Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218278
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617218278.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcu: A. D., E..

XX.X.XXXX, I. S. E. K., R. XX/X, právne zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom,
Košice-Staré Mesto, Pri jazdiarni 1 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO 35724803, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zo dňa 31.8.2017 sp. zn. SRSAspA 08032/15.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.12.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2017 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zo dňa 31.08.2017, sp. zn. SRSAspA 08032/15
(ďalej iba ako „Rozhodcovský rozsudok“) a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 25.09.2017. Predmetným

rozsudkom rozhodcovský súd vyhovel návrhu žalovaného na začatie konania zo dňa 18.11.2015 a
zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 715,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 45,49 Eur, úroku z
omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 348,32 Eur od 20.09.2005 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 291,04 Eur od 20.10.2005 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 71,21 Eur od 26.09.2005 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania pozostávajúcich
z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 52,92 Eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške
143,62 Eur, všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 25 Eur pod následkom straty výhody

splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšnej
časti bol návrh na začatie konania zo dňa 18.11.2015 zamietnutý.

2.1. Žalobca uviedol, že napáda všetky výroky rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ďalej iba ako „ZoSRK“), predovšetkým z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
ďalej z dôvodu, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol

v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 28 ods. 6 ZoSRK, podľa ktoréhoje stály rozhodcovský súd povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je
založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a je tiež povinný

prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Rozhodcovský súd však tieto svoje povinnosti absolútne opomenul a záujmy žalobcu ako spotrebiteľa
boli rozhodcovským rozsudkom prinajmenšom nepovšimnuté.

2.2. Ďalej uviedol, že žalovaný založil právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii

pre arbitráž konať a rozhodovať v sporoch medzi žalobcom a žalovaným na základe rozhodcovskej
zmluvy - rozhodcovskej doložky uzatvorenej v rámci Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 28.09.2010 (ďalej aj iba ako „Dohoda o uznaní záväzku“ alebo tiež
iba ako „Dohoda“), ktorá je nepochybne formulárovou, štandardizovanou zmluvou a bola vopred
naformulovaná. Rozhodcovská zmluva tak nebola individuálne dojednaná. Miesto rozhodcovského
konania si rovnako jednostranne stanovil žalovaný ako dodávateľ. Rozhodcovská zmluva od počiatku

smeruje k tomu, aby všetky spory týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a žalovaným boli riešenie výlučne
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, podľa výberu dodávateľa, pričom možnosť voľby
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je len iluzórna. Rozhodcovské konanie vyvolá
dodávateľ, pričom spotrebiteľ sa mu musí nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcovským
súdomarozhodcom,ktorýjeprespotrebiteľanepredvídateľný.Taktiežpravidlározhodcovskéhokonania

sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj
objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil.
Rozhodcovská zmluva je neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka a
v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je táto ako zmluvná podmienka neplatná. Neprijateľná
zmluvnápodmienkaspôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa

a prieči sa dobrým mravom. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva tiež z veľkej vzdialenosti a z
nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky
za netransparentných podmienok stalo. Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná, a teda neplatná
(paakt), ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere poukázala
napríklad na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo

1/2012, Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 6 Cdo 3/2013. Rozhodcovská zmluva
je podľa žalobcu tiež neplatná z dôvodu, že je neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko o.i. neobsahuje presnú špecifikáciu sporov riešených
v rozhodcovskom konaní a tiež vymenúva viacero rozhodcovských súdov príslušných na konanie v

rozhodcovskom konaní, z ktorých nie je jasné, ktorý konkrétny rozhodcovský súd bude prípadnú vec v
rozhodcovskom konaní prejednávať.

