Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Ca/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117226219
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117226219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,

IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka
so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O. Box 39, Bratislava proti žalovanému: Hotel ARKADA, s.r.o., IČO: 36
451 134, so sídlom Námestie Majstra Pavla 26, 054 01 Levoča, zastúpený JUDr. Ľubomíra Bašistová
Virová, advokátka so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves o zaplatenie 1.510,50 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 1.510,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.510,50 EUR od 23.2.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2017 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.510,50 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

2.Žalobcasvojnávrhskutkovoodôvodniltým,žežalovanývroku2016realizovalvnímprevádzkovanom
ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom 32 kusov zvukovoobrazových zariadení
umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia U. a prostredníctvom 23 kusov zvukovoobrazových
zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia U., na základe čoho došlo k zásahu do
výhradných autorských práv autorov, a to vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval
verejný prenos bez súhlasu autorov. V zmysle predpisov a judikatúry sa samotné poskytovanie
signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovaných v zariadeniach považuje

za verejný prenos diel, teda ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo
zvukovoobrazové zariadenie vybavené príjmom, týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému
prenosu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 je poskytovanie signálu v hotelových
zariadeniach verejným prenosom. Preto žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške určenej
podľa Sadzobníka licenčných odmien a podľa počtu technických zariadení u žalovaného (zverejnených
na jeho www stránke). Žalobca pred podaním žaloby opakovanie vyzýval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný dobrovoľne nevydal. Tvrdil, že hromadné licenčné zmluvy

sa uzatvárajú na konkrétny spôsob alebo spôsoby použitia diela a na všetky alebo niektoré diela
(hromadne špecifikované napr. fotografické diela, audiovizuálne diela, výtvarné diela..), ku ktorým
daná organizácia kolektívnej správy vykonáva správu. Poukazuje aj na § 79 ods. 1 AZ, ktorý rieši
možnosť organizácie kolektívnej správy zastupujúcej najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 AZ naúzemí SR uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na
použitie všetkých diel nositeľov správ, ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní
podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Ak používateľ

nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore
použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo
udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
Pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových v roku 2016, tak

bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy,
ktoré zastupujú autorov a nositeľov práv a teda mať súhlas na používanie predmetov ochrany, ktoré
sú súčasťou televízneho vysielania. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov
práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2016 žalobca zastupoval na základe zmlúv o
zastupovaní 3.370 slovenských nositeľov práv. Žalobca uzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké
typizované zmluvy o zastupovaní, ktoré sú verejne dostupné na www stránke žalobcu, rovnako ako je

to pri hromadných licenčných zmluvách. Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný bol povinný mať
uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným
prenosom, ktorú však neuzatvoril. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa
vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú
hromadnú licenčnú zmluvu, čo žalobca vyššie uvedeným preukázal. Predmetom žaloby je vydanie

bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od obvyklej odmeny, ktorá môže byť len taká, za
akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia
získavali licenciu. Žalobca uzatvoril 300 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola
odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. V roku 2016 uzavrel s
používateľmi hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčné odmena dohodnutá podľa Sadzobníka

autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a
audiovizuálnych diel, účinný od 1.1.2015. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo
poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom,
ktorí si plnia svojej povinnosti. Žalobca pri určení výšky obvyklej odmeny vychádzal zo Sadzobníka
žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho

www stránke. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto uplatňuje voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie od 1.1.2016 do
31.12.2016. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia žalobca vyčísľuje na 1.510,50 EUR a to
podľa Sadzobníka licenčných odmien.
3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil dôkazy : Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č.

X/XXXX, Oprávnenie na výkon kolektívnej správy z 18.8.2016, Informácia z www stránky žalovaného,
Výzva generálneho sekretariátu KES z 12.10.2005, Zoznam nositeľov práv zastupovaných žalobcom na
CD nosiči, Zoznam zahraničných organizácií na CD nosiči, Zmluvy o zastupovaní nositeľov práv na CD
nosiči, Recipročná zmluva so zahraničným partnerom na CD nosiči, Prehlásenie žalobcu o zastupovaní
nositeľov práv, Zoznamy predmetov ochrany na CD nosiči, HLZ na CD nosiči, Sadzobník žalobcu na

CD nosiči, Rozsudky na CD nosiči ako príloha, Výzva právneho zástupcu žalobcu.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.2.2018 spolu s platobným rozkazom č.k. 38Ca/4/2017
zo dňa 20.2.2018, proti ktorému žalovaný podal odpor. V odpore uviedol, že nesúhlasí so žalobcom
uplatňovanou čiastkou bezdôvodného obohatenia 1.510,50 EUR z nasledujúcich dôvodov, že
neuzavretie licenčnej zmluvy na rok 2016 bolo zavinené postupom žalobcu, keď žiadne ustanovenie

všeobecne záväzného právneho predpisu platného na území SR nestanovuje žalovanému povinnosť
uzatvoriť so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej obsah, práva a povinnosti sú jednostranne
určené žalobcom a o ktorej obsahu nie je možné jednať. Návrh zmluvy predložený žalobcom je pre
žalovaného absolútne nevýhodný, pričom žalobca nemôže legitímne očakávať, že žalovaný s ním vstúpi
do zmluvného vzťahu jednostranne výhodného pre žalobcu. Žalobca v žalobe uvádza, že pri určení

výšky zvyčajnej odmeny vychádzal zo Sadzobníka žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov
samotného žalovaného zverejnených na jeho internetovej stránke. Z dôkazov priložených k žalobe nie je
možné ustáliť počet zvukovoobrazových technických zariadení vybavených signálom tak, aby tieto mohli
byť používané na sledovanie televíznych programov a to ani pre prevádzku U. Počet týchto technických
zariadení pripojených na signál je z hľadiska žalobou uplatneného nároku jedným z dvoch určujúcich

kritérií. Žalovaný na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že verejné deklarovanie zvukovoobrazových
zariadení v ubytovacom zariadení na internetovej stránke bez ďalšieho neznamená, že ide o také
zariadenia, ktoré umožňujú sledovanie televíznych programov verejným prenosom a už vôbec nie, že
počet týchto zariadení rovná sa počtu izieb v ubytovacom zariadení. Druhým určujúcim kritériom žalobouuplatneného nároku je ustálenie výšky zvyčajnej odmeny za poskytnutie licencie. Podľa žalovaného
v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, podľa ktorého je ním jednostranne
stanovenú výšku odmeny v jeho Sadzobníku potrebné považovať za odmenu zvyčajnú. Sadzobník nie

