Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211668
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211668.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu:

J. L., G.. XX.X.XXXX, K. B., Š. XXX/XX, právne zastúpený advokátom: Mgr. Roman Chudý, IČO: 35
792 752, so sídlom Piešťany, Okružná 7671/1A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 360,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4 360,43 Eur a nahradiť trovy predmetného
konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvoril 5
úverovýchzmlúv,nazákladektorýchmuboližalovanýmposkytnutéspotrebiteľskéúvery.Spoluskaždou
úverovou zmluvou uzatvorili strany i dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytovať žalobcovi za vopred dohodnutý poplatok špecifikované služby, pričom však tieto

služby nepredstavujú pre spotrebiteľa skutočné plnenie a inkasovanie poplatkov za takúto službu treba
chápať ako snahu veriteľa maximalizovať svoj zisk, klamať spotrebiteľa v otázke ceny úveru, opticky
znížiť výšku úrokovej sadzby, celkové náklady spotrebiteľa a výšku RPMN. Každá z úverových zmlúv
udáva výšku istiny úveru, avšak žalovaný si z poskytnutých úverov ihneď pri ich poskytnutí zinkasoval
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 10% zo sumy istiny, a teda žalobcovi boli úvery poskytnuté v
krátenej forme. Zmluvy o úvere predpokladali i poskytnutie revolvingu, teda automatické poskytnutie
ďalšieho úveru, za splnenie vopred vymedzených podmienok, pričom však tieto revolvingy neboli ani v

jednom prípade poskytnuté. Všetky úvery žalobca riadne splácal do novembra 2016 vrátane, a následne
všetky úvery žalobca predčasne vyplatil z iného, na tento účel obstaraného úveru, poskytnutého iným
veriteľom. Žalobca so žalovaným uzatvoril nasledovné zmluvy o úvere:

- Č.. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX; poskytnutý úver oficiálne vo výške 1 110,- Eur, krátený o poplatok
111,- Eur, teda reálne 999,- Eur, počet splátok 36, výška splátok 39,27 Eur, celková čiastka k zaplateniu 1
524,72 Eur, hodnota RPMN 26,64%. Po zohľadnení platieb za poskytnutie služieb na základe osobitnej

dohody je výška splátky 64,54 Eur, teda celková suma k zaplateniu 2 323,44 Eur, skutočná výška RPMN
zohľadniac sumu, ktorú dlžník reálne obdržal, teda istinu krátenú o poplatok a poplatky za poskytnutie
služieb predstavuje 90,77%. Žalobca úver predčasne splatil, celkom uhradil sumu 1 773,77 Eur;- Č.. XXXXXXXXXX Q. Č.. XXXXXXXXXX U. J. V. XX.X.XXXX; poskytnuté dva úvery, každý oficiálne
vo výške 1 500,- Eur, krátené o poplatok 150,- Eur, teda reálne dva krát po 1 350,- Eur, počet splátok v
obidvoch prípadoch 42, výška splátok 46,99 Eur, celková čiastka k zaplateniu 2 132,58 Eur,

hodnota RPMN 25,22%. Po zohľadnení platieb za poskytnutie služieb na základe osobitnej
dohody je výška splátky až 81,82 Eur, teda celková suma k zaplateniu na každom úvere 3
436,44 Eur, skutočná výška RPMN zohľadniac sumu, ktorú dlžník reálne obdržal, teda istinu krátenú o
poplatok a poplatky za poskytnutie služieb predstavuje 87,83%. Žalobca obidva úvery predčasne splatil,
celkom uhradil sumu 2 322,82 Eur a sumu 2 321,70 Eur;

- Č.. XXXXXXXXXX Q. Č.. XXXXXXXXXX, U. J. V. XX.XX.XXXX; poskytnuté dva úvery, každý oficiálne
vo výške 1 500,- Eur, krátené o poplatok 150,- Eur, teda reálne dva krát po 1 350,- Eur, počet splátok
36, výška splátok 52,55 Eur, celková čiastka k zaplateniu 2 041,80 Eur, hodnota RPMN 25,40%. Po
zohľadnení platieb za poskytnutie služieb na základe osobitnej dohody je výška splátky 87,11 Eur a teda
celková suma k zaplateniu na každom úvere 3 135,96 Eur, skutočná výška RPMN zohľadniac sumu,

ktorú dlžník reálne obdržal, teda istinu krátenú o poplatok a poplatky za poskytnutie služieb predstavuje
90,55%. Žalobca obidva úvery predčasne splatil, celkom uhradil sumu dva krát po 2 170,57 Eur.

Žalobca poukázal na to, že údaj o výške RPMN je jedným z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a predstavuje jeden z hlavných kvalifikačných znakov úveru v otázke jeho ceny.

