Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010922
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118010922.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému J. A., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom mesto K., prechodne bytom v K., ul. XX. H. XX/XX, okres K., t. č. na slobode, pre trestný
čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo

dňa 13. júna 2019 pod sp. zn. 2T/82/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. februára
2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o
uloženom ambulantnom ochrannom psychiatrickom liečení.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. júna 2019 pod sp. zn. 2T/82/2018 bol obžalovaný J. A.

uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

od presne nezistenej doby v mesiaci september roku 2017 až do dňa 16.02.2018 sa viacerými spôsobmi
vyhrážal svojej družke - poškodenej F. F. so slovami, že ju „zakope na Q.“ a že „pôjde dole V.“ a tiež dňa

28.12.2017 v presne nezistenom čase rozsypal okolo postele poškodenej F. F. približne 12 ks nábojov
LUGER 8 mm a povedal jej slová „to, že sú tie náboje rozsypané okolo postele neznamená, že jeden z
nich nemôže skončiť v tebe“, na čo obvinený následne dňa 16.02.2018 po tom, ako nechcel vpustiť do
spoločného obydlia poškodenú F. F., tak sa tejto vyhrážal slovami „nech zdochne vonku a ak nie, tak sa o
to postará osobne“, pričom svoje vyhrážky počas uvedeného obdobia umocňoval rôznymi vulgarizmami
a fyzickým napádaním poškodenej F. F., čím konanie obvineného vyvolalo u poškodenej obavu a strach

o život a zdravie.

Za to bol obžalovaný J. A. odsúdený podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 56 ods. 2 Tr. zákona
na peňažný trest -1.000,- (tisíc) Eur. Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona súd obžalovanému ustanovil
pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na
6 (šesť) mesiacov. Podľa § 73 odsek 2 písm. c) Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil ochranné

psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný proti všetkým jeho výrokom. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny a nezákonný. Napriek tomu,
že naďalej popiera spáchanie žalovaného skutku je jeho vina preukazovaná iba svedeckou výpoveďou
poškodenej,ktoráalepodľajehonázoru,narozdielodzáverovokresnéhosúduvnapadnutomrozsudku,

nie je podporovaná žiadnym iným vykonaným dôkazom. Navyše svedecká výpoveď poškodenej je
pochybná a rozporuplná, pretože nevypovedala zhodne tak, ako v prípravnom konaní. Pri výsluchuna hlavnom pojednávaní čítala z poznámok, čo sa zistilo až ku koncu jej výsluchu. Na hlavnom
pojednávaní tiež nevedela presne určiť čas, kedy malo dôjsť k rozsypaniu nábojov, z ktorých si nafotila
z nezistených príčin iba jeden kus a z fotografického záberu pri tom nevyplýva, že išlo o izbu v

byte, v ktorom s ním poškodená žila. Poškodená tiež nelogicky vysvetľovala fakt, prečo vyhrážanie
sa neoznamovala hneď, ale až v súvislosti s tou skutočnosťou, že sa nemohla dostať do bytu. Ak by
mala mať strach o seba a svojho syna, tak by sa z bytu aj sama odsťahovala. Bol to však on, kto ju
požiadal o to, aby byt opustila. Poukázal na to, že okresný súd jeho výpoveď z hľadiska vierohodnosti
nespochybnil ale pochybil, keď zle a v rozpore so zákonom vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech s

tým, že neprihliadol na zásady prezumpcie neviny, „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech
obvineného“ vyplývajúcich z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku a to, že je lepšie vinného oslobodiť
ako nevinného odsúdiť. Podľa jeho názoru sa okresný súd nevysporiadal s otázkou viny s tým, že
ani vysoký stupeň podozrenia, čo v prejednávanom prípade je vo vzťahu k jeho osobe maximálne
preukázané, nemôže byť dôvodom k zisteniu najvyššieho možného stupňa istoty pre uznanie jeho viny
zo spáchania žalovaného skutku, bez akýchkoľvek rozumových pochybností. Poukázal tiež na to, že ak

má svedecká výpoveď ako jediný dôkaz preukazujúci vinu páchateľa slúžiť pre uznanie viny, musí byť
tento dôkaz jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Poškodená preukázala, že má sklony fabulovať. Okresný súd
svoj záver o vine postavil na ničím nepodložených arbitrárnych záveroch a pre to z ústavného hľadiska
je napadnutý rozsudok neospravedlniteľný a neudržateľný. Ani výrok o uloženom ochrannom opatrení

- ambulantnom psychiatrickom liečení neodzrkadľuje zistené závery znalca z hlavného pojednávania
a rozhodnutie okresného súdu o tomto ochrannom opatrení preto tiež nie je správne a zákonné. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil v celom rozsahu a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku
rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodí.

