Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8815210120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v K. Č.. XX, právne zast. JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo Vranove nad
Topľou, na ul. M. R. Štefánika č. 2465, proti žalovanému S. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K. Č..
XX, právne zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č.
69, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.800,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 05.01.2017 č.k. 6C/18/2015 - 91 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejniť na

obecnej tabuli a na webovej stránke obce K.G. na dobu 30 dní ospravedlnenie v tomto znení:

„Ja, S. K., bytom K. XX, ospravedlňujem sa N. D., bytom K. XX, za hanlivé prehlásenie o jeho osobe
dňa 03.01.2015 v hlavnom spravodajstve TV JOJ, ktorého som bol autorom“.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov 1. inštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca

domáhal, aby žalovaný do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejnil na obecnej tabuli
a na webovej stránke obce K. na dobu 30 dní ospravedlnenie za hanlivé prehlásenie o jeho osobe
odvysielanej dňa 03.01.2015 v hlavnom spravodajstve TV JOJ. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 1.800,- Eur.

3. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských
vzťahoch. Jednak vo vzťahu k spoločnosti aj vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Ak došlo k

neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, dotknutá osoba môže uplatniť právne
prostriedky na ochranu. Niektoré prejavy však nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba
skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv, či povinností ku konaniu, či prejavu
došlo. Niekedy aj upozornenie na nedostatky, či chyby, ktoré bolo prednesené nevhodne a s určitoupublicitou a na nevhodnom mieste, môže byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu. Kritika podľa ustálenej
judikatúry je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky, opierajúce sa o pravdivé skutočnosti
a z nich vyplývajúce závery, ak je kritika primeraná obsahom a formou.

4. Osobitne treba posudzovať kritiku verejne činných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb verejne
činná osoba sa vedome podrobuje dôkladnej kontrole svojich slov a činov zo strany širokej verejnosti,
ako aj zo strany novinárov a preto musí preukázať vyššiu mieru tolerancie.

5. Fyzická osoba nemá právo na ochranu pred hodnotením zo strany iných osôb, ktoré je v rozpore
s tým, čo by si táto osoba želala, ako by chcela ona sama byť hodnotená. Žiadna fyzická osoba
nemá právo na to, aby bola chránená pred negatívnym hodnotením alebo názormi na svoje konanie,
povahové či charakterové vlastnosti. Výraz uvedený žalovaným, aj keď je do istej miery expresívny, je
prípustným výrazom používaným vo verejnej diskusii týkajúcej sa záležitostí verejného záujmu. Žalobca
ako odchádzajúci starosta bol osobou verejne činnou a rozhodoval vo veciach samosprávy. Tým sa

dobrovoľne vzdal postavenia súkromnej osoby a rovnako sa vzdal takej ochrany svojej osobnosti, ktorá
prislúcha fyzickým osobám, ktoré sa vo verejnom živote neangažujú. Takáto ochrana pred nepriaznivými
hodnoteniami verejne činných osôb je neprípustným zásahom do slobody prejavu a obmedzuje ho nad
mieru ustanovenú v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd,
aj nad mieru zakotvenú v článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše je potrebné zohľadniť,

či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku).

6. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí na základe vlastných (subjektívnych)
kritérií. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu, keď

prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a nevybočuje tak z medzí
v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Sloboda prejavu platí aj pre
myšlienky, ktoré sú nepríjemné.

7. Rozhodovacou činnosťou súdov je ustálené, že práva na ochranu osobností sa môžu domáhať aj

verejne činné osoby, ale miera posudzovania skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov je v ich prípade
omnoho mäkšia v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba stúpiaca na
verejnúscénumusípočítaťstým,žeakoosobaverejneznámabudepoddrobnohľadomverejnosti,ktorá
sazaujímaojejprofesionálnyživotahodnotího,najmäakideoosobu,ktoráspravujeverejnézáležitosti.
Vyjadrenie žalovaného na adresu žalobcu je spojené s jeho verejným pôsobením ako starostu. Na

takéto osoby sú kladené zvýšené odborné a morálne nároky a podliehajú kontrole verejnosti. Žalobca
pôsobil v komunálnej politike, bol verejnou osobou, ktorá sa angažovala vo veciach samosprávy.

8. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. S poukazom na ust. § 217 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

10. V danom prípade vypočutí svedkovia potvrdili, že v súvislosti so zasadnutím obecného zastupiteľstva
obce K. dňa 02.01.2015 vznikol chaos a napätie, ktoré bolo spôsobené nedostatočne zvládnutou

organizáciou pri odovzdávaní úradu, zložení sľubu nového starostu a poslancov. Žalobca ako
odchádzajúci starosta zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolal, ale sa ho nezúčastnil. Je pravdou,
že osobná účasť odchádzajúceho starostu pri týchto úkonoch v zmysle platnej právnej úpravy nie
je nevyhnutná, ale v takomto prípade je potrebné poveriť zodpovednú osobu, aby úkony spojené s
odovzdávaním úradu a zložením sľubu prebehli dôstojne a bez komplikácií, čo sa v tomto prípade

nestalo. Výrok žalovaného odznel v napätej situácií a podľa výpovede svedkov pred zložením sľubu. Išlo
o subjektívny názor žalovaného a reakciu na konanie, resp. nekonanie žalobcu, ako odchádzajúceho
starostu. Hodnotiaci úsudok požíva ochranu v dôsledku zaručenej slobody prejavu, ak nevybočuje zo
základných pravidiel slušnosti. U verejne činných osôb, za ktorú je možné v tomto prípade považovať
žalobcu, sa posudzovanie hodnotiacich úsudkov chápe menej prísne v prospech pôvodcov výrokov.

Žalovaný sa vyjadril k osobe žalobcu v súvislosti s jeho verejným pôsobením. Navyše v konaní
nepreukázal, že odvysielanie reportáže a vyjadrenie žalovaného malo negatívny dopad na jeho osobu, či
už vo sfére verejnej, alebo súkromnej. To, že sú niektorí občania obce negatívne naladení voči žalobcovi,súvisí s jeho predchádzajúcim pôsobením a napätými vzťahmi v obci medzi priaznivcami žalobcu a
súčasného starostu.

11. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262, ods. 1, 2 C.s.p.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne a nevyvrátiteľne preukázané, že rokovanie obecného zastupiteľstva
bolo po materiálnej aj organizačnej stránke riadne pripravené a zvolané odstupujúcim starostom, ktorý
v zmysle ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. nemá povinnosť zúčastniť sa na rokovaní obecného
zastupiteľstva. O týchto skutočnostiach mal vedomosť aj žalovaný, pretože pozvánka na rokovanie
obecného zastupiteľstva mu bola doručená, oznámenie o konaní bolo zverejnené na úradnej tabuli

a na webovej stránke obce a ako bývalý starosta má vedomosť o tom, že starosta sa nemusí
zúčastniť rokovania obecného zastupiteľstva, ako aj vedomosť o tom, že v zákone č. 369/1990
Zb. nie je žiadne ustanovenie o tom, aby novozvolený starosta mal skladať sľub odchádzajúcemu
starostovi, či za prítomnosti odchádzajúceho starostu. Z výpovedi svedkov a z opisu sledu udalosti
následného zapečatenia dverí, teda vyplýva, že chaos, napätie a hádky vznikli až po zložení sľubu

starostu a poslancov, teda v čase, keď ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo už
ukončené a celá zodpovednosť za ďalší priebeh udalosti bola už v rukách novozvoleného starostu
a novozvolených poslancov. Je nelogické, aby v dobe, keď žalovaný a novozvolení poslanci čakali
na žalobcu a nemali vedomosť o tom, či žalobca na rokovanie príde alebo nepríde, žalovaný sa
o žalobcovi vyjadril ako o zbabelcovi s odôvodnením, že žalobca neprišiel na rokovanie obecného

