Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204943
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217204943.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

R Collectors s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní
zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava,
proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. H. č. XXX, o zaplatenie 645,08 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 627,65 € ako aj sumu poplatkov za
upomienky vo výške 17,43 €, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.3.2017 právny predchodca žalobcu doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 627,65 € spolu so zmluvným úrokom, sumu 17,43 e titulom
poplatkov za upomienky a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s právnym predchodcom
žalovaného: X. T., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX uzatvoril dňa 26.9.2012 zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Z dôvodu

úmrtia dlžníka pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 9.6.2014. Celkovú dlžnú sumu ku dňu
predčasnej splatnosti vyčíslil nasledovne: dlžná istina 1.255,29 €, dlžné poplatky 34,86 €, dlžný úrok
981,41 € a zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy istiny od 1.3.2017 do zaplatenia. Doplnil, že
žalovaný je dedičom pôvodnej dlžníčky, pričom ako dedič nadobudol majetok v hodnote 50 % dedičstva.
Preto si od neho uplatnil nárok na zaplatenie sumy 50 % dlhu titulom jeho pohľadávky voči právnej
predchodkyni žalovaného. Doplnil, že po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany žalovaného titulom
dlžnej sumy nič uhradené nebolo.

2. V priebehu sporu došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá tvorí predmet sporu na žalobcu. O zmene
žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/18/2017-43 zo dňa 6.3.2018.

3. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 14C/18/2017-52 zo dňa 4.6.2018 tak,
že podanú žalobu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní zamietol. Zároveň
vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/252/2018-93 zo
dňa 31.10.2019 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.4. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

5. Súd po vrátení veci riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho uznesení

č.k. 7Co/252/2018-93 zo dňa 31.10.2019 vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle §
180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie
nedostavili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Vo veci po opätovnom
oboznámení sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v spise a to zmluvy o úvere,
všeobecných obchodných podmienok, osvedčenia o dedičstve, listiny o aktuálnom stave úveru, zmluvy

o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, uznesenia č.k. 14C/18/2017-43 zo dňa 6.3.2018, rozsudku
č.k. 14C/18/2017-52 zo dňa 4.6.2018, odvolania žalobcu, uznesenia č.k. 7Co/252/2018-93 zo dňa
31.10.2019, výzvy zo dňa 26.3.2014 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči

žalovanému titulom časti v rozsahu 50 % pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalovaného.

7. Právna predchodkyňa žalovaného uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 26.9.2012 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tohto zmluvného vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol
právnej predchodkyni žalovaného úver vo výške 1.450,- €. Tento úver sa právna predchodkyňa

žalovaného zaviazala splácať v mesačných splátkach po 40,- € o období od 10.10.2012 do 10.9.2018.
Celkove sa zaviazala uhradiť 72 splátok po 40,- € mesačne. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná
vo výške 25,50 % ročne, RPMN bola ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške 27,07
%. Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 1.278,86 €. Dátum konečnej splatnosti
úveru bol dojednaný na deň 10.9.2018. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné

podmienky a obchodné podmienky. Pre úmrtie právnej predchodkyne žalovaného právny predchodca
žalobcu ku dňu 9.6.2014 úver predčasne zosplatnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie
sumu 50 % zostatku pohľadávky voči právnej predchodkyni žalovaného, ktorý ako dedič zodpovedá
za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva, pričom žalovaný nadobudol dedičstvo po neb.
dlžníčke vo výške 50 %. Ku dňu 28.2.2017 predstavovala pohľadávka veriteľa sumu istiny vo výške

1.255,29 €, sumu poplatkov za upomienky vo výške 34,86 €, sumu úroku z istiny vo výške 981,41 € a
sumu zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne z istiny od 1.3.2017 do zaplatenia.

8. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 627,65 € s
príslušenstvom (zmluvným úrokom) ako aj poplatkov vo výške 17,43 €.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného ako dediča po pôvodnom dlžníkovi, ktorý
vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah

(§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2

druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.

zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.11. V prejednávanej veci súd vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu dospel k
záveruočiastočnejdôvodnostipodanejžaloby.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žemedzi

právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného platne vznikol záväzkovoprávny
vzťah, na základe ktorého bol právnemu predchodcovi žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.450,- €
ako aj to, že pre neplnenie zmluvných povinností spojených s úmrtím právneho predchodcu žalovaného
právny predchodca žalobcu ku dňu 9.6.2014 predčasne zosplatnil úver a dlžníka požiadal o okamžitú
úhradu celej dlžnej sumy. Po nebohom dlžníkovi sa viedlo dedičské konanie, pričom žalovaný je

dedičom, ktorý nadobudol 50 % z celkovej hodnoty dedičstva. S ohľadom na uvedené súd podanej
žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 627,65 € a v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo
výške 17,43 € vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto dlžnej sumy.

12. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 490,71
€ ako aj zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 627,65 € za obdobie od 1.3.2017 do

zaplatenia, súd posudzujúc tento nárok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka prihliadnuc na
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom
zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto
jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.

Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci právny predchodca
žalobcu pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru k 9.6.2014 a tým treba považovať celý dlh za splatný
a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (resp. dojednanie obchodných

podmienok), ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.
S poukazom na uvedené ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 490,71 € nešpecifikoval, keď nie je zrejmé z akej sumy a za aké obdobie
bol tento vypočítaný, súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku (vo výške 490,71 € ako aj vo

výške 25,50 % ročne zo sumy istiny od 1.3.2017 do zaplatenia) zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa,
že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,

ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého bysa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže

pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru

súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pre čiastočný úspech
oboch strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

14. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.