Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117257104
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6117257104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu

JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ZIPA, s.r.o., so sídlom Pod Skalkou 12,
911 01 Trenčín, IČO 36 316 016, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s
r.o.,Námestiesv.Anny361/20,91101Trenčín,IČO36839132,protižalovanémuH.F.,nar.XX.X.XXXX,
trvalý pobyt Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenému Mgr. G. P., advokátom, so sídlom kancelárie
P. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie
3 266,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
36Cb/28/2018-87 zo dňa 7. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II.
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu,

ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP) v podanej žalobe proti žalovanému o
splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP), čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet
sporového konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky
procesného útoku.

3. V odseku 2. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že Okresný sud Banská Bystrica vydal v spore

dňa 20.12.2017 platobný rozkaz sp. zn. 8Up/559/2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s vecným odôvodnením.

4. V odseku 3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré žalovaný opísal v odpore
podanom proti súdom prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu s návrhom žalovaného na
zamietnutie žaloby.

5. V odseku 4. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného.

6. V odseku 5. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie procesný postup v konaní, kedy spor
medzi žalobcom a žalovaným prejednal na pojednávaní, citoval listiny, ktorými vykonal dokazovanieoboznámením ich obsahu. V odsekoch 5. až 11. odôvodnenia opísal súd prvej inštancie skutkové
zistenia.

7. V odsekoch 12.1 až 12.8 odôvodnenia citoval súd prvej inštancie normy procesného práva § 36 ods.
1 a 2, § 40, § 41, §42, § 43 ods.1 a § 13 a 14 CSP a normy hmotného práva § 261 ods. 1, § 536
ods. 1, § 373, § 378, § 379, § 380 Obchodného zákonníka, § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov a § 420 ods. 1, § 421, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
na základe ktorých interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

8. Za aplikácie citovaných noriem Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a
žalovaný ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti uzavreli v zmysle § 261 ods.
1 a § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, v ktorej žalovaný prevzal zodpovednosť
za zverený dopravný prostriedok, ktorý prevzal od žalobcu. Ďalej uviedol, že pod pojmom škoda sa
rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľné peniazmi

ako všeobecným ekvivalentom. skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného, alebo
náklady vynaložené na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Z vyjadrenia žalobcu, predloženej
fotodokumentácie a kalkulácie opravy č. 201612 mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo
k poškodeniu predmetného nákladného motorového vozidla, čím došlo k zníženiu jeho hodnoty a
teda zmenšeniu majetku žalobcu ako poškodeného. Mal za to, že žalobcovi poškodením motorového

vozidla vznikla škoda avšak žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala poškodením
vozidla vzniknúť a preto súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody v sume 3 266,89 eur zamietol
ako nedôvodnú. V kalkulácii opravy č. 201612, vyhotovenej autoservisom P. I. MRC, boli stanovené
predpokladané náklady na opravu predmetného vozidla v sume 4 268,05 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu,
k oprave predmetného vozidla však nedošlo. žalobca sa rozhodol pre jeho predaj za kúpnu cenu 400

eur, čo potvrdzuje faktúra č. 216392 zo dňa 31.8.2016. Žalobcov majetok sa teda nezmenšil o náklady
v sume 4 268,05 eur, keďže žalobca tieto (predpokladané) náklady v skutočnosti nikdy nevynaložil
(neuhradil). Súd prvej inštancie mal za to, že možno rozumne predpokladať, že majetok žalobcu sa
zmenšil o hodnotu, o ktorú sa v dôsledku poškodenia vozidla znížila jeho hodnota. Takúto škodu,
najmä jej výšku však žalobca v spore nepreukázal. Súd prvej inštancie podotkol, že v spore nebola

preukázaná ani hodnota predmetného vozidla, ktorú malo v čase jeho prevzatia žalovaným v zmysle
zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie uzavrel, že vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch,
je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného
zákonníka a § 420 ods. 1 a § 421 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že výška škody v konaní
preukázaná nebola, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - pracovníkov

