Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899561
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7100899561.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov 1. F. Z., bytom v Z., F. XX, zastúpeného
JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, 2. F. A., bytom v Z., F. XX,
zastúpenej JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská 8 proti žalovanej
V. M., bytom v Z.E., N. XX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, o zaplatenie 37.409,55 eura s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 11.1.2018 č.k. 20C/1441/2000-405 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcich výrokoch.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania stranám sporu n e p r
i z n á v a.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov
do konania na ich strane, žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom návrhu žalobcov titulom poskytnutej
pôžičky.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sa domáhali, aby žalovaná
zaplatila sumu 37.409,55 eura s príslušenstvom titulom pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej ich
právnym predchodcom, pôvodne žalobcom X.. F. Z. a jeho manželkou X. Z. a to na základe zmluvy

o pôžičke zo dňa 1.12.1996 v celkovej výške 1.590.000,00 Sk, teda 52.778,33 eura a to za účelom
rekonštrukcie reštaurácie na Ružínskej priehrade, ktorej výlučnou vlastníčkou bola žalovaná.

4. Vykonaným dokazovaním (obsahom spisu sp.zn. 23D/588/1999) mal za preukázané, že poručiteľka
X. Z.Ž. - veriteľka - zomr. dňa XX.X.XXXX a v závete za závetného dediča určila svojho manžela -
pôvodného žalobcu X.. F. Z., rovnako veriteľa zo zmluvy o pôžičke. Ďalej mal súd za preukázané, že
dedičiapoporučiteľkeX.Z.-synX..F.Q.adcéraO.Z.dozápisnicezosvedčeniaodedičstvevyhlásili,že

namietajú relatívnu neplatnosť závetu a uplatňujú nárok na povinný dedičský podiel neopomenuteľných
dedičov zo zákona. Súd ďalej vychádza z dedičského listu vydaného uznesením v Hanoveri zo dňa
20.10.2000, z ktorého je zrejmé, že po poručiteľke X. Z. sú dedičmi X.. F. Z., O. Z., F. Q., F. Z.E. a F.
A., pričom dedičia uzavreli dohodu, na základe ktorej X.. F. Q., O. Z., F. Z., F. A. nadobudli rovnodielnepredmet dedičstva pozostávajúci zo zostatku na vkladovom účte v sume 54.176,45 Sk a X.. F. Q.
nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. M., rovnako ako O. Z.. V tejto súvislosti súd prihliadol na námietku
žalovanej a to, že v konaní na strane žalobcov nevystupovali všetky subjekty (O. Z. a dedičia po neb.

F. Q.) s prihliadnutím na ust. § 473, § 476 a § 479 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Súd
vychádzal z názoru, že pôvodný žalobca X.. F. Z. prežil neb. X. Z., dedil a získal polovicu dedičstva a
zvyšok dedičstva sa rozdelil rovnakým dielom medzi deti O. Z., F. Q., F. Z. L. F. A., keďže deti poručiteľky
namietali relatívnu neplatnosť závetu, zachovali si nárok na polovicu ich zákonného nároku voči dedičovi
zo závetu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu je zrejmé, že predmetnú pohľadávku zo zmluvy

o pôžičke mali dedič aj deti neb. X. Z. a to X.. F. Q. L. O. Z.. Súd teda žalobu zamietol vychádzajúc
z názoru, že tejto nebolo možné vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami konania
neboli všetci účastníci konania o dedičstve po poručiteľke X. Z., ktorá bola spolu s už neb. manželom a
pôvodným žalobcom veriteľka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996. Žalobe tak nebolo možné vyhovieť
pre nedostatok vecnej legitimácie.

5. Výrok o zamietnutí návrhu žalobcov na vstup ďalších subjektov do konania odôvodnil súd tým, že
žalobcovia nepredložili súhlas O. Z. a dedičov po neb. X.. F. Q. so vstupom do konania, ako aj z dôvodu,
že neoznačili dedičov po poručiteľovi X.. F. Q..

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej

priznal plnú náhradu trov konania.

7.Protitomutorozsudkupodalivčasodvolaniežalobcovia.Žiadali,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že nemali reálnu možnosť
zistiť a označiť osoby, ktoré by mali vystupovať na ich strane. Jednak sa to týka p. O. Z., dlhodobo

žijúcej v Nemecku, ale aj dedičov po neb. X.. F. Q.. Nemali možnosť teda zistiť, od koho majú zabezpečiť
súhlas so vstupom do konania na ich strane podľa § 79 C.s.p. Žalobcovia však pokladali za najdôležitejší
odvolací dôvod, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V tejto súvislosti poukázali na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.12.2015, v
ktorom odvolací súd uviedol, že poručiteľka X. Z. bola nemecká štátna príslušníčka v čase smrti, preto

je potrebné prípadnú aktívnu legitimáciu jej právnych nástupcov v konaní podľa § 17 zák. č. 97/63 Zb.
posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého bola poručiteľka príslušníka v čase smrti, teda právom
Spolkovej republiky Nemecko. V odôvodnení napadnutého rozsudku však takéto posúdenie aktívnej
legitimácie chýba. Rozsudok preto pokladajú za nepreskúmateľný.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov vo veci samej nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu

skutkovému záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, ktorý následne
aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene
skutkovéhoaniprávnehostavu,pretoodvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávnenormy,ktoréuviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádzajú z
názoru,ženemalireálnumožnosťzistiťaoznačiťosoby,ktorébymalivystupovaťpoprinichakožalobcov
a teda nemali možnosť zistiť, od koho majú zabezpečiť súhlas so vstupom do konania na ich strane.

