Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010592
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr.
RudolfaĎurtuaMgr.JánaBednára,vtrestnejveciobžalovanéhoU.L.,stíhanéhoprepokračovacíprečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr.zák., sčasti samostatne,
sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.júla
2014 o odvolaní prokurátora a obžalovaného U. L. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,

sp.zn. 11T/141/2013, zo dňa 05.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného U. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/141/2013 zo dňa 05.06.2014 bol obž.U. L.
uznaný za vinného v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 rozsudku z pokračovacieho prečinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr.zák. , sčasti samostatne, sčasti formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.
V bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 9 rozsudku z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák. sčasti samostatne, sčasti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. , pretože

1) dňa 13.06.2012 v čase po 16.20 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z.

V. 1 ks dlhej ručnej palnej zbrane značky Mauser model 98, kalibru 7,92 mm Mauser, výrobné číslo
16750c za sumu najmenej 500 eur a k nej mu dal 15 ks nábojov kalibru 8 x 57JS a 55 ks nábojov
kalibru 7,92 mm, ktoré si zadovážil nezisteným spôsobom, pričom táto zbraň je podľa znaleckého
posudku Kriminalistickeho a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-
SL-EXP-2012/2094 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive
v platnom znení (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z.z.“) podľa § 6 ods. 1 písm.b/ a ods. 2 ide o zbraň

kategórie „C“ podliehajúcu ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje sú podľa uvedeného
znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle Zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.l písmeno g/
ide o strelivo,

2/dňa 28.06.2012 v čase po 12.25 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. 1 ks
dlhejjednovýstrelovejpalnejzbraneznačkyIŽ-5vupravenomstavesvymeniteľnouhlavňou,pôvodného

kalibru pravdepodobne 24, výrobné číslo 023332 s optickým zameriavačom značky Swift s parametrami
4 x 32 bez výrobného čísla a tlmičom hluku výstrelu, 62 ks brokových nábojov kalibru 24 a 39 ks nábojov
kalibru 38 Special za sumu 1.000 eur, ktorú si zadovážil od odsúdeného T. Y., pričom táto zbraň je podľa
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS:
PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2095 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide
o zbraň kategórie „A", ods. 4 písm. a/ ide o zakázaný doplnok zbrane, priemyselne vyrobená hlaveň

kalibru 24 je v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.l písm. a/ písm. b/ a ods. 2 príloha č. 6ods. B písm. a/hlaveň zbrane a náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v
zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.l písm. g/ide o strelivo,

3/dňa 09.07.2012 v čase po 13.50 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. 1
ks opakovacej guľovnice značky Zbrojovka Brno model „Z", kalibru 30 - 06 Springfield, výrobné číslo
1999M.2 s puškohľadom značky Meopta s výrobným číslom R070524 a 20 ks nábojov kalibru 30 - 06
za sumu 1.000 eur, ktoré si zadovážil nezisteným spôsobom, pričom táto zbraň je podľa znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-

SL-EXP-2012/2190 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 6 ods.l písmeno b/ a
ods. 2 ide o zbraň kategórie „C" podliehajúcu ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje
sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa
§ 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo,

4/kúpil v presne nezistenom čase v C., okres M. od odsúdeného K. F. 50 ks nábojov kalibru 38 Special,

pričom tieto náboje sú podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2534 streľby schopné a v zmysle zákona č.
190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo a následne ich dňa 06.08.2012 v čase po 15.55
h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. za sumu 20 eur,

5/kúpil v presne nezistenom čase v obci M. U., okres C. L. od odsúdeného K. F. 1 ks dlhej ručnej palnej
zbrane - opakovacej guľovnice značky Mauser 98, kalibru 7,92 mm, výrobné číslo puzdra záveru 9477a,
nábojovej schránky 1539 a poistne záveru 7038 a 20 ks nábojov kalibru 8 x 57 mm JS za sumu 500 eur,
pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2865 streľby schopná a v zmysle zákona č

190/2003 Z.z. podľa § 6 ods. 1 písm.b/ a ods. 2 ide o zbraň kategórie „C“ podliehajúcu ohlasovacej
povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné
a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo a následne ich dna
06.09.2012 v čase po 14.50 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal za sumu najmenej
800 eur Z. V.,

6/v presne nezistenom čase zakúpil v obci M. U., okres C. L. od odsúdeného K. F., po sprostredkovaní
odsúdeným T. Y., 1 ks dlhej ručnej palnej zbrane značky Zbrojovka Brno, model ZBK 100, bez výrobného
čísla a overovacej značky s optickým zameriavačom značky Tactical a tlmičom hluku výstrelu a 29
ks nábojov kalibru 38 Special za sumu 1.250 eur, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-
EXP-2012/3821 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide o zbraň
kategórie „A"
- zakázanú zbraň a náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a
v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo, ktoré následne

dňa 13.11.2012 v čase po 13.20 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W.
T. odpredal Z. V. za sumu 1.350 eur,