žalobcu k otázke poškodenia vozidla, keďže už nepreukázanie jedného z predpokladov zodpovednosti
za škodu odôvodňuje zamietnutie žaloby, v dôsledku čoho by nebolo hospodárne v spore preukazovať
ďalšie dva predpoklady, ktorými sú protiprávne konanie škodcu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Žalobca bol toho názoru, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
doposiaľ uplatnené, pričom toto nebolo zavinené zo strany žalobcu a je ich možné v tomto prípade
uplatniť, nakoľko v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
tieto žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalovaný
porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo zo dňa 20.4.2015,

na základe ktorej, konkrétne článku 5 bod 5 zmluvy, žalovaný v právnom postavení zhotoviteľa prevzal v
plnej výške zodpovednosť za zverený dopravný prostriedok - nákladný automobil F.: S.), ktorý žalovaný
prevzal od žalobcu dňa 30.4.2015 vo funkčnom a nepoškodenom stave a túto skutočnosť svojim
podpisom potvrdil aj na preberacom protokole zo dňa 30.4.2015. Mal za to, že z uvedeného je žalovaný
zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko vznikla v čase kedy za predmetný dopravný prostriedok v

celom rozsahu zodpovedal žalovaný a to na základe uzatvorenej zmluvy. Poukázal na ustanovenie
§ 421 Občianskeho zákonníka a uviedol, že má za to, že výpoveďami svedkov by sa preukázala
pravdivosť tvrdení žalobcu, pričom súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu. Tvrdil, že k výsluchu svedkov nedošlo ajnapriek žiadosti žalobcu. Ďalej uviedol, že až po doručení vyššie uvedeného rozsudku súdu prvej
inštancie sa dozvedel o dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci, ktoré
žalobca považuje za prostriedky procesnej obrany a to existenciu svedka H. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX S., ktorým sa preukáže pravdivosť tvrdení určených v žalobe
na súde prvej inštancie. Žalobca tvrdil, že konaním žalovaného, ktorým neoznámil škodovú udalosť
na dopravnom prostriedku, porušil svoju povinnosť. S prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť,
že porušuje svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že neoznámil žalobcovi škodovú udalosť.
Žalovaný mal povinnosť bez zbytočného odkladu podať správu o tom, čo sa o prekážke dozvedel alebo

pri náležitej starostlivosti mohol dozvedieť. Žalovaný sú túto povinnosť nesplnil, správa nebola včas
doručená. Žalobca ako poškodená strana, ktorému vznikla škoda, si mohol nárokovať na náhradu škody,
ktorá mu tým vznikla. Zároveň uviedol, že žalovaný mal povinnosť toho času pre spoločnosť ZIPA,
s.r.o., robiť záznam o prevádzke vozidla, ktorý dokazuje, že dňa 26.8.2016 užíval príslušný dopravný
prostriedok, tento dôkaz žalobca predložil ako dôkaz svojich tvrdení. Záverom uviedol, že je toho názoru,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy navrhnutých svedkov zo strany žalobcu a preto

nebolo umožnené preukázanie prítomnosti žalovaného toho času v dopravnom prostriedku. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za

neopodstatnené a účelové. Mal za to, že argumentácia žalobcu vyjadrená v odvolaní neobstojí, nakoľko
právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku je vecne správny a súčasne
žalovaný sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Nárok obsiahnutý v žalobe vyplýva zo vzniknutej údajnej
škody, a to na motorovom vozidle, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal v rámci predmetného
konania, že uplatňovanú škodu v rozsahu požadovaného nároku spôsobil žalovaný, pričom predmetný

návrh neobsahuje akýkoľvek relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by zakladal právny nárok žalobcu.
Žalovaný podotkol, že danú škodu žalobcovi nespôsobil a nie sú mu zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by
viedli k danej škode, ktorú si žalobca uplatňuje. Z priložených dôkazov nie je zrejmá skutočnosť ako
údajná škoda mala vzniknúť, kto ju mal spôsobiť a hlavne kedy mala vzniknutá škoda vzniknúť a v
akej výške. Žalobca predmetnú škodu a najmä výšku v predmetnom konaní nijako nepreukázal, pričom

nebola preukázaná hodnota motorového vozidla. Zároveň poukázal na spornosť spôsobenej škody na
motorovom vozidle nakoľko ku dnešnému dňu nebol žalovanému predložený akýkoľvek zápis z miesta
škody a škoda nebola prešetrená poverenými príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v
zmysle platných právnych predpisov. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre
uplatnenie škody v rozsahu požadovaného nároku žalobcu nakoľko je zrejmé, že v predmetnej veci

