Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/262/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201951
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5618201951.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanej: Ing. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, A.
U., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom G. XXX, A. E., o zaplatenie
1.267,97 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 5C/11/2018 zo dňa 2.7.2019, takto
r o z h o d o l :
Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .
Vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 405,48 € s príslušenstvom, ako odvolaním
účastníkov nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 405,48 € s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 359,25 € od 1.2.2018 do 27.10.2018, s 5% úrokom ročne zo
sumy 364,92 € od 28.10.2018 do 27.12.2018, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 405,48 €
od 28.12.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 36,04 %. Z výsledkov
vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
7C/270/2014-16 zo dňa 16.12.2014 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2015. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením 6C/152/2015 v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.10.2018 schválil zmier,
ktorým vyporiadal hnuteľné a nehnuteľné veci účastníkov. Žalovaný sa zaviazal na úhradu nezaplatenej
časti záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vyplývajúceho z úverovej zmluvy uzavretej
medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a stranami sporu 26.1.2015, ktorého výška ku zániku BSM
predstavovala 11.332,98 €. Žalovanému pripadla pohľadávka voči Q., a.s., vyplývajúca z titulu zostatku
na účte zriadenom v tejto banke, na ktorom bol k zániku BSM zostatok vo výške 687,40 €. Zaviazal sa
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 37.500 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.11.2018. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná odišla zo
spoločnej domácnosti v septembri 2014. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.267,97 € titulom ním
splnených záväzkov bývalých manželov, ktoré pozostávali z platieb za elektrinu, plyn, koncesionárskepoplatky, platby súvisiace s vlastníctvom garáže, poplatky za internet, DIGI TV, povinné zmluvné
poistenie motorového vozidla Škoda Felícia. Žalobca si uplatnil polovicu zaplatených platieb, ktoré
platil od septembra 2014 do roku 2018, to jest nároky, ktoré vznikli za trvania manželstva, ale aj po
jeho zániku (20.1.2015 do roku 2018). Z obsahu zmieru, ktorým bolo vyporiadané bezpodielového
spoluvlastníctvo manželov, súd považoval za preukázané, že manželia zmierom nevyporiadali záväzky
odzánikumanželstva,tojestod20.1.2015do8.11.2018,napodkladečohoustáli,žežalobcovinevznikol
nárok na zaplatenie úhrad, ktoré vykonal v roku 2014 do 19.1.2015, nakoľko tieto mali byť vyporiadané
v konaní o vyporiadanie BSM. V predmetnom konaní vznikol žalobcovi nárok na vyporiadanie nákladov,
ktoréplatilvobdobíod20.1.2015do8.11.2018.Zároveňsúdzohľadnilnámietkupremlčaniavznesenúzo
strany žalovanej a vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde 12.7.2018, súd žalobcovi priznal len
nároky,ktorébolisplatnéod12.7.2015.Pokiaľsatýkalopoplatkovzagarážzarok2015,bolopreukázané
výpismi z účtov a príjmovými dokladmi, že v tomto roku platili poplatky obidvaja bývalí manželia. Súd
preto priznal polovicu nákladov vynaložených za garáž za roky 2016 až 2018, tak ako bolo preukázané
z výpisov z účtu a z príjmových dokladov, za elektrinu súd priznal polovičnú čiastku podľa skutočnej
spotreby preukázanej vyúčtovacími faktúrami, v roku 2015 v sume 125,64 €, v roku 2016 v sume 100,79
€, v roku 2017 v sume 94,98 € a pomerná časť roku 2018 podľa skutočnej spotreby za 312 dní v sume
81,12 €. Súd priznal žalobcovi sumu 1,45 €, výdavky na uplatnenie pohľadávky pozostávajúce zo
zaplateného poštovného za výzvu, ktorou si žalobca voči žalovanej uplatňoval svoj nárok. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal náklady na zaplatenie poplatkov za služby internet a DIGI TV
majúc za preukázané, že od septembra 2014 užíval nehnuteľnosť sám, tieto služby využíval pre svoju
potrebu, výdavky neboli nevyhnutné vynakladať na udržiavanie nehnuteľnosti. Nepriznal tiež výdavky na
povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla Škoda Felícia, nakoľko predmetné motorové
vozidlo žalovaná neužívala, kľúče od auta jej za celé žalované obdobie žalobca neposkytol, mal aj v
dispozícii technický preukaz. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného
záväzkuvočižalobcovidoomeškania,súdzároveňpriznalžalobcoviinímpožadovanýúrokzomeškania
z jednotlivých priznaných čiastok. Po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu ustálil, že žalovaná bola
v spore úspešnejšia a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 36,04 % .