7/v presne nezistenom čase zakúpil od odsúdeného K. F., po sprostredkovaní odsúdeným T. Y. po
predchádzajúcej dohode, 1 ks dlhej guľovej zbrane cal. 38 Special s puškohľadom a tlmičom hluku bez

výrobného čísla, 1 ks dlhej guľovej zbrane cal. 22 LongRifle s označením BRNO model 1 a číselným
označením 8754780 a 875.80 s puškohľadom a plastovým zásobníkom, 1 ks dlhej guľovej zbrane,
broková kozlica sovietskej výroby, nezistenej značky, výrobné číslo M11553, 1 ks krabičky nábojov
označenej Sellier & Bellot.38 Special s 24 ks nábojov, 1 ks krabičky nábojov označenej BREAK 12/70 JS
32g s 10 ks nábojov, 1 ks krabičky nábojov označenej STINGER 22 LongRifle s 30 ks nábojov a 10 ks

brokových nábojov kal. 12/70 36g za presne nezistenú sumu , pričom zbraň dlhá guľová cal. 38 Special s
puškohľadom a tlmičom hluku je podľa predbežného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4019 streľby schopná a v zmysle
zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide o zbraň kategórie „A"
- zakázanú zbraň, dlhá guľová zbraň cal. 22 LongRifle s označením BRNO model 1 a dlhá

guľová zbraň, broková kozlica sovietskej výroby, nezistenej značky sú podľa znaleckého
posudku vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská
Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4019 streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z.
podľa § 6 ods. 1 písmeno b/ a ods. 2 ide o zbrane kategórie „C", ktoré následne dňa27.11.2012 v čase po 12.30 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W.
T., odpredal za sumu 2.600 eur Z. V.,

8/od presne nezistenej doby do dňa 27.11.2012 zadovážil a v mieste svojho trvalého bydliska v obci W.
T. č. XX, okres C. L. a vo svojom osobnom motorovom vozidle značky MITSUBISHI L200 2,5 TD GLS,
evidenčné číslo RS XXX BY, farbu, zelená metalíza tmavá, držal strelivo, a to krabičku nábojov cal. 38
Special s obsahom 40 ks nábojov, náboje cal. 22 Long Rifle v počte 49 ks, náboje cal. 39 Special - 6 ks,
náboj cal. 22 Hornte - 1 ks , náboje cal 38 Special - 50 ks, krabička nábojov cal. 38 Special s obsahom

50 ks nábojov a náboje cal. 38 Special v počte 12 ks, ktoré si zadovážil od odsúdeného K. F., pričom
tieto náboje sú podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4266 streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003
Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo,

9/v presne nezistenej dobe a presne nezisteným spôsobom si zadovážil a až do dňa 27.11.2012

prechovával vo svojom osobnom motorovom vozidle značky MITSUBISHI 1200 2,5 TD GLS, evidenčné
číslo RS XXX BY, revolver 357 Magnum s odstráneným výrobným číslom a 6 ks nábojov cal. 38 Special,
pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4266 streľby schopná a v zmysle zákona č.
190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 2 písmeno i/ ide o zbraň kategórie „A " - zakázanú zbraň.

Za toto konanie prvostupňový súd uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd ďalej obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks revolver 357 Magnum s odstráneným
výrobným číslom a 6 ks nábojov cal.38 špeciál, ktorých vlastníkom sa stal štát.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obž. U. L. a to proti výroku o vine a treste, ako
aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Odvolanie obžalovaný písomne dodatočne

odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.

Podstatou pomerne obsiahleho odôvodnenia boli tvrdenia obžalovaného, že použitý agent ho navádzal
na trestnú činnosť aj tým, že mu na papier napísal typy zbraní , o ktoré mal záujem a že o týchto
skutočnostiach agent pri výsluchu klamal, že pokiaľ stálo tvrdenie obžalovaného proti tvrdeniam svedka

alebo agenta, súd dal za pravdu vždy svedkovi, či agentovi.
Ďalej obhajoba namietala to, že súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zákonnosti použitia agenta
v tejto trestnej veci, že agent vystupoval ako agent provokatér, že obžalovaného navádzal na trestnú
činnosť a zbrane u obžalovaného objednával. Obhajoba ďalej poukázala aj a nedostatky príkazu na
použitie agenta. V tejto súvislosti potom poukázala na prepisy telekomunikačných hovorov, z ktorých

podľa obhajoby je zjavné, že agent pri plnení svojich úloh porušil § 117 ods. 2 Tr.por.

