, vopred pripravená žalovaným, ktorú tento nemal možnosť reálne ovplyvniť), súd
má zato, že predmetná dohoda bola v danom prípade medzi stranami sporu uzavretá bez súdnej

kontroly, kedy žalobca, ako spotrebiteľ, nemal možnosť zabrániť predmetným zrážkam zo mzdy, takže
táto dohoda je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných
strán. V zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou
podmienkou, nakoľko sa v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa odchyľuje
od ustanovenia § 551 OZ. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou

zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatnýmznakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy,
ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Taktiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť
budúcu pohľadávku, tak ako je to v tomto prípade. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ.

60. Ďalej súd konštatuje, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola žalobcom, ako
spotrebiteľom, podpísaná dňa 16. 1. 2015, teda zároveň s podpisom predmetnej zmluvy o úvere,

je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú

skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Zrážky vykonávané podľa §
551 Občianskeho zákonníka dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu
jekoncentrovanávrukáchveriteľa,ktorýnastanovenievýškypohľadávkyajejpríslušenstvanepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva podľa žalobcu poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na

postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení
v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani
zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná nijakou verejnoprávnou inštitúciou

a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v prípade upustenia od používania dohody o zrážkach zo
mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve
zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky
vrátane spornej časti pohľadávky.

61. V čase, kedy bol žalobcovi poskytnutý predmetný úver, bol tento zamestnancom Ž. A. P. A. A.
K., C. X. Z dôkazných listín predložených v tomto konaní, ako aj v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/45/2019, súd vzal za preukázané, že žalovaný
vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby tento vykonal zrážky zo mzdy na základe predmetnej Dohody o
zrážkach zo mzdy. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o vykonaných zrážkach zo mzdy vyplýva, že

od 03/2015 do 31.1.2019 bola žalobcovi zrazená spolu suma 1.862,24 eur a v mesiaci február 2019 mu
bola strhnutá ďalšia suma vo výške 50,83 eur. Z uvedenej zrazenej sumy je zrejmé, že žalobca zaplatil
zrážkami zo mzdy podstatne viac, ako bola samotná istina úveru, takmer dvojnásobok. Výkon zrážok zo
mzdy zo strany zamestnávateľa bol pozastavený uznesením tunajšieho súdu o nariadení neodkladného
opatrenia v konaní sp. zn. 2Csp/45/2019, takže k ďalším zrážkam zo mzdy zo strany zamestnávateľa

na základe neplatnej dohody nedošlo.

62. V závere súd hodnotí obranu žalovaného, v ktorej uvádza, že zabezpečenie plnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy formou dohody o zrážkach zo mzdy nezakladá bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru a že predmetná dohoda je platná a účinná, za účelovú a nie

v súlade s doterajšou súdnou praxou. Odkaz na jedno rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6Co/142/2016, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že: „dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán“, je v rozpore s niekoľkými
ďalšími stovkami súdnych rozhodnutí súdov SR, v ktorých sa konštatuje opak. V závere súd konštatuje,
že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka

neplatným právnym úkonom. Nakoľko predmetná dohoda bola uzatvorená na predtlačenom formulári,
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca, ako spotrebiteľ bol predložením tejto
dohodyspolusúverovouzmluvoutaktonepriamoprinútenýpredmetnúdohodupodpísaťakopodmienku
platnosti predmetnej úverovej zmluvy. Takýmto konaním žalovaného voči spotrebiteľovi bol obídený
dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok so zameraním

na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

63. K námietkam žalovaného k právnemu posudzovaniu Dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že v
písomnom vyjadrení (tak ako je uvedené v bode 19. tohto odôvodnenia) žalovaný uvádza skutočnosti,ktoré nie sú pre danú úverovú zmluvu použiteľné, nakoľko žalovaný nesprávne uvádza, že predmetný
revolvingový úver mal byť uzavretý v roku 2013, a preto nie je zrejmé, z akého právneho alebo iného
dôvodu by sa na právny úkon z roku 2013 mala použiť úprava účinná od 01.05. 2014. Z uvedeného

textu je zrejmé, že právny zástupca žalovaného pri vyjadrení vyberal určité dopredu predtlačené texty,
ktoré použil nesprávne na daný skutkový stav.

64. Na základe vyššie uvedených skutočností po zistení, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom
úvere zo dňa 29. 1. 2015 neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ Zákona

o spotrebiteľských úveroch, je teda so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/ citovaného
zákona úverom, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

65. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

66. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 29. 1. 2015 bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

67.Dokazovanímbolopreukázanéažalovanýtútoskutočnosťvpísomnomvyjadrenípotvrdil,žežalobca
uhradil po podpise predmetnej úverovej zmluvy na účet žalovaného sumu 2.340,62 eur, (z toho zrážkami
zo mzdy sumu 1913,07 eur), teda bezúročný a bezpoplatkový úver preplatil o 1.317,62 eur (2.340,62 eur
- 837,- eur). Zaplatením sumy nad istinu poskytnutého úveru sa žalovaný bezdôvodne obohatil, preto

súd rozhodol, že žalovaný je žalobcom požadovanú čiastku vo výške 1.076,07 eur žalobcovi povinný
titulom bezdôvodného obohatenia vydať, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. V závere súd
konštatuje, že žalobca požadoval nižšiu sumu, aká bola ním zaplatená nad istinu úveru.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

71. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.