Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316217651.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: G.. I. T., nar.
X.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, D., adresa na doručovanie: S. D. XX, D. proti žalovanej: W.. N. T., rod.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, D., zastúpenej: JUDr. Ladislav Pavlovič, advokát, so sídlom
Štefánikova 5, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.11.2016, č. k. 17C/242/2016-23, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť mu vstup do trojizbového
bytu č. XX na 11. poschodí bytového domu v D., na T. A..Č.. X a strpieť, aby žalobca v predmetnom
byte býval, ďalej, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa všetkého, čo viedlo k obmedzeniu alebo
odňatiu práva žalobcu bývať v predmetnom byte.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

nevyhovel, právne odôvodnil ust. § 325 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok(ďalejlen„C.s.p.“)avecnenedôvodnosťounávrhu,keďvdanomštádiuvzťahovmedzistranami
sporu nemôže žalovanú prinútiť, aby proti jej vôli ako výlučnej vlastníčky bytu s ňou žalobca zdieľal
spoločnú domácnosť, čím však nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa nárokov z predmetného bytu
v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva. Uviedol, že v
čase rozhodovania súdu bolo zistené, že podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D., je predmetný

byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej a v prospech žalobcu nie je zriadené vecné bremeno práva
doživotného užívania, pričom manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 31.5.2016, sp.zn. 37P/22/2016 rozvedené a žalobcovi bol zrušený trvalý pobyt adresy predmetného
bytu na žiadosť žalovanej rozhodnutím Mestského úradu Senec zo dňa 19.9.2016.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby sa súd prvej inštancie

opätovne a skutočne zaoberal jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v plnom rozsahu
mu vyhovel. Uviedol, že predmetný družstevný byt spočiatku so žalovanou užívali ako spoluužívatelia
(zápisnicu o dohode a výmer mesačnej úhrady za byt osobne prevzal a podpísal) a po piatich rokoch
od uzavretia manželstva ho odkúpili do osobného vlastníctva za spoločnú hotovosť. Poukázal na
to, že žalovaná ho pri uzavieraní zmluvy o prevode vlastníctva k bytu falošne presvedčila, aby bol
byt prevedený iba na jej osobu, hoci pôvodná zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola

vypracovaná na oboch užívateľov bytu (v tom čase si neuvedomil, že uvedené je v rozpore so zákonom
č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesťdo vlastníctva len tomuto nájomcovi). Žalovaná podľa jeho tvrdenia mala prepísať titulnú stranu dohody
o odkúpení bytu tak, že v nej uviedla iba svoje meno. Na základe uvedeného má za to, že predmetný
byt nadobudli spoločne so žalovanou, nakoľko medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna dohoda

o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej poukázal na to, že počas manželstva do
družstevného bytu investoval nemalé finančné prostriedky s presvedčením, že investuje do spoločného
vlastníctva bytu so žalovanou. V tejto súvislosti odkázal na odpoveď právnickej kancelárie na jeho
dotaz ohľadne nadobudnutia vlastníctva k bytu, ktorá preukazuje jeho tvrdenie ohľadom tejto otázky.
Napadnuté uznesenie považoval za nespravodlivé, bez náležitého preskúmania všetkých okolností,

ktoré dostatočne vysvetlil (s presvedčením, že bol na ňom spáchaný podvod) s tým, že bol svojvoľne
odhlásený a vysťahovaný z bytu, pri čom došlo k zásahu do jeho osobných vecí, k odcudzeniu finančnej
hotovosti a k zničeniu jeho vecí. Vyjadril presvedčenie, že žalovaná sa snaží zakryť svoju neveru a
prezentovať ho ako násilníka, čo je v rozpore s jeho hodnotením na pracovisku, kde pracuje takmer 20
rokov. K odvolaniu pripojil Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.6.1997 s prílohou
o výpočte mesačnej úhrady za byt, kópiu prvej strany zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu

s uvedením nadobúdateľov - žalobcu aj žalovanej, kópiu prvej strany zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu s uvedením nadobúdateľa - žalovanej, Vyhlásenie o pristúpení k Zmluve o výkone
správy zo dňa 27.6.2002, odpoveď z právnej poradne FICEK zo dňa 6.6.2016, výzvu na vypratanie
bytu zo dňa 21.7.2016, odpoveď na výzvu na vypratanie bytu zo dňa 8.8.2016, spoločenské hodnotenie
žalobcu vypracované odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku zo dňa 17.5.2016

a hodnotenie zamestnanca, kópie fotografií zobrazujúcich hnuteľné veci.