chýbajú základné atribúty pre uplatnenie náhrady škody a to v rozsahu príčinnej súvislosti, nakoľko
škoda nebola zo strany žalobcu preukázaná. K čestnému vyhláseniu zo dňa 23.1.2019 pána H. M. sa
vyjadril v tom smere, že toto vyhlásenie len reprodukuje vyjadrenie pána W., a to konateľa žalobcu,
pričom je evidentné, že nemá priamo vedomosti o údajnej škode. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na jeho tvrdeniach uvedených
v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.1.2019 a zároveň svoje tvrdenia doplnil o
preukázanú výšku škody, ktorú spôsobil žalovaný na vozidle, za ktoré bol v čase spôsobenia škody
zodpovedný. Ďalej uviedol, že dňa 6.2.2019 zaslaným e-mailom zdôvodnil, že ako jediná možnosť,

aby sa nedostal do straty a mohol zabezpečiť plynulý chod firmy, bola kúpa nového motorového
vozidla, nakoľko sa žalobca venuje výlučne rozvozu balenej pitnej vody a čas, ktorý by bolo motorové
vozidlo nefunkčné v dôsledku opravy, by mohlo mať za následok jeho likvidáciu. Tvrdil, že vozidlo
bolo kupované ako nové dňa 20.12.2012 v sume 16 766,99 eur s DPH. Žalovaný prevzal motorové
vozidlo dňa 30.4.2015 s najazdeným počtom kilometrov 216 404 km. Vozidlo odovzdal dňa 26.8.2016

s počtom kilometrov 281 730km. Posledná oprava vozidla bola vykonaná v auguste 2016, keďže išlo o
generálnu opravu a výmenu poškodených dielov, oprava stála 1 636 eur, nakoľko žalobca predpokladal,
že motorové vozidlo mu bude slúžiť ďalších 150 000 km. Predpokladaná cena vozidla bez DPH v čase
poškodenia bola 6 000 eur s najazdeným počtom kilometrov 281 730 km, čo podľa neho dokazuje
aj e-mail zaslaný žalobcom právnemu zástupcovi dňa 6.2.2019 podľa § 443 Občianskeho zákonníka.

Dôvodil, že takúto cenu môže považovať za všeobecne uznávanú za vozidlo, ktoré nebolo nikdy
havarované. Keďže žalovaný odovzdal dňa 26.8.2016 žalobcovi motorové vozidlo v stave neschopné
výkonu funkcie, na ktorú bolo kupované, musel žalobca predať toto motorové vozidlo za cenu 400 eur.
Vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch je jedným zo základných predpokladov vznikuzodpovednosti za škodu. Z uvedeného mal žalobca za to, že suma 5 600 eur je adekvátne vyčíslenie
výšky škody, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle žalovaným, pričom výšku vyčíslenia škody
vypočítal z priemernej ceny motorového vozidla poníženú o sumu, za ktorú bol žalobca prinútený

predať motorové vozidlo, t.j. o 400 eur. K tvrdeniu žalovaného, že predložené čestné vyhlásenie zo dňa
23.1.2019 H. M. reprodukuje vyjadrenia konateľa žalobcu, uviedol, že pán M. bol tiež pri odovzdávaní
motorového vozidla žalovaným a svojim prehlásením len potvrdil tvrdenia žalobcu a vyvrátil tvrdenia
žalovaného. Ďalej mal za to, že dostatočne preukázal právne atribúty pre uplatnenie náhrady škody a to
v rozsahu príčinnej súvislosti, keďže žalobca preukázal škodu a určil výšku škody motorového vozidla.

13. K podanému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
svojho vyjadrenia zo dňa 03.05.2019.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1

CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,

2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a II.
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie

(§ 383 CSP).

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka žalobu o zaplatenie 3 266,89 eur s

príslušenstvom zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP
uvádza:

18. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a
právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má
všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a

zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného,
zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii
§ 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať
tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a sktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej
veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je
potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.
júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale
len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

19.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,

vrátene vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom
konaní, vyjadrenie žalobcu k odporu, vyjadrenie žalobcu a žalovaného prostredníctvom
právnych zástupcov na pojednávaní dňa 7.11.2018) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným,
obaja v postavení podnikateľov, žalobca podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, žalovaný

podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, vznikol obchodný záväzkový vzťah
podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka založený zmluvou o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonávanie prác
žalovaným v prospech žalobcu súvisiace s distribučnou a servisnou činnosťou žalobcu. V podmienkach
zmluvy podľa článku 2. zmluvy o dielo sa objednávateľ - žalobca zaviazal, že pri výkone práce bude

zhotoviteľ - žalovaný používať dopravný prostriedok, ktorý je majetkom objednávateľa. V záverečných
ustanoveniach podľa článku 5. prvá veta zmluvy o dielo sa žalobca a žalovaný dohodli, že zhotoviteľ
v plnej výške zodpovedá za zverený dopravný prostriedok, ktorý bude používať výlučne za účelom
plnenia úloh objednávateľa. Skutkové zistenia uvedené súdom prvej inštancie v odsekoch 6. a 7.
odôvodnenia rozsudku vyhodnotil odvolací súd ako správne, zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu

