Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218202914
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218202914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcu Stavebné bytové družstvo Veľký Krtíš, so sídlom Železničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00
175 901, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti
žalovaným 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 2/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXXX/XXX, XXX XX G. - J. S., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/18/2018-77 z 30. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt č. XXX na ulici G. J.

č. XXX vo I. H. bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania mení tak, že
žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného
konania.

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vypratanie bytu č. XXX pozostávajúceho z troch obytných
miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisného čísla XXX na
ulici G. J. vo I. H. bez nároku na bytovú náhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku po zistení, že
žalovaní boli spoločnými nájomcami družstevného bytu vo vlastníctve žalobcu, ktorým nájom zanikol
výpoveďou prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
pre hrubé porušenie povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z nájmu bytu. Výpoveď z 27. februára 2015

bola doručená žalovaným 5. marca 2015. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. apríla 2015
a uplynula 30. júna 2015. Od 01.07.2015 užívajú žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu. Žalobca ako vlastník bytu má právo podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva proti tým, ktorí do neho neoprávnene zasahujú. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalovaní boli v konaní nečinní, neustanovili sa napriek riadnemu predvolaniu
na pojednávanie, žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužili a s poukazom na ustanovenie § 151
Civilného sporového poriadku sa preto skutkové tvrdenia žalobcu považovali za nesporné. Nárok na

bytovúnáhradužalovanýchpodľa§712aods.3Občianskehozákonníkanevznikolzdôvodu,žežalovaní
nepreukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.
1.1 O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v súlade so zásadou úspechu v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu odvolaním žalovaní s odvolacími dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. a/ (neboli splnené procesné podmienky), písm. b/ (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces) Civilného sporového poriadku, ktoré rozviedli iba tak, že „nárok
žalobcu je nedôvodný, nakoľko žalobca riadne nedoručoval žalovaným výpoveď“ a že „nekomunikácia

zo strany žalovaných bola spôsobená našou nečinnosťou, nakoľko sme sa nezdržiavali na Slovensku,
avšak trvalý pobyt sme mali vedený naďalej u rodičov a preto bola pošta doručovaná, avšak nedostala
sa do dispozičnej sféry žalovaných a preto sme sa nemohli adekvátnym spôsobom brániť“. Žalovaní
ďalej uviedli, že si uvedomili svoju chybu a oslovili žalobcu za účelom urovnania (doplatenia podlžnosti) a
uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a späťvzatia žaloby. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Na odvolanie žalovaných zareagoval žalobca písomným vyjadrením z 10.07.2019, v ktorom označil
odvolanie žalovaných za účelové so snahou predĺžiť súdne konanie a možnú vykonateľnosť rozsudku
vo veci samej. Poukázal na to, že žalovaní sa pojednávania nariadeného na 30. mája 2019 neustanovili,
preto súd rozhodol v ich neprítomnosti. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom

ako ho zistil súd prvej inštancie, kde žalobca preukázal, že výpovede z nájmu bytu doručil žalovaným
na adresu trvalého bydliska v zmysle stanov Stavebného bytového družstva Veľký Krtíš a Občianskeho
zákonníka. Žalovaní nepodali žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, byt nevypratali, preto
bol postup žalobcu legitímny. Výpoveď z nájmu bytu bola žalovaným doručená zákonným spôsobom do
vlastných rúk. Ak takúto písomnosť prevzal splnomocnenec žalovaných, je zrejmé, že tomuto musela

byť udelená plná moc na prevzatie písomností. Odvolací súd z dôvodu koncentrácie súdneho konania
a kontradiktórnosti súdneho konania by nemal prihliadať na nové skutočnosti uvádzané žalovanými v
odvolaní. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C. s. p. preskúmal
vec v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v odvolaní, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a
mimo nich v súlade s § 380 ods. 2 C. s. p. iba v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré
vady nezistil a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podmienky pre prejednanie
veci na odvolacom pojednávaní ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Súd prvej inštancie

zistil skutkový stav správne, odvolací súd z neho vychádzal. Po prejednaní veci dospel odvolací súd
k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt bez
nároku na bytovú náhradu je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.
Obsahovo správne rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania zmenil odvolací súd podľa §
388 C. s. p. iba z formálnych dôvodov, keď súd prvej inštancie neuložil žalovaným povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania tak, aby takto uložená povinnosť bola aj vynútiteľná.

5. Označenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku s textom odvolania
nekorešponduje. Žalovaní neuvádzajú v odvolaní, v čom vidia nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie porušujúci im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a nekonkretizujú nesplnenie ktorých procesných podmienok bránilo konaniu vo veci.
5.1 Konanie začalo na základe žaloby podanej vlastníkom nehnuteľnosti. Rozhodnúť o nároku
uplatnenom v žalobe patrí do právomoci všeobecného súdu. Miestna príslušnosť súdu žalovaným
namietaná nebola a zo spisu nevyplývajú žiadne prekážky pre začatie a vedenie konania a rozhodnutie
voveci.Súdprvejinštanciedoručilžalovanýmžalobnýnávrhspolusprílohami,očomsvedčiadoručenky