zastupiteľstva. K odovzdávaniu agendy obecného úradu je nevyhnutné poukázať na to, že písomnú
agendu a hmotný majetok odovzdáva odchádzajúci starosta novozvolenému starostovi, nie poslancom
obecného zastupiteľstva, nakoľko v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. štatutárnym zástupcom obce je
starosta. O účelovosti konania v súvislosti s odovzdaním agendy obecného úradu s cieľom poškodiť
žalobcu svedčí aj skutočnosť, že novozvolený starosta nežiadal ani nenavrhoval iný termín tohto

odovzdania. Problémom v obci K. dňa 02.01.2015 nebolo to, aby nebolo zvolané a nebolo pripravené
rokovanie obecného zastupiteľstva. Problémom nebolo ani to, aby nebolo pripravené a dohodnuté
odovzdanie agendy a úradu novozvolenému starostovi. Žalobca súc si vedomý, že sa nemôže zúčastniť
obecného zastupiteľstva pri zložení sľubu novozvoleného starostu a poslancov, požiadal o vedenie
obecného zastupiteľstva zástupcu starostu, ktorý to však odmietol. Následne to odmietli aj ostatní

bývalí poslanci obecného zastupiteľstva. Z týchto dôvodov odstupujúci starosta požiadal o otvorenie
zastupiteľstva a vykonanie potrebných úkonov súvisiacich so zložením sľubu predsedníčku volebnej
komisie. V súvislosti s vyjadrením žalovaného o osobe žalobcu sa poukázalo na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. mája 2010 vydané vo veci 4Cdo/149/2009, podľa ktorého hodnotiaci úsudok nemožno
akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho

verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom
kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osohy. Označenie
osoby žalobcu zbabelcom takým spôsobom a za vyššie opísaných okolností, ako to urobil žalovaný a
na verejnosti, za prítomnosti televíznych kamier s odvysielaním v hlavnom televíznom spravodajstve
celoštátnych televízií, nie je kritikou. Je zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

14. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Vo veci už Krajský súd v Prešove raz rozhodol a to rozsudkom zo dňa 26.09.2017 č.k.
7Co/48/2017-122, ktorým odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. V dôsledku dovolania podaného

zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.05.2019, vydaným vo
veci 1Cdo/130/2018 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.09.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Odvolací súd sa totiž pri právnom posúdení otázky opodstatnenosti podanej
žaloby z hľadiska existencie neoprávneného zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do

osobnostných práv žalobcu, odchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá ustálila kritéria
spôsobilosti hodnotiaceho úsudku privodiť ujmu v osobnostných právach uvedených v § 11 Občianskeho
zákonníka.16. Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho opätovne v zmysle zásad ust. 379, § 380 a § 371 C.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak zo zistených skutočností nebol
vyvodený správny právny záver.

18. V prejednávanej veci išlo vo vzťahu k žalobcovi o aplikáciu ust.§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Fyzická osoba má podľa ust.§ 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Podľa ust.§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
(§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods.3 Občianskeho zákonníka).

19. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch
do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené. Neoprávneným je
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom.
K vzniku občianskoprávnych sankcií sa nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa ust.§ 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená

podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, pričom tento
zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a ujmou vzniknutou
na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.

20. Kolízia práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti sa realizuje napríklad pri
aplikácií ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej
ochrany osobnosti. Pri strete týchto práv treba dbať na to, aby sa s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutne skúmať mieru tvrdeného porušenia základného práva

na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so
zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy,
ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v

demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

21. K porušeniu občianskej cti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním
difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto
porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť,

či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na
prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

22. Skutkové tvrdenie sa opier o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania. Pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie

nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia. Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť môže byť spôsobené len takými skutkovými

tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu v
očiach ostatných fyzických osôb a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce treba posúdiť
nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým
súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.23. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí na základe vlastných subjektívnych

kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na
pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv
je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, že primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie,
či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou a kritikou, ktorá môže tvoriť
podstatu neoprávneného zásahu do osobnostného práva. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná,

konkrétna a primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala
z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom,
ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky odvodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že
hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a
miesta znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky
uznávaného účelu.