K písomnému odôvodneniu odvolania sa písomne vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry tak, že sa
s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného stotožniť nemôže, pričom okresný súd podľa jej názoru vykonal
dokazovanie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil zákonným
spôsobom podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku a dospel tak k správnym

skutkovým záverom uvedeným v napadnutom rozsudku a teda aj k záveru o vine obžalovaného J.
A.. V tejto súvislosti v podrobnostiach poukázala na svedeckú výpoveď poškodenej F. F., ktorá je bez
zásadných rozporov a z jej výpovede vyplývalo jednoznačne, že z obžalovaného pociťovala strach a
neistotu. Pokiaľ obžalovaný namietal spôsob jej výsluchu z hlavného pojednávania, nie je pravdou, že
by poškodená svoju výpoveď čítala z poznámok. Vypovedala spontánne sama i na položené otázky,

pričom obžalovaný i jeho obhajca mali možnosť spôsob, akým poškodená vypovedala, namietať už
na hlavnom pojednávaní, čo ale neurobili. Prokurátorka navrhla, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu prokurátorka krajskej prokuratúry

uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a dôvodný vo všetkých jeho výrokoch a
stotožňuje sa s obsahom písomného vyjadrenia prokurátorky okresnej prokuratúry a navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na tomto procesnom úkone odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava

písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách písomného odvolania,
t. j. aby obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Obžalovaný právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa
stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaného, ktoré podala
oprávnená osoba a včas napadnutý rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku a takto zistil,že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme zistenia skutkového stavu veci
vykonalvšetkydostupnéapotrebnédôkazy,ktorésprávnevyhodnotilzákonnýmspôsobompodľasvojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i

vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odseku 12 Tr. poriadku a na základe
toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168
odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na
seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti

a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu
konania obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že doposiaľ popiera spáchanie žalovaného skutku
a žalovaného prečinu, keď skutkové okolnosti popisuje odlišne a inak, je nepochybne, teda bez
akýchkoľvek rozumových pochybností, usvedčovaný predovšetkým svedeckou výpoveďou priameho
svedka - poškodenou F. F., podporne svedeckými výpoveďami F.. F. A., F. V. a T. O., znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a tiež aj zabezpečenými relevantnými listinnými

dôkazmi. Preto odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodné
a argumentácia obžalovaného uvádzaná v odvolaní je v rozpore so skutkovými zisteniami súdu prvého
stupňa, majúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti
skutkových zistení okresného súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov
tak, ako to vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Ani krajský súd nemal

v zásade žiadne pochybnosti o vierohodnosti predovšetkým svedeckej výpovede poškodenej, ktorá i
podľa názoru odvolacieho súd vypovedala o skutkových okolnostiach bez relevantných rozporov. Sklony
obžalovaného k agresívnemu chovaniu tak, ako popisovala samotná poškodená sú podporované aj
výpoveďami ďalších vypočutých svedkov, medzi ktorých patrí aj sestra obžalovaného, F.. F. A.. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky obžalovaného k spôsobu výsluchu poškodenej F. F. na hlavnom pojednávaní,

z obsahu zápisnice o vykonanom hlavnom pojednávaní (č. l. 161-162 trestného spisu) a ani pripojeného
nosiča CD zvukového záznamu z priebehu tohto procesného úkonu zjavne nevyplýva, že by poškodená
ako svedok nevypovedala v celom rozsahu v súlade s Trestným poriadkom. Je možné len súhlasiť s
názorom prokurátorky v jej vyjadrení k odôvodneniu odvolania obžalovaného, že obžalovaný po tom
poučený o zákonných právach, vrátane možnosti namietať spôsob vykonávania procesných úkonov