Obhajoba tiež objasnila pojem, čo sa považuje za policajnú provokáciu , pričom konštatovala rozsudok
Teixeira de Castro v. Portugalsko, poukázala na odbornú literatúru ohľadne pojmu agent provokatér, čo
je navádzanie a kedy ide o podnecovanie alebo návod a tiež na rozsudok NS SR , sp.zn. 5To 6/2012

zo dňa 18.10.2012.

V ďalšej časti odvolania obhajoba uvádzala argumenty k vyjadreniu okresného prokurátora k odvolaniu
obžalovaného vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Teixeira
de Castro v tom, že tento rozsudok zadefinoval , čo je policajná provokácia. V danom prípade sa agenti

neobmedzovali iba na sledovanie trestnej činnosti v pasívnej podobne, ale vyvinuli vplyv na spáchanie
trestnej činnosti. Súd vyhodnotil ich konanie ako konanie presahujúce mieru dovolenej činnosti agenta.
V tejto súvislosti podľa obhajoby prvý príkaz na použitie agenta zo dňa 13.06.2012 nebol riadne do
72 hodín potvrdený príslušným súdom a bolo tiež porušené ust. § 117 ods. 14 Tr.por. v súvislosti s
plnením úloh agenta na území iného štátu. Ďalej obhajoba namietala, že v prípade obžalovaného nebol

dostatočne odôvodnený samotný predpoklad, že by sa obžalovaný mal dopúšťať trestnej činnosti a že
by mal v minulosti obchodovať so zbraňami. Podľa obžalovaného, prvý poznatok o tom vyšiel od svedka
A., ktorý sa pravdepodobne chcel vykúpiť z nejakých problémov so zákonom.Vyjadrenie okresného prokurátora k skutkovému stavu veci obžalovaný vyhodnotil ako ničím
nepodložené tvrdenia prokurátora, resp. nepravdivé skutočnosti uvádzané svedkom A..
Pokiaľ ide o uložený trest, obhajoba považuje výmeru trestu a hlavne uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane prísne. Priťažujúcu okolnosť obhajoba
nepovažuje za natoľko závažnú, aby súd aplikoval uvedený postup.

Obžalovaný na záver odvolania vyhlásil, že sa cíti byť nevinný v dôsledku nezákonného použitia agenta,
ktorý ho na trestnú činnosť výslovne vyprovokoval a bez ktorého by k trestnej činnosti nebolo došlo.

V tejto súvislosti poprel, že nebolo pravdou, čo uvádzal prokurátor, že by práve on mal mať najvyšší
podiel na páchaní trestnej činnosti spomedzi všetkých spoluobvinených. Podľa obžalovaného nebolo
ani preukázané, že by sa v minulosti mal podieľať na nejakej trestnej činnosti v súvislosti s nelegálnym
predajom zbraní a že by sa mal pohybovať v takomto prostredí. Jeho predchádzajúce odsúdenia
nesúviseli s touto predmetnou činnosťou a išlo o menej závažné trestné činy. Vo všetkých týchto
prípadoch platí, že sa má na neho pozerať ako keby nebol odsúdený. Preto nemôže akceptovať toto ako

okolnosť, pre ktorú by mal byť podľa prokurátora uložený prísnejší trest. Tak isto tvrdenia prokurátora,
že mal viesť dvojitý život, boli účelové a nepravdivé. To, že sa aj angažoval v reformovanom cirkevnom
zbore, nemôže predsa posudzovať ako okolnosť, ktorá by mu mala privodiť uloženie vyššieho trestu.
Pretonavrholnapadnutýrozsudokzmeniťtak,abyhoodvolacívplnomrozsahuspodobžalobyoslobodil,
alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a vec vrátil súdu

prvého stupňa, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného okresný prokurátor doručil súdu svoje písomné vyjadrenie, ktorého podstatou
bolo tvrdenie obžaloby, že použitie agenta v danom prípade bolo odôvodnené a obhajoba nesúhlasila s
tým, že protiprávne konanie obžalovaného sa uskutočnilo výlučne na základe policajnej provokácie.

V prípade obžalovaného L. mali orgány polície dostatok dôkazov o tom, že zo strany menovaného bola
trestná činnosť spáchaná už predtým, ako bol pribratý agent. Dôvodnosť poznatkov polície vyplynula
jednak z výpovede svedka A., z nahrávok získaných v priebehu trestného konania, ako aj z vlastného
priznania obžalovaného v prípravnom konaní pri jeho výsluchu ako obvineného, tiež pri preštudovaní

spisu.