Ustálená judikatúra akceptuje názor, že základom pre výpočet výšky RPMN musí byť len suma, ktorú
dlžník reálne obdržal a prípadné poplatky je nutné zahrnúť na stranu nákladov dlžníka. Rovnako, ak
veriteľ s dlžníkom uzatvára ďalšiu dohodu, ktorá spotrebiteľa zaväzuje plniť nad rámec úverovej zmluvy,
potom náklady z titulu takejto dohody musia byť zahrnuté v hodnote RPMN. Uvedenie nesprávnej výšky
RPMN v zmluve - nižšej ako skutočnej je vážnym porušením povinnosti veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a

právny poriadok s takýmto porušením spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Na základe vyššie uvedených zmlúv boli žalobcovi oficiálne poskytnuté úvery spolu vo výške 7 110,-
Eur, v skutočnosti krátené o poplatky vo výške 111,- Eur, resp. 150,- Eur. Žalobca reálne obdržal sumu
spolu vo výške 6 399,- Eur, pričom celkom splatil sumu vo výške 10 759,43 Eur, teda o 4 360,43 Eur viac,
ako mu žalovaný reálne poskytol. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že všetky úverové zmluvy trpia

vadami, a síce neobsahujú správe uvedenú celkovú sumu, ktorú musí dlžník zaplatiť, nakoľko základom
pre výpočet tohto údaju sú len predpoklady určené v úverovej zmluve a výpočet nezohľadňuje náklady
spotrebiteľa z titulu dohôd o poskytovaní služieb a z rovnakého dôvodu, neudávajú správne výšku
nákladov spotrebiteľa, udávajú výšku RPMN nižšiu ako je skutočná, teda v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko základom pre výpočet miery RPMN musí byť vždy len suma, ktorú dlžník reálne čerpal, sumu

poplatku treba zahrnúť do nákladov a nie do sumy úveru a do výpočtu miery RPMN treba zahrnúť aj
náklady, ktorých zaplatenie vyplýva spotrebiteľovi z dohôd o poskytovaní služieb, zmluvy neobsahujú
údaj,koľkosaztejktorejkonkrétnejsplátkyzapočítavanasplácanieistiny,úrokuaprípadnýchpoplatkov,
čo všetko sú podstatné a obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia §
9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp.

uvedenie RPMN nižšej ako skutočnej má v súlade s ustanovením § 11 tohto zákona za následok, že
úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tiež poukázal na to,
že skutočná výška úrokovej sadzby a absolútna výška preplatenia úverov, značne prekročila priemerné
úrokové sadzby komerčných bánk v tom ktorom období, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom
na vyššie uvedené žalobca bol povinný žalovanému vrátiť len sumu reálne poskytnutých úverov, pričom

akékoľvek plnenie nad ich rámec je bezdôvodným obohatením, ktoré je veriteľ povinný vydať. Preto
si žalobca touto žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4 360,43 Eur,
ktorá výške predstavuje rozdiel medzi žalobcom zaplatenou sumou a sumou, ktorá mu bola žalovaným
reálne poskytnutá.

2.Súdvdanejvecirozhodolplatobnýmrozkazomč.k.15Csp/130/2017-57zodňa7.7.2017,vočiktorému
však žalovaný podal odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k. 15Csp/130/2017-121 zo
dňa 2.11.2017 vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nesprávne. Žalovaný napáda tvrdenia

žalobcu o výške úverov, ktoré získal. Žalobca v žalobe tvrdí, že na základe každej zo zmlúv získal
sumu úveru uvedenú v tej - ktorej zmluve zníženú o sumu poplatku a to považuje za úver. Ide o
nesprávne tvrdenie, ktoré - ako vyplýva aj zo záverov Národnej banky Slovenska - je po právnej stránke
nedôvodné. Na základe každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa žalobca, akodlžník, zaviazal uhradiť žalovanému, ako veriteľovi, poplatok za poskytnutie úveru. Výška poplatku za
úver bola uvedená už v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, a rovnako
aj v každej zmluve. Tento poplatok bol uhradený formou započítania, kedy jeho suma (pohľadávka na

jeho uhradenie, ktorú mal veriteľ vznikom zmluvy) sa započítala so sumou úveru (ako pohľadávkou
jeho vyplatenie, ktorú mal dlžník vznikom zmluvy). Započítaním teda zanikla časť pohľadávky dlžníka
na vyplatenie úveru a zostatok bol vyplatený na účet dlžníka, rovnako zanikla pohľadávka na uhradenie
poplatku za poskytnutie úveru. Národná banka Slovenska vo veci vedenej pod OFS - 12322/2015
preskúmavala povahu samotného poplatku za poskytnutie úveru. Okrem prípustnosti a legálnosti

poplatku za poskytnutie úveru je zrejme, že v rámci svojej kontrolnej činnosti nedospela čo len k
pochybnostiam o spôsobe úhrady poplatku za poskytnutie úveru vyššie uvedeným spôsobom. Žalovaný
preto tvrdí, že žalobca neoprávnene bez opory v zákone spochybňuje výšku poskytnutého úveru a tvrdí,
že namiesto v zmluve dohodnutej sumy úveru bola poskytnutá nižšia suma. Žalobca v podanej žalobe
tvrdí, že v jednotlivých zmluvách nie je správne uvedená celková suma, ktorú má dlžník uhradiť. Ani toto
tvrdenieniejesprávne.Vychádzajúczozneniaadefiníciíuvedenýchvzákoneč.129/2010Z.z.,celkovou