2.3. Žalobca v žalobe vo vzťahu k predmetu rozhodcovského konania uviedol, že žalovaný sa domáha
uhradeniapohľadávokvyúčtovanýchfaktúrami,ktorébolisplatnévobdobíod18.07.2005do19.10.2005,

teda pohľadávok, ktoré boli premlčané. Dohoda o uznaní záväzku je formulárovou, štandardizovanou
zmluvu, ktorú vopred pripravil žalovaný a obsah tejto žalobca nemal možnosť nijako ovplyvniť. Tento
formulár obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode
o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému
obsahu Dohody o uznaní záväzku možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka

zodpovedá jej obsahu. V Dohode absentuje čo i len vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti, že dlh bol
ku dňu jej uzatvorenia premlčaný. Dôkazné bremeno preukázať vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu je
však na veriteľovi, pričom tento v rozhodcovskom konaní tak neučinil. V tejto súvislosti žalobca poukázal
napr. na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.09.2014, sp. zn. 16Co/256/2014,
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 19Vo/815/2013, rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 25.03.2010, sp. zn. 1Cdo/197/2009. Samotné uzatváranie obdobných dohôd o uznaní
záväzkovzapredpokladu,žesajednáopremlčanézáväzky,pričomdotakýchtodohôdsúinkorporované
jednostranne rozhodcovské doložky, považuje tiež za nekalé obchodné praktiky zo strany žalovaného v
zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil ako listinné dôkazy:
- Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú sporovými stranami dňa
28.9.2010,- Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáha vrátane návrhu žalovaného na začatie
rozhodcovského konania a doručenky preukazujúcej doručenie rozhodcovského rozsudku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 19.3.2018 uviedol, že s podanou žalobou
nesúhlasí, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 45 ods. 1 ZoSRK, nakoľko ich splnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhol preto žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4.1. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že jeho právny predchodca a žalobca uzatvorili dňa 13.05.2005
Zmluvuopripojení(ďalejlen„Zmluva“),ktorejpredmetomboloposkytovanietelekomunikačnýchslužieb,
za ktoré sa zaviazal žalobca uhradiť dojednanú cenu. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa
a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal
v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania a žalobca

(dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu žalovaný ešte možnosť
uhradiť pohľadávku v splátkach a uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.
Žalovaný mal možnosť prezrieť si jednotlivé dokumenty, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto
dokumenty vyplniť v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca Dohodu o uznaní záväzku vyplnil a
podpísal dňa 28.09.2010. Podpisom Dohody žalobca uznal záväzok uvedený v bode 2 a podpisom

rozhodcovskej doložky súhlasil, aby sa predmetná vec prejednala pred príslušným rozhodcovským
súdom. Žalobca mal právo odmietnuť Dohodu o uznaní záväzku, avšak návrh prijal. Žalobca mal
možnosťvýberuanebolničímnútený,podpisDohodynebolpodmienenýpodpisominýchdokladov,napr.
poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Zo samotného znenia rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nie je obsahovo obšírna, vyplýva právo žalobcu jednak na výber rozhodcovského súdu, možnosť

odstúpenia od rozhodcovskej doložky a v neposlednom rade aj možnosť odmietnutia rozhodcovského
konania. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku.
Uzavretie Dohody o uznaní záväzku nie je časovo limitované a teda podľa názoru žalovaného mal
žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel. Žalovaný sa podpisom Dohody o uznaní
záväzku snažil umožniť žalobcovi uhradiť svoj dlh bez navýšenia trov konania. Obsah Dohody o

uznaní záväzku bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných
vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá
zo zmluvných strán pripraviť. Rozhodcovská doložka neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky,štandardnýmspôsobomvysvetlilapodstaturozhodcovskéhokonaniaadalamožnosťvýberu
spotrebiteľovirozhodcovskúzmluvupodpísať,resp.nepodpísať.Nakoľkožalobcadoposiaľnepreukázal,

že bol predmetnú rozhodcovskú zmluvu nútený podpísať, má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka
je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto rozhodcovskej
doložky vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. V súvislosti s uvádzaným vyjadrením žalovaný poukázal
na rozhodnutia niektorých súdov, konkrétne Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016,
sp. zn. 9CoE/265/2015, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa

21.11.2013, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41CoSr/4/2017-190 zo dňa 29.11.2017,
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Csr/7/2016 zo dňa 29.06.2017, Rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 8Csr/1/2017, či Rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 14.09.2017, sp. zn. 20Csr/1/2017.