V tejto súvislosti okresný prokurátor súčasne poukázal na odvolanie prokurátora v tejto veci, v ktorom
bolo konštatované, že obžalovaný už pred začatím trestného stíhania sa pohyboval v prostredí obchodu
so zbraňami. Vo svojej domácnosti neoprávnene prechovával zbrane a strelivo. Už pred niekoľkými

mesiacmi pred nasadením agenta požiadal svedka A. , aby mu pomohol pri odpredaji nielen jednej
zbrane,aleviacerýchzbraníaviackrátnanehonaliehal,čimuvtejtosúvislostiniečovybavil.Obžalovaný
sám inicioval aj stretnutie agenta a svedka A. na základe predchádzajúceho telefonického rozhovoru.
Podľa prokurátora teda obžalovaný neprejavil len fiktívny úmysel dopustiť sa trestnej činnosti, ale tejto
sa aj reálne dopúšťal a podnikol na jeho realizáciu aj konkrétne kroky.

Za takýchto okolností plne zodpovedá zákonu, aby štát využil všetky možnosti na odhalenie a
dokumentovanie závažnej trestnej činnosti, akou nelegálny obchod so zbraňami nesporne je. V
tomto smere prokurátor poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR, Ústavného súdu ČR a rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lüdl proti Švajčiarsku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pod

neprípustnoupolicajnouprovokácioutrebarozumieťzámerné,aktívnepodnecovaniealebonavádzanie,
či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. Naproti
tomu prokurátor poukázal na „skrytú reakciu polície“, ktorá smie zisťovať všetky skutočnosti dôležité
pre trestné konanie pre odhalene páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov, ako aj zabráneniu
v ďalšom pokračovaní trestnej činnosti. K využitiu inštitútu agenta, ako aj iných informačno-technických

prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti došlo v danom prípade jednoznačne až po
tom a s dostatočným časovým odstupom od vtedy, ako si obžalovaný osvojil úmysel spáchať trestný čin
a preukázateľne spravil aj reálne kroky k jeho spáchaniu.
Podľa prokurátora zo zadovážených dôkazov v tejto trestnej veci bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že obžalovaný páchal trestnú činnosť dlhodobo, nezákonne prechovával a ponúkal na predaj zbrane za

účelom zisku, pohyboval sa v prostredí nezákonného obchodovania so zbraňami a je dôvodne podozrivý
aj z inej trestnej činnosti, napr. z pytliactva. Pri rozhovoroch s agentom detailne a so znalosťou veci
hovoril o zbraniach a nezákonnom obchodovaní s nimi, ako na to bolo poukázané v odvolaní prokurátora
v tejto veci.Obžalovaný v každom prípade dokumentovaného predaja zbraní a streliva konal úplne slobodne , bez
akéhokoľvek nátlaku, vydierania a pod. V tomto smere činnosťou agenta žiadnym spôsobom nad bežný
rámec nebol obžalovaný nútený na takúto činnosť, agent mu nevytváral podmienky na jej páchanie,

napr. v podobne sprostredkovania dodávateľov, požičiavania peňazí, zneužívania jeho osobných a
rodinných pomerov , sprostredkovania ďalších kupcov a pod. Obžalovaný mal v každom prípade plnú
možnosť prerušiť akéhokoľvek kontakty s agentom, nepokračovať v trestnej činnosti, nespolupracovať
so spoluobvinenými na jej páchaní. Podľa prokurátora však práve obžalovaný vyvíjal najväčšiu iniciatívu
zo všetkých páchateľov za účelom nelegálneho získavania a následného predaja zbraní a streliva.

Totiž aj bez pričinenia agenta si nezákonne zakupoval rôzne zbrane a strelivo, tieto ďalej nezákonne
prechovávalaažnáslednevstupovaldokontaktusagentomsponukounapredajtýchtozbraníastreliva.
V niektorých prípadoch dokonca tieto zbrane prechovával aj potom, ako ich agent od neho nekúpil a
sám neskôr viazal odpredaj ďalších zbraní a streliva na tom, že agent musí odkúpiť aj tieto nepredané
a nelegálne držané zbrane.

Ďalej prokurátor zdôraznil, že revolver a náboje, ktoré si obžalovaný tiež nezákonne zadovážil a
prechovával, nemajú žiadny súvis s činnosťou agenta a úplne by postačovali na to, aby obžalovaný
naplnilvšetkyzákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinuazločinunedovolenéhoozbrojovania.Zostrany
policajného agenta teda nedošlo k žiadnemu závažnejšiemu naliehaniu, vynucovaniu, prehováraniu,
nátlaku a pod. , aby obžalovaný páchal trestnú činnosť, pretože výsledky dokazovania jednoznačne