11. Podľa § 79 C.s.p. na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas

toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

12. Z citovaného zákonného ust. § 79 je zrejmé, že jednou z podmienok na pristúpenie ďalšieho subjektu
do konania na strane žalobcu je aj súhlas toho, kto má do konania pristúpiť. Preto ak takýto súhlas
so vstupom do konania nie je daný, prípadným pristupujúcim subjektom, nemôže súd návrhu žalobcu

vyhovieť a pripustiť pristúpenie ďalšieho subjektu. Súhlas pristupujúceho subjektu do konania však nie
je potrebný, ak pristupujúci subjekt má vystupovať v konaní na strane žalovaného.13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia v konaní pred súdom na pojednávanie dňa 9.6.2016
navrhli, aby do konania na strane žalobcov pristúpili ďalšie subjekty a to dedičia po poručiteľke X. Z. - O.
Z.adedičiapoporučiteľoviX..F.Q.,ktorýbolsynomporučiteľkyX.Z..Nebolvšakdanýsúhlasžalobcami

navrhnutýchsubjektovdokonania,pretosprávnepostupovalsúdprvejinštancie,akprechýbajúcisúhlas
(a pre neoznačenie konkrétneho subjektu dedičov X.. F. Q.) súd návrh na pristúpenie do konania ďalších
subjektov na strane žalobcov zamietol.

14. K samotnej reálnej možnosti zistiť a označiť osoby, ktoré mali vystupovať ako žalobcovia je potrebné

uviesť, že ak žalobcovia nemali reálnu možnosť zistiť a označiť osoby, ktoré by mali pristúpiť do konania
ako ďalšie subjekty na ich strane, nič im nebránilo, aby v takom prípade navrhli pristúpenie do konania na
strane žalovanej neznámych dedičov poručiteľky. V takom prípade, ako bolo vyššie uvedené, by nebol
je potrebný ani súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť.

15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov vo vzťahu k posúdeniu chýbajúcej

aktívnej legitimácie podľa právneho poriadku Spolkovej republiky Nemecko.

16. Podľa § 17 zákona č. 97/1963 Zb. dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu,
ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti.

17. Účastníkmi v konaní bol predložený dedičský list po neb. X. Z., vydaný Okresným súdom v Hanoveri
dňa 20.10.2000, z ktorého je zrejmé, že jej jediným dedičom je manžel X.. F. Z. a pre prípad následného
dedičstva v prípade jeho smrti boli určení ako následní dediči nielen žalobcovia, ale aj O. Z. L. F. Q..
Je nesporné, že pôvodný žalobca X.. F. Z. zomrel dňa XX.X.XXXX, preto následnými dedičmi v zmysle
dedičského listu sa stali ako bolo uvedené nielen žalobcovia, ale aj O. Z. L. X.. F. Q.. Vzhľadom na to, že

sa jedná o najbližších príbuzných poručiteľov (X. Z. L. X.. F. Z.) majú v zmysle § 2303 - 2338 Nemeckého
občianskeho zákonníka peňažitý nárok na jednu polovicu ich zákonitého nároku voči dedičom zo závetu,
ak boli v závete z dedenia vylúčení. Tento nárok na povinný diel majú pokrvní potomkovia, rodičia a
manžel poručiteľa.

18. Poručiteľka X. Z. bola nemeckou štátnou príslušníčkou v čase jej smrti, preto vzhľadom na
horeuvedené treba považovať jej právnych nástupcov O. Z. a F. Q., resp. dedičov za aktívne
legitimovaných v tomto konaní.

19. Keďže v sporovom konaní je potrebné považovať všetkých účastníkov dedičského konania za

nerozlučných spoločníkov, tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných, preto v prípade neúčasti
niektorého z nich v konaní nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie. Preto ak
konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu
zamietol.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcich výrokoch podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

21. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcov vo vzťahu k trovám konania.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
nemožno priznať náhradu trov konania úspešnej žalovanej spočívajúce v tom, že žalobcovia sú právni
nástupcovia pôvodného žalobcu, žalobný návrh teda nepodali, iba v dôsledku singulárnej sukcesie sa
stali účastníkmi tohto konania. Navyše je potrebné uviesť, že dôvodom ich neúspechu v konaní nebolo

bezdôvodné uplatnenie práva ich právnym predchodcom, ale dôvodom ich neúspechu v konaní bol
nedostatok vecnej legitimácie.25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. zmenil
napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania a náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho
konania účastníkom nepriznal.

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).