je pre žalovaného záväzný, a teda žalovaný nie je výškou odmeny viazaný. Podľa autorského zákona
(č. 618/2003 Z. z.) platného pre rok 2016 v licenčnej zmluve by mala byť dohodnutá odmena alebo
spôsob jej určenia a táto odmena by mala zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.
Žalovaný je riadnym členom Zväzu hotelov a reštaurácií SR a plní si svoje povinnosti vyplývajúce z
autorského zákona voči iným organizáciám kolektívnej správy práv, keďže výška odmien, ktorú tieto

organizáciepovažujúzaprimeranúazvyčajnúsaprimeranouazvyčajnoujavíajžalovanémuaostatným
prevádzkovateľom ubytovacích zariadení.. Zväz hotelov a reštaurácií SR s LITA vedie rokovania už od
roku 2015 kvôli neúmerným poplatkom, oveľa vyšším ako tie, ktoré hotely a reštaurácie platia iným
organizáciám za tzv. verejný prenos. Zväz hotelov a reštaurácií SR preto žiadal od LITA predložiť
spôsob určovania výšky licenčných odmien, alebo ekonomické zdôvodnenie toho, prečo sú oproti iným
niekoľkonásobne vyššie, avšak za dva roky LITA informácie k týmto požiadavkám ZHR SR neposkytla.

Výška licenčných odmien stanovených v Sadzobníku žalobcu za tzv. verejný prenos je päťnásobne
vyššia ako je priemer v iných krajinách Európy. Vzhľadom na postup žalobcu a neochotu dohodnúť sa
na urovnaní pre rok 2015 a na ďalšom postupe pre rok 2016 sa preto Zväz hotelov a reštaurácií SR
obrátil na Protimonopolný úrad SR s oznámením o odôvodnenom podozrení zo zneužitia dominantného
postavenia LITA, autorská spoločnosť.

5. Ako vyplýva z listu sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR zo dňa
7.3.2017 vo vzťahu k ustanoveniu § 169 ods. 2 Autorského zákona je potrebné zdôrazniť, že zákon
priamo ukladá organizáciám kolektívnej správy práv povinnosť zohľadniť pri určovaní sadzieb za
použitie diel, ku ktorým spravuje práva rozsah, spôsob, účel a čas ich použitia. Tieto kritéria by sa
teda mali odrážať v spôsobe určenia sadzieb za použitie predmetov ochrany v sadzobníku odmien

každej organizácie kolektívnej správy práv. Na náležitú aplikáciu uvedených kritérií určenia sadzby zo
strany OKS môže byť nevyhnutné uplatniť aj ďalšie, dodatočné kritériá v závislosti od konkrétneho
spôsobu použitia diel. Takýmto dodatočným kritériom, v prípade verejného prenosu realizovaného
ubytovacím zariadením, by malo byť aj zohľadnenie obsadenosti ubytovacích zariadení, prípade
ďalších kritérií, ktoré zo svojej povahy môžu prispieť k správnemu kvantifikačnému určeniu rozsahu

a času použitia diel. Zákon navyše zaväzuje OKS uplatniť aj ďalšie kritérium, ktorým je zohľadnenie
ekonomickej hodnoty použitia predmetov ochrany. Podobne ako pri vyššie uvedených kritériách, aj v
tomto prípade je nevyhnutné zo strany OKS metodicky nastaviť určenie odmien v sadzobníku tak, aby
v reálnej faktickej dynamike zohľadnili potenciálne kvalitatívne hospodárske rozdiely medzi jednotlivými
používateľmi daných diel. Napokon, sadzobníkom určená odmena má zohľadniť aj ekonomickú hodnotu

služby kolektívnej správy práv poskytnutej danou OKS. Táto hodnota vychádza z účelne vynaložených
nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv. V zmysle § 169 ods. 1 Autorského zákona
musia byť uvedené kritériá explicitne obsiahnuté v sadzobníku odmien OKS tak, aby sadzobník odmien
nielen formálne, ale aj materiálne garantoval primerané a nediskriminačné podmienky a súčasne,
aby bola umožnená aj účinná kontrola splnenia týchto podmienok podľa § 155 a nasl. Autorského

zákona.Vzhľadom k tomu, že žalobca pri určovaní výšky licenčných odmien sa vyššie uvedenými
kritériami neriadi, nie je možné výšku ním určených odmien uvedených v jeho sadzobníku považovať
za primeranú a zvyčajnú. Práve naopak, výšku žalobcom požadovaných odmien je potrebné považovať
za nezákonnú. Žalovaný sa domnieva, že primeranú a zvyčajnú výšku licenčnej odmeny je potrebné
určiť postupom dôsledne napĺňajúcim ustanovenie § 169 ods. 1 a 2 AZ berúc do úvahy všetky potrebné

kritériá vrátane priemernej výšky odmien určovaných ostatnými organizáciami kolektívnej správy práv,
porovnaním výšky týchto odmien v širšom kontexte okolitých krajín Európskej únie a zohľadňujúc
špecifické okolnosti na strane žalovaného.
6. Vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením č.k. 38Ca/4/2018 - 42 zo dňa 15.3.2018, ktorým súd zrušil
platobný rozkaz, bolo doručené žalobcovi dňa 26.3.2018, ku ktorému vo svojom podaní zo dňa 5.4.2018

doplnil svoju argumentáciu takto, potvrdil, že žalobca rokoval so ZHR, ktorý zastupoval svojich členov o
uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy od začiatku roka 2015, pričom objasňoval zástupcom ZHR dôvody
výšky licenčnej odmeny vychádzajúc zo svojho Sadzobníka, schváleného samotnými nositeľmi práv,
ktorých žalobca zastupuje, a ponúkal členom ZHR pri uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy zľavu vo
výške 40 % z ročnej licenčnej odmeny. Zvýhodnený návrh žalobcu však ZHR neakceptoval a jeho

protinávrhom bola ponuka vyplatiť licenčnú odmenu vo výške 1.000 Eur za všetkých svojich členov
(t.j. viac ako 206 prevádzok podľa tvrdenia ZHR), ktorí poskytujú ubytovacie služby s technickými
zariadeniami spôsobilými na verejný prenos (ide o viac ako 10.000 technických zariadení podľa tvrdenia
ZHR) a to za používanie všetkých diel, ku ktorým vykonával žalobca správu a za celý rok 2015.Vzhľadom na skutočnosť, že názory žalobcu a ZHR na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy sa líšili
do tej miery, že nebolo možné očakávať uzatvorenie dohody, vyzval žalobca jednotlivých členov
ZHR k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Reakciou na výzvy zaslané členom ZHR bola iniciatíva