4.2.Žalovanýcitovalustanovenie§73ods.8ZoSRK,podľaktoréhoaknazákladerozhodcovskejzmluvy
uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie
spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel
dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom

označilstályrozhodcovskýsúdpodľatohtozákonaaleboabyrozhodcovskékonanieodmietolpísomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ.
Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosťstáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu
oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ
bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných

v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom
alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej
pred 1. januárom 2015. Žalobca bol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyzvaný na
označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, a to

podaním zo dňa 09.09.2015. Nakoľko žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, žalovaný podaním zo
dňa 03.11.2015 oznámil žalobcovi výber Stáleho rozhodcovského súdu. V danom prípade, vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, nemožno mať pochybnosti o platnosti Rozhodcovskej doložky a o
právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Taktiež nie je
možné mať pochybnosť o jej súlade s dobrými mravmi, a preto sa žalovaný v žiadnom bode nestotožňuje
s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo sa oboznámil s obsahom

Rozhodcovskej doložky svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ žalobca odvodzuje neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy z titulu
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno
považovať za neprijateľnú podmienku ani podľa smernice Rady 93/13/EHS. Porovnaním originálnej
verzie smernice Rady 93/13/EHS so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel žalovaný k

názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto smernice v bode 1, písm. q/ (neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou)
nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovým verziami sa ako
správny preklad javí podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov (...)Z vyššie citovaného ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že
jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky (analogicky aj rozhodcovské zmluvy) uzavreté so
spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa

svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi.
Na rozdiel od slovenských súdov, nemecký Spolkový najvyšší súd (BGH) zastáva názor, že ak sa
na prejednávanú vec rozhodcovským súdom vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o rozhodcovskom
konaní a nejde teda o vec prejednávanú na základe ekvity, ale o aprobovaný a zákonom upravený
systém rozhodcovského konania, potom je takýto postup v súlade s úniovým právom (rozsudok BGH,

sp. zn. III ZR 256/03, zo dňa 13/1/2005). Zároveň je potrebné poukázať na fakt, že § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, a rovnako aj ust. písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS) nehovorí nič o
právach a povinnostiach dodávateľa a spôsobe uplatňovania jeho práv, a teda neobmedzuje dodávateľa
v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal spory so spotrebiteľom, v
ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, rozhodcovskému súdu určenému v doložke. Tento záver

podporuje tiež porovnanie textu príslušného ustanovenia Novely (z.č. 568/2007 Z.z.) s autentickými
textami smernice Rady c. 93/13/ES zo dna 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“) v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku… (Magál, M. -Kubina,
P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 60, 2008, c. 4, s. 616-627).
Zákonodarca teda v zmysle uvedeného zabezpečil ochranu spotrebiteľovi v tom, že mu umožnil širšie

oprávnenie rozhodnúť sa, či bude spor voči dodávateľovi riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v
občianskoprávnom v zmysle OSP resp. CSP. Jedná sa teda o aktívnu vecnú legitimáciu na strane
spotrebiteľa, pričom dojednaná rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva nijako neobmedzuje
povinného v uplatňovaní jeho práv. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ustanovení § 45 ods. 1 ZoSRK ako odvolacie konanie,

ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania.
Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45
ods. 1 ZoSRK.

5. Žalovaný súčasne s vyjadrením sa k žalobe predložil ako listinné dôkazy:

- Zmluvu o pripojení uzavretú medzi jeho právnym predchodcom a žalobcom vrátane kúpnej zmluvy
(predaj koncového zariadenia) a Dodatok k Zmluve o pripojení, všetko z roku 2005 (číslo zákazníka:
1159848501),- Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú sporovými stranami dňa
28.9.2010 (totožnú s Dohodou už skôr predloženou žalobcom),
- Výzvu žalovaného žalobcovi na označenie stáleho rozhodcovského súdu (splnenie si povinnosti

dodávateľa v zmysle § 73 ods. 8 ZoSRK a upozornenie na výšku nesplatenej pohľadávky a výzvu na jej
úhradu,všetkozodňa9.9.2015,spoluspodacímhárkompreukazujúcimodoslanietýchtolistínžalobcovi
dňa 9.9.2015 a doručenkou preukazujúcou ich prevzatie žalobcom dňa 211.9.2015,
- Pokus žalovaného o zmier so žalobcom zo dňa 3.11.2015 a Oznámenie o výbere stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 3.11.2015 s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie týchto listín