2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Zároveň doručil
doplnenie, rozšírenie žaloby k predmetnému konaniu na podklade výzvy na zaplatenie nedoplatku za
RTVS v období od decembra 2016, ktorá mu bola doručená 14.8.2019 i s výpisom z účtu o zaplatení
nedoplatku. Polovicu úhrad žiadal uhradiť od decembra 2016 do novembra 2018, teda za 24 mesiacov
po 4,64 €, celkovo 111,36 €, z ktorých polovica predstavuje 55,68 €. V odvolaní proti rozsudku
okresného súdu žalobca vytýkal nespravodlivosť, nezákonnosť rozsudku, jeho rozpor s Občianskym
zákonníkom, ktorý stanovuje, že plniť si povinnosti pri spravovaní nehnuteľného i hnuteľného majetku
majú obaja bývalí manželia rovným dielom až do vyporiadania BSM. Zastal názor, že rozsudok
„nepochopiteľne" v každej preukázanej požiadavke žalobcu zvýhodňuje žalovanú a obhajuje ju v jej
príživníckych manieroch. Je výsmechom elementárnej spravodlivosti o nestrannom a rovnocennom
posúdení základných povinností. Žalovaná žiadne úhrady spojené s prevádzkovaním nehnuteľného
ani hnuteľného majetku po obdobie takmer štyroch rokov neuhrádzala, napriek tomu, že majetok
užívala, dokonca ho bezdôvodne poškodzovala a rozkrádala. Sudkyňa prehliadala preukázané dôkazy
a fakty svedčiace o oprávnených požiadavkách žalobcu, odvolala sa na vymyslené špekulatívne a
nepodložené tvrdenia žalovanej správajúcej sa ako príživníčka. Všetky žalobcom uskutočnené úhrady
riadne vydokladoval, všetky skutočnosti uviedol v žalobe, 22.8.2019 ešte doplnil rozšírenie obžaloby o
nové skutočnosti s priloženými dôkazmi. Pripomenul, že výhovorky o premlčaní a uplynutí lehoty troch
rokov na preukázateľne opodstatnené nároky, že ich nemožno vysporiadať, sú výmysly vykonštruované
nielen žalovanou, ale aj sudkyňou. Je preukázané a doložené dôkazmi, že niekoľkokrát včas smeroval
žalovanej požiadavky o vyporiadanie platieb, bez odozvy, o čom svedčí požiadavka o vyporiadanie
platieb so žalovanou v súbore doručenom OS LM z 20.11.2015. Výzva k vysporiadaniu BSM doloženým
dôkazovým dokumentom doručeným žalovanej cez OS LM z 19.6.2017. Výzva doručená žalovanej
do vlastných rúk 15.1.2018. Všetky ďalšie dôkazy sú doložené v príslušnom spise. Žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť s tým, aby súd uznal všetky žalobcom doložené a preukázané nároky a zaviazal
žalovanú uhradiť polovicu vyplatených finančných čiastok vo výške 1.267,97 € s príslušným úrokom z
omeškania. Zároveň žiadal uložiť žalovanej preplatiť poštovné za výzvu určenú do vlastných rúk v sume
1,45 € a uložiť žalovanej zaplatiť 55,68 € ako nedoplatok za RTVS v období od 12/2016 do 11/2018.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Poukázala, že z odvolania žalobcu nevyplývajú dôvody odvolania, vôbec neuviedol odvolacie dôvody,čím je obmedzená možnosť žalovanej adekvátne reagovať na odvolanie žalobcu, je formulované len
vo všeobecnej rovine. Pokiaľ i spochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, neuvádza
vôbec v čom nesprávnosť rozhodnutia vzhliadol, u ktorých z nárokov súd nesprávne mal rozhodnúť.
