Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213590
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515213590.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia,

a.s., so sídlom: Lučenec, Dukelských hrdinov č. 2, IČO: 36 620 319, zást.: JUDr. Alexander Filo, advokát
so sídlom: Lučenec, P. Rádayho 14/A, proti žalovaným: 1/ Q. D., bytom: X., D. č. XX/XX, zast.: JUDr.
Rastislav Vranec, advokát, advokátska kancelária RV IURIS, Mojmírova 13, Slovenský Grob, 2/ J. V.,
bytom: M. S., M. S. č. XX, 3/ Z. A., bytom: A., K.. T. č. XX, 4/ J. V., bytom: A., R. č. 4, o zaplatenie 1
043,61 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žalobu žalobcu vo výške 50% uplatneného nároku voči žalovaným v 1, 2, 3, 4. rade.

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 22.06.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalované zaplatiť mu 1 043,61
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady schodku, ktorý bol zistený na predajni potravín CBA v Bratislave,
S. č. XX, hospodárske stredisko HS XXXXX, za inventúrne obdobie od 25.09.2013 do 02.12.2013 v
podieloch, ktoré pripadli na jednotlivé žalované. Celkový schodok, ktorý vznikol, v hrubom vyjadrení
predstavoval sumu 3 425,38 Eur, ktorý bol následne znížený na sumu 1 959,15 Eur a predpísaný k
úhrade spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na sumu 1 879,80 Eur.

2.Žalovanév2.,3.,4.radenavrhovaližalobuzamietnuť,čoodôvodňovalitým,ževpriebehupracovného
pomeru u zamestnávateľa niekoľkokrát ústne a písomne reklamovali nedostatky, pričom zamestnávateľ
na to nereagoval. Konkrétne nedostatky mali spočívať v neefektívnom kamerovom systéme, v častých
krádežiach na predajni, v nesprávnom vykonaní inventúry, v nedostatočnom personálnom obsadení.

3. Súd rozhodnutím zo dňa 23.11.2015 zaviazal žalované zaplatiť titulom manka, ktoré vzniklo na
predajnivBratislave,Holíčskaulica,strediskoXXXX,podľavýškypodielovtak,žezuplatnenýchnárokov

priznal sumu 50%.Proti tomuto rozhodnutiu žalované odvolanie nepodali, odvolanie podal žalobca, ktorý
navrhoval vyhovieť žalobe v plnom rozsahu.

4. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 8CoPr/3/2016 zrušil rozhodnutie
súdu v napadnutej časti rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti dôvodov a úlohou

súdu bude pri ďalšom prejednávaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v
zamietajúcej časti, konkrétne je potrebné preukázať skutočnosti, ktoré boli príčinou schodku a vznikom
schodku, teda preukázať príčinnú súvislosť, t. j. že bez týchto skutočností by schodok, prípadne jeho
časť, nevznikli.6. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu 50% s tým, že vo zvyšnej
časti sa žalované zbavili zodpovednosti.

7. Zodpovednosť za schodok vzniká porušením povinnosti chrániť hodnoty, ktoré boli zamestnancom
zverené. Manko je určitou formou škody, špecifičnosť tejto formy spočíva v tom, že objektívne,
t. j. nezávisle chýbajú určité hodnoty, ktoré by mal hmotne zodpovedný pracovník mať. Schodok,
ktorý je zistený, sa stáva schodkom tým, že vzniká a nie tým, že sa zisťuje. Konštrukcia

zodpovednosti zamestnanca za schodok spočíva v tom, že zamestnávateľ musí preukázať existenciu
pracovnoprávneho vzťahu a platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, skutočnosť,
že zamestnancovi v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti boli zverené hodnoty
na vyúčtovanie, existencia schodku na zverených hodnotách. Zamestnávateľ nemusí dokazovať
skutočnosti, a to porušenie pracovnej povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z pracovnej zmluvy
a všeobecných právnych predpisov, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnancov

k vzniknutému schodku, zavinenie zamestnanca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec sa
nezbaví zodpovednosti len tým, že schodok nezavinil, nestačí preukázať, že si riadne plnil svoje
povinnosti a včas, ale musí dokazovať aj to, že schodok vznikol v dôsledku nevytvorenia vhodných
pracovných podmienok zamestnávateľom alebo v dôsledku činnosti iných osôb.

8. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu zodpovedá zamestnanec po preukazovaní
zavinenia, pri zodpovednosti zamestnanca za schodok v prípade uzavretia dohody o hmotnej
zodpovednosti dochádza k obráteniu dôkazného bremena a zamestnancovo zavinenie sa prezumuje.
Vzhľadom na toto postavenie zamestnanca by sa malo vyvážiť povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť
svojímzamestnanomtaképracovnépodmienky,abymohliriadneplniťsvojeúlohybezohrozeniazdravia

a majetku a pokiaľ zistí v tomto ohľade nedostatky, tak je povinný urobiť také opatrenia, aby došlo k ich
odstráneniu a zamestnávateľ by mal sústavne kontrolovať, či si zamestnanci plnia svoje povinnosti tak,
aby nevznikali škody.

9. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

10. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

11. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo z časti ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

12. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu, alebo iné pracovisko alebo
bol preložený zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený

najbližšou inventarizáciou na jeho pracovisku.

13. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

14. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

15. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých

zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.16. V rámci vykonaného dokazovania žalovaní poukazovali na to, že nemali vytvorené dostatočné
pracovné podmienky, hlavne pokiaľ ide o personálne obsadenie na predajni, keď na predajni malo
byť 8-9 zamestnancov, s rozdelením na doobedňajšie a poobedňajšie zmeny. Z výpovede svedkyne

A., ktorá pracovala u žalobcu ako inšpektorka v Bratislave, bol podľa jej údajov priemerný počet
pracovníkov v októbri 7,27 pracovníka, v novembri 7,95 pracovníka, pričom sama svedkyňa A. hodnotila
personálnu situáciu na uvedenej predajni ako neštandardnú, častá fluktuácia má podľa nej dopad aj na
celkové zaučenie nových pracovníkov, ako aj na neporiadok v skladových priestoroch, čo vyplývalo z
nedostatočného personálneho obsadenia. Súd zároveň poukazuje na to, že na pokladni neboli čipy, na

základe ktorých by sa dalo skontrolovať, či tovar prechádza cez pokladňu. Inšpektorka tiež uviedla, že
mínusové položky nemali vplyv na vznik manka.

17. Súd v tejto súvislosti uveril tvrdeniu žalovaných, ktoré zhodne udávali, že personálne obsadenie
nebolo dostatočné, čo malo hlavne dopad na ochranu tovaru a čo potvrdila aj inšpektorka A.. Rovnako
mal súd preukázané výpoveďou svedkyne A., že na predajni bol kamerový systém, ktorý bol síce

funkčný, a cez neho sa dali sledovať zákazníci, ako aj zamestnanci, avšak žalované poukazovali na to,
že zariadenie, ktorým sa prehráva záznam, bol v kancelárii vedúcej a žiadali o odstránenie tohto stavu.
Súd zároveň poukazuje na časté krádeže, ktoré boli hlásené, zamestnankyne na to upozorňovali, avšak
k náprave zo strany zamestnávateľa nedošlo. Zamestnávateľ je povinný chrániť svoj majetok a urobiť
všetky opatrenia na to, aby táto ochrana majetku mohla byť zabezpečená, avšak aj napriek sťažnostiam

zamestnávateľ primerané opatrenia nevykonal.

18. Všeobecne platí, že ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách
je nevytvorenie pracovných podmienok, a tým možnosť chrániť zverený majetok, a to aj z dôvodu
nedostatočného počtu zamestnancov na predajni, a tým spojený nedostatočný dozor. V súvislosti

s touto predajňou má súd všeobecný poznatok z prejednávaných prípadov, že sa objavil rovnaký
problém za rôzne inventúrne obdobia, kde sa poukazovalo na nedostatočný počet zamestnancov. V
tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný
zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti svojej zodpovednosti a schodkom, je príčinná súvislosť.
Vzťah príčinnej súvislosti sa označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého

jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danej veci súd vidí
príčinnú súvislosť v súvislosti so vznikom schodku a zodpovednosti žalovaných v tom, že zamestnávateľ
nevytvoril riadne pracovné podmienky spočívajúce hlavne v nedostatočnom počte zamestnancov na
predajni,napredajninebolkamerovýsystém,čomalopriamydôsledokvsúvislostisochranouzverených

hodnôt. Súd vyhodnotil zodpovednosť žalovaných tak, že sa sčasti zbavili zodpovednosti, čo súd vyjadril
v hodnote 50%, keď práve podľa názoru súdu nedostatočná ochrana tovaru v súvislosti s nedostatkom
personálu vyvolávala zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý má za povinnosť podmienky vytvárať. Tým,
že u zamestnávateľa, ak je uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, sa predpokladá prezumpcia
zavinenia, na druhej strane od zamestnávateľa sa vyžaduje vytvorenie riadnych pracovných podmienok.

Zbavenie sa zodpovednosti v rozsahu 50% súd vidí v tom, že personálne obsadenie bolo v rozsahu v
priemere okolo 50% a potom aj zodpovednosť tomu zodpovedá.

19. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že personálne obsadenie bolo štandardné, pričom
nezdôvodnil, čo štandardnosť znamená, ak sa predpokladá väčší počet pracovníkov, ktorí na predajni

mali pracovať. Svedkyňa A., ktorá ako inšpektorka dôsledne poznala situáciu na predajni, považovala
personálne obsadenie za neštandardné a bolo zistený nedostatok personálu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania, keďže žalobca, ako aj žalovaní mali čiastočný úspech v konaní v rozsahu

50%.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
v 5 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).