preukázali, že obžalovaný bol rozhodnutý spáchať trestný čin aj bez akéhokoľvek podnetu zo strany
polície a bol rozhodnutý páchať trestnú činnosť aj bez pričinia polície, ktoré v tomto konkrétnom prípade
nenieslo žiadne znaky mimoriadneho ovplyvňovania úmyslu páchateľa a slobody jeho rozhodovania.
Činnosť agenta v tomto smere v žiadnom prípade nemožno posudzovať ako činnosť agenta -
provokatéra , ale ako činnosť tzv. agenta kontrolóra a realizátora skrytej reakcie polície a pokynov

podľa príkazu na uskutočnenie predstieraného prevodu. Činnosť polície po celý čas bola pod dohľadom
dozorového prokurátora, ako aj nezávislého štátneho orgánu príslušného sudcu pre prípravné konanie.
Bola v súlade s vnútroštátnou, aj medzinárodnou judikatúrou.

Ďalej sa prokurátor vyjadril k námietke obhajkyne pokiaľ ide o prvý príkaz na použitie agenta zo dňa

13.06.2012, ktorý podľa obhajoby nebol riadne potvrdený príslušným súdom, v tejto súvislosti poukázal
na utajený zväzok, ktorý je vedený na príslušnej prokuratúre pod sp.zn. I PO V 22/2012, ktorý sa týkal
jedine a výlučne príkazu na použitie agentov v tejto trestnej veci, pričom ozrejmil obsah tohto spisu.
V prípade potreby navrhol, aby krajský súd, pokiaľ by boli nejaké pochybnosti v konaní o odvolaní,
oboznámil celý obsah predkladaného spisu Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp.zn. I PO V

22/2012, ako aj korešpondujúci spisu z Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. OSBB-V-124-1/2012.

Pokiaľ ide o spochybňovanie identity vypočutého agenta obhajobou, prokurátor toto jednoznačne
odmietol s poukazom na overenie totožnosti vypočúvaného agenta náhradnou sudkyňou, ktorá bola
prítomná počas celého jeho výsluchu. V tejto súvislosti pre obžalobu je jednoznačnou a rozhodujúcou

skutočnosťou v tomto prípade tá okolnosť, že obžalovaný ani v jednom prípade nepoprel, že by agent o
odpredaji zbraní a streliva pri každom konkrétnom skutku nehovoril pravdu a že sa skutky stali presne
tak, ako mu je to kladené za vinu.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí svedka A. , pre obžalobu je rozhodujúce , že obžalovaný L. nijako

nepoprel ani nevyvrátil svedectvo p.A., že už v minulosti videl u neho viacero poľovných zbraní, ako aj
pištoľ a že ho požiadal už niekoľko mesiacov pred začatím trestného stíhania, aby mu sprostredkoval
kupcov na predaj nielen jednej, ale viacerých zbraní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor a to v neprospech

obžalovaného U. L. proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania vyplynulo, že okresný súd
vo veci vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie, správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku a správne konanie obžalovaného podľa názoru prokuratúry kvalifikoval vo
všetkýchbodochobžaloby.Priukladanítrestusavšaksamosudcanevysporiadaldostatočnesovšetkými
základnými zásadami uvedenými v § 34 ods. 1, 4 Tr.zák.

Pokiaľ sa obžalovaný v prípravnom konaní k trestnej činnosti v podstate priznal v plnom rozsahu a
túto oľutoval, na hlavnom pojednávaní úplne zmenil svoje postoje, hoci ohľadne skutkových okolností
vypovedal takmer zhodne, ako v prípravnom konaní, tvrdošijne zotrval na obrane, podľa ktorej len vdôsledkunezákonnejčinnostiagentapáchaltrestnúčinnosťarobillensprostredkovateľamedzibývalými
spoluobvinenými K. F., T. Y.. Tieto postoje obžalovaného v žiadnom prípade podľa prokurátora nemožno
hodnotiť ako okolnosť, že tento oľutoval trestnú činnosť a uvedomil si nezákonnosť svojho konania.

Tak isto nepreukázal svojimi postojmi, že išlo len o náhodné vybočenie z medzí riadneho správania
a že pri uložení čo najprísnejšieho trestu by boli dané dostatočné garancie na možnosť jeho nápravy.
V jeho konaní totiž ide o protiprávnu činnosť , ktorá vykazuje znaky vysokého stupňa závažnosti pre
spoločnosť.TakistozávažnýmspôsobomnarušilajmedzinárodnézáväzkySlovenskejrepubliky,ktorými
je viazaná a ktoré sa týkajú príslušných postihov nelegálneho obchodovania so zbraňami. V tomto smere

obžalovaný prejavil veľkú ľahostajnosť k tomu, že vo väčšom počte zadovážil a v postate cudzej osobe
odpredal viacero zbraní a streliva, pričom sa vôbec nezaujímal o ich osud, hoci tieto mohli predstavovať
vážnu reálnu hrozbu a nebezpečenstvo pre svoje okolie v prípade, keby boli použité na páchanie trestnej
činnosti. V tomto smere obžalovanému priťažuje okolnosť, že vo viacerých prípadoch odpredal aj tzv.
zakázané zbrane.

