Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319202173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319202173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: T. M., W.. XX.X.XXXX, F.

XXXXX Q. 6, zast. Mgr. Y. Y., V. XXX/XX, L., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30.4.2019 na tunajší súd žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 300,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie a na náhradu trov
konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csr/1/2017 bol
akožalobcavpostaveníspotrebiteľa.Vpredmetnomkonaníbolúspešný,keďvyhovelžaloberozsudkom
dňa 10Csr/1/2017 dňa 13.12.2017 a bol potvrdený Krajským súdom v Prešove dňa 21.6.2018. Upozornil

na § 52 Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
o úvere zo dňa 13.8.2014 túto charakteristiku spĺňa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola medzi stranami sporu uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, sa všetky spory zo zmluvy o
úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ak spor vyvolal
dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému
konaniu musel podrobiť. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter

štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi.
Zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka je zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti a nie absolútnej neplatnosti, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
moci. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa § 3 a 4 zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

3. Žalovaný sa k veci nevyjadril.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, žalobou, rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 10Csr/1/2017-42 zo dňa 13.12.2017 a Krajského súdu v Prešove
22CoSr/1/2018-79 zo dňa 21.6.2018, podaním žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 13.1.22017 č.k. 10Csr/1/2017 súd zistil, že bolo rozhodnuté o
zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 18121/16 zo dňa 10.2.2017 a o priznaní trov
žalobcovi v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 22CoSr/1/2018 dňa 21.6.2018 potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu a priznal trovy odvolacieho konania žalobcovi.

7. Na pojednávaní dňa 27.6.2019 žalobca uviedol, že jeho spotrebiteľské právo bolo porušené. V
rozhodcovskomkonanísižalovanýuplatňovalodžalobcusumu694,94eur,čímsachcelnaúkoržalobcu

obohatiť a sumu 300,- eur považuje za primeranú na to, aby bol dosiahnutý cieľ, ktorý má zabezpečiť
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia a upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
3Co/53/2016 z 4.10.2016, kde v bode 16 je uvedené, že odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty
prevyšujúca nad 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa pripraviť.

8. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

9. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Predpokladom pre priznanie nároku je
skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda

práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho
zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

10. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 10Csr/1/2017, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v tomto konaní
bol zrušený rozhodcovský rozsudok na základe ktorého mal dlh žalobca voči žalovanému.

11. V tomto konaní súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde veriteľ poskytol

dlžníkovi-spotrebiteľovipeňažnéprostriedky,pričomkeďžalobcanebolschopnýplatiť,pristúpilkžalobe
na rozhodcovský súd.
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.
Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca musel byť
vystavený súdnemu konaniu, v ktorom bránil svoje spotrebiteľské práva, pričom samotné súdne konanie

je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

12. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy - poplatku žalovaným, dĺžky trvania
závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky

v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné
zadosťučinenie sčasti za dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300 eur.

13. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia má mať určitý
odstrašujúci a preventívny účinok.

14. Zo žaloby a z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní síce je zrejmé, z akých skutočností vychádzala
pri uvedení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, konkretizoval to na pojednávaní. Žalobca

úspešne pozastavil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku včas podanou žalobou
v konaní 10Csr/1/2017. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí
odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže
byť svojvoľná. Pri stanovení treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmu, okolností
na strane strán sporu, okolností za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného

zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu
vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.15. Súd považoval sumu 300 eur za primeranú a mal zato, že je dostatočnou satisfakciou pre žalobcu.
Tútosumupovažovalsúdzaprimeranúsohľadomnaintenzituzásahužalovanéhodoprávažalobcuako

spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej zmluvy využil tieseň žalobcu a jeho neschopnosť
plniť záväzky ďalším nebankovým spoločnostiam a poskytol žalobcovi úver za nevýhodných podmienok.
Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,
je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcoužalovaného,ktorýakododávateľfinančnejslužbyzávadnekonal.Spotrebiteľ,tedažalobca,

nie je povinný preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo
nafinančnézadosťučinenievprípadevznikuujmy,aleužvtedy,keďmuujmavnadväznostinaporušenie
práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala ochrany svojich práv. V danom prípade
sa žalobca úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

16. Súd sa opieral o rozhodovaciu prax súdov napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/145/2018
zo dňa 13.12.2018, ktorý považoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,-
eur pri zrušení rozhodcovského rozsudku za primeraný.

17. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V danom prípade mal úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

19. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.