čiastkou sa rozumie suma, ktorá je súčtom celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov.
To čo je celková výška spotrebiteľského úveru je v každej zmluve riadne uvedené. Rovnako riadne
uvedené v každej zmluve sú aj celkové náklady, ktoré sú tvorené úrokom a poplatkom za poskytnutie
úveru. Celkové čiastky, ktoré mal žalobca potom uhradiť boli nasledovné:
- zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1 524,72 Eur;

- zmluva č. XXXXXXXXXX suma 2 123,58 Eur;
- zmluva č. XXXXXXXXXX suma 2 123,58 Eur;
- zmluva č. XXXXXXXXXX suma 2 041,80 Eur;
- zmluva č. XXXXXXXXXX suma 2 041,80 Eur.

Tvrdenie žalobcu, ktorý by chcel do celkovej čiastky (tak ako je tento pojem definovaný zákonom)
zarátavať aj náklad podľa dohody o poskytovaní služieb odporuje právnej úprave a vedie k nesprávnemu
záveru. Uvedené náklady nie sú súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným
právnym úkonom, ktorého vznik nebol a nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. K samotnej

Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza, že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na
poskytnutie úveru. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje
jejsamostatnosťodostatnéhoobsahuzmluvyospotrebiteľskomúvere.ŽalobcavDohodeoposkytovaní
služieb ani nebol označený ako „dlžník“, ale termínom „zákazník“, čo pri bežnej opatrnosti zdôrazňuje
odlišnosť uvedených pojmov. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzatvorená vo všetkých prípadoch,

teda opakovane. Ani v jednom prípade žalobca jej uzavretie či vznik nespochybnil. Na jej základe došlo k
úhrade odplaty, ktorá je v nej dohodnutá, pričom ani pri uzavretí zmluvy a ani následne žalobca samotné
uzavretie dohody nereklamoval. Preto žalovaný považuje tvrdenia uvádzané v žalobe za nevierohodné
a nedôvodné, nepreukázané žiadnou konkrétnou okolnosťou naopak, vyvrátené viacerým reálnymi
skutočnosťami plynúcimi nielen (ale aj) z pripojených listinných dôkazov a zo samotného konania a

správania žalobcu, kedy za rovnakých podmienok žiadal žalovaného o poskytnutie ďalších úverových
produktov. Priečilo by sa logike vlastnej priemernému spotrebiteľovi, aby opakovane vstupoval do
zmluvného vzťahu, s ktorého obsahom by opakovane nesúhlasil a nestotožňoval sa. Neobstojí ani
tvrdenie o nesprávnom výpočte RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov bola v prípade každej z
uzavretých úverových zmlúv vypočítaná v zmysle postupu uvedeného v zákone č. 129/2010 Z.z. Vo

všetkých prípadoch jej hodnota sa zhoduje s hodnotou schváleného úveru, čiže bola určená v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poplatok za poskytnutie úveru bol započítaný a zohľadnený
pri výpočte RPMN. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu obsahujú výšku splátky, termín jej splatnosti,
ako aj počet splátok (bod 6. Zmlúv), pričom žiadny zákon platný a účinný v SR a rovnako ani predpis
únijného práva neurčuje nejaké rozdelenie splátky tak, ako to uvádza žalobca v prípade uzatvorených

zmlúv. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol
spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Záverom podaného odporu žalovaný uviedol, že pokiaľ ide
o výšku ročnej úrokovej sadzby poskytnutých úverov, žalobca neuvádza na základe akých zákonných
predpokladov dospel ku konštatovaniu „značného prevýšenia“ pri komparácii priemerných úrokových
sadzieb bankových subjektov. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie
poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda
predpokladom pre získanie úveru). Nakoľko je výška odplaty či už vyjadrená ako úroková sadzba, akoaj výška RPMN nižšia, žalovaný tvrdí, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú nedôvodné. Žalovaný
maximálne výšky úroku pre každú jednu zmluvu uviedol nasledovne:
- zmluva č. XXXXXXXXXX max. 27,90 %, v skutočnosti bola 17,75 %;

- zmluva č. XXXXXXXXXX max. 27,66 %, v skutočnosti bola 17,4 %;
- zmluva č. XXXXXXXXXX max. 27,66 %, v skutočnosti bola 17,4 %;
- zmluva č. XXXXXXXXXX max. 27,00 %, v skutočnosti bola 16,94 %;
- zmluva č. XXXXXXXXXX max. 27,00 %, v skutočnosti bola 16,94 %.