ZHR na spoločné rokovanie so žalobcom. Dňa 15.10.2015 sa uskutočnilo rokovanie v sídle žalobcu,
kedy ZHR predložilo žalobcovi návrh Dohody podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Súčasťou návrhu
Dohody o urovnaní bol návrh Kolektívnej licenčnej zmluvy. Návrh Dohody o urovnaní však žalobca
vzhľadom na jeho obsah nemohol akceptovať. Posledné rokovanie medzi žalobcom a ZHR sa konalo
v sídle žalobcu dňa 13.01.2016, kedy právny zástupca ZHR ponúkol ako ústretové riešenie zaplatenie

odmeny za členov ZHR vo výške cca 10 % ročnej licenčnej odmeny. ZHR, súd si vedomý, že jeho
členovia sa môžu dostať do pozície neoprávnených používateľov, ešte v roku 2015 zaslal svojim
členom informáciu ohľadne ich povinností vo vzťahu k žalobcovi, v ktorej výslovne konštatuje povinnosť
vysporiadaťsipovinnostivyplývajúcezozákonavočižalobcovistým,žeZHRpripravuježalobuourčenie
obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy a žiadal členov o zaslanie finančných prostriedkov v termíne do
30.09.2016 vo výške 50% licenčnej odmeny podľa Sadzobníka žalobcu, ktorú si údajne vie zdôvodniť.

Pre vyváženie postavenia používateľa a pre ochranu používateľa, ktorý nesúhlasí s podmienkami
príslušnej organizácie kolektívnej správy a napriek tomu chce legálne používať predmety ochrany
spravované danou organizáciou kolektívnej správy, má takýto používateľ teda zákonnú možnosť podať
žalobu o určenie obsahu licenčnej zmluvy. Žalovaný túto zákonnú možnosť nevyužil, neoprávnene
zasiahol do práv autorov a tak musí znášať následky svojho protiprávneho konania. Žalobca poukazuje

na tú skutočnosť, že medzi ním a ZHR SR nikdy neprebehli žiadne rokovania o zatvorení kolektívnej
licenčnej zmluvy za rok 2016. Žalobca nad rámec svojich povinností vyzýval priamo žalovaného k
uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, žalovaný však neprejavil záujem o rokovanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že ZHR si dal vypracovať analýzu licenčných odmien
a predložil žalobcovi návrh optimálnej výšky licenčnej odmeny. Žalobca je oboznámený s predmetným

dokumentom, ktorý si dal ZHR vypracovať, aj keď až v roku 2016, a to ako následok podania žalôb o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o „Analýzu licenčných platieb spoločnosti KMPG" zo dňa
12.09.2016. Analýza bola vypracovaná KPMG Česká republika s.r.o. na základe objednávky ZHR a
samotníautorioznačujúmateriálakoštúdiu,pričomuvádzajú,žejejcieľomjeanalyzovaťspôsobavýšku
úhrady poplatku kolektívnym správcom vo vybraných krajinách Európy a na základe multikriteriálnej

kalkulácie navrhnúť vhodnú výšku poplatku odvádzaných hotelovými a reštauračnými zariadeniami
kolektívnym správcom. Analýza vychádza z porovnávania vybraných krajín, ktorými sú Taliansko,
Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Česká republika a Slovenská republika.
Analýza uvádza porovnania licenčných odmien, vyberaných údajne všetkými organizáciami kolektívnej
správy v porovnávanej krajine a osobitne porovnania licenčnej odmeny organizácií kolektívnej správy,

ktoré v danej krajine údajne vykonávajú práva autorov audiovizuálnych diel. Žalobca považuje
prioritne za potrebné uviesť, že z Analýza nie je vôbec jasné, kto sa v jej kontexte považuje za
autora audiovizuálneho diela. Analýza teda nijakým spôsobom nedefinuje, kto sa považuje za autora
audiovizuálneho diela, ani vôbec nereflektuje na skutočnosť, že obsah tohto pojmu sa v porovnávaných
krajinách značne líši. Určenie obsahu tohto pojmu je však nevyhnutné, aby predložená štúdia mohla

vôbec vykonávať komparáciu sadzieb organizácií kolektívnej správy na rovnakom základe. Vyššie
uvedené skutočnosti majú za dôsledok, že Analýza vykonáva porovnanie odmien, ktoré však majú v
skutočnosti odlišný základ, čím sa porovnáva neporovnateľné. Obvyklá odmena môže byť len taká, za
akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia
získavalilicenciu.VtejtosúvislostižalobcapoukázalnaUznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

II.ÚS 101/2011 z 24. marca 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „ak by
autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo
pre právnické osoby združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú" odmenu, nepochybne by to
pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorských - hudobných
diel, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a

účelu autorsko-právnej ochrany. Uzatvorenie licenčných zmlúv s inými používateľmi podľa sadzobníka
odmien Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň považoval za dôkaz toho, že iní používatelia (celkovo
150) na rozdiel od sťažovateľa, považovali odmenu za primeranú. Analýza je vzhľadom na vyššie
uvedené nielen že nepoužiteľná na určenie výšky obvyklej licenčnej odmeny, ale je nepoužiteľná
aj na určenie primeranej výšky licenčnej odmeny. Žalobca neponúka súdu len odpoveď na otázku

zvyčajnej odmeny, žalobca predložil súdu aj písomné dôkazy o zvyčajnej odmene. Tu žalobca osobitne
poukazuje na to, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa
odvíja od zvyčajnej odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu zvyčajne v čase, keď došlo zo
strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobcaposkytoval licencie iným používateľom. Rešpektujúc sadzobník žalobcu uzatvorilo k dnešnému dňu aj
252 používateľov dohody o urovnaní za rok 2016. V roku 2017 uzatvorilo v súlade so sadzobníkom
žalobcu už 644 používateľov rozšírené hromadné licenčné zmluvy a 33 používateľov dohody o urovnaní.