Podľa výsledkov dokazovania, najmä podľa výpovedí spolupáchateľov, ktorí sa na rozdiel od
obžalovaného v plnom rozsahu priznali k trestnej činnosti, uznali nesprávnosť svojho konania, túto
oľutovali a zotrvali na tom aj v postavení svedkov v trestnej veci obž. L., menovaný vyvíjal najvyššiu
aktivituprizadovažovaní,prechovávaníaďalšejmanipuláciisnelegálnezískanýmizbraňamiastrelivom.
Jeho motívom bola ziskuchtivosť a snaha zadovažovať si finančné prostriedky aj za cenu porušovania

zákona. Táto motivácia v konaní páchateľa taktiež zvyšuje stupeň závažnosti jeho konania. Obžalovaný
pritom v priebehu hlavného pojednávania na súde v prípade každého skutku priznal, že konal slobodne,
na základe vlastného rozhodnutia, bol si vedomý protiprávnosti svojho konania a v každej fáze svojho
konania mohol slobodne od konania činu aj upustiť.

V tomto smere prokurátor poukázal na to, že obžalovaný aj bez pričinenia agenta na základe svojho
slobodného rozhodnutia jednak zakázaným spôsobom zbrane a strelivo nakupoval od K. F. , resp.
zadovažoval od ďalších osôb, tieto protiprávne, často aj mesiace prechovával a až následne ďalej
odpredal agentovi. Aj nezákonná držba revolveru a nábojov obvineným nemala s činnosťou agenta
žiadny súvis.

Obžalovaný teda podľa prokurátora nespáchal žalovanú trestnú činnosť len samotným nezákonným
odpredajom zbraní a streliva agentovi, ale nezávisle od toho naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu a prečinu nedovoleného ozbrojovania už ich nezákonným nadobudnutím a
prechovávaním. Ďalej prokurátor pokračoval v odôvodnení výroku o vine.

V závere odvolania prokurátor konštatoval, pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, že prvostupňový
súd správne vypočítal možnosť uložiť trest obžalovanému v rozmedzí 4 rokov 8 mesiacov až do
8 rokov, pričom neboli zistené žiadne okolnosti na mimoriadne zníženie trestu. Súd uložil trest
obžalovanému úplne na spodnej hranici takto vypočítanej zákonnej trestnej sadzby podľa názoru
prokurátora nesprávne. Takýto trest by obžalovanému hrozil aj v prípade, keby tento ukladal za súbeh

prečinu so zločinom, hoci aj za jednu nedovolenú zbraň. Preto prokurátor je toho názoru, že súd
nedostatočne vyhodnotil v tejto súvislosti väčší počet zbraní a streliva, s ktorými obžalovaný nezákonne
obchodoval.

Pri hodnotení osoby páchateľa podľa prokurátora súd opomenul prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že

obžalovaný už v minulosti sa 5-krát dostal do rozporu so zákonom , hoci v týchto prípadoch platí fikcia
neodsúdenia, nič nebránilo , aby pri hodnotení osoby páchateľa súd prihliadol na tieto predchádzajúce
odsúdenia a vyhodnotil ich ako sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti. Ďalej sa prokurátor
venoval vysvetleniu účelu trestu, pričom poukázal aj na to, že obžalovaný sa sám zbavil možnosti
poľahčiť si úprimným priznaním a oľutovaním svojej trestnej činnosti a tým sa uchádzať o uloženie

čo najmiernejšieho trestu. V tejto súvislosti súd opomenul pri aplikácii represívneho a prevýchovného
aspektu trestu v danom prípade aj zásadu uvedenú v § 34 ods. 1 Tr.zák. , aby uložený trest odradil aj
iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste v časti, ktorým okresný súd uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Tento trest prokurátor považuje za neprimeraný a navrhol, aby odvolací súd sám zmenil napadnutý
rozsudok tak, že obžalovanému uloží prísnejší úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v strednejhranici zákonnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výrok o uložení trestu prepadnutia veci prokurátor nenapadol a tento navrhol ponechať v platnosti.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí sa pridržiaval podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému za použitia § 38 ods. 4 Tr.zák. trest odňatia slobody
v strede takto zvýšenej trestnej sadzby a odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí v celom rozsahu sa pridržiavala podrobne
zdôvodneného odvolania, naviac poukázala na zákon č. 248/2007 článok 15 tohto zákona, ktorý

