Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018204989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa
U. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. č. XX zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom st. advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Š. Kukuru 14 a manželky navrhovateľa U. U.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v B. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi s.r.o.
so sídlom na Štefánikovej 8 v Michalovciach v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23Pc/34/2018-38 z 26.2.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 23Pc/34/2018-38 z 26.2.2019 rozviedol manželstvo účastníkov

konania a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vec právne posúdil
podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a § 18 až 19 Zákona o rodine. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené, trvalo rozvrátené,
neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo
a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia
pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18, § 19) a ich správanie so zreteľom na dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny, trvalý a bez možnosti

obnovenia základných funkcií manželstva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od manželov už
nemožnoočakávať,žemanželskéspolužitieobnovia.Jepoznačenédlhodobýmrozvratomzapríčineným
nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné
názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia
a rodinného života. Účastníci reálne nežijú v spoločnej domácnosti, manžel sa prevažne zdržiava v
Českej republike, kde je aj zamestnaný. Do spoločného bytu sa vracia len sporadicky, keďže manželka
s ním nekomunikuje, nestará sa oňho, nezaujíma sa oňho. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

konštatoval, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel a podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
Návrhu navrhovateľa o rozvod manželstva v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol. V odôvodnení zdôraznil, že rozvod manželstva
ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré
sa navzájom ovplyvňujú a znásobujú. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný
intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu dovoľuje záver,
že ukončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Na základe

uvedenýchskutočnostídospelkpresvedčeniu,žejevylúčenýpredpoklad,žemanželstvonavrhovateľaa
manželkynavrhovateľabyvbudúcnostiplnilosvojúčelnajmäpreabsenciucitovéhozblíženia manželov,
ktoré je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci podporu apomoc. Manželské spolužitie účastníkov a dôvody rozvratu manželstva bolo preukázané predovšetkým
výpoveďami oboch účastníkov a prejavil sa úplne rozdielny náhľad na riešenie problémov v manželstve.

2. Proti rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie manželka navrhovateľa
z dôvodov podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Vyslovila presvedčenie, že obnovenie manželského spolužitia v ich prípade
je možné. Poprela skutočnosti uvedené navrhovateľom, že počas manželstva sa dopustila nevery,
prípadne užívala vo zvýšenej miere alkohol, resp. že spolu intímne nežijú viac ako 16 mesiacov. V tej

súvislosti zdôraznila, že navrhovateľ pracuje v Českej republike, domov chodieva len občas. Zdôraznila,
že nikdy neudržiavala mimomanželský pomer, nebola manželovi neverná. Ich manželské spolužitie
bolo dlhodobo usporiadané, harmonické, okrem bežných manželských problémov. Potvrdila tvrdenie
navrhovateľa, že intímne spolu dlhodobo nežijú, ale ako dôvod uviedla skutočnosť, že navrhovateľ
je často pod vplyvom alkoholu. Napriek uvedenému je schopná aj ochotná ďalej žiť usporiadaným
manželským životom a obnoviť manželské spolužitie. Príčiny rozvratu manželstva, ktoré boli uvedené

v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie ako dôvody rozvodu nie sú podľa jej presvedčenia tak
závažného charakteru, ktoré by bránilo opätovne obnoviť manželské spolužitie. Navrhla preto, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu manželky navrhovateľa sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že s dôvodmi

uvedenými v odvolaní nesúhlasí, skutočnosť je úplne iná, čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie. Zdôraznil, že manželstvo je trvalo rozvrátené, vzťahy sú narušené, čoho dôkazom je
aj skutočnosť, že manželka navrhovateľa sa už odsťahovala z ich rodinného domu. Ich manželské
spolužitie nie je možné obnoviť. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v celom rozsahu.

4. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP

vyhodnotil všetky dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, so zreteľom
navšetko,čovyšlozakonanianajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastníci,vdôsledkučohojeodôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manželky navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, pretože tieto
v plnom rozsahu tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu

odvolacieho konania neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie
vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia
stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne

narušené a rozvrátené. Dostatočnosť obidvoch je preukázaná vtedy, ak dospeje k záverom, že toto
manželstvo už nemôže plniť svoj účel a ani nemožno od manželov očakávať jeho obnovenie. Odvolací
súd poukazuje aj na to, že pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd skúmať, či manželia
spolu žijú, či spolu trávia čas, hospodária spolu a intímne spolu žijú. Z dokazovania vykonaného súdomprvej inštancie nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a
spoločneaniintímnenežijú.Tietoobjektívnepreukázanéskutočnostisúdefactopotvrdenéajmanželkou
navrhovateľa, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie ani v odvolaní. Manželka navrhovateľa počas celého konania nepredložila žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že žije s navrhovateľom v spoločnej
domácnosti, spoločne hospodária a spoločne intímne žijú. Takto zistený skutkový stav dovoľuje záver,
že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom
o rodine. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa odvolací súd dodáva, že konajúci súd riadne

vykonal dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a rozvratu manželstva, obidvaja manželia
mali v priebehu konania možnosť prejaviť záujem o obnovenie manželstva, ktorú však neprejavili a
pokiaľ manželka v podanom odvolaní tvrdila, že je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia
z podaného vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu manželky navrhovateľa vyplynulo, že v čase podania
tohto vyjadrenia už ani manželka navrhovateľa nežila v spoločnom dome, z ktorého sa v priebehu
konania odsťahovala. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni

zotrvať je znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani
nesúhlas manželky navrhovateľa s rozvodom manželstva prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o
existencii trvalého rozvratu. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve,
nemožno ho ani súdnym rozhodnutím nútiť, aby v manželstve zotrval. Na základe týchto skutočností
dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľa

a jeho manželky je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1
CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil ho o ďalšie dôvody.

8. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).