Pre rok 2018 uzatvorilo zatiaľ 682 používateľov rozšírené hromadné licenčné zmluvy. Je teda zrejmé,
že iní používatelia, na rozdiel od žalovaného, ktorý vedome, sústavne a dlhodobo neoprávnene
zasahuje do práv autorov, považujú sadzobník za primeraný, oprávnený a opodstatnený. Napriek tomu,
že predmetom konania nie je zisťovanie primeranosti licenčných odmien uvedených v sadzobníku
žalobcu, tak žalobca uvádza, s čím už ZHR SR a aj žalovaného oboznámil a to, že každá organizácia

kolektívnej správy, a teda aj žalobca, pri tvorbe sadzobníka odmien za použitie predmetov ochrany
zohľadňuje viaceré kritéria. Spôsob použitia predmetov ochrany (či ide napr. o televízne vysielanie,
verejné vykonanie na scéne, verejný prenos technickými zariadeniami, atď) je jedným z kritérií. Verejný
prenos technickými zariadeniami predstavuje sekundárne použitie predmetov ochrany, kedy primárnym
použitím je samotné televízne vysielanie. Odmeny v prípade daného sekundárneho použitia predmetov
ochrany sa oproti primárnemu použitiu pohybujú v rozpätí cca 2-5 %. Charakter použitých predmetov

ochrany, t.j. či sa jedná o dielo v prípade autorov alebo o umelecké výkony u výkonných umelcov je tiež
relevantným kritériom. Ďalším kritériom je počet zastupovaných nositeľov práv. Významným kritériom
je rozsah typov predmetov ochrany zastupovaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. V
tomto smere má najširšie portfólio zo všetkých organizácii kolektívnej správy jednoznačne žalobca, ktorý
zastupuje majetkové práva autorov k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,

audiovizuálnym a fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam
úžitkovéhoumenia.Významnýmkritériomjepočetpoužitýchpredmetovochrany.Dôležitýmkritériom,na
ktorom je vždy nevyhnutné stavať sadzobníky odmien za použitie predmetov ochrany, je váha, význam
a charakter jednotlivých zložiek predmetov ochrany (t.j. portfólio organizácie kolektívnej správy) v rámci
toho - ktorého spôsobu použitia. Pri televíznom vysielaní audiovizuálnych diel ako aj jeho verejnom

prenose technickými zariadeniami sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky
zastupovanéžalobcom(najmäréžia,scenár,dialógy,autorliterárnejpredlohy).Beztýchtozložiekbytotiž
ani nemohli hovoriť o audiovizuálnom diele, tobôž nie o jeho televíznom vysielaní a verejnom prenose
televíznehovysielania.Zpovahyvecijezrejmé,žežalobcazastupujenositeľovprávaspravujepredmety
ochrany, ktoré tvoria výraznú väčšinu tvorivej, autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania

používaného žalovaným, keďže zastupuje najmä autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú medzi inými
aj režisér a scenárista audiovizuálneho diela, alebo aj autorov literárnych diel, ktorými sú medzi inými
aj autori prekladu a úpravy dialógov zahraničných audiovizuálnych diel. V nadväznosti na aktivity ZHR
SR požiadalo Ministerstvo kultúry SR listom z 26.04.2017 žalobcu v rámci dohľadu nad výkonom
kolektívnej správy o informácie ohľadne sadzobníka žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2017

poskytol Ministerstvu kultúry SR podrobné informácie k sadzobníku platnému od 01.01.2017. Nakoľko
sadzobník platný od 01.01.2017 je v časti týkajúcej sa predmetu konania identický so sadzobníkom
platným v r. 2016, tak má za to, že stanovisko žalobcu z 12.06.2017 je relevantné aj pre sadzobník platný
od 01.01.2015 do 31.12.2016. Žalovaný namieta, že žalobca nezohľadňuje obsadenosť ubytovacieho
zariadenia pri určení výšky licenčnej odmeny. Žalobca uvádza, že prísne rozslišuje medzi právami

autorov a právami súvisiacimi s autorskými právami, a teda rozlišuje nároky na odmenu autorov a
odmenu nositeľov práv súvisiacich s autorskými právami ( a teda rozlišuje medzi licenčnou odmenou
a tzv. primeranou odmenou). Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia.

SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k hudobným dielam. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov
zvukových a zvukovoobrazových záznamov, vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a
iných nositeľov týchto práv. OZIS, Ochranné združenie interpretov Slovenska, je OKS, ktorá zastupuje

úzky okruh výkonných umelcov a aj to výlučne slovenských interpretov. Tieto dve OKS spravujú teda
práva súvisiace s autorskými právami a nie autorské práva a v sadzobníku zohľadňujú obsadenosť
ubytovacieho zariadenia. Žalobca tiež uviedol, že ZHR SR podal na Protimonopolný úrad SR oznámenie
o podozrení zo zneužitia dominantného postavenia na trhu žalobcom, avšak Protimonopolný úrad SR
listom zo dňa 14.7.2015 oznámil ZHR SR, že sa podnetom nebude zaoberať. PMÚ sa aj v roku 2016

zaoberal podnetom na prešetrenie konania žalobcu ohľadom systému a výšky licenčných odmien, kedy
vzhľadom na aspekty a charakter posudzovanej veci podnet odmietol a nezačal konanie. ZHR SR podal
dňa koncom roka 2016 na PMÚ ďalší podnet vo veci podozrenia na možné zneužívanie dominantného
postavenia žalobcu, ktorý je tak tretím podnetom založeným na tom istom skutkovom a právnom stave.Na základe tohto podnetu PMÚ konanie voči žalobcovi dodnes nezačal a vo viacerých skutkovo a právne
obdobných konaniach ešte v lete minulého roku oznamoval súdom, že vyhodnocuje, či vôbec začne
konanie. Z týchto dôvodov trval na žalobe v celom rozsahu.

7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 13.9.2018, na ktorom právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a písomných podaní, ktoré súdu
doručil v predmetnej veci. Žalobca si v konaní uplatňuje bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalovaný
neoprávnene zasiahol do práv autorov, pri ktorých výkon kolektívnej správy vykonáva žalobca. Čo do
výšky licenčnej odmeny, ktorú žalovaný namieta, táto je stanovená explicitne autorským zákonom č.

618/2003 Z.z., konkrétne v ustanovení § 56 ods. 1 písm. d). Právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla,
že v prípade pokiaľ žalovaný ako používateľ nesúhlasil s uzatvorením hromadnej licenčnej zmluvy tak
ako navrhoval žalobca, mal možnosť v zmysle ust. § 82 autorského zákona podať žalobu o určenie
obsahu hromadnej licenčnej zmluvy.
8. Právna zástupkyňa žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrení
doteraz poskytnutých v písomnej podobe. Ďalej uviedla, že podľa autorského zákona autor má právo

žiadať odmenu len za použitie svojho diela, pričom ak je použitím diela jeho verejný prenos, musí
existovať verejnosť. Ak je hotelová izba neobsadená, žiadna verejnosť sa v nej nenachádza, a
teda prevádzkovateľ nemôže platiť za verejný prenos diela. Taktiež poukazovala v tejto súvislosti na
neprimeranosť výšky odmeny požadovanej žalobcom.
9. Súd vyhlásil rozsudok verejne, dňa 13.9.2018.