počas ich vykonávania, vrátane výsluchu svedkov on osobne a ani jeho obhajca spôsob výsluchu
poškodenej ako svedka vôbec nenamietali. Odvolací súd pripomína, že nie je pochybením súdu, ak
dôkazy, ktoré zákonným spôsobom súd vykoná, vyhodnotí inak, ako očakáva jedna z procesných strán,
ktorá tieto dôkazy hodnotí subjektívne inak.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, v tomto smere súd prvého stupňa taktiež
postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. Aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o kumulatívnom
naplnenívšetkýchpotrebnýchštyrochformálnychznakochtohtoprečinu,vrátanemateriálnehokorektívu

v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt z hľadiska veku (§ 22 Tr. zákona)
spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti bez zistenia akýchkoľvek skutočností, ktoré by preukazovali
čo i len zmenšenú príčetnosť (§ 23 Tr. zákona). Jednoznačne bol naplnený i objekt tohto trestného
činu. Zo skutku popísaného v napadnutom rozsudku tiež jednoznačne vyplýva naplnenie objektívnej
stránky tohto trestného činu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - úmysel, obžalovaný jednoznačne konal

v priamom úmysle (dolus directus) podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd však už správne neprihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa
§ 34 odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného je možné konštatovať, že má isté sklony k páchaniu trestnej
činnosti, o čom svedčia jeho doterajšie tri odsúdenia v minulosti, aj keď s účinkami zahladenia a má
aj opakované záznamy o priestupkoch na úseku cestnej premávky. Aj keď prvostupňový súd uložil
obžalovanému alternatívny trest vo vzťahu k trestu odňatia slobody, a to peňažný trest s obligatórne
uloženým eventuálnym (náhradným) trestom odňatia slobody pre prípad zo strany obžalovaného

úmyselného zmarenia výkonu tohto uloženého trestu, čo v princípe neodporuje Trestnému zákonu,
odvolací súd dospel k takému záveru, že plne konformným trestom s očakávaným naplnením účelu
trestu u obžalovaného podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, vrátane dostatočného vyjadrenia
morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou, by bol iba výchovný trest odňatia slobodyv dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2
Tr. zákona (6 mesiacov až 3 roky), s primeraným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu
(v zákonnom rozpätí od 1 do 5 rokov), vrátane uloženia probačného dohľadu a primeraných povinností a

obmedzení obžalovanému. Toto pochybenie súdu prvého stupňa však vzhľadom na absenciu podaného
odvolania prokurátorky nebolo a nie je možné už zákonným spôsobom napraviť. Čo však bolo možné
napraviť, a to aj na podklade v tejto časti dôvodne podaného odvolania obžalovaným, bolo vecne
nesprávne a nezákonné uloženie ochranného opatrenia obžalovanému, a to uloženie ochranného
ambulantného psychiatrického liečenia. Je nepochybné, že pre uloženie takéhoto ochranného opatrenia

musí existovať relevantný podklad vo vykonanom znaleckom dokazovaní. Zo záveru predloženého
a vykonaného znaleckého posudku č. 78/2018 znalca Centrum duševného zdravia, s. r. o., B. nad
B. v zastúpení F.. P. E. (viď str. 22 písomne podaného znaleckého posudku) explicitne vyplýva, že
neboli zistené žiadne indikácie k tomu, aby bolo odporúčané obžalovanému uloženie ochranného
protialkoholického liečenia a už z hľadiska druhu vôbec nie psychiatrického liečenia. Prvostupňový
súd totiž prehliadol, že na podklade uznesenia, ktorým bola znalecká organizácia ešte v prípravnom

konaní do trestného konania pribratá, mala zodpovedať iba dve otázky, ktoré jej boli položené (viď str.
2 písomného znaleckého posudku) spočívajúce v tom, že má odpovedať iba na to, či je obžalovaný
závislým na požívaní alkoholických nápojov či iných omamných látkach a či sa mu v tejto súvislosti
odporúča uloženie ochranného liečenia.

Z týchto uvedených dôvodov z podnetu podaného odvolania obžalovaným odvolací súd rozhodol tak,
že podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. poriadku uložené predmetné ochranné opatrenie
obžalovanému zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.