žalobcovi dňa 4.11.2015,

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 3.5.2018
(replika). Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje najmä na to, že žalobca mal právo návrh Dohody o
uznaní záväzku, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka odmietnuť, tak takéto tvrdenia považuje za
ničímnepodloženéazavádzajúce.Nepochybne,pokiaľbyžalobcavyužilprávoodmietnuťpodpisnávrhu

Dohody o uznaní záväzku, nemohol by sa ani žalovaný domáhať vydania rozhodcovského rozsudku na
rozhodcovskom súde. Faktom však ale zostáva, že Dohodu o uznaní záväzku žalobca podpísal, pričom
tomu tak bolo nie kvôli rozhodcovskej doložke, ale kvôli splátkam dlhu. Vôľou žalobcu nebola dohoda
so žalovaným o rozhodcovskom konaní. Žalobca nemal ani len reálnu možnosť rozhodcovskú doložku
odmietnuť, nakoľko táto v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky žalovaného bola neoddeliteľnou

súčasťou Dohody o uznaní záväzku ako formulárovej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca poukázala
na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 19Co/815/2013. Žalobca takisto
nevedel o tomu, že dlh voči žalovanému, ktorý podľa formulárovej Dohody o uznaní záväzku mal byť
vo výške istiny 907,74 Eur a príslušenstva vo výške 149,37 Eur, je už premlčaný. Pokiaľ ide o Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky sa

už ustálila v názore, že ide o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi
vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k
záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Z textu Dohody je zrejmé,
že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa (sú v ňom vopred preformulované jeho údaje) vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do

formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľ sledovaný navrhovateľom a nie žalovaným spotrebiteľom,
keďže ide o preformulované tlačivo a dlžník pri uzatváraní takejto dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Rovnako aj v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.04.2014, sp.
zn. 19Co/815/2013. Ustanovenie Dohody o uznaní záväzku, ktoré je zároveň súčasťou rozhodcovskej
doložky, pričom jeho obsahom je rozväzovacia podmienka rozhodcovskej doložky, považuje žalobca

rovnako za právne irelevantné, predovšetkým z dôvodu neplatnosti celej rozhodcovskej doložky a teda
aj toto ustanovenie považuje za neplatné. Navyše, naplnenie rozväzovacej podmienky je prakticky
vylúčené, pretože v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, takáto úprava sa nepoužije. Toto je značne zvýhodňujúce veriteľa, resp. dodávateľa vo
vzťahu k dlžníkovi, resp. spotrebiteľovi, a teda v hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa, keďže

situácia a okolnosti vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom predpokladajú výlučne len možnosť dodávateľa
podať žalobu na rozhodcovský súd a takto aj vylúčiť naplnenie rozväzovacej podmienky. Len dodávateľ
má z povahy rozhodcovského konania (uplatnenie pohľadávky voči dlžníkovi) prakticky možnosť podať
žalobcu na rozhodcovský súd. Takéto ustanovenie hoci de iure počíta aj s možnosťou podať žalobu na
všeobecný súd (bez pochýb toto právo vylúčené ani nemôže byť), de facto počíta s tým, že k realizácii

takéhoto práva zo strany spotrebiteľa prakticky nedôjde.

7. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom poskytnutej lehote nevyjadril.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových

strán, ktorí sa pojednávania aj zúčastnili. Obe strany zotrvali na svojich doterajších písomných
vyjadreniach vo veci. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami preloženými listinnými
dôkazmi. Strany iné návrhy na dokazovanie nemali. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:

9. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, rozhodcovským

rozsudkom zo dňa 31.08.2017, sp. zn. SRSAspA 08032/15, ktorý bol žalobcovi doručený dňa
25.09.2017, rozhodol o návrhu žalovaného tak, ako je to uvedené v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
V odôvodnení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd konštatoval, že mal za preukázané, že dňa
13.5.2005 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným(A. D.) k vzniku záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o pripojení č. 9900388275, v zmysle ktorej
boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval
v jednotlivých faktúrach. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu ním poskytnuté služby neuhradil

riadne a včas. Za preukázané mal rozhodcovský súd aj postúpenie pohľadávky spoločnosti Slovak
Telekom, a.s, ktorá je predmetom rozhodcovského konania na žalobcu, a to na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2007. Rozhodcovský súd mal za preukázané aj uzatvorenie Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 28.9.2010 medzi žalobcom a žalovaným, ktorej
predmetom bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného a dohoda na jej úhrade. Takáto uznanie záväzku