24. Práva na ochranu osobnosti samozrejme sa môžu domáhať aj verejne činné osoby, no kritéria
posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudok sú v ich prípade omnoho mäkšie v prospech
pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať
s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej

profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide osobu, ktorá spravuje verejné
záležitosti.

25. Na úspešne uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust.§ 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

26. V prejednávanej veci právne posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov žalobcu
prvoinštančným súdom na základe zisteného skutkového stavu nemožno považovať za správne.
Správne právne posúdenie veci vyžaduje dôsledne rešpektovanie vyššie uvedených výkladových

hľadísk a posúdenie, či kritika prednesená žalovaným na adresu žalobcu vo forme hodnotiaceho
úsudku bola prípustná, teda či spĺňala kritéria vecnej, konkrétnej a primeranej kritiky. Tieto požiadavky
v preskúmavanej veci splnené neboli. Verejne vyhlásené tvrdenie žalovaného (jeho hodnotiaci úsudok)
o zbabelosti žalobcu je spôsobilé privodiť ujmu na právach chránených ust.§ 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a preto je poskytnutie ochrany v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka dôvodné. Citovaný

výrok žalovaného totiž prekračuje hranice vecného a faktického hodnotenia žalobcu žalovaným v
súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie, t.j. možnej oprávnenej kritiky žalobcu. Žalovaný teda svojim
výrokom neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

27. Neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prostredníctvom televízneho vysielania

zakladá i právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dôvody priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch sú uvedené v ust.§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka len
demonštratívne. Negatívny - difamačný následok spočívajúci v znížení dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným právne akceptovateľným prejavom
závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Podmienkou priznania

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je však skutočnosť, že sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný tým, že verejne označil žalobcu za zbabelca prekročil
hranice vecného a faktického hodnotenia žalobcu v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie. Žalobcovi

za takejto situácie vzniklo oprávnenie požadovať od žalovaného ospravedlnenie za ním prednesený
hanlivý výrok o jeho osobe. Keďže sa tak stalo prostredníctvom televízneho vysielania s celoštátnou
pôsobnosťou, žalobca má právo domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ust.§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko odvysielaním spravodajstva v TV JOJ s celoštátnou
pôsobnosťou došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere, pričom

zodosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa v takejto situácií nejaví ako postačujúce.

29. Pokiaľ ide o výšku náhrady, táto sa v súlade s ust.§ 13 ods.3 Občianskeho zákonníka určuje
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Verejné vyhlásenie žalovaného o zbabelosti žalobcu bolo prednesené v napätej a chaotickej atmosfére
vzniknutej v súvislosti so zasadnutím obecného zastupiteľstva obce K. dňa 02.01.2015 spôsobenej
nedostatočne zvládnutou organizáciou pri odovzdávaní úradu, zložení sľubu nového starostu a

poslancov,pričomďalšieinévyhláseniaznevažujúcežalobcuzostranyžalovanéhoneodzneli.Zatakejto
situácie za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné považovať sumu 500,- Eur.

30. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust.§ 388 C.s.p. rozsudok
zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku zverejniť na

obecnej tabuli a na webovej stránke obce K. na dobu 30 dní ospravedlnenie v znení požadovanom
žalobcom a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 5 dní od právoplatnosti
tohtorozsudku.Vprevyšujúcejčastitýkajúcejsazamietnutiažalobyohľadnenáhradynemajetkovejujmy
nad sumu 500,- Eur rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 C.s.p.).

31. Zároveň úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho a

dovolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust.§ 255 ods.1, § 262 ods.1, 2, § 396 ods.1 a §
453 ods.1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. V danom
prípade predmetom konania boli dva samostatné nároky a to nárok na poskytnutie zadosťučinenia
spočívajúceho v ospravedlnení sa žalovaného a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
konaní o nároku na poskytnutie zadosťučinenia spočívajúceho v ospravedlnení žalovaného mal žalobca

plný úspech a v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch jeho výška bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnutej v § 142 ods.3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo

povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená
výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu

prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust.§ 255
C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd prizná
nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).