na č. l. 40 spisu, kde žalovaní 1/ a 2/ potvrdili svojim podpisom, že dňa 28.12.2018 uvedené listiny
prevzali. O prvom termíne pojednávania nariadeného na 2. mája 2019 vedel žalovaný 1/ z predvolania,
ktoré mu bolo doručené 16. apríla 2019, napriek tomu sa ho nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené
z dôvodu, že si žalovaná 2/ predvolanie na termín pojednávania neprevzala. Ďalšie pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 30. mája 2019, predvolanie na tento deň si prevzali obaja žalovaní, avšak sa bez

ospravedlnenia pojednávania nezúčastnili a súd prvej inštancie rozhodol vo veci v tento deň na základe
skutkového stavu zisteného zo žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov.6. K žalobe pripojil žalobca nájomnú zmluvu uzavretú medzi Stavebným bytovým družstvom Veľký Krtíš
ako prenajímateľom a K. L. ako nájomcom z 28. apríla 2008, aj listinu podpísanú K. L., že v tomto
byte býva s manželkou Y. L., z čoho žalobca vyvodil, že podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vznikol žalovaným 1/ a 2/ spoločný nájom družstevného bytu. Túto skutočnosť žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní
nerozporujú. Žalovaní podľa kópie doložených listín do súdneho spisu prevzali výpoveď z nájmu bytu
datovanú 27.02.2015 adresovanú žalovaným 1/ a 2/ z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka dňa 5. marca 2015. Len na zásielke adresovanej K. L. na adresu V. XXX je
poznámka doručovacieho orgánu, že zásielku určenú K. L. do vlastných rúk prevzal splnomocnenec

dňa 5. marca 2015. Nedôvodná je námietka žalovaných v odvolaní, že žalobca im riadne nedoručil
výpoveď z nájmu bytu. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že sa nezdržiavali na Slovensku a pošta doručená (zrejme
splnomocnencovi) sa nedostala do ich dispozičnej sféry, táto obrana neobstojí.

7. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov má adresát právo na prevzatie dodanej poštovej zásielky a ak nemôže osobne

prevziať dodanú poštovú zásielku, určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta.

8. Ak žalovaný 1/ splnomocnil na prevzatie zásielok určených aj do vlastných rúk inú osobu, musí znášať
aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia. Takýto záver vyslovil Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 363/2011 z 24. augusta 2011 a obdobne aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/36/2008 zo 4. augusta 2008, uverejnenom v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 39/2014 alebo aj v uznesení sp. zn.
3Obdo/56/2010 z 12. septembra 2011.

9. Dôvodnosť námietky o nesprávnom doručení výpovede z nájmu bytu odvolací súd skúmal, i keď

procesnúobranuvtomtosmerežalovaní1/a2/vkonanípredsúdomprvejinštancienevznieslizdôvodu,
že zo spisu nevyplýva, aké (podľa úpravy vyššieho súdneho úradníka z 18.12.2018 na č. l. 40 spisu)
všeobecné poučenie bolo žalovaným 1/ a 2/ doručené a nie je možné prijať záver, či žalovaní 1/ a 2/ boli
poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 167 ods. 4 C. s. p.

10. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch rozhodnutia v súlade so zisteným skutkovým stavom
konštatoval, že platnosť výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre hrubé
porušeniepovinnostinájomcujeplatnéavyvolalozákonomzamýšľanéprávneúčinky,keďžesažalovaní
proti tejto výpovedi z nájmu bytu zákonným spôsobom podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
žalobou o neplatnosť výpovede na súde nebránili. Výpovedná lehota bola v zmysle § 710 ods. 3

Občianskeho zákonníka určená na tri mesiace, začala plynúť po doručení výpovede 1. apríla 2015 a
uplynula 30.06.2015. Od 01.07.2015 užívajú žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu,
pretobolodôvodnévyhovieťžalobenaochranuvlastníckehoprávapodľa§126Občianskehozákonníka.
Súdprvejinštanciesprávneustálil,žepovinnosťvyprataťbytžalobcuzostranyžalovanýchniejeviazaná
na zabezpečenie bytovej náhrady z dôvodu, že nájom bytu zanikol výpoveďou podľa § 711 ods. 1 písm.

d) Občianskeho zákonníka a žalovaní nepreukázali, že si povinnosti nájomcu hradiť poplatky za byt
neplatili z dôvodu, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku z uvedených dôvodov odvolací súd ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

12. Zmena rozhodnutia okresného súdu vo výroku o trovách konania súvisí iba s nesprávne
formulovaným výrokom rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku úspešného žalobcu na
náhradu trov konania nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovaným povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania a neurčil lehotu na plnenie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05. 2017 rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu
musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.), pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262
ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník) už len o výške náhrady trov konania (a v

prípade zastúpenia advokátom podľa § 263 ods. 1 C. s. p. aj o prijímateľovi tejto náhrady). To znamená,
že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti
jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy
konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené,
kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania len
z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na plnenie určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania. Vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 C. s. p., aby bolo vykonateľné.

13. Rovnakým spôsobom podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol odvolací súd
aj o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom v celom rozsahu uspel. Aj v prípade
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať o výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu aj lehota na plnenie náhrady trov odvolacieho konania je

viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).