žalovaným rozhodcovský súd vyhodnotil ako riadne, čo do dôvodu a výšky, teda do istiny vo výške
901,74 Eur s príslušenstvom a nákladov inkasného konania vo výške 149,37 Eur. Mal za to, že uznaný
dlh vo výške 901,74 Eur predstavoval záväzok vyplývajúci z faktúry č. 119000035001 v zostatkovej
výške 262,38 Eur splatnej dňa 19.8.2005, z faktúry č. 13600096351 vo výške 348,32 Eur splatnej dňa
19.9.2005 a z faktúry č. 128000124056 vo výške 291,04 Eur splatnej dňa 19.10.2005. K samotnému
uznaniu dlhu žalovaným rozhodcovský súd uviedol, že uznať možno aj premlčaný dlh a takéto uznanie

zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel.
Rozhodcovský súd mal za to, že z obsahu Dohody dostatočne určito vyplýva dôvod vzniku uznaného
dlhu, ako aj výška dlhu a skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o premlčaní uznávaného dlhu a s tým
spojených právnych dôsledkoch. Rozhodcovský súd bol toho názoru, že ochrana spotrebiteľa nemôže
byť absolútna.

10. Dňa 28.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Dohoda o uznaní splátkového kalendára
a uznaní záväzku. Dohoda má predtlačenú formu, dopisované do nej boli osobné údaje dlžníka
(žalobcu), uznaný záväzok, výška dohodnutých splátok, dátum splátky v mesiaci a dátum prvej splátky,
miesto a dátum podpisu Dohody. Podľa bodu 2. predmetnej Dohody žalovaný uznáva čo do právneho

dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý mu vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Slovak Telecom, a.s., č. zmluvy / číslo zákazníka: 1159848500-01 zo dňa (neuvedené) s
tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 901,74 Eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a
nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 Eur. Podľa bodu 3. Dohody, sa žalobca zaviazal splatiť
svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 22,16 Eur splatných v 18 deň. v mesiaci

počnúc od 18.10.2010. Súčasťou bodu 3. Dohody je aj predtlačený text, že žalovaný vyhlasuje, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Bod 4. Dohody obsahuje Rozhodcovskú doložku,
ktorá má celá formu predtlačeného textu. Podľa tejto Rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom Košice jediným
rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade so štatútom a rokovacím

poriadkom rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

11. Právny vzťah, z ktorého vznikol záväzok žalobcu, ktorý bol predmetom Dohody o uznaní, ako aj

následne predmetom rozhodcovského konania, mal súd preukázaný žalovaným predloženými listinnými
dôkazmi. Rovnako mal súd preukázané aj splnenie si povinnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 73
ods. 8 ZoSRK. Uvedené skutočnosti žalobca nenamietal, preto boli súdom považované za nesporné.

12.Spornouskutočnosťoubolaexistenciačineexistenciazákonnýchdôvodovzrušeniarozhodcovského

rozsudku a v tejto súvislosti najmä otázka platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
rozhodcovský súd založil svoju právomoc a rozhodol o návrhu žalovaného napadnutým rozhodcovským
rozsudkom.13. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti

výroku rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

17. Podľa § 73 ods. 4 ZoSRK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

18. Podľa § 28 ods. 6 ZoSRK, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať,
či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu,
na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v zmení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ďalej iba ako „ZoRK“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnýmistranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 vety prvej ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

21. Podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná

len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Dohody o uznaní
záväzku a rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Dohody o uznaní
záväzkuarozhodcovskejzmluvy,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Dohody o
uznanízáväzkuarozhodcovskejzmluvy,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Dohody o uznaní
záväzku a rozhodcovskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

28. Zo Zmluvy o pripojení, ako aj s ňou súvisiacou Dohodou o uznaní záväzku a postavenia zmluvných
strán pri ich uzavretí, mal súd za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľsko-
právnym a nárok uplatnený žalobcom posúdil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Konanie pred rozhodcovským súdom tak súd posudzoval podľa ZoSRK, pričom samotnú rozhodcovskú

zmluvu posudzoval podľa predpisov účinných v čase je uzavretia.