(odsek 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a tieto skutkové zistenia predstavujú podstatné
skutočnosti pre právne posúdenie veci. Rovnako ako správne je potrebné hodnotiť aj skutkové zistenia
uvedené súdom prvej inštancie v odsekoch 8. a 9. odôvodnenia rozsudku s rozhodujúcim vplyvom na
právne posúdenie veci a žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu proti žalovanému. V kontexte
skutkových zistení súdu prvej inštancie uvedených v citovaných odsekoch odôvodnenia rozsudku

odvolací súd v týchto súvislostiach dodáva, že pri právnom posúdení uplatneného nároku vychádzal
súd prvej inštancie správne z podstatného zistenia, že žalobca nevykonal opravu poškodeného vozidla
Peuget W. ev.č. S ktorý poskytol a zveril žalovanému na plnenie dohodnutého predmetu zmluvy
o dielo, ale vozidlo v stave existujúceho poškodenia odpredal v prospech tretej osoby za cenu 400
eur. Žalovaný prevzal od žalobcu zverené vozidlo dňa 30.4.2015. Kalkulácia opravy č. 201612

vypracovaná P. I. MRC autoservis, J. W. XXX/X, S. S. bola vyhotovená dňa 5.9.2016. Písomným
podaním zo dňa 6.9.2016, ktoré žalobca adresoval žalovanému, oznámil žalobca, že predpokladá
poškodenie zvereného vozidla dňa 9.8.2016 a vzhľadom k tomu, že rozsah škody a poškodenie vozidla
vyžaduje vysoké finančné náklady na opravu 4 268,05 eur, rozhodol sa vozidlo predať za maximálne
možnú cenu 400 eur. Z obsahu tohto podania tiež vyplýva, že ku dňu 30.8.2016 mal žalobca ukončiť

so žalovaným zmluvu o dielo pre nedôveru a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie 3 868,05 eur
s možnosťou zaplatenia tejto sumy v splátkach po 100 eur mesačne do zaplatenia. Na tomto mieste
odvolací súd konštatuje, že žalobca v žalobe, ani v priebehu konania na súde prvej inštancie, či už
písomne alebo ústne, netvrdil, kedy (v rozsahu dátumu) žalovaný vrátil, odovzdal zverené vozidlo
žalobcovi.

20. Z obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie v rámci prípravy pojednávania a prejednania
veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval na pojednávaní dňa 7.11.2018 v súlade
s § 181 ods. 2 CSP a určil predmet sporu ako náhradu škody, sporné a nesporné tvrdenia strán
sporu. V rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP považoval odvolací súd v danom štádiu konania za

významné určenie spornosti základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu s
upriamením pozornosti na spornosť vymedzenia protiprávneho konania žalovaného žalobcom, kedy
žalobca odvodzuje vzniknutú škodu zo škody na zverenej veci a následne protiprávne konaniežalovaného vymedzuje v neoznámení dopravnej nehody žalovaným na polícii, čím nedodržal zákonom
stanovený postup pri riešení dopravnej nehody.

21. Odvolací súd po posúdení právneho názoru a záveru súdu prvej inštancie, uvedeného v odsekoch
16. a 17. odôvodnenia rozsudku, konštatuje, že žalobca nesplnil v konaní dôkaznú povinnosť aj napriek
postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Za správne skutkové zistenie považoval odvolací súd
zistenie, že došlo k poškodeniu vozidla, ktoré žalobca poskytol žalovanému na plnenie predmetu

zmluvy o dielo a týmto poškodením vznikla žalobcovi škoda. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu (žalobca
odvodzuje vzniknutú škodu zo škody na zverenej veci a následne protiprávne konanie žalovaného
vymedzuje v neoznámení opravnej nehody žalovaným na polícii, čím nedodržal zákonom stanovený
postup pri riešení dopravnej nehody), súd prvej inštancie správne zistil podstatné skutkové okolnosti
a tieto následne správne právne posúdil v rámci uplatneného nároku jednak podľa § 420
ods. 1 a § 421 Občianskeho zákonníka (zákonná povinnosť) a jednak podľa § 373 Obchodného

