Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119200415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119200415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. X., X.. XX.XX.XXXX, L. F. X, XXX XX
J., o zaplatenie 6.568,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
32Csp/7/2019-168 z 20.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 50,- eur zastavil. Žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi 1.518,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 234,22 eur od
14.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.4.2018
do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.6.2018 do
zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.8.2018 do zaplatenia,
zo sumy 67,59 eur od 6.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.10.2018 do zaplatenia, zo sumy
67,59 eur od 6.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59

eura od 6.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od
6.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.5.2019 do
zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.7.2019 do zaplatenia,
zo sumy 67,59 eur od 6.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.9.2019 do zaplatenia, a to všetko
v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného
vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 6.10.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (R.) ako
veriteľom a žalovanou ako klientom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 7.300,- eur. Žalovaná uhradila
žalobcovi sumu 1.674,- eur do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru 50,- eur. Predmetná úverová
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom

o spotrebiteľských úveroch. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; s uvedením všetkých predpokladov
použitých na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematickývýpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Bez príslušného matematického
výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť
správnosť výpočtu RPMN. Súd zároveň dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany

právneho predchodcu žalobcu, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za
poskytnutú doplnkovú službu - poistenie pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Z
týchto dôvodov súd posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

3. Zároveň súd dospel k záveru, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu. Žalobca súdu predložil upomienku z 21.4.2017, ktorou vyzval žalovanú na
zaplatenie omeškanej časti úveru vo výške 222,29 eur s upozornením, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy v stanovenej lehote má banka právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 13.2.2018 a uvedené podanie podľa
predloženého podacieho hárka odoslal žalovanej 14.2.2018. Žalobca nevedel preukázať doručenie
upomienky žalovanej, ktorá výslovne poprela, aby jej zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo

doručené upozornenie na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti. Z dôvodu nepreukázania splnenia
zákonných podmienok pre uplatnenie práva právnym predchodcom žalobcu nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a preto má žalobca právo iba na zaplatenie tej časti istiny
úveru, ktorej splatnosť nastala do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru pri dohodnutom počte splátok 108 za obdobie od 5.11.2015 do 5.10.2024

bola žalovaná povinná poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami istiny úveru vo výške 67,59 eur.
Pri úhradách realizovaných vo výške 1.658,30 eur žalovaná realizovala úhrady titulom splátok istiny
úveru splatných od 5.11.2015 do 5.10.2017 a čiastočne splátku splatnú 5.11.2017 vo výške 36,14
eur. Žalovaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej neuhradila čiastočne splátku splatnú dňa
5.11.2017 vo výške 31,45 eur a ďalej splátky splatné od 5.12.2017 do 5.9.2019 vo výške 67,59 eur

mesačne, spolu 1.518,43 eur. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie splátok istiny úveru splatných
od 5.10.2019 do 5.10.2024 ako predčasne uplatnené. Zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z
omeškania pri splátkach splatných 11/2017, 12/1017, 1/2018, 2/2018 od 14.2.2018 vo výške 5 % ročne
odo dňa uvedeného v žalobe, t. j. od 14.2.2018 a pri splátkach splatných od 3/2018 do 9/2019 odo dňa
nasledujúceho po ich splatnosti a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej uhradiť istinu s príslušenstvom v splátkach po 30,-
eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty
výhod splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, pričom do úvahy vzal predovšetkým
nepriaznivú majetkovú situáciu žalovanej, ako aj to, že splácanie prisúdenej sumy v mesačných

splátkachnezasiahneneprimeranedohospodárskychpomerovžalobcuakobankovejspoločnosti,ktorej
klienti bežne splácajú dlh v splátkach.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil tak, že pomerne neúspešnejší žalobca nemá
právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne preukázateľné trovy

z obsahu spisu nevyplynuli, ani si ich neuplatnila, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku, a to len voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o splatnosti
pohľadávky, vrátane závislého výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu

a zaviazať žalovanú uhradiť dlh do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

7. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Namietal, že súd bez akýchkoľvek priamych dôkazov a v rozpore s predloženou zmluvnou
dokumentáciou dospel k záveru, že žalovaná nemala možnosť uzatvoriť zmluvu bez uzatvorenia
poistenia. V konaní nevyvstali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zakladať
domnienku, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, či zvýhodnenia jej podmienok.

Navyše z viacerých ustanovení zmluvnej dokumentácie vyplýva opačný záver a síce, že úverovú zmluvu
bolo možné bez akýchkoľvek dôsledkov na jej podmienky uzatvoriť aj bez uzatvorenia poistenia a
uzatvorené poistenie bolo možné tiež kedykoľvek zo strany žalovanej zrušiť. Možnosť poskytnutia úveru
bez poistenia jednoznačne vyplýva z ustanovení predložených Obchodných podmienok. Poistné nebolouvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluve, pretože uzatvorenie poistenia nebolo
podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy.
Súd vyhodnotil nesprávne úver ako bezúročný a bez poplatkov.

9. Ďalej namietal, že zákon alternáciu dĺžky patričnej lehoty podmieňuje odôvodnenosťou prípadu, t.j.
súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi
dôkazmi, pričom súd sa pri alternácii zákonnej patričnej lehoty obmedzil výlučne na ničím nepodložené
tvrdenia žalovanej bez akýchkoľvek dôkazov. Jeho postup bol tak nezákonný, keď bez konkrétnych

dôkazov objektivizujúcich finančnú situáciu žalovanej nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v
odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a navyše súd priznaním možnosti splátok
postupoval nad zákonom dovolený rozsah.