4. Žalovaná sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadrila po
tom, čo jej to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p., a to v podaní doručenom
odvolaciemusúdudňa26.1.2017.Uviedla,žepredmetnýbytnadobudlasprvýmmanželomaporozvode

s ním sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu v bytovom družstve na základe vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, v dôsledku čoho mala užívacie právo k bytu,
pričom žalobcovi vzniklo iba odvodené užívacie právo k bytu titulom uzavretia manželstva s ňou. Ďalej
uviedla, že Zápisnicu na OSBD v Pezinku dňa 6.6.1997 podpísal žalobca iba z dôvodu, že sa nemohla
uvoľniť z práce, a to na základe jej žiadosti o prevedenie zmeny priezviska. V súvislosti zo zmluvou

o prevode vlastníctva družstevného bytu poukázala na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o falšovaní
písomností sú vážne a urážlivé s charakterom krivého obvinenia. Následne opísala skutočnosti ohľadom
pomerov medzi stranami sporu počas manželstva a po jeho rozvode, ktoré vyústili aj do fyzického útoku
žalobcu voči nej, o čom predložila Záznam o podaní oznámenia na Obvodnom oddelení PZ
v Senci zo dňa 29.1.2016, po ktorom incidente bola nútená odísť z bytu k svojej matke. Vzhľadom

na nevyhovujúce podmienky (aj pre maloletú dcéru) sa odhodlala vysťahovať žalobcu z bytu dňa
21.9.2016, o ktorom úmysle informovala aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci. Na záver
uviedla, že žalobca nemá k uvedenému bytu žiaden právny vzťah ani žiaden právny nárok, pričom
odvodené užívacie právo, ktoré si nárokuje, mu zaniklo ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva
s tým, že žalobca nikdy nebol členom družstva, nevlastnil členský podiel v bytovom družstve, na

základe ktorého by mohol nadobudnúť od bytového družstva vlastnícke právo k predmetnému bytu.
Zároveň upozornila, že k prevodu bytu do jej výlučného vlastníctva došlo síce za trvania manželstva
so žalobcom, avšak úhrada kúpnej ceny v prospech bytového družstva za prevod vlastníctva (ako
zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve) bola realizovaná z jej výlučných finančných
prostriedkov. Umožnením vstupu žalobcu do bytu je obmedzením jej výlučného vlastníctva a užívacieho

práva, čím by zároveň došlo k vystaveniu žalovanej a jej dcéry k opakovanej hrozbe fyzických a
psychických atakov zo strany žalobcu. Na základe uvedeného žiadala, aby návrh na neodkladné
opatrenie a odvolanie žalobcu súd v celom rozsahu zamietol. K vyjadreniu pripojila
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom zo dňa 13.6.1990, Zmluvu
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 8.11.2002, Záznam o podaní oznámenia Obvodného

oddelenia PZ v Senci zo dňa 29.1.2016, Oznámenie Mestského úradu Senec o odhlásení žalobcu z
adresy D., T. XXXX/XX zo dňa 19.9.2016, Úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Pezinku, pracovisko Senec zo dňa 16.9.2016.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.

1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

7. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia

neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť

preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

9. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej umožniť mu vstup do bytu
špecifikovaného v návrhu, zároveň uloženia povinnosti žalovanej strpieť bývanie žalobcu v predmetnom
byte a zdržania sa všetkého, čo by viedlo k obmedzeniu alebo odňatiu jeho práva bývať v tomto byte.

Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia)
predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v
tomto prípade taký právny vzťah, ktorý by odôvodňoval jeho právo predmetný byt užívať. Návrh bol
súdom prvej inštancie zamietnutý z dôvodu nesplnenia podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď tento konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia chýba právny základ

s ohľadom na výlučné vlastníctvo žalovanej k bytu, ktoré mal v konaní preukázané. Odvolací súd
sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom vysloveným prvoinštančným súdom. Žalobca ničím
nepreukázal taký vzťah k predmetnému bytu, ktorý by odôvodňoval jeho vlastnícke a ani užívacie (či
iné) právo k bytu, keď ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že v čase uzavretia zmluvyo prevode vlastníctva družstevného bytu bol členom družstva; naopak, z listinných dôkazov vyplýva,
že jediným členom družstva bola žalovaná. Odvolací súd konštatuje, že nemožno z takto zisteného
skutkového stavu veci vyvodiť pravdepodobnosť nároku žalobcu (ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana), keď z predložených dôkazov nevyplýva ani nesprávny postup pri prevode predmetného bytu
do vlastníctva žalovanej.

10. Podporiac správny právny názor a postup súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobca
žiadnym spôsobom neosvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd

napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň dáva do pozornosti, že za danej situácie, keď z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno
vyvodiť osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, nie je možné
poskytnutie procesnej prevencie súdom, a to aj v prípade akceptovania totožnej argumentácie žalobcu,
uvedenej ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj v odvolaní, nakoľko bez
podloženiakonkrétnychdôkazovmožnojehopožiadavkunanariadenieneodkladného opatreniachápať

len ako subjektívne a hypotetické modelovanie alternatívnej situácie ústiacej do predpokladaných
záverov, čo ale bez ďalšieho nemôže požívať ochranu zabezpečenú prevenciou súdu.

11. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a
§ 262 ods.1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).