Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319202135
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319202135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Východoslovenská

energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44483767 proti žalovanému F. O.E., A.. XX.XX.XXXX,
W. F. XXXX/XX, XXX XX M. o vydanie platobného rozkazu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 232,48 eur s 5% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
22.11.2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.04.2019, upresnenou podaním doručeným súdu dňa 07.08.2019
(A. Č..XXX), domáhal proti žalovanému zaplatenia 981,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
5 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 976,42 eur od 22.11.2016
do zaplatenia a náhrady trov tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 13.07.2015 č.1300927 žalobca ako dodávateľ
dodávalžalovanémuakoodberateľovikomoditu(elektrinu)naodbernémiestoF.,M..Žalovanýpodpisom

zmluvy vyjadril súhlas s obsahom zmluvy a súčasne so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a súčasne sú dostupné na webovej stránke žalobcu. Jednotlivými
faktúrami bola žalovanému vyfakturovaná suma 981,42 eur s prísl., ktorú žalovaný neuhradil, preto
žalobca podal žalobu na súd.

3. Žalobca sa k žalobe písomne nevyjadril. Vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní konanom
dňa 20.01.2020 uviedol, že vie, čo je predmetom tohto konania. Potvrdil uzavretie zmluvy so žalobcom

a následné neplatenie úhrad za odber elektriny a to z dôvodu, že je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 156 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, býva u rodičov, keďže s
matkou týchto detí má problémy, pre ktoré ho z bytu vyhodila a momentálne nemá finančné prostriedky
nato, aby svoj dlh vyplatil. Poukázal tiež nato, že je chorý.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o združenej
dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácností XXXXXXX, všeobecnými obchodnými

podmienkami, cenníkom poplatkov a služieb, fakturáciou žalobcu, účtovnou rekapituláciou, listami,
upomienkami žalobcu, prehľadom platieb, vyjadreniami žalobcu a výsluchom žalovaného a zistil tento
skutkový stav:5. Dňa 13.07.2015 žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným ako odberateľom zmluvu dodávke
elektriny pre odberateľov kategórie domácností XXXXXXX.

6. Zmluvou o nájme zariadenia zo dňa 13.07.2015 (Č..XX) žalobca ako prenajímateľ prenechal
žalovanému ako nájomcovi do užívania zariadenie a to LED žiarovku typu A v počte 5 kusov, LED
žiarovku typu B, LED žiarovku typu C, LED žiarovku typu D, LED žiarovku typu E a LED žiarovku typu F.

7. Zmluvou o nájme zariadenia zo dňa 29.12.2015 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako

nájomcovi do užívania zariadenia a to CO alarm v počte kusov 1, plynový alarm.

8. Zmluvou o nájme zo dňa 14.04.2016 (Č..XX) žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako
nájomcovi do užívania zariadenia ohrievač vody typu EURO 81 IN v počte 1 kus a ohrievač vody typu
EURO 121 IN.

9. Zmluvou o nájme zo dňa 19.05.2016 (Č..XX) žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako
nájomcovi do užívania úsporný sprchový set na prenájom v počte kusov 1.

10. Zmluvou o nájme zo dňa 26.05.2016 žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému
zariadenie set úsporných zásuviek v počte 1 kus.

11. V zmysle textu zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky,
kde v bode 7 VOP je uvedené, že ak zanikne nájomná zmluva, je nájomca povinný bezodkladne,
najneskôr do dňa zániku zmluvy o nájme vrátiť prenajaté zariadenie na príslušnom predajnom mieste v
nepoškodenom stave, vrátane nepoškodeného originálneho obalu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. V

prípade nesplnenia tejto povinnosti má prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody
vo výške uvedenej v cenníku nájomnej zmluvy.

12. Cena dodanej energie za obdobie od 14.07.2015 do 10.03.2016, ktorú žalobca vyfakturoval
žalovanému faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2016, je suma 130,68 eur s lehotou splatnosti do

30.04.2016. Žalobca z tejto faktúry účtoval voči žalovanému len prevyšujúcu časť sumy a to nedoplatok
vo výške 5 eur z titulu sankcie.

13. Za obdobie od 11.03.2016 do 24.10.2016 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom
odbernommiestefaktúrouČ..XXXXXXXXXXzodňa07.11.2016nasumu976,42eurslehotousplatnosti

do 21.11.2016 . Ku dňu podania žaloby pohľadávka žalobcu predstavovala spolu 981,42 eur. Z tejto
sumy tvorila suma 743,94 eur sankcie a zmluvné pokuty (čl.17), ktoré žalobca vo svojom ostatnom
písomnom vyjadrení na výzvu súdu špecifikoval tak, že nároky na zaplatenie sankcie a zmluvných
pokút, respektíve aj náhrady škody vyplývajú z nájomných zmlúv, uzavretých so žalovaným a v zmysle
všeobecných obchodných podmienok, na ktoré tieto zmluvy odkazujú, vyplýva aj povinnosť žalovaného

vrátiť zariadenia, respektíve zaplatiť sankcie a náhrady škody.