zákonníka (zmluvná povinnosť). Občianskoprávna aj obchodnoprávna úprava zodpovednosti za škodu
vyžaduje skutočnú škodu ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného s následkom zmenšenia majetku
poškodeného alebo vynaloženia nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca uplatnil
proti žalovanému len predpokladanú hodnotu opravy poškodeného vozidla, ktorú však preukázateľne
nevykonal. Táto predpokladaná hodnota opravy poškodeného vozidla nezodpovedá zákonnému pojmu

a výkladu skutočnej škody, o ktorú by reálne došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. V súvislosti so
zmenšením majetku žalobca v konaní netvrdil, nesplnil povinnosť tvrdenia, že uplatnený peňažný
nárok predstavuje rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou vozidla po škodovej
udalosti. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch, je jedným zo základných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť týkajúcu sa výšky škody,
a v súvislosti s výškou škody nesplnil čiastočne aj povinnosť tvrdenia, súd prvej inštancie nemal
preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

22. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu považoval odvolací súd tvrdenia 1/ o nevykonaní výsluchu

svedkov - pracovníkov žalobcu, ktorými mienil žalobca preukázať, že k poškodeniu vozidla došlo v čase,
keď bolo vozidlo zverené žalovanému podľa zmluvy o dielo pri plnení jeho záväzkov z tejto zmluvy, 2/ že
po doručení rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca dozvedel o dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu
mať vplyv na rozhodnutie o veci, spočívajúcich v existencii svedka H. M., ktorým sa preukáže pravdivosť
tvrdení uvedených v žalobe, 3/ žalovaný tým, že neoznámil škodovú udalosť na vozidle žalobcovi porušil

povinnosť zo záväzkového vzťahu a s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že neoznámením
škodovej udalosti túto povinnosť porušuje. Žalobca ako poškodený si mohol nárokovať náhradu škody.
Záznam o prevádzke vozidla, vedenie ktorého bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného preukazuje, že
dňa 26.8.2016 žalovaný vozidlo užíval. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil v odvolacom
konaní čestné prehlásenie H. M. zo dňa 23.1.2019 a záznam o prevádzke vozidla v kópii.

23. Odvolacie tvrdenia žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Dokazovanie v sporovom
konaní, akým je aj konanie v tomto spore, je upravené v § 185 a nasl. CSP. Je procesným právom
a dispozíciou žalobcu navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorým žalobca ako strana v
sporezároveň plníaj dôkaznú povinnosť. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,

patrí do výlučnej kompetencie súdu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k
poškodeniu vozidla F. W. ev.č. S ktorého vlastníkom bol žalobca, došlo v čase, keď bolo vozidlo zmluvne
odovzdané žalovanému na plnenie predmetu zmluvy o dielo. Žalovaný účinne nepoprel, a ani v konaní
pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že vozidlo vrátil žalobcovi v stave v akom ho dňa 30.4.2015
prevzal. Odvolací súd za tohto skutkového stavu, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil dôvod

na výsluch svedkov - pracovníkov žalobcu na preukázanie poškodenia vozidla, pretože poškodenie
vozidla bolo preukázané. Výsluch svedkov na už preukázanú skutkovú okolnosť by spĺňal podmienku
nehospodárnosti a nadbytočnosti na úkor rýchlosti a účelnosti konania. Žalobcom predložené čestné
vyhlásenie H. M. zo dňa 23.1.2019, prípadne jeho výsluch, a záznam o prevádzke vozidla vyhodnotil
odvolací súd ako neprípustné prostriedky procesného útoku, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky novoty

podľa § 366 písm. c/ a d/ CSP. Žalobca objektívne mohol tieto prostriedky procesného útoku uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. V súvislosti s ich predložením v odvolacom konaní žalobca
neuvádza žiadne skutočnosti konkretizujúce dôvody, či už na strane žalobcu alebo svedka H. M.,
ktoré by boli spôsobilé umožniť hodnotenie nemožnosti ich uplatnenia bez viny žalobcu v konaní predsúdom prvej inštancie. V tomto smere sú tvrdenia žalobcu všeobecné zodpovedajúce len zákonnému
zneniu citovanej procesnej normy. Listiny predložené žalobcom v odvolacom konaní nepreukazujú,
že nevykonanie výsluchu svedkov - pracovníkov žalobcu je vadou konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok

súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj

u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalovanémuakoplneúspešnejstranesporupatrípodľa§255ods.1CSPnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).