Uviedla, že rozsudok okresného súdu je výsledkom riadne vykonaného dokazovania, nie je výsmechom
elementárnej spravodlivosti, ako tvrdí žalobca. Poprela, že by neuhrádzala nároky v súvislosti s údržbou
spoločného majetku, v konaní preukázala, ktoré z nárokov uhradila. Nestotožnila sa ani s tvrdením
žalobcu,žemalaspoločnýmajetokbezdôvodnepoškodzovaťarozkrádať,žebysamalanaúkoržalobcu
obohacovať. Pokiaľ i žalobca poukazuje na prieťahy v konaní, podľa nej žiadne neboli. Naopak, svojim
správaním a neznalosťou sám žalobca zapríčiňoval, že vo veci sa muselo uskutočniť viac pojednávaní,
musel ozrejmovať svoje nároky, preukazovať ich dôvodnosť. Správne súd nepriznal náklady v súvislosti
s poplatkami za služby internet a DIGI TV s prihliadnutím na charakter týchto výdavkov a to, že od
septembra 2014 žalobca užíval nehnuteľnosť sám a tieto služby využíval vyslovene pre svoju vlastnú
potrebu. Stotožnila sa i so zamietnutím nároku žalobcu na úhradu povinného zmluvného poistenia za
motorové vozidlo Škoda Felícia, nakoľko predmetné vozidlo nikdy neužívala a z výpovede žalobcu bolo
preukázané, že kľúče od auta za celé žalované obdobie žalovanej neposkytol. Nesúhlasila s návrhom
žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, ktorým navrhuje, aby ju súd zaviazal zaplatiť polovičné úhrady za
obdobie 9/2014 do 11/2018 v sume 1.267,97 € s príslušnými úrokmi z omeškania. Zároveň žiadala
upovedomiť na mailovú adresu o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia.
4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario návrh žalobcu na zmenu žaloby nepripustil a rozhodol spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti rozhodnutia.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
6. Za podstatné odvolací súd považoval, že žalobca na jednej strane vytýka nespravodlivosť
a nezákonnosť rozhodnutia, na druhej strane neuviedol, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia
prvoinštančného súdu a o ktorých ním uplatnených nárokoch mal súd rozhodnúť inak.
7. Pokiaľ i zároveň s podaným odvolaním doručil podanie označené ako doplnenie, rozšírenie žaloby,
vo svojej podstate ide o zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, v nadväznosti na čo odvolací súd
zmenu žaloby nepripustil.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Vychádzajúc z poukazovaného zákonného ustanovenia a skutočnosti, že prvoinštančný súd svoje
rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.
11. Osobitne k námietkam žalobcu ohľadne toho, že výhovorky o premlčaní považoval za výmysly,
odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade, vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú žalovanou a skutočnosť, že nároky žalobcu uplatnené v konaní bolo potrebné posúdiť podľa
ust. § 454 OZ o bezdôvodnom obohatení (bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám), prvoinštančný súd zvýhodnil žalobcu, keď napriek tomu, že v zmysle § 107
ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu a nároky žalobcovi priznal za obdobie od 12.7.2015 a to i napriek
tomu, že správne mal žalobcovi priznať nároky za obdobie od 12.7.2016. Žalovaná sa však proti
rozsudkuprvoinštančnéhosúduneodvolala,vnadväznostinačoodvolacísúdnapredmetnépochybenie
prvoinštančného súdu pri rozhodovaní prihliadnuť nemohol. Pokiaľ žalobca uvádza, že viackrát vyzývalžalovanú na úhradu polovice nákladov vynaložených na údržbu a udržanie nehnuteľnosti, z ust. § 100
ods. 1 OZ vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom
vykonaním práva sa v takomto prípade myslí podanie žaloby na súde. Ak teda i žalobca doručoval
žalovanejrôznevýzvyatoiprostredníctvomsúdu,nemoholtietopovažovaťsúdzauplatnenieprávaproti
žalovanej kvalifikovaným podaním a to žalobou vo veci samej, nakoľko podľa § 124 ods. 1 CSP, každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis, pričom podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo
na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12.Takétopodaniepodľaobsahuspisužalobcasúdudoručil12.7.2018vpodobe,akojezažurnalizované
na č.l. 1, 2 súdneho spisu, kde uviedol, ktorému súdu je určené, označil strany sporu, opis rozhodujúcich
skutočností, priložil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, teda aké rozhodnutie od súdu očakáva. Správne
preto prvoinštančný súd ustálil, že až toto procesné podanie je možné považovať za vykonanie práva
žalobcu voči žalovanej v zmysle ust. § 100 ods. 1 OZ a plynutie premlčacej lehoty odvíjal od doručenia
tohto podania súdu.
13. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal žalovanej vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.