4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním súdu
doručeným dňa 15.1.2018. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených
v podanej žalobe, pričom je nesporné, že žalovanému vrátil viac peňažných prostriedkov ako mu bolo
reálne poskytnuté. Žalobcovi ako dlžníkovi bola do jeho dispozície poskytnutá len časť úveru (reálne
90% zo sumy deklarovanej istiny), pričom však úroky musí splácať z celej sumy, teda aj zo sumy, ktorú
reálne nikdy nedostal. Žalobca napáda legálnosť takéhoto poplatku, tým zvlášť, že v danom prípade ide

o spotrebiteľský právny vzťah Žalobca zotrváva na tom, že za tento „poplatok" mu nebolo poskytnuté
reálne protiplnenie a účtovaním takéhoto poplatku si žalovaný maximalizuje svoj zisk. Žalobca ďalej
poukazuje na skutočnosť, že poplatok predstavuje až 10% zo sumy istiny, pričom len ťažko si možno
predstaviť opodstatnené vecné náklady, ktoré by veriteľ mohol mat' s prípravou zmluvy a poskytnutím
úveru v takejto výške. Spotrebiteľské úvery navyše žalovaný poskytuje v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a teda na poskytnutí úveru má ekonomický záujem aj veriteľ, nie len dlžník. Preto je neprípustné
prenášať poplatok, hoci i legitímny, na ťarchu dlžníka - spotrebiteľa. Žalobca nepopiera skutočnosť, že
informácia o poplatku za poskytnutie úveru v príslušnej výške je uvedená aj v štandardných európskych
informáciách, avšak tieto dlžník dostal až pri podpise zmluvy, teda nemal sa s nimi možnosť oboznámiť
vopred a tieto navyše udávajú výšku poplatku, ale nie formu jeho zaplatenia. Dlžník môže nadobudnúť

dojem, že tento poplatok je rozpustený v splátkach, ale výška úveru zostane taká, aká je deklarovaná.
Forma zaplatenia tohto poplatku - teda či si veriteľ započíta poplatok voči svojej povinnosti poskytnúť
istinu úveru, alebo poskytne dlžníkovi celú istinu a následne tento poplatok zaplatí veriteľovi späť je
podľa názoru žalobcu irelevantná a nič nemení na nezákonnosti tohto poplatku. Žalobca zotrváva na
tom, že skutočnou výškou úveru je len suma, ktorú reálne dostal do svojej dispozície a ktorú reálne

mal možnosť využiť. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 10% zo predstavuje poplatok za plnenie,
ktoré nie je dlžníkovi reálne poskytnuté a ako také je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca
ďalej rozporuje nie len dobrovoľnosť Dohody o poskytnutí služieb (predložené žalovaným na podpis
spolu so zmluvami, pričom žalobca ich musel podpísať, ak chcel úver získať), ale aj reálny obsah
„služieb", ktoré na ich základe žalovaný žalobcovi poskytoval resp. mal poskytnúť. Tieto služby nemajú

pre žalobcu reálny ekonomický význam a predstavujú podľa názoru žalobcu plnenia a služby, ktoré
veriteľ bežne v rámci servisu k úverom musí poskytovať. Žalobca tiež poukazuje na značne vysokú cenu
za službu, ktorá predstavuje až takmer 75% zo sumy splátok. Napriek tomu, že ide o platby, ktoré dlžník
musí platiť na základe osobitnej dohody, nie je sporné, že tieto poplatky musí dlžník platiť v súvislosti
s poskytnutým spotrebiteľským úverom, keďže pokiaľ by si úver nebral, potom by nemusel platiť ani

poplatok za takúto „službu“. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že v štandardných európskych
informáciách je uvedená aj suma splátky spolu s poplatkom za službu a napriek tomu sú údaje o RPMN
a celkovej sume vypočítané bez zohľadnenia tohto poplatku. Navyše, ak by bol poplatok za službu
(resp. samotné uzatvorenie dohody o poskytovaní služby) dobrovoľný, potom vystáva otázka, ako mohol
žalovaný vopred (pri príprave štandardných európskych informácií) vedieť, že žalobca bude akceptovať

aj takúto dohodou. Žalobca zotrváva na tom, že do celkových nákladov musí byť zahnutý aj poplatok
za služby, ktorý síce vyplýva z osobitnej zmluvy, avšak je akcesorický k hlavnému záväzku. Žalobca
rovnako spochybňuje legálnosť takéhoto poplatku a dohody ako celku, nakoľko ide o služby, ktoré
nepredstavujúprenehoreálnyekonomickýprínossuzatváranímtakejtodohodyžalovanýjednaksleduje
svoj ekonomický záujem a jednak zavádza v otázke skutočnej ceny úveru. Skutočnosť, že žalobca si

od žalovaného vzal aj ďalšie úvery a spolu s nimi uzatvoril opätovne dohody o poskytovaní služieb
nemôžesamaosebeznamenať,žetakátoslužbaapoplatokzaňusúlegitímneasúladnésustanovením
Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej tvrdí, že do výpočtu RPMN musí byť zahrnutý i poplatok za
službu a rovnako´, že základom pre výpočet RPMN musí byť suma skutočnej istiny, teda sumy, ktorá
bola dlžníkovi reálne poskytnutá, krátená o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Je nesporné, že do

výpočtu RPMN žalovaný nezahrnul poplatok za poskytovanie služby, čo vyplýva aj z tvrdení žalovaného
v odpore, ako aj skutočnosť, že základom pre výpočet RPMN bola suma úverov nekrátená o poplatok
za poskytnutie úveru. Žalobca má preto za to, že zmluvy o úvere neobsahujú správnu výšku RPMN,
skutočná výška je podstatne vyššia ako deklarovaná, teda že v zmluve je údaj o RPMN uvedený vneprospech spotrebiteľa. Právna úprava platná a účinná v čase uzatvorenia zmlúv o úvere vyžadovala,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov
obsahovala. Žalobca má právo vopred vedieť, koľko z tej ktorej konkrétnej splátky sa započítava na

