Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512213908
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1512213908.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: CBA

Slovakia, a. s., so sídlom: Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený: JUDr. Alexander
Filo, advokát, P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: 1/ V. R., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: Y. XX,
A., 2/ C. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. X, A., 4/ W. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B.., A., 5/ Z. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom S. X., A., 6/ R. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. 3, A., 7/ K. P., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom A., 8/ P. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., 9/ Q. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A.,
10/ D. V., nar.: 06.XX.XXXX, bytom T. XX, A., o zaplatenie 13 533,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žalobu žalobcu vo výške 50% uplatneného nároku voči žalovaným v 1, 2, 4, 5, 6,

7, 8, 9, 10. rade.

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20.06.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu titulom
manka sumu 13.533,69 Eur podľa výšky podielov, ktoré žalobca vypočítal. Žalobca poukazoval na to,
že na predajni, kde pracovali žalovaní CBA Slovakia, a.s., predajňa A., S. ulica, stredisko č. XXXX bolo
za inventúrne obdobie od 30.09.2009 do 10.08.2010 zistené manko vo výške 15.549,43 Eur. Žalovaní
manko neuhradili, preto ho uplatňoval súdnou cestou.

2. Odporcovia navrhovali návrh zamietnuť, tvrdiac, že za manko nezodpovedajú. Na predajni bol nízky
počet pracovníkov, dochádzalo k častým krádežiam, pričom o tom mal vedomosť navrhovateľ.

3. Súd ustanovil odporcom v 2. a 3. rade opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu odporkýň podľa §
29 ods. 2 O.s.p.

4. Súd rozhodnutím zo dňa 27.05.2013 zaviazal žalovaných zaplatiť titulom manka, ktoré vzniklo na
predajni v Bratislave, S. ulica, stredisko XXXX, podľa výšky podielov tak, že z uplatnených nárokov
priznal sumu 50%. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaní odvolanie nepodali, odvolanie podal žalobca, ktorý
navrhoval vyhovieť žalobe v plnom rozsahu.

5.NazákladeodvolaniaKrajskýsúdvBratislaverozhodnutímč.k.5CoPr/7/2013zrušilrozhodnutiesúdu
v napadnutej časti rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň

rozhodol, že sa zrušuje rozsudok v časti týkajúcej sa V. W., pôvodne označenej ako žalovaná v 3. rade
a voči nej konanie zastavil.6. Krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti dôvodov a úlohou
súdu bude pri ďalšom prejednávaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v
zamietajúcej časti, konkrétne z odôvodnenia by malo byť jasné, o ktoré dôkazy súd prvej inštancie oprel

svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu 50% s tým, že vo zvyšnej
časti sa žalovaní zbavili zodpovednosti.

8. Zodpovednosť za schodok vzniká porušením povinnosti chrániť hodnoty, ktoré boli zamestnancom
zverené. Manko je určitou formou škody, špecifičnosť tejto formy spočíva v tom, že objektívne,
t. j. nezávisle chýbajú určité hodnoty, ktoré by mal hmotne zodpovedný pracovník mať. Schodok,
ktorý je zistený, sa stáva schodkom tým, že vzniká a nie tým, že sa zisťuje. Konštrukcia
zodpovednosti zamestnanca za schodok spočíva v tom, že zamestnávateľ musí preukázať existenciu
pracovnoprávneho vzťahu a platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, skutočnosť,

že zamestnancovi v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti boli zverené hodnoty
na vyúčtovanie, existencia schodku na zverených hodnotách. Zamestnávateľ nemusí dokazovať
skutočnosti, a to porušenie pracovnej povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z pracovnej zmluvy
a všeobecných právnych predpisov, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnancov
k vzniknutému schodku, zavinenie zamestnanca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec sa

nezbaví zodpovednosti len tým, že schodok nezavinil, nestačí preukázať, že si riadne plnil svoje
povinnosti a včas, ale musí dokazovať aj to, že schodok vznikol v dôsledku nevytvorenia vhodných
pracovných podmienok zamestnávateľom alebo v dôsledku činnosti iných osôb.

9. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu zodpovedá zamestnanec po preukazovaní

zavinenia, pri zodpovednosti zamestnanca za schodok v prípade uzavretia dohody o hmotnej
zodpovednosti dochádza k obráteniu dôkazného bremena a zamestnancovo zavinenie sa prezumuje.
Vzhľadom na toto postavenie zamestnanca by sa malo vyvážiť povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť
svojímzamestnanomtaképracovnépodmienky,abymohliriadneplniťsvojeúlohybezohrozeniazdravia
a majetku a pokiaľ zistí v tomto ohľade nedostatky, tak je povinný urobiť také opatrenia, aby došlo k ich

odstráneniu a zamestnávateľ by mal sústavne kontrolovať, či si zamestnanci plnia svoje povinnosti tak,
aby nevznikali škody.

10. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

11. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

12. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo z časti ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

13. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu, alebo iné pracovisko alebo
bol preložený zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho pracovisku.

14. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
15. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

16. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernémumesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

17. V rámci vykonaného dokazovania žalovaní poukazovali na to, že nemali vytvorené dostatočné
pracovné podmienky, hlavne pokiaľ ide o personálne obsadenie na predajni, keď na predajni malo byť
8 zamestnancov, a to 4 v dopoludňajšej zmene a 4 v popoludňajšej zmene. Z pripojeného výkazu počtu
zamestnancov na jednotlivé zmeny za celé inventúrne obdobie mal súd preukázané, že len máloktoré
dni bol celkový počet zamestnancov 8. Z výkazu vyplýva, že niekedy boli 2 na zmene a niekedy 1 a

často dochádzalo ku krádežiam.

18. Súd v tejto súvislosti uveril tvrdeniu žalovaných, ktoré zhodne udávali, že personálne obsadenie
nebolo dostatočné, čo malo hlavne dopad na ochranu tovaru. Rovnako mal súd preukázané výpoveďou
svedkyne C., že na predajni nebol kamerový systém, pričom táto svedkyňa vykonávala funkciu
inšpektora vo vzťahu aj k tejto predajni. Všeobecne platí, že ako prípad zbavenia sa zodpovednosti

za schodok na zverených hodnotách je nevytvorenie pracovných podmienok, a tým možnosť chrániť
zverený majetok, a to aj z dôvodu nedostatočného počtu zamestnancov na predajni, a tým spojený
nedostatočný dozor. V súvislosti s touto predajňou má súd všeobecný poznatok z prejednávaných
prípadov, že sa objavil rovnaký problém za rôzne inventúrne obdobia, kde sa poukazovalo na
nedostatočný počet zamestnancov. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či medzi skutočnosťou,

pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti svojej zodpovednosti a
schodkom, je príčinná súvislosť. Vzťah príčinnej súvislosti sa označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
V danej veci súd vidí príčinnú súvislosť v súvislosti so vznikom schodku a zodpovednosti žalovaných

v tom, že zamestnávateľ nevytvoril riadne pracovné podmienky spočívajúce hlavne v nedostatočnom
počte zamestnancov na predajni, na predajni nebol kamerový systém, čo malo priamy dôsledok v
súvislosti s ochranou zverených hodnôt. Súd vyhodnotil zodpovednosť žalovaných tak, že sa sčasti
zbavili zodpovednosti, čo súd vyjadril v hodnote 50%, keď práve podľa názoru súdu nedostatočná
ochrana tovaru v súvislosti s nedostatkom personálu vyvolávala zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý

má za povinnosť podmienky vytvárať. Tým, že u zamestnávateľa, ak je uzavretá dohoda o hmotnej
zodpovednosti, sa predpokladá prezumpcia zavinenia, na druhej strane od zamestnávateľa sa vyžaduje
vytvorenie riadnych pracovných podmienok. Zbavenie sa zodpovednosti v rozsahu 50% súd vidí v tom,
že personálne obsadenie bolo v rozsahu v prieme okolo 50% a potom aj zodpovednosť tomu zodpovedá.

19. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že personálne obsadenie bolo štandardné, pričom
nezdôvodnil, čo štandardnosť znamená, ak sa predpokladá väčší počet pracovníkov, ktorí na predajni
mali pracovať.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá

právo na náhradu trov konania, keďže žalobca, ako aj žalovaní mali čiastočný úspech v konaní v rozsahu
50%.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
v 10 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V

odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná
ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.)
a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29
zákona č. 233/1995 Z. z.).