S k u t k o v ý stav :
10. Žalobca v spore preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tým, že predložil súdu Oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv č. X/XXXX zo dňa 11.5.2010 (na dobu neurčitú) vydaného
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (č.k. MK-663/2010-70/6165) v zmysle zákona č. 618/2003
Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, na základe ktorého žalobca

vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým,
hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného
umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Podľa ods. II písm. b/ uvedeného
Oprávnenia vykonával žalobca dobrovoľnú kolektívnu správu podľa autorského zákona okrem iného aj
v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami.

11. Žalobca sa súčasne preukázal aj Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016
vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (č.k. MK-1587/2016-232/10421) v zmysle zákona
č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z.z. k literárnemu, dramatickému,
hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného
umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia v odboroch kolektívnej správy práv. Toto

oprávnenie bolo vydané na dobu neurčitú.
12. Žalobca predložil súdu zoznamy nositeľov práv v počte 3.370 v roku 2016, ktorých zastupuje na
základe Zmluvy o zastupovaní, a ktoré uverejňuje na svojej www. stránke.
13. Je nesporné, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia U. pričom sa jedná o
zariadenie zaradené podľa § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z. do kategórie

hotel 3*. Žalovaný je tiež prevádzkovateľnom ubytovacieho zariadenia U. pričom sa jedná o zariadenie
zaradené podľa § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z. do kategórie hotel
4*.Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacích zariadení poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby,
kedy v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj
zvukovoobrazové zariadenie (TV).

14. Taktiež je nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so
žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným prenosom, ktorú však neuzatvoril.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
15. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii
niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 1

členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos
ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým
spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.
16. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii
niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 2

členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte
alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase
individuálne zvolenom.17. Podľa čl. 18 citovanej Smernice táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia v
členských štátoch, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností.
18. Podľa čl. 23 cit. Smernice táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod

týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná
na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k
verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne
iné činnosti.
19. Podľa čl. 26 cit. Smernice vzhľadom na to, že vysielatelia v rámci služieb na požiadanie sprístupňujú

svoje rozhlasové a televízne produkcie, súčasťou ktorých je hudba z komerčných zvukových záznamov,
je potrebné podporiť poskytovanie kolektívnych licencií, aby sa zjednodušilo upravenie týchto práv.
20. Podľa čl. 27 samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos
rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice.
21. Podľa § 190 ods. 1 Prechodné ustanovenia zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2016
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom

vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí,
ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
22. Vzhľadom na uvedené, pre uplatnené nároky vyplývajúce z právneho vzťahu vzniknutého pred
01.07.2016, súd aplikuje ustanovenia zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich

s autorským právom (autorský zákon) v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej v texte len autorského
zákona).
23. Podľa § 1 autorského zákona tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a
použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a
použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového

vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím
databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu
zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho
vysielateľa (ďalej len „vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy
práv podľa tohto zákona.

24. Podľa § 5 ods. 14 autorského zákona verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
25. Podľa § 18 ods. 2 písm. h/ autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie

diela, aj na verejný prenos diela.
26. Podľa § 18 ods. 4 autorského zákona iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v
prípadoch ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ autorského zákona súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie
rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych

udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru a na
verejný prenos s takýmto obsahom; to neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo
udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos tohto diela.
28. Podľa § 48 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom
uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia

nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.
29. Podľa § 49 ods. 1,2 autorského zákona organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu
licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou

táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú
odmenu. Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi
právnickej osoby združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia
osobitného predpisu sa použijú primerane.

30.Podľa§56ods.1písm.g/autorskéhozákonaautor,doktoréhoprávasaneoprávnenezasiahloalebo
ktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodnéhoobohateniavo
výškedvojnásobkuodmeny,ktorájeobvyklázazískanielicenciepriobdobnýchzmluvnýchpodmienkach
v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.31. Podľa § 57 ods. 1 autorského zákona nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj
nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený
výkon majetkových práv autora.

32. Podľa § 78 autorského zákona účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona je kolektívne
uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca,
výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie
uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
33. Podľa § 79 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo

udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
34.Podľa§80ods.1a9autorskéhozákonaoudeleníoprávnenianavýkonkolektívnejsprávyrozhoduje
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti právnickej osoby. Ministerstvo
vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie; evidencia obsahuje názov,
sídloorganizáciekolektívnejsprávyavymedzeniekolektívnespravovanýchprávapredmetutýchtopráv,
alebo ak ide o diela, vymedzenie ich druhu.

35. Podľa § 81 ods. 1 písm. j/ autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitouodbornoustarostlivosťouavrozsahuudelenéhooprávneniavyberaťvsúladestýmtozákonom
a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné
príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím
poriadkom.

36. Podľa § 81 ods. 3 autorského zákona organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo
svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na
zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov.
37. Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie

podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
38. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
41. Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
42. Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
P r á v n e vyhodnotenie :
45. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami z. č. 618/2003 Z.z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), neupravené inštitúty v

tomto právnom vzťahu sa spravujú Občianskym zákonníkom.
46. Je nesporné, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle autorského zákona zastupuje
nositeľov práv podľa § 81 ods. 3 vo vlastnom mene a na vlastný účet, a to v rozsahu s ním dohodnutom
v súlade s § 81 ods. 1 písm. c) autorského zákona. Žalobca je oprávnený domáhať sa vydania údajného
bezdôvodného obohatenia podľa § 81 ods. 1 písm.i) autorského zákona vo vlastnom mene, ale v

prospech nositeľov práv. Súčasne potom v súlade s §456 prvá veta Občianskeho zákonníka sa predmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobca je oprávnený konať a
teda aj uplatňovať právne nároky len a výlučne v prospech(na účet) tých nositeľov práv, ktorých na
základe dohody zastupuje. Žalobca v konaní preukázal, že zastupuje nositeľov práv pri výkone správya súčasne, že túto správu vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré mu títo nositelia
práv do správy zverili.
47. Zhodným tvrdením strán sporu mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný prevádzkoval

ubytovacie zariadenia U. v rozhodnom období od 01.01.2016 do 31.12.2016. Je preto preukázané, že
zvukovoobrazovézariadenianachádzajúcesaizbáchubytovaciehozaradeniažalovanéhobolispôsobilé
a pripravené na šírenie diel tak, že pomocou týchto mohli diela vnímať osoby na izbách ubytovacieho
zariadenia, t.j. na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať (§ 5 ods. 14 Autorského
zákona).