14. Žalobca poukazoval nato, že žalovaný v rozpore s ustanoveniami zmluvy zariadenia, ktoré mu boli
prenechané do užívania nevrátil žalobcovi. Týmto svojím konaním zásadným spôsobom porušil svoje
zmluvné povinnosti, preto v súlade s cenníkom nájomnej zmluvy, na ktorý odkazuje priamo v uzavretej

nájomnej zmluve, vyúčtoval žalovanému sankcie a to sankciu za LED žiarovku typu A 5 kusov vo výške
59,95 eur, sankciu LED žiarovky typu D 1 kus spolu vo výške 8,99 eur, poplatky za upomienky 5 eur,
náhradu škody - nájom CO alarm 70 eur, náhradu škody- nájom ohrievača typu 301 - 486 eur, náhradu
škody- nájom sprchovacej hlavice 53 eur a náhradu škody -nájom úspornej zásuvky 36 eur.

15. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že žalovaný tvrdenia o uzavretí zmluvy o dodávke elektriny
a nájomných zmlúv nepopieral. Uviedol aj to, že svoje povinnosti si riadne a včas neplnil z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola

uzavretá zmluva o dodávke elektriny a žalovaný mal povinnosť za dodanú elektrinu uhrádzať cenu
v dohodnutých mesačných splátkach. Po nesplnení tejto povinnosti došlo k zániku zmluvy a dňa
24.10.2016 došlo aj k ukončeniu odberu elektriny.17. Žalobca faktúrami Č.. XXXXXXXXXX splatnou 30.04.2016 vyúčtoval žalovanému sumu 5 eur z titulu
sankcie za upomienku a faktúrou Č.. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.11.2016 vyúčtoval žalovanému
sumu 976,42 eur. Z tejto faktúry vyplýva, že za dodávku a distribúciu elektriny bolo vyúčtovaných 417,80

eur za obdobie od 11.03.2016 do 24.10.2016, z čoho po odpočítaní zaplatených preddavkových platieb
vo výške 185,32 eur bola suma 232,48 eur tá časť, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi, lebo energiu
spotreboval a povinnosť zaplatiť za túto energiu si nesplnil.

18. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 2 písm. b) bod 22 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len ,,Zákon“), koncovým
odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti,

ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods. 1 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu
v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke
elektriny alebo plynu

a.) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu
o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,
2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného

elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia,
4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry
ceny,
6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,

7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,
9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,

10. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
11. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na
verejný zdroj o týchto informáciách,
12. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,

b.) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy,
c.) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom

dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber
elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odberelektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o
rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.

Ustanovenia odseku 1 platia aj v prípade, ak odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti neuzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu a s tým súvisiacich
služieb priamo s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, ktorý bol založený na
základeuzatvoreniespotrebiteľskejzmluvypodľa§52anasl.OZ,kdesúnajednejstranedodávateľanastrane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

27. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

28. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dodávke
elektriny podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiťakúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

29. Aplikáciou citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav mal súd zato, že žalobca má
nárok voči žalovanému len na úhradu za spotrebu elektriny vo výške 232,48 eur a to aj s úrokom
z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy od splatnosti faktúry, keďže deň po splatnosti faktúry sa
žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy za odber elektriny. Vo zvyšku žalobu zamietol
ako neodôvodnenú. Súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta ako sankcia nebola v danom prípade

individuálne dojednaná, lebo žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával. Táto je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách používaných
dodávateľom. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ochranou práv
spotrebiteľa. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je aj dohoda o jej výške alebo spôsobe
jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ani spôsob jej určenia nie je v zmluve o nájme zariadenia uvedená.

Nachádza sa tam len odkaz na cenník nájomnej zmluvy, v ktorom žalobca znovu jednostranne určil
výšku zmluvnej pokuty a ktorú žalovaný nepodpísal. Naviac z formulácie zmluvnej pokuty nie je zrejmé,
za porušenie akej povinnosti je spotrebiteľ povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, t.j. či je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu len v prípade nevrátenia zariadenia s príslušenstvom a bez pôvodného balenia alebo aj
v prípade vrátenia zariadenia, avšak bez originálneho obalu či príslušenstva. Každý z uvedených spôsob

porušenia povinnosti je rôznej intenzity, preto je platné dojednanie zmluvnej pokuty okrem iného žiaduce
aj odstupňovanie jej výšky v závislosti od významu porušenej povinnosti.

30. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou
zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 O. z. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, výkon práv a povinností,

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že v
danom prípade nebolo preukázané ani to, či žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie zariadenia, teda
predmetu nájmu a následne pristúpil k sankcionovaniu za porušenie tejto povinnosti alebo priamo žiada
od žalovaného zaplatenie sankcií a náhrady škody. Pri tom treba poukázať nato, že značnú nerovnováhu

vidí súd aj v tom, že spotrebiteľ musí za každé porušenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu na rozdiel
od dodávateľa, ktorý za prípadné porušenie svojich povinností nie je nijako sankcionovaný. Na základe
týchto okolností súd žalobný návrh o zaplatenie sankcie voči žalovanému zamietol.

31. Žalobca uplatňoval voči žalovanému aj nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a násl. O.

z.. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom v tomto konaní, súd skúmal, či boli
splnené a preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom predpokladmi
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnou udalosťou a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu
je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len

jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Predpokladá sa, že skutočná škoda a to čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujma vyjadrená v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v
dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri
pravidelnom behu veci. V danom prípade si žalobca uplatňoval voči žalovanému škodu spočívajúcu v
nevrátení zariadenia, ktorá však v zmysle vyššie uvedených predpokladov nebola v žalobe ani v súdnom

konaní preukázaná, preto súd ani nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol úspešný v konaní žalovaný, ktorý
si však náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi neuplatňoval, preto súd o trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.