upravuje vzájomné vzťahy SR a Maďarskej republiky a určuje podmienky, za akých sa môže použiť
agent. Podľa obhajoby tieto podmienky neboli splnené a preto použitie agenta nebolo zákonné a pokiaľ
ide o posledný skutok, t.j. nájdený revolver, je pravda, že tento nesúvisí s konaním agenta.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania ,
uviedol, že sa necíti byť vinný z trestnej činnosti a pokiaľ ide o nájdenú pištoľ v jeho aute, túto kúpil v

januári 2012 od svedka A.. Z uvedeného dôvodu sa domáhal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného U. L. a okresného prokurátora nie sú

dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust.§ 2 ods. 10 Tr.por.
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. súd vyložil, ktoré skutočnosti
vzalzapreukázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,existenciuktorýchskutočnostípokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí svedka F., Y., svedka
A. a agenta vystupujúceho pod legendou Z. V., čiastočne potom výpoveďou samotného obžalovaného,
akoajslistinnýmidôkazmivykonanýminahlavnompojednávaní,ktoréviedlikprávnejúvahe,nazáklade

ktorej súd uznal obžalovaného vinným z bodoch 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. napadnutého rozsudku
z pokračovacieho prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1
Tr.zák., sčasti samostatne , sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. V bodoch 1., 2., 3., 5.,
6., 7., 9., napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák. , sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr.zák.

V tomto smere je potrebné uviesť, že obžalovaného zo spáchania skutkov tak, ako sú uvedené
v napadnutom rozsudku pod jednotlivými bodmi usvedčuje svedok F. a Y., čiastočne svedok
A., agent Z. V. a v konečnom dôsledku tiež samotný obžalovaný , ktorý podrobne opísal ,

ako sa udiali jednotlivé skutky, za ktorých spáchanie vinu odmietal. Výpovediam svedkov, ako
aj obžalovaného korešpondovali znalecké posudky a fotodokumentácia, ktorými bola preukázaná
funkčnosť (strelbyschopnosť) jednotlivých zadovážených a odpredávaných zbraní , ako aj streliva.
Ďalej tieto skutočnosti potvrdzovali aj zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, osobnej prehliadky a
prehliadky iných priestorov. V neposlednom rade aj z utajovaných príloh, z ktorých vyplynuli skutočnosti

ohľadom príkazu na použitie agenta a informačno-technických prostriedkov, s ktorými bol obžalovaný
oboznámený prostredníctvom svojej obhajkyne.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, tá predovšetkým spočívala v spochybňovaní
zákonnosti použitia agenta a jeho činnosti , keďže obhajoba hodnotila jeho činnosť ako činnosť agenta

provokatéra. Podľa jej názoru, by bez činnosti agenta obžalovaný nespáchal trestnú činnosť.

K týmto tvrdeniam obhajoby odvolací súd konštatuje, že obhajoba nesprávne používala pojem agent
v súvislosti s jeho vyžiadaním z Maďarskej republiky a účelovo sa snažila spochybniť porušeniepodmienok zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní
cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, na ktorej porušenie článku 15
sa odvolávala. V tomto prípade totiž zo strany slovenskej polície nešlo o požiadavku právnej pomoci,

ktorá sa riadi aj ustanoveniami predmetnej medzinárodnej zmluvy. Z Maďarskej republiky bol pre činnosť
na území SR vyžiadaný príslušník PZ Maďarskej republiky a nie agent. Na použitie vlastného príslušníka
PZ dali orgány Maďarskej republiky súhlas , o čom svedčí aj tá skutočnosť, že mu vystavili osobné
doklady a vytvorili legendu. Tento príslušník polície Maďarskej republiky nevykonával žiadnu činnosť až
domomenturozhodnutiaojehopoužití atosudcompreprípravnékonanie.Ažodtejdobypolicajtplnilna

územíSRúlohyagenta.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdneprihliadolnatútonámietkuobhajoby,ktorú
vyhodnotil ako účelovú v snahe zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti spochybnením dôkazov
zabezpečených agentom.
Ďalej neobstojí ani tvrdenie obžalovaného a jeho obhajkyne, že agent ho na trestnú činnosť naviedol
- vyprovokoval. V tomto smere odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou okresného prokurátora,
ktorý vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

činnosti agenta.

Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 5To/6/2012 zo dňa 18.10.2012,
v ktorom sa súd zaoberal výkladom pojmu policajná provokácia, pod ktorým treba rozumieť zámerné,
aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby,

ktorá by inak protiprávne nekonala.