48. Súd zo zhodných tvrdení strán sporu má ďalej za preukázané, že žalovaný je členom ZHR SR a
osobitnou príkaznou zmluvou splnomocnil ZHR SR k jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a
povinností vyplývajúcich z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným
prenosom, pričom v priebehu roka 2015 prebiehali medzi žalobcom a ZHR SR rokovania o podmienkach
kolektívnej licenčnej zmluvy, avšak rokovania neboli úspešné a neviedli k uzatvoreniu kolektívnej
licenčnej zmluvy, ani k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2016 medzi stranami sporu. V

zmysle autorského zákona je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného
prostredníctvom licenčnej zmluvy.
49. Predmet konania má skutkový základ spočívajúci v používaní autorských diel žalovaným
prostredníctvom verejného prenosu prostredníctvom 55 kusov zvukovoobrazových zariadení
umiestnených v izbách ubytovacích zariadení patriacich žalovanému, v období 01.01.2016 až

31.12.2016 bez zmluvného základu, pričom žalovaný za toto užívanie nezaplatil žalobcovi licenčnú
odmenu, na ktorú má žalobca, ako oprávnený na výkon kolektívnej správy práv, nárok. V zmysle §
48 ods. 1 a § 49 ods. 1 autorského zákona sa nevyžaduje špecifikácia konkrétnych diel, ale naopak
predmetné ustanovenia výslovne hovoria o možnosti udeliť hromadnou alebo kolektívnou licenčnou
zmluvou uzatváranou v zákonom predpísanej písomnej forme súhlas na použitie všetkých diel, ktoré

spravuje daná organizácia kolektívnej správy práv alebo niektorých z nich (v danom prípade by sa mohlo
jednať napr. len o diela audiovizuálne alebo o diela výtvarné). Žalovaný si bol vedomý, že je povinný
ako používateľ predmetov ochrany mať uzatvorené licenčné zmluvy a platiť licenčné odmeny. Žalovaný
bez toho, aby mal uzatvorenú licenčnú zmluvu so žalobcom nakladal s dielami autorov a iných nositeľov
práv zastúpených žalobcom formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného

používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov, resp. žalobcu ako
zástupcu autorov.
50. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od 01.01.2016 do 31.012.2016 nemal so žalobcom
uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, ani so ZHR SR tzv. kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorá by ho
oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako organizácia kolektívnej správy spravuje práva.

51. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Záväzkový vzťah vznikne, ak sa
naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik. Posúdenie, či došlo k vzniku právneho
vzťahu bezdôvodného obohatenia závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy
v § 451ods. 1 a 2 OZ, ktoré musia byť splnené kumulatívne. V § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená všeobecná

zásada,že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V § 451 ods. 2 OZ
uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
52. Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej

úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť
udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry,
priemysluaverejnostiakocelku.Duševnévlastníctvosapretopovažujezaintegrálnusúčasťvlastníctva.
Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za
používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní

financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo
multimediálne produkty a služby, ako sú služby ‚na požiadanie' sú značné. Primeraná právna ochrana
práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie
uspokojivej návratnosti týchto investícií.
53. Týmto je preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu.

54. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že v tomto prípade sa nejedná o verejný prenos, vo
vzťahu k izbám neobsadeným klientmi, keď samotné zabezpečenie zariadení umožňujúcich alebo
uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov na jednotlivých izbách, sa samo osebe
nerovná prenosu v zmysle Smernice 2001/29.55. Súd sa pri rozhodovaní ako prvou zaoberal otázkou, či v prípadoch, o aký ide vo veci samej, v ktorých
prevádzkovateľ hotela vo svojich priestoroch nainštaluje televízne prijímače, do ktorých šíri televízny
signál umožňujúci príjem televízneho vysielania, posudzovať otázku, či ide o verejný prenos podľa

pojmu ‚verejný prenos' uvedeného v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 alebo článku 8 ods. 2 smernice
2006/115, ak sprístupneným televíznym vysielaním sú dotknuté autorské práva a s nimi súvisiace práva
veľkého počtu dotknutých osôb, predovšetkým skladateľov, textárov a hudobných vydavateľstiev, ale aj
výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a autorov hovorených diel, ako aj ich vydavateľov.
56. Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích zariadeniach žalovaného

znamená, že na izbách ubytovacích zariadení sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby
tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych
programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu
prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos
diel. To znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovoobrazové zariadenia
vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.

57. Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia
za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní
financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo
multimediálne produkty a služby, ako sú služby ‚na požiadanie' sú značné. Primeraná právna ochrana
práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie

uspokojivej návratnosti týchto investícií.
58. Smernica Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES tiež harmonizuje práva autorov na verejný
prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá
nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie
diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo

nezahŕňa žiadne iné činnosti.
59. Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 vnútroštátna právna úprava členských
štátov musí jednak zabezpečiť, aby pri použití zvukového záznamu vydaného na obchodné účely alebo
rozmnoženiny takéhoto zvukového záznamu na bezdrôtové vysielanie alebo akýkoľvek iný verejný
prenos platil používateľ jedinú primeranú odmenu, a jednak, aby sa táto odmena rozdelila medzi

dotknutých výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov.
60. K tejto námietke žalovaného súd zaujal názor, že v tomto prípade u žalovaného išlo o verejný
prenos aj vo vzťahu k izbám, ktoré v danom čase neboli obsadené klientmi v súlade so Smernicou
2001/29 z dôvodu, že v predmetnom prípade boli naplnené viaceré atribúty umožňujúce považovať daný
prenos za verejný, nakoľko išlo o transmisiu chránených diel ( prenos) neurčitému počtu potenciálnych

adresátov ( verejný), pričom súd tento pojem v zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( SGAE
v. Rafael Hoteles) a odôvodnenia 23 smernice 2001/29 vykladal v širšom zmysle slova, keď samotné
zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje samo osebe verejný prenos, poskytovanie signálu
hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientov predstavuje verejný prenos.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :

61. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že na posúdenie existencie verejného prenosu je potrebné
zohľadniť viacero dodatočných kritérií, ktoré nie sú samostatné a sú navzájom závislé. Keďže miera
existencie týchto kritérií môže byť v závislosti od konkrétneho prípadu značne odlišná, je potrebné ich
uplatňovať jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2012,
Phonographic Performance (Ireland), C-162/10, EU:C:2012:141, bod 30 a citovanú judikatúru].

