Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110201726
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8110201726.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcov: 1/ X.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XXXX/XXX, XXX XX N., 2/ X.. C. A., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XXX,
XXX XX N., proti žalovaným: 1/ S.. V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., 2/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX N., 3/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R. XX,

XXX XX N., 4/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 5, XXX XX N., zastúpená X., trvale bytom S.
XX, XXX XX N., 5/ K.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 8, XXX XX N., zastúpená K.. S. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 8, XXX XX N., 6/ X.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX
D., 7/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Vl. P. 1, XXX XX N., 8/ X.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, XXX XX N., 9/ O. W.. J., t.č. na neznámom mieste, zastúpená I. N., so sídlom D. XX, XXX
XX D., X.: XX XXX XXX, XX/ I. W., zastúpená I. N., so sídlom D. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - trovy konania, o odvolaní žalobcov a žalovaných
v 5/ a 6/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/15/2010-632 zo dňa 27. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I.

II. M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že štátu nárok na náhradu trov konania n e -

p r i z n á v a.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva,

II. priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 8. rade vo výške 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 251, § 257, § 259, § 470 ods. 1, 2,
čl. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.09.2017, č.k. 5Co/217/2016-628 rozhodol tak, že

zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
súd prvej sa ustálenou judikatúrou týkajúcou sa trov konania dôsledne neriadil, svoje rozhodnutie
postavil iba na všeobecnom odôvodnení a nevysvetlil prečo priznal žalobcom trovy konania aj za čas
do pripustenia zmeny žaloby, teda do 25.07.2014, keď žalobcovia v priebehu konania menili žalobu
a nie je jasné z čoho vychádzal súd prvej inštancie, keď považoval žalobcov za úspešných v konaní
a žalovaných za neúspešných. Uviedol, že najprv musí byť riadne zistené, kto je skutočne úspešným

v konaní, až následne možno rozhodnúť o trovách štátu podľa výsledkov konania. Zároveň sa súd
prvej inštancie riadne vysporiada s námietkou žalovaného v 10. rade, ktorý tvrdí, že nemôže uzatváraťdohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.11.2017.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia si uplatnili trov konania vo výške 1.126,43 Eur
a uplatnili si aj iné trovy konania v celkovej výške 1.595,58 Eur. Žalobcovia v priebehu konania
menili žalobu, v pôvodnej žalobe žiadali prikázať do svojho bezpodielového spoluvlastníctva parcelu
o výmere XXXX. mX a rozsudkom im bola prikázaná parcela o výmere XXX m2. U. navrhovali, aby
ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX ostali v podielovom spoluvlastníctve tam uvedených

spoluvlastníkov (pôvodní žalovaní), pričom veľkosť ich podielov z hľadiska rozlohy ostáva zachovaná.
Vo vzťahu k terajším žalovaným však došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti okrem parciel KN - E č. XXXX/
XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcom, títo nebudú
finančnetakstrádaťavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvabolonaprospechvšetkýchpodielových
spoluvlastníkov, teda tak žalobcov ako aj žalovaných, súd rozhodol o výroku o trovách konania tak, že
stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, a to aplikujúc ust. § 257 C.s.p. s poukazom na uznesenie

Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.09.2017.

5. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v C.s.p., súd aplikoval ust. § 255 a nasl. C.s.p.,
nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Žalobcovia boli čiastočne úspešní,
neúspešní boli v nepatrnej časti a štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, preto

rozhodol, že štát má právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v 1. až 8.
rade v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. C.s.p. vypustil úpravu trov štátu pričom nezohľadnil trovy
vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou. Aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 C.s.p.
má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu vznikli, v súlade s vtedy platnou procesnou normou
(§ 148 OSP), ktorá mu garantovala ich náhradu, preto súd dospel k záveru, že je potrebné aplikovať

základný princíp. Žalovaný v 9. rade je subjekt, ktorý nie je spôsobilý uhradiť trovy konania štátu,
pretože ide o osobu na neznámom mieste, tzv. nezisteného vlastníka. Taktiež žalovaný v 10. rade je
štátom poverený na zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdom, z uvedených dôvodov rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. O výške trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti uznesenia.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, a to v celom rozsahu. Uviedli, že
nesúhlasia s aplikovaním ust. § 257 C.s.p., pretože mali za to, že svojim charakterom nejde o dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré majú sociálny dôvod, pričom pri ich aplikácii sa musí skúmať dopad
týchto dôvodov na všetky strany sporu. Z dôvodu podania žaloby, ako aj z dôvodu vykonania iných