splácanieistiny,úrokovapoplatkov,tedaakúsiformusplátkovéhokalendára,takabydlžníkkedykoľvekv
priebehu trvania zmluvného vzťahu presne vedel, koľko je zostávajúca časť istiny úveru. Túto informáciu
musí mať dlžník obzvlášť v prípade, ak sa úver spláca anuitne, teda mení sa výška splátok jednotlivých
zložiek. Tvrdenie, že zahrnutie takéhoto splátkového kalendára by zneprehľadnilo zmluvu sa podľa
názoru žalobcu nezakladá na pravde. Žalobca zotrváva aj na tom, že výška úrokovej sadzby je v

zmluvách uvedená nesprávne, nakoľko nezohľadňuje skutočnosť, že úvery čerpal žalobca krátené. V
prípade, ak by sa zohľadnila len skutočná výška úverov (krátená), potom je skutočná výška úrokových
sadziebznačnevyššiaajevrozporesustanoveniamiObčianskehozákonníka,ktorémaximálnuúrokovú
sadzbu upravujú a limitujú.

5. Vyššie uvedené vyjadrenie bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý v podaní zo dňa 12.2.2018

uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ktorým tento napáda legálnosť poplatku za poskytnutie úveru
z dôvodu, že mu nebolo poskytnuté reálne protiplnenie a jeho účtovaním si žalovaný maximalizuje svoj
zisk, v dôsledku čoho má ísť o neprijateľnú podmienku. Poplatok definuje svojím názvom (označením),
za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných
prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového

vzťahu, nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cpjn 203/2013. Poskytnutie úveru je činnosťou,
ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho
platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného

označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Národná banka Slovenska sa osobitne
vyjadrila aj k tomu, že z označenia (názvu) poplatku je zrejmé a definované, za čo sa poplatok platí.
Žalovaný uviedol, že Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik
nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu
individuálneho dojednania. K samotnej Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza, že uzatvorenie

tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne
podpisovaná.DlžníkpodpísanímtlačivaŽiadosti/ZmluvynepristupujeaneuzatváraautomatickyDohodu
o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon
zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Žalovaný
tvrdí, že keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata

za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Z ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z
dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj poskytnutá služba v zmysle Dohody o jej
poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by
odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore

so zákonom. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby
nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja, nakoľko ani nemohol byť
zahrnutýdovzorcavýpočtu.Tvrdeniažalobcusúnesprávne,čopotvrdzujeajsúdnapraxarozhodovacia
činnosť Súdneho dvora Európskej únie v rozhodnutí C-42/15 vo vzťahu k smernici 2008/48/ES a
„slovenskému“ spôsobu implementácie uvedenej smernice v zákone č. 129/2010 Z.z. Smernica síce

predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej podstate zaväzuje len
členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ sa však vyvodzuje a
všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom, že pochybenie štátu pri
implementácii smernice sa rieši tzv. súladným (eurokonformným) výkladom. Samotný nepriamy účinok
smernice má v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ dvojakú podobu, a to podobu dopĺňacieho účinku

(kedy je povinnosťou súdu členského štátu vykladať vnútroštátne právo tak, aby doplnil chýbajúce,
neprevzaté ustanovenie únijného práva a teda zabezpečil jeho plnú účinnosť) alebo obmedzujúceho
účinku (kedy súd členského štátu má prijať takú výkladovú možnosť, ktorá ustanovenie vnútroštátneho
právneho poriadku kolidujúce s únijným právom nebude zohľadňovať). Výnimkou z nepriameho účinku
je prípad, kedy by sa uplatnil ako dôsledok v neprospech jednotlivca v horizontálnych vzťahoch. Ani

smernica 2008/48/ES a ani vnútroštátne právo nezakotvujú žiadne právo na rozpis splátky v zmluve.
Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 5), čo zodpovedá jeho právu
vyplývajúcemu z článku 10 ods. 2 písmeno i) smernice. Ani konštrukcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. nie je založená na tom, že sa upravuje právo spotrebiteľa na rozpis splátky priamov zmluve. Ak zákonodarca chcel výslovne formulovať niektorú náležitosť uvedenú v zmluve ako právo
spotrebiteľa, potom to výslovne uviedol (napr. právo na predčasné splatenie podľa § 16 zákona, právo
na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia podľa § 13 zákona). Tvrdíme preto, že nepriamy

účinok smernice vylúčený preto nie je (v ďalšom znení vyjadrenia právny zástupca žalovaného poukázal
na rozhodnutia SD EÚ a účinku smerníc v horizontálnych vzťahoch).

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, a to na deň 13.9.2018. Po vyvolaní veci na predmetnom
pojednávaní súd zistil, že na pojednávanie sa dostavil právny zástupcovia strán sporu.

7. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
piatich úverových zmlúv spotrebiteľského charakteru, ktoré spadajú pod právny režim Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca kategoricky namieta skutočnosť, že obdržal
takú výšku úveru ako je uvedené v zmluvách. Reálne mu boli poskytnuté iba finančné prostriedky
znížené o 10 % poplatok za poskytnutie úveru. Výška poplatku je neprimeraná a nie je možné vychádzať

z toho, že má pokrývať náhradu za bežné úkony spojené s poskytnutím úveru. K spisovému materiálu
založil v súvislosti s nesprávne uvádzanou výškou RPMN nimi vykonaný výpočet, pričom v prípade
zmluvy kedy malo byť poskytnutých 1 100,- Eur na dobu 36 mesiacov je v zmluve uvedená výška RPMN
26,64 % , pričom podľa výpočtu bez zohľadnenia úhrad realizovaných na základe osobitej dohody o
poskytovaní služieb je výška RPMN 27,95 %. Ak dôjde k zahrnutiu úhrad realizovaných na základe

dohody o poskytovaní služieb predstavuje RPMN 92,58 %. V prípade úverov ktoré mali byť poskytnuté
vo výške 1 500,- Eur na dobu 42 mesiacov je v zmluve uvedená výška RPMN 25,22 %, pričom z
výpočtu vyplýva, že správna RPMN je vo výške 25,42 % bez zahrnutia úhrad realizovaných na základe
osobitných dohôd. V prípade zahrnutia týchto úhrad je RPMN vo výške 87,83 %. V prípade úverov ktoré
mali byť poskytnuté vo výške 1 500,- Eur na dobu 36 mesiacov je v zmluve uvádzaná RPMN vo výške

25,40 %, pričom z predloženého výpočtu vyplýva, že bez zahrnutia platieb na základe osobitných dohôd
je správna výška RPMN 26,10 %. Po zahrnutí týchto úhrad ide už o RPMN vo výške 90,55 %. Z týchto
skutočností je teda zrejmé, že bez ohľadu na to, či do výšky RPMN zahrnieme aj úhradu na základe
osobitných dohôd nie je v zmluve skutočná výška RPMN uvedená správne, nakoľko v každej zmluve je
uvedená v neprospech spotrebiteľa vo výške nižšej, než je výška skutočná. Právny zástupca žalobcu

ďalej uviedol, že nesúhlasia s názorom žalovaného, že dohody o poskytovaní služieb sú samostatnými
úkonmi. Z obsahu ale aj formy týchto dohôd je zrejmé, že sú viazané na úverové zmluvy. Bez úverových
zmlúv by nemalo pre spotrebiteľa význam takéto dohody uzatvárať a ich samotná existencia je viazaná
na trvanie zmluvného vzťahu a spotrebiteľ nemá možnosť ukončiť ich platnosť počas trvania tohto
vzťahu. Na základe týchto dohôd mali byť žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytnuté bežné služby spojené

so správou úveru, ktoré žalovaný musel vykonávať v rámci svojej podnikateľskej činnosti za odplatu vo
výške takmer 100 % z ceny úveru. Uvedené dohody sú taktiež aj po formálnej stránky vyhodnotiteľné tak,
že sú súčasťou úverového vzťahu. Obsahujú rovnaké čísla ako úverové zmluvy, dokonca sú zahrnuté aj
v informácii o úvere. Celá koncepcia zmluvy o úvere a samostatnej dohody o poskytnutí služieb má za
účel obísť zákon, opticky znížiť cenu za poskytnutie úveru a obísť zákonné ustanovenia limitujúce výšku

maximálnej odplaty. Tieto skutočnosti majú za následok, že úver bol žalobcovi poskytnutý bezúročne
a bez poplatkov, pričom na základe týchto úverových zmlúv obdržal finančné prostriedky celkovo vo
výške 6 399,- Eur a žalovanému zaplatil celkovo 10 759,43 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že výška
požadovaného bezdôvodného obohatenia predstavuje tak 4 360,43 Eur. Poskytnutie úverov je v záujme
oboch strán, avšak žalobcovi potom nie je asné, prečo má poplatok za to, že veriteľ môže dlžníkovi

poskytnúť finančné prostriedky a za to inkasuje svoju odplatu vo forme úrokov, prípadne platieb na
základe iných dohôd platiť výlučne spotrebiteľ.

8. Právny zástupca žalovaného pred súdom poukázal na doterajšie vyjadrenia. Čo sa týka poplatku
započítania za poskytnutie úveru odkázal na stanovisko Národnej banky Slovenska ako aj na

zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČR, že takýto postup je v záujme oboch strán tohto vzťahu.
Čo sa týka nesprávneho výpočtu RPMN žalobca vychádza z orientačných výpočtov, ktoré sú dostupné
na verejných internetových zdrojoch. Vzorec slúžiaci na výpočet RPMN je stanovený v prílohe zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom do tohto vzorca vstupuje ďalšie množstvo premeny. Z tohto dôvodu
sú vypočítané výšky predložené žalobcom iba orientačné a rozdielne iba v nepatrných výškach, pričom