Naproti tomu skrytá reakcia polície smie sledovať zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie,
odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom
konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní a minimalizácia spôsobených škôd. Pokiaľ by však činnosť

polície bola vedená len snahou , aby kontrolovaná osoba spáchala trestný čin, šlo by už o policajnú
provokáciu trestného činu.

Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje skutočnosť, že polícia
neiniciuje, t.j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať trestný čin , ale vytvára pre spáchanie

trestného činu vhodné podmienky.

Tieto podmienky však nesmú byť nijako mimoriadne, ale objektívne možné v danej situácii obvykle
a musia nastať až s časovým odstupom po tom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin a
preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípade obžalovaného nie je možné činnosť agent Z. V. hodnotiť ako
policajnú provokáciu, keďže tento bol nasadený na osobu obžalovaného až v čase, keď obžalovaný sám
požiadal svedka A., aby mu našiel kupca na viacero zbraní. Obžalovaný teda sám inicioval stretnutie s
prípadným kupcom. Je potom logické, že správanie kupujúceho v tomto prípade agenta muselo spĺňať

komunikačné štandardy pri obchode so zbraňami. V tomto prípade agent nepotreboval ovplyvňovať vôľu
obžalovaného ako predajcu zbraní , keďže tento ponúkal na predaj viacero zbraní a navyše v prípade ,
keď agent odmietol kúpiť ponúkané zbrane, obžalovaný si pri ďalšom stretnutí vynútil od agenta kúpu aj
týchto nepredaných zbraní. Krajský súd preto vyhodnotil činnosť agenta v súlade s predpismi a právnym
poriadkom SR a neprihliadol ani na túto námietku obhajoby.

Pokiaľ ide o príkaz na použitie agenta zo dňa 13.06.2012, ktorý podľa obhajoby nebol riadne do 72
hodín potvrdený príslušným súdom, aj v tomto prípade musel krajský súd odmietnuť toto tvrdenie
obhajoby , keďže sudca pre prípravné konanie k sp.značnej svojho rozhodnutia uviedol číslo listu návrhu
prokurátora na potvrdenie príkazu a nie číslo listu samotného príkazu prokurátora na použitie agenta.
Obsah týchto listín však bol totožný a následne bol vydaný ďalší príkaz na použitie agenta, ktorý bol

spojený aj so vstupom do obydlia a nebytových priestorov. Obhajoba v tomto smere bola podrobne
oboznámená s utajovanými prílohami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný namietal jeho neprimeranosť vzhľadom na okolnosti prípadu.
Obžalovaný sa totiž vo veci necíti byť vinný v dôsledku nezákonného použitia agenta, bez ktorého by

k trestnej činnosti nedošlo. Túto argumentáciu musel odvolací súd jednoznačne odmietnuť z dôvodu
účelovosti , keďže skutok uvedený pod č. 9 týkajúci sa revolveru ráže 357 Magnum, ktorý bol nájdený
v motorovom vozidle obžalovaného, nesúvisí s činnosťou agenta, napriek tomu obžalovaný tvrdí opak.
Z prepisov zvukových záznamov odposluchov obžalovaného tiež vyplynulo, že tento uvádzal prípady ,kedy zo strelných zbraní strieľal v lese na zver, čo zjavne odôvodňuje podozrenie , že obžalovaný
páchal aj ďalšiu trestnú činnosť tak, ako to uviedol okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu
obžalovaného.

Vneposlednejradeodvolacísúdnemoholprihliadnuťaniktvrdeniuobžalovanéhovovzťahukpredošlým
5 odsúdeniam, že sa na neho hľadí ako na netrestaného a preto sa na tieto odsúdenia nemalo prihliadať.
K tejto argumentácii obžalovaného je nutné uviesť, že súd v rámci hodnotenia dôkazov vo vzťahu k
výroku o treste a skúmaní osoby obžalovaného môže pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadnuť

aj na zahľadené odsúdenia v tom zmysle, že môže uviesť, že páchateľ má sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Na tieto odsúdenia však nie je možné prihliadnuť v rámci priťažujúcich okolností. Z uvedeného
dôvodu okresný súd nepochybil pri ukladaní trestu obžalovanému, keď za jeho konanie mu uložil úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, pričom pre výkon trestu odňatia
slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže na to mal splnené
podmienky v zmysle § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora o treste, ktorým sa prokurátor domáhal uloženia prísnejšieho trestu
obžalovanému,krajskýsúdvtejtosúvislostikonštatuje,žeokresnýsúdpriukladanítrestuobžalovanému
prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery páchateľa. Svoje rozhodnutie aj dostatočne

odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa krajský súd stotožnil. Z uvedeného dôvodu trest na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby aj odvolací súd považuje za primeraný z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s námietkami prokurátora vo vzťahu
k výmere uloženého trestu.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného U. L. a okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.