úkonov žalobcov počas súdneho konania, ktoré boli vykonané v priebehu konania žalovanými, vznikla
na strane žalobcov potreba vykonania viacerých úkonov, ktorými reagovali na požiadavky a námietky
žalovaných. Žalobcom teda z týchto dôvodov vznikli náklady, ktoré im za terajšieho stavu nikto reálne
nenahradí. Zároveň poukázali na to, že žiadnym svojim konaním procesne nezavinili prieťahy súdneho
konania a v konečnom dôsledku to boli oni, ktorí boli donútení na začatie uvedeného súdneho konania,

nakoľko všetky snahy o riešenie záležitostí dohodou boli zo strany žalovaných dlhodobo zamietané.
Mali za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci náhrady trov konania posudzovať aj uvedené
skutočnosti. Namietali, že v uznesení absentujú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné
právne a skutkové otázky a že pri bode 15. neboli zohľadnené skutočnosti a dôvody prečo k nesúladu
výroku meritórneho rozhodnutia so žalobným petitom došlo a tiež v bode 10. nebol zvlášť preukázaný a

dostatočne odôvodnený v časti dôvodov hodných osobitného zreteľa. Mali za to, že súd prvej inštancie
nemal spis preštudovaný do detailov a pristúpil k aplikácii ust. § 257 C.s.p., pričom nijako nekonkretizuje,
čo ho viedlo k takému záveru. Dôvod rozhodnutia teda zostáva naďalej v rovine dohadov. Ďalej
namietali, že súd plne odignoroval, že všetky náklady počas súdneho konania niesli v plnom rozsahu
žalobcovia. O čom svedčí aj fakt, že žalovaní si neuplatnili na súde žiadne trovy. Mali za to, že

odôvodnenie súdu je nedostatočné a nezrozumiteľné. Ďalej namietali, že nie je možné, aby súd dospel
k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 C.s.p. a strane, ktorá by trovy inak
získala to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia, teda strana má právo byť explicitne
vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 C.s.p. vyjadrila svoje stanovisko. Mali za to, že v spore boli
úspešní a nie čiastočne úspešní, ako to bolo konštatované a preto žiadajú predmetné uznesenie zrušiť v

celom rozsahu a formou opravného uznesenia im priznať náhradu trov konania vo výške 100%, t.j. trovy
konania vo výške 1.126,43 Eur, tak ako to bolo priznané štátu. Zároveň žiadali, aby sa súd vysporiadal s
námietkou žalovaného v 10. rade, ktorý tvrdí, že nemôže uzatvárať dohodu o vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, čo súd odignoroval v celom rozsahu.7. Proti uzneseniu podala v lehote odvolanie tiež žalovaná v 5/ rade, a to proti výroku II.. Mala za to,
že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách štátu dôsledne neriadil odporúčaním Krajského

súdu v Prešove, nakoľko svoje rozhodnutie postavil opäť len na všeobecnom základe, kde v bode
20. odôvodnenia iba konštatuje, že žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní, neúspešní boli len
v nepatrnej časti, pričom toto náležite neodôvodnil, a teda nie je zrejmé ako a prečo k takému
výsledku došiel a preto považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej uviedla, že
ako to vyplýva z predmetného odvolania a uznesenia Krajského súdu v Prešove, žalobcov nemožno

považovať za úspešných v konaní, keď v pôvodnom návrhu žiadali, aby im súd prikázal do výlučného
vlastníctva parcelu o výmere XXXX mX a rozsudkom im bola prikázaná parcela o výmere XXX mX
a navyše žalobcovia nesúhlasili s vypracovaním znaleckého posudku, ktorý pre žalobcov vyčlenil
parcelu o výmere XXX m2, nakoľko predmetom reálnej deľby nemôžu byť parcely, ktoré sú cestnou
komunikáciou a tieto vlastne ostali v podielovom spoluvlastníctve všetkých podielových spoluvlastníkov
aj po rozhodnutí súdu. Taktiež poukázala na to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so zaplatenými

preddavkami na znalecký posudok žalovanými v 4/ a 5/ rade po 50,- Eur. Na základe uvedeného
zastávala názor, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo na prospech všetkých podielových
spoluvlastníkov, a teda by bolo spravodlivé, aby aj vzniknuté trovy štátu znášali všetci podieloví
spoluvlastníci a preto žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku II. tak, že prizná štátu nárok
na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcom a žalovaným v 1/ až 8/ rade.