žalovaný zotrváva na stanovisku, že RPMN bola vypočítaná správne. Čo sa týka osobitných dohôd
poskytovaných služieb taktiež poukázal na doterajšie vyjadrenia. Odplata za takto poskytované služby
nemohla byť na základe právnej úpravy ani zahrnutá do celkových nákladov. Na vyvrátenie tvrdení
žalobcu, že počas trvania úverového vzťahu nebolo možné takúto dohodu o poskytovaní služieb zrušiť,predložil listinné dôkazy a to vzor dohody o zrušení dohody o poskytovaní služieb, stanovisko veriteľa
a splátkový kalendár upravený na základe takejto dohody. Čo sa týka námietok smerujúcich k tomu,
že v zmluve nebola uvedená konkrétna výška jednotlivých splátok a ich rozdelenie právny zástupca

žalovaného má za to, že tieto námietky už boli vzhľadom na eurokonformný výklad právnou praxou
dostatočne vyriešené.

9. K predloženým dohodám o zrušení dohôd poskytovaných služieb právny zástupca žalobcu uviedol,
že žalobcovi je mu zrejmé, že akúkoľvek dohodu je možné následnou dohodou zrušiť, prípadne zmeniť,

má však za to, že spotrebiteľ sám nemá inú možnosť ako takúto dohodu zrušiť. Navyše, keď táto nie
je právne nárokovatelná.

10. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že podstata sporu tkvie v tom, či v zmluvách
spotrebiteľského charakteru je v tomto prípade uvedená RPMN správne. Poukázal na to, že uzatváranie
obdobných dohôd o poskytovaní služieb bolo bežnou praxou na čo reagoval aj zákonodarca novelou

Občianskeho zákonníka kedy k § 53 doplnil ods. 11 , ktorý zakazuje uzatváranie osobitných dohôd,
ktorýchpredmetomboloposkytovanieslužiebačinností,ktoréveriteľinakmuselposkytovaťvspojitostis
poskytnutým úverom. Postup kedy boli uzatvárané osobitné dohody obchádza zákon klame spotrebiteľa
v tom, že RPMN v prípade poskytnutého úveru je oveľa nižšia, než je tomu v skutočnosti. V konaní
nebolo vyvrátené tvrdenie, že žalobca by v prípade, ak by takéto dohody nepodpísal dostal úver za

podobných podmienok, prípadne či by ho vôbec dostal. Svoje tvrdenia o tom, že nimi predložené výpočty
RPMN nie sú správne žalovaný nepredložil žiadnym svojim výpočtom. Na základe uvedeného navrhol
žalobe vyhovieť.

11. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že uvedené konkrétne dohody boli

uzatvárané v roku 2015, teda už po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka a zákonný
výpočetRPMNnebolozobjektívnychdôvodovmožnézabezpečiť,pretožesvojvýpočetžalobcapredložil
až na pojednávaní. V ostatnom poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia vo veci.

12. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a

to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo
dňa 27.3.2015, Č.. XXXXXXXXXX a Č.. XXXXXXXXXX obidve zo dňa 29.5.2015, Č.. XXXXXXXXXX
a Č.. XXXXXXXXXX obidve zo dňa 20.08.2015, Dohody o poskytovaní služieb uzatvorené pri každej
z uvedených zmlúv, Oznámenie veriteľa o schválení úveru ku každej zo zmlúv, Zmluvné dojednania
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., vyjadrenie NB SR zo dňa 29.1.2016, prehľad výšky RPMN

pri úveroch poskytovaných v 1. a 2.štvrťroku 2015, v 4.štvrťroku 2014, vzor Dohody o zrušení a vzor
splátkového kalendára, listinné dôkazy na výpočet výšky RPMN, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav veci:

13. Žalobca uzatvoril so žalovaným celkom päť zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom súd

má za to, že sa jednalo o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, o čom svedčil aj spôsob jeho
poskytnutia a splácania. Prvý úver bol schválený vo výške 1 100,- Eur a ostatné štyri vo výške po 1 500,-
Eur. Reálne však žalovaný z prvého úveru obdržal len sumu vo výške 999,- Eur a ostatné štyri vo výške
po 1 350,- Eur. Spolu teda žalobca obdržal sumu vo výške 6 399,- Eur. Uvedené bolo spôsobené tým, že
žalovaný si od sumy schváleného úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru, pričom žalobcovi bola

následne vyplatená krátená suma úveru. Spolu s úverovými zmluvami žalobca podpísal aj Dohody o
poskytovaníslužieb,ktoréupravujúpodmienkyposkytovaniadohodnutýchslužiebkuzavretýmzmluvám
s číslom rovnakým, ako je číslo Dohody, kde Poskytovateľ má postavenie Veriteľa a Zákazník postavenie
Dlžníka. V dohode sa zákazník zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi
odplatu v tam uvedenej výške (prvá zmluva 2,53 %, druhá a tretia zmluva 2,58 % a štvrtá a piata

zmluva 2,56 %) zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník
sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Čo sa týka uvedenia
jednoznačnej výšky RPMN, tu súd uvádza, že v zmluvách táto uvedená nie je, nakoľko v časti zmlúv,
označenej ako údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN za úver, priemerná RPMN