10. K názoru súdu ohľadom nesplnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlhu, z dôvodu nepreukázania doručenia upomienky 2, žalobca nesúhlasil so záverom, podľa ktorého

bolo potrebné túto skutočnosť v konaní dokazovať, keďže nebola zo strany žalovanej popretá.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné len čo do výroku
o splatnosti pohľadávky.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, výrok o splatnosti pohľadávky, ako aj súvisiaci výrok

o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, vrátane
výroku o čiastočnom zastavení konania, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

14. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitýprávnypredpis),aleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie

nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti
právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere z 6.10.2015 je
zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských

úveroch. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

17. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňuuzatvoreniapredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúvere,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujeza bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

22. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí
v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na

primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

23. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém

ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti
stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky

budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

24. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k)
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do

kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.
Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie
je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

25. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Oporu vo vykonanom dokazovaní má i záver súdu prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN
v neprospech spotrebiteľa, keď z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že do celkových
nákladov spotrebiteľa neboli zahrnuté aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu - poistenie pre prípad

smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej
služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalovaná ako spotrebiteľ mohla poskytnutie
uvedenej doplnkovej služby odmietnuť. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že
zmluvnédojednanieouvedenejdoplnkovejslužbebolopodmienkouposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,
a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do celkových nákladov

pre účely výpočtu RPMN. Právny predchodca žalobcu poistné plnenie nezohľadnil pri výpočte RPMN,
zmluva tak obsahuje nesprávny výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa.27. Predchodca žalobcu uviedol žalovanú do omylu nesprávnym uvedením RPMN. Judikatúra takéto
praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007 ,,Uvedením
nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu

nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku
klamaniu spotrebiteľa“).

28. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. Rozsudok súdneho dvora C-453/10
Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej

než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
Smernica Rady 84/450/EHS, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („Smernica o nekalých obchodných
praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je
vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 Smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 Smernice 93/13.

29. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto
praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá ZoSÚ v § 11 ods. 1 písm. d). V zmluve o
spotrebiteľskom úvere je teda uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je taktiež
dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch.

30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Právny predchodca žalobcu mohol právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka uplatniť iba v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k riadnemu
zosplatneniu úveru, keď nepreukázal doručenie upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej

splatnosti žalovanej. Preto z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie
práva právnym predchodcom žalobcu postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má žalobca právo iba na zaplatenie tej časti istiny úveru,
ktorej splatnosť nastala do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej, ako to správne konštatoval aj

súd prvej inštancie.

33. Za daného stavu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. Odvolací súd preskúmal aj výrok rozsudku týkajúci sa splatnosti istiny s príslušenstvom a závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania a zistil, že je potrebné ich zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

35. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, aksúd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

36. Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok (§ 232 ods. 3 druhá veta,
ods. 4 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu. Súd musí ex offo prihliadnuť na: osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia,
platobnúschopnosťžalovanéhovkonaní,prejavenúsnahuoplneniezáväzkužalovaným,dobu,poktorú

by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže
určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého
plnenia (tzv. crossdefault doložka).

37. Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho

konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami.

38. Závery súdu o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti
rozsudku, príp. že sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (viď
judikát R 126/1966, R 67/1966).

39. V prejednávanej veci prvoinštančný súd umožnil žalovanej zaplatiť istinu vo výške 1.518,43 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 234,22 eur od 14.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59
eur od 6.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od
6.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.7.2018 do

zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.9.2018 do zaplatenia,
zo sumy 67,59 eur od 6.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.11.2018 do zaplatenia, zo sumy
67,59 eur od 6.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59
eur od 6.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od
6.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.6.2019 do

zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 67,59 eur od 6.8.2019 do zaplatenia,
zo sumy 67,59 eur od 6.9.2019 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy k 25.
dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

40. Okresný súd poskytnutie výhody splátok žalovanej odôvodnil v zásade finančnými a osobnými

pomermi žalovanej, pričom vôbec nezohľadnil výšku priznaného plnenia (istina vo výške 1.518,43 eur s
príslušenstvom) a skutočnosť, že tak nízke splátky neprimeraným spôsobom zasiahnu do práv žalobcu
a v konečnom dôsledku poškodia i samotnú žalovanú. Odvolací súd konštatuje, že je neprimerané,
ak súd rozvrhne uhradenie priznaného peňažného plnenia v takých splátkach, že úhrada istiny spolu
s príslušenstvom by trvala dobu presahujúcu súdnou praxou zaužívanú dobu (troch rokov). Výhoda

poskytnutá žalovanej v podobe umožnenia uhradiť dlh s príslušenstvom je potom zjavne neprimeranou
oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov v
zmysle § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok okresného súdu vo výroku

o splatnosti pohľadávky vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP)
a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude potrebné
rozhodnúť o výške splátok a podmienkach ich zročnosti s prihliadnutím na to, aby splátky neprimeraným
spôsobom nezasiahli do práv žalobcu, a zároveň, aby neprimeraným spôsobom neohrozili životné
potreby samotnej žalovanej.

42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).