8. Proti uzneseniu podala odvolanie aj žalovaná v 6/ rade, a to proti výroku II.. Uviedla, že ak došlo
k aplikácii § 257 C.s.p. v prvom výroku rozhodnutia, nie je zrejmé, prečo tento súd prvej inštancie
neaplikoval tiež v druhom výroku, ktorým rozhodoval o náhrade trov štátu. V daných súvislostiach
sa takéto rozhodnutie javí rozporné a neadekvátne, keď na jednej strane súd konštatuje zohľadnenie

dôvodov hodných osobitného zreteľa a na strane druhej ukladá povinnosť náhrady trov štátu len
žalovaným. Z tohto pohľadu sa javí rozhodnutie vyjadrené vo výroku II. ako nelogické, nekonzistentné
s prvým výrokom rozhodnutia a voči zaviazaným žalovaným nespravodlivé. Uviedla, že je toho názoru,
že ak o trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté na základe ust. § 257 C.s.p., rovnakú normu
bolo potrebné aplikovať aj na rozhodnutie o trovách štátu. Na základe uvedených odvolacích dôvodov

navrhla, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozhodnutia zmenil tak, že na náhradu trov štátu
zaviaže obe sporové strany, alternatívne, aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil tomuto na nové
rozhodnutie.

9. Žalovaná v 5/ rade sa k podaným odvolaniam vyjadrila tak, že sa jednoznačne stotožňuje s názorom

odvolávajúcich sa v tom, že uvedené uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Dôvody, ktorými okresný súd odôvodnil výrok uznesenia v
bode I. a II. považuje za nedostatočné, nezodpovedajúce právnej úprave náhrady trov konania podľa
civilného sporového poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, ale predovšetkým ide o skutkové
okolnosti, ktoré súd zohľadnil, resp. nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania. K výroku I. uviedla,

že za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá má vplav pri rozhodovaní o trovách konania považuje to, že na
strane žalovaného vystupuje aj neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, a teda
uvedená skutočnosť významnou mierou ovplyvňuje to, že vysporiadať podielové spoluvlastníctvo nie
je možné ako obvykle, dohodou spoluvlastníkov. Jediným spôsobom je teda súdna cesta a práve túto
skutočnosť okresný súd nezakomponoval pri aplikácii § 257 C.s.p.. Poznamenala, že keby sa súd touto

skutočnosťou zaoberal v pôvodnom konaní (bolo na to poukázané), nebolo by potrebné dnes riešiť
splnenie zákonných podmienok § 255 C.s.p. v nadväznosti na uplatnenie moderačného práva súdu
podľa § 257 C.s.p., preto je potrebné aj v týchto intenciách považovať postup súdu podľa § 257 C.s.p. za
nedostatočneodôvodnený.Ďalejpoukázalanato,ževýsledkomjenielenúspechžalobcov,aleajúspech
žalovaných v konaní vo veci a preto je evidentné, že súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, lebo uviedol,

že úspech zisťoval porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia vo veci, pričom na druhej strane
uviedol, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo na prospech tak žalobcov ako aj žalovaných.
Tento záver súdu považovala v končenom dôsledku za správny. K výroku II. uviedla, že uznesenie v
bodoch 18 - 20 považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že v princípe sa s
dôvodmi uvedenými v odvolaniach stotožňuje a za hlavný dôvod nevyhnutnosti dostatočne odôvodniť

uloženie povinnosti žalovaným uhradiť trovy štátu považuje práve absenciu úpravy trov konania štátu v
C.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia vo výroku II. považovala za nedostatočné, ale vzhľadom k dôvodom
uvedeným v o vzťahu k výroku I. aj za rozporuplné. Poukázala na to, že keď má raz platiť úspešnosťvšetkých sporových strán v konaní, malo by to platiť aj v prípade náhrady trov konania štátu všetkými
sporovými stranami.

10. Žiadna zo sporových strán sa ďalej nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 5/ a 6/ rade čo do výroku II. uznesenia je
dôvodné a odvolanie žalobcov je dôvodné čo do výroku II. a vo čo do výroku I. ich odvolanie dôvodné
nie je.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd konštatuje, že z podaných odvolaní vyplýva, že žalobcovia a žalované v 5/ a 6/ rade

namietajú nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b),
h) C.s.p.).

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanou nepreskúmateľnosťou a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právnezávery(uznesenieNajvyššiehosúduSRz27.júla2011,sp.zn.7Cdo7/2010).Súdprvejinštancie

predmetnú vec však nesprávne právne posúdil vo vzťahu k výroku II., keď na trovy štátu neaplikoval ust.
§ 257 C.s.p., preto bol tento odvolací dôvod naplnený.

16. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne

závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z obsahu
spisu mal odvolací súd preukázané, že aj tento odvolací dôvod bol naplnený, a to vo vzťahu medzi
výrokom I. a II. uznesenia, kedy súd prvej inštancie najprv konštatoval, že k vyporiadaniu došlo na
prospech tak žalobcov ako aj žalovaných, a to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12.09.2017, č.k. 5Co/217/2016/628 (výrok I.), avšak následne (výrok II.) zdôvodnil čiastočným

úspechom a neúspechom v nepatrnej časti žalobcov.

17. V predmetnom prípade sa žalobcovia vo veci samej domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom návrhu, o čom bolo rozhodnuté
rozsudkom, č.k. 28C/15/2010-496 zo dňa 08.10.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Prešove, č.k. 5Co/38/2015-533 zo dňa 26.11.2015, v zmysle ktorých došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami.

18. Podľa § 390 písm. C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak: a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)

odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.

22. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť

23. Po zrušení uznesenia o náhrade trov konania Krajským súdom v Prešove, súd prvej inštancie

aplikoval na predmetný prípad ust. § 257. C.s.p. a náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane s
poukazom na to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo na prospech všetkých podielových
spoluvlastníkov. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením, ako aj so záverom súdu prvej
inštancie stotožňuje, avšak zároveň dodáva, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia a jeho odôvodnení
nezohľadnil všetky skutočnosti odôvodňujúce jeho aplikáciu.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

25. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti

Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

26. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcov vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech

vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

27.Vovzťahukaplikáciiust.§257C.s.p.,odvolacísúduvádza,žetotoustanoveniepredstavujevýnimku

pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie

výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

29. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na osobitý charakter prejednávanej veci a
predmet sporu. Vzhľadom na to, že spor sa týkal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nemožno takýto spor preto klasifikovať ako štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja
protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, nezhoda o ich práva alebo povinnosti, a
teda v dôsledku nemožnosti ich vzájomnej dohody sa vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým

dôjde k urovnaniu sporu medzi nimi. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že podstatné
špecifikum predmetného konania spočíva v záujme žalobcov usporiadať právne pomery k dotknutým
nehnuteľnostiam, kde jeden z podielových spoluvlastníkov vystupovala i osoba ako „neznámy vlastník“,
ktorý je tak priamo zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, ktorý nemá žiadnu možnosť
a musí sa iniciovaného súdneho konania zúčastniť. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že v

čase podania žaloby žalobcami zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkov v § 19 neupravoval možnosť Slovenského pozemkového fondu ako nakladateľa
s pozemkom nezisteného vlastníka uzatvoriť mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, tzn. že jediným spôsobom ako bolo možné vyriešiť otázku zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi, bolo iniciovanie súdneho konania.

31. Zohľadňujúc pritom výsledok konania vo veci samej, postavenie Slovenského pozemkového fondu,
úspech sporových strán a tiež s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku I.
odvolací súd má za to, že je potom v súlade so zásadou spravodlivosti súdneho konania aplikovanie ust.
§ 257 C.s.p. na predmetný prípad, a teda pre dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznanie trov konania

žiadnej zo sporových strán. Odvolací súd má tiež za to, že znášanie trov konania výraznejším spôsobom
neovplyvní majetkovú situáciu sporových strán a nebude mať na ich pomery zásadnejší dopad.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil
uznesenie vo výroku I. ako vecne správne.

33. Vo vzťahu k výroku II. o trovách štátu odvolací súd uvádza, že v súčasnosti Civilný sporový poriadok
neobsahuje právnu úpravu, ktorá by sa týkala trov štátu tak, ako to v minulosti upravoval Občiansky
súdny poriadok. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o konanie v ktorom bola žalobca podaná
za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, ale o nároku na

náhradu trov konania sa rozhoduje za účinnosti Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. správne rozhodoval aj o nároku štátu na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa síce správne zaoberal nárokom štátu na náhradu trov
konania, avšak nesprávne o nároku rozhodol. Občiansky súdny poriadok v ust. § 148 ods. 1 upravoval
podmienky vzniku nároku štátu na náhradu trov konania. Jediným prípadom, keď toto právo sa štátu

nemusí priznať je vtedy, ak sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 Občianskeho súdneho
poriadku (v súčasnosti § 257 C.s.p.). V takomto prípade uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti za výsledok ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie, čo je tiež odôvodnené
tým,žebyprísnaaplikáciaustanoveníonáhradetrovkonaniamohlavniektorýchkonkrétnychprípadoch
viesť k prílišnej tvrdosti.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. v spojení s § 390 písm. a)
C.s.p. uznesenie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania.35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konaia rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vzhľadom na to, že pomer úspechu strán sporu bol približne rovnaký,
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).