ako aj predpokladaná RPMN, pričom súd má zato, že uvedené atribút jednoznačnosti nespĺňa. Žalobca
poskytnuté úvery riadne splatil, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Celkovo žalovanému splatil
sumu vo výške 10 759,43 Eur.14. Súd má zato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany uzatvorili päť právnych úkonov
- zmlúv spolu s dohodami o poskytovaní služieb. Rovnako tak sporné nebolo, to koľko peňažných
prostriedkov žalobca obdržal a koľko splatil. Sporné však ostalo to, či zmluvy a teda spotrebiteľské úvery,

ktoré boli na základe zmlúv poskytnuté, boli poskytnuté bez poplatkov a bezúročne, a teda či na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

20. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

22. Podľa § 11 ods. 2 cit. Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba

aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

24. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.25. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinné dôkazy boli

predložené zmluvy o revolvingovom úvere, z okolností, za akých boli žalobcovi úvery poskytnuté
bolo treba dospieť k záveru, že boli poskytnuté klasické úvery. Pre revolvingový úver je typické, že
dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky
(ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do
dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom

poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalobcovi úver
vždy poskytnutý jednorazovo a v konkrétnej výške.

34. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

36. Predmetné zmluvy teda súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvy, ktoré vykazujú známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami
spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka

37. Posúdiac vyššie uvedené obsahy zmlúv, súd dospel záveru, že predmetné zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neobsahujú také dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinný v čase
uzavretia zmlúv. Súd poukazuje na skutočnosť, že je nepostačujúce, ak zo zmluvy vyplýva, že vo výške

splátky sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním jednotlivých splátok. Zmluva
musí obsahovať jednoznačné uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Termín prvej a poslednej splátky je uvedený
len v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však bolo vyhotovené až dodatočne. Avšak dlžník ako

spotrebiteľ má právo, už v čase uzatvorenia zmluvy, byť informovaný o termínoch splatnosti jednotlivých
splátok. Preto súd dospel k záveru o tom, že úvery, ktoré boli žalobcovi poskytnuté, mu boli poskytnuté
bezúročné a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom
na uvedené žalobca bol povinný žalovanému vrátiť len to čo on neho dostal. V konaní bolo preukázané
že žalobcovi bolo poskytnutých 6 399,- Eur a splatených 10 759,43 Eur, t.j. o 4 360,43 Eur viac.

38. K výške RPMN uvedenej v zmluvách súd uvádza, že táto je nejednoznačná, nakoľko v zmluvách
sú uvedené tri výšky RPMN, čo je pre spotrebiteľa zmätočné. Obsah zmluvy má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať
dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmie byť

umiestnený v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru v rámci spotrebiteľských
zmlúv dohody zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej) listiny, na
ktorej spotrebiteľa pripojuje svoj podpis. Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci
uplatňuje špecifický režim (uznesenie ÚS ČR 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Nejedná sa tu pritom o nič

iného, než o rozvedenie povinnosti jednať vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo. V neposlednej rade súd
pri výške RPMN uvedenej v zmluvách uvádza, že sa stotožňuje s názorom prezentovaným právnym
zástupcom žalobcu, a síce že do výšky RPMN majú byť zahrnuté všetky prípadné poplatky a nie len
sumu, ktorú dlžník obdrží. A teda aj náklady vzniknuté z titulu uzatvorených Dohôd.

39. K Dohodám uzavretých medzi stranami sporu je potrebné uviesť, že pri ich uzavieraní chýbal prejav
vôle žalobcu, ktorého záujmom bolo uzavrieť so žalovaným len úverové zmluvy. A to aj napriek tomu,
že žalovaný ich prezentuje ako samostatné právne úkony. Ak išlo v dohodách o doplnkové služby
k zmluvám, nič nebránilo žalovanému, tieto služby dohodnúť priamo v zmluvách. Vzhľadom tiež na
skutočnosť, že zmluvy dal žalovaný žalobcovi podpísať spolu s Dohodami, jednoznačne nasvedčuje

tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon (§ 39 OZ), pretože keby sa žalobca
priamo v zmluvách zaviazal, že žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu (vo výškach uvedených v
Dohodách) zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný
ako dodávateľ veľmi dobre vedel, úverové zmluvy by boli v časti dohodnutej odplaty za úver neplatné.

40. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzatvorených zmlúv, súd
podanejžalobevyhovelvcelomrozsahu,nakoľkotátobolapodanádôvodne.Vdôsledkutoho,žezmluvy
o spotrebiteľských úveroch neobsahovali zákonnom predpísané náležitosti, úvery, ktoré boli žalobcovi
poskytnuté,muboliposkytnutébezúrokovabezpoplatkov,atedažalobcabolpovinnýžalovanémuvrátillen to, čo od neho dostal. Rozdiel ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou je bezdôvodným
obohatením vzniknutým na strane žalovaného, ktoré je tento žalobcovi povinný vydať (10 759,43 Eur
- 6 399,- Eur = 4 360,43 Eur).

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej
vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne

súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.