62. V zmysle judikatúry Súdneho dvora pojem „verejný prenos“ zahrňuje dva kumulatívne prvky, a
to samotný „prenos“ diela a jeho „verejný“ prenos (rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium,
C-325/14, EU:C:2015:764, bod 15 a citovaná judikatúra).Po prvé, pokiaľ ide o „prenos“, tento pojem
zahŕňa každú transmisiu chránených diel, nezávisle od technického prostriedku alebo technického
postupu, ktoré sa použili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium, C-325/14,

EU:C:2015:764, bod 16 a citovanú judikatúru). Okrem toho každá transmisia a retransmisia diela, ku
ktorej dochádza pri použití špecifickej technológie, podlieha v zásade individuálnemu povoleniu autora
dotknutého diela (rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium, C-325/14, EU:C:2015:764, bod 17 a
citovaná judikatúra).Po druhé na to, aby určitý akt spadal pod pojem „verejný prenos“ v zmysle článku
3 ods. 1 smernice 2001/29, je ešte potrebné, ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, aby

chránené diela boli predmetom „verejného“ prenosu.
63. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora v prvom rade vyplýva, že pojem „verejný“ sa týka
neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahŕňa celkom významný počet osôb (pozri v
tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2006, SGAE, C-306/05, EU:C:2006:764, body 37 a 38, ako ajcitovanú judikatúru). Okrem toho treba pripomenúť, že pojem „verejný prenos“ treba chápať v širšom
zmysle slova, ako to výslovne uvádza odôvodnenie 23 smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudok
zo 7. marca 2013, ITV Broadcasting a i., C-607/11, EU:C:2013:147, bod 20, ako aj citovanú judikatúru).

64. V zmysle judikatúry Súdneho dvora na to, aby určitý akt spadal pod pojem „verejný prenos“, šírené
dielo musí byť sprístupnené „novej verejnosti“, teda verejnosti, ktorú autori chránených diel nezohľadnili
priudelenísúhlasunapoužívaniesvojichdielvoformeverejnéhoprenosuoriginálu(pozrivtomtozmysle
rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C-306/05, EU:C:2006:764, body 40 a 42, ako aj zo 4. októbra
2011, Football Association Premier League a i., C-403/08 a C-429/08, EU:C:2011:631, bod 197).

65. V tomto kontexte Súdny dvor zdôraznil nezastupiteľnú úlohu používateľa, keď rozhodol, že
na to, aby išlo o verejný prenos, je potrebné, aby tento používateľ s vedomím dôsledkov svojho
konania sprostredkoval ďalšej verejnosti prístup k chránenému dielu, a aby sa teda javilo, že bez tohto
sprostredkovania by osoby predstavujúce „novú“ skupinu verejnosti v zásade nemohli mať úžitok z
vysielaného diela napriek tomu, že sa nachádzajú v oblasti pokrytej uvedeným vysielaním (pozri v tomto
zmysle rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C-306/05, EU:C:2006:764, bod 42, ako aj zo 4. októbra

2011, Football Association Premier League a i., C-403/08 a C-429/08, EU:C:2011:631, bod 195).
66. Súdny dvor teda rozhodol, že prevádzkovatelia pohostinstva, hotela alebo kúpeľného zariadenia sú
používatelia a vykonávajú verejný prenos, ak zámerne svojim zákazníkom sprostredkovávajú chránené
diela prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových
prijímačov nainštalovaných vo svojich zariadeniach (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra

2006, SGAE, C-306/05, EU:C:2006:764, body 42 a 47; zo 4. októbra 2011, Football Association Premier
League a i., C-403/08 a C-429/08, EU:C:2011:631, bod 196, ako aj z 27. februára 2014, OSA, C-351/12,
EU:C:2014:110, bod 26).
67. Navyše, šírenie chránených diel má ziskovú povahu, keď používateľ môže mať z toho hospodársky
zisk odrážajúci sa v atraktívnosti, a teda vo zvýšenej návštevnosti zariadenia, v ktorom šíri vysielanie

(pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C-403/08
a C-429/08, EU:C:2011:631, body 205 a 206).
68. Žalovaný sa v spore tiež bránil tvrdením o neprimeranej výške odmeny určenej žalobcom.
69. Pri stanovení výšky sumy bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd vychádzal z výšky
licenčných odmien určených v Sadzobníku žalobcu, ktorý je vytvorený v súlade s autorským zákonom,

ako aj v závislosti od počtu technických zariadení u žalovaného.
70. Výška bezdôvodného obohatenia sa tak použitím Sadzobníka opiera o kritériá nastavené v súlade s
autorským zákonom nasmeruje k napraveniu a vyváženiu ujmy, ktorá použitím diel bez súhlasu autorom
vznikla.
71. Žalobca hromadné licenčné zmluvy uzatvoril s 300 subjektmi a s desiatkami neoprávnených

používateľov po podaní žalôb mimosúdne dohody, pričom túto možnosť ponúkol aj žalovanému, ktorý
však na jeho návrh nereagoval.
72. V zmysle Uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 101/2011z 24.3.2011 „ak by autori diel nemali
zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo právnické osoby
združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú“ odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo,

najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorských-hudobných diel, úplné vystavenie
sa svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej
ochrany.“
73. V zmysle sadzobníka na rok 2016 bola licenčná odmena za použitie diel verejným prenosom
prostredníctvom technických zariadení v ubytovacom zariadení hotela 3* za zvukovoobrazové

zariadenie 26 Eur a v ubytovacom zariadení hotela 4* za zvukovoobrazové zariadenie 29,50 Eur.
Zo stanoviska Ministerstva kultúry SR k problematike sadzobníkov odmien a primeraných odmien
za používanie predmetov ochrany spravovaných organizáciami kolektívnej správy zo dňa 20.05.2015
adresovaného ZHR SR vyplýva, že výšku zmluvných licenčných odmien a primeraných odmien
neupravuje žiaden zákon a táto výška nepodlieha ani schvaľovaniu ministerstvom. Ministerstvo

nevykonáva kontrolu vydávania sadzobníkov a organizácia kolektívnej správy je pri tvorbe sadzobníkov
povinná vychádzať zo súkromnoprávnych príkazov zastupovaných nositeľov práv (autorov, výkonných
umelcov atď.), ktorých sú tieto osoby členmi.
74. Výška bezdôvodného obohatenia sa v zmysle právnej úpravy odvíja výlučne od obvyklej odmeny,
ktorá vyplýva z platného sadzobníka. Je potrebné rozlišovať práva autorov, kedy je povinnosťou

používateľa získať súhlas nositeľa práv k používaniu predmetu ochrany vopred bez ohľadu na mieru
využívania tohto práva používateľom ( v takom prípade má autor právo na obvyklú odmenu) a práva
súvisiace s autorskými právami, kde v prípade získania súhlasu nositeľa práv je irelevantné do akej
miery je toto právo používateľom využívané ( autorovi patrí primeraná odmena). Z obsahu predloženýchlistinných dôkazov vyplýva, že žalobca mal snahu uzavrieť so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu,
resp.soZHRSR(ktorýchčlenomjeajžalovaný)kolektívnulicenčnúzmluvu,avšakzostranyžalovaného
a ani ZHR SR k uzavretiu zmlúv nedošlo, nakoľko žalovaný a ZHR SR mali za to, že licenčné

poplatky žalobcu sú neprimerane vysoké. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že poplatky za výkon
správy vyplývajú zo sadzobníka žalobcu a vzťahujú sa na všetkých používateľov predmetov ochrany.
Z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že poplatky, ktoré boli v sadzobníku schválené a sú
rešpektované ostatnými používateľmi sú pre žalovaného neprijateľné. Tejto skutočnosti nasvedčuje
aj fakt, že so žalobcom uzavrelo hromadné licenčné zmluvy 300 subjektov. Súd ďalej poukazuje na

to, že uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je predpokladom pre využívanie diel prostredníctvom
verejného prenosu. Podstatou udelenej licencie je právo a nie povinnosť používať predmety ochrany.
Nakoľko sám žalovaný prostredníctvom webovej stránky za obdobie roka 2016 deklaroval, že vo
svojich zariadeniach má spolu 55 izieb vybavených satelitnou TV, súd má za to, že žalovaný bol
v tomto prípade používateľom predmetov ochrany práv, ktorých správu vykonáva žalobca. Súd sa
nestotožňuje s námietkami žalovaného, že je v konaní potrebné preukázať funkčnosť televíznych

prijímačov a reálne uskutočnenie verejného prenosu konkrétnych diel konkrétnych autorov. Takéto
námietky popierajú samotný zmysel a účel právnej úpravy ochrany majetkových práv prostredníctvom
organizácií kolektívnej správy. Súdna tomto mieste poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu ČR
vyslovený v rozhodnutí č. II.ÚS2186/2014 v bode 32, kde výslovne uviedol, že predmety ochrany a ani
konkrétnych autorov nie je potrebné špecifikovať.

75. Podľa § 56 autorského zákona postačuje, ak sa v konaní preukázalo, že do autorského práva sa
zasiahlo, a to neoprávneným spôsobom. V prejednávanej veci je evidentné, že zo strany žalovaného
sa tak udialo. Žalovaný ani ZHR SR, ktorého členom je žalovaný, nemajú udelený súhlas na používanie
diel, či už formou hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy. Napriek tomu má žalovaný v izbách
prevádzkovaného ubytovacieho zariadenia televízne prijímače so satelitnou TV, z čoho je zrejmé, že

svojim hosťom umožňuje prístup k predmetom ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobca, a to s
plným vedomým, že tak koná neoprávnene, bez platne uzavretej licenčnej zmluvy.
76. Na základe uvedeného je žalovaný ako používateľ predmetov ochrany povinný zaplatiť žalobcovi
ako organizácii kolektívnej správy práv podľa § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona sumu rovnajúcu
sa dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach

v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel s 300
subjektmi hromadné licenčné zmluvy na rok 2016, pričom odmena bola stanovená v zmysle platného
sadzobníka žalobcu pre rok 2016. Vychádzajúc z pojmu „obvyklý“, je za obvyklú odmenu podľa názoru
súdu potrebné považovať odmenu stanovenú sadzobníkom žalobcu.
77. Je potrebné dodať, že žalovaný mal možnosť uzatvoriť so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu, v

zmysle ktorej by žalobca poskytol žalovanému v prípade včasného uzavretia licenčnej zmluvy zľavu vo
výške 40%, žalovaný však túto možnosť nevyužil. Podľa sadzobníka platného pre rok 2016 bola ročná
odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli kategórie 3* vo výške 26 Eur, čo pri počte 32
izieb vybavených satelitnou TV predstavuje obvyklú odmenu v celkovej výške 832 Eur za rok a v hoteli
kategórie 4* vo výške 29,50 Eur, čo pri počte 23 izieb vybavených satelitnou TV predstavuje obvyklú

odmenu v celkovej výške 678,50 Eur za rok . Výška žalovanej sumy je 1.510, 50 Eur (26x32 + 29,50x23).
78. Prípadnú inú sumu výšky licenčných odmien by bolo možné určiť odborným posudkom, avšak takýto
dôkaz strany sporu nenavrhli, a súd v zmysle CSP môže vykonať iba dôkazy na základe návrhov strán
sporu.
79. Pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je stanovená splatnosť, žalovaný tak mal povinnosť

plniť na výzvu (§ 563 Občianskeho zákonníka).
80. Za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo strany žalobcu súd považuje moment doručenia žaloby
žalovanému prostredníctvom súdu dňa 22.2.2018 (nakoľko výzvu síce žalobca súdu predložil, ale
nepreukázal jej doručenie žalovanému), preto odo dňa nasledujúceho sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou dlžnej sumy, t.j. od 23.2.2018, pričom k tomuto dňu bola výška úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky 0,0 % ročne, takže úrok z omeškania je po pripočítaní 5 percentuálnych bodov vo výške
5 % ročne. Súd teda priznal aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy.
81. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy 1.510,50 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za verejný prenos diel v období 01.01.2016 až

31.12.2016 v U. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23.2.2018 do
zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške uplatnenej nad 5
% ročne z dlžnej sumy, ako aj o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 18.12.2017 do 22.2.2018,
ako nedôvodnú zamietol.Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
82. K obvyklej výške odmeny : aj podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudky NS ČR, sp.zn.
30Cdo/1759/2011 zo dňa 21.12.2012 alebo 30Cdo/2715/2015 zo dňa 27.01.2016) možno sadzobníku

organizácie kolektívnej správy v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej odmeny.
83. Súd na tomto mieste poukazuje aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES
o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, kde v čl. 3 ods. 2 je vyslovená požiadavka účinnosti,
primeranosti opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy, pričom tie zároveň musia byť
odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného

obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.
84. V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ
požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005).
85.Bezdôvodnéobohateniepredstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,

že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).
Trovy konania :
86. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).