29. Základným žalobcom uvádzaným dôvodom, na základe ktorého sa domáha zrušenia
Rozhodcovského rozsudku, je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom otázka platnosti rozhodcovskej
zmluvy je otázkou, ktorú súd v tomto druhu konania skúma vždy ex offo (§ 45 ods. 3 ZoSRK).

30. V prejednávanom prípade má rozhodcovská zmluva formu rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou dokumentu podpísaného stranami sporu dňa 28.9.2010, označeného ako Dohoda o uzavretísplátkového kalendára a uznaní záväzku. Nepochybne ide o formulárový dokument pripravený vopred
žalovaným.

31. Pre platnosť uznania záväzku je potrebné, aby toto obsahovalo všetky zákonom vyžadované
náležitosti. Len samotné splnenie týchto náležitostí však ešte nerobí z právneho úkonu uznávacie
vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené aj vôľou konajúcej osoby smerujúcou k vzniku práv či povinností
vyplývajúcich z § 110 ods. 1, prípadne z § 558 Občianskeho zákonníka (viď napr. rozsudok NS ČR
sp. zn. 33 Odp/501/2004, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 9Co/659/2013 zo dňa 21.4.2016).

V predmetnej veci je nesporné, že žalobca mal uznať už premlčaný dlh. Súd opätovne poukazuje
na skutočnosť, že sa tak malo stať prostredníctvom formulárového tlačiva predloženého žalobcovi
žalovaným, ktorého obsah žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Súdu je pritom z jeho úradnej činnosti
známe, že žalovaný tento formulár používal opakovane, vo vzťahu k neurčitému množstvu dlžníkov.
Z predmetného tlačiva (Dohody) nevyplýva, že by mal žalobca možnosť rozhodcovskú doložku ako
jeho súčasť odmietnuť, ani to, že by mal možnosť voľby, či ju prijíma alebo nie. Rozhodcovská doložka

tak nebola individuálne dojednaná a žalovaný v konaní opak nepreukázal. Formulácia rozhodcovskej
doložkyjataká,ževprípadezačatiarozhodcovskéhokonaniazostranydodávateľa,jespotrebiteľnútený
sa mu podrobiť a nemá možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a konaní pred všeobecným
súdom. Predmetná rozhodcovská doložka je z tohto pohľadu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
ako taká je neplatná. Následný postup žalovaného v zmysle § 73 ods. 8 ZoSRK nie je spôsobilý túto

skutočnosť napraviť.

32. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj z okolnosti, že Dohoda bola podpísaná veriteľom a dlžníkom súčasne
(viď miesto a dátum podpisov), je zrejmé, že u žalobcu absentovala skutočná vôľa uznať dlh. O to
viac u neho absentovala vôľa uznať ho s dôsledkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 110 ods. 1, resp.

§ 558 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je možné uznať aj premlčaný
dlh, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový
alebo pre omyl právny (napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené
právne účinky. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má podľa § 110 Občianskeho zákonníka ten

následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia
doba.

33. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že jeho skutočnou vôľou bola možnosť uhrádzať dlh v splátkach,
čo napokon vyplýva aj zo samotného názvu Dohody, ktorej názov začína slovami „Dohoda o uzavretí

splátkového kalendára ...“. Žalobca uviedol, že nemal vedomosť o tom, že ide o dlh, ktorý je premlčaný,
pričom žalovaný túto jeho nevedomosť zneužil a pôsobiac na žalobcu dojmom, že mu robí ústupok
umožnením splátok, predložil mu na podpis formulárovú dohodu, do ktorej obsahu inkorporoval
aj uznanie premlčaného dlhu a rozhodcovskú doložku. Skutočnosť, že žalovaný do textu Dohody
zakomponoval aj vetu „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“,

nemožno podľa súdu považovať za preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že dlh, ktorý uznáva je
premlčaný a o tom, aké dôsledky podpísanie uznania dlhu vyvoláva. V Dohode nie sú tieto následky ani
samotná podstata premlčania bližšie vysvetlené. Podľa súdu nemožno ani rozumne predpokladať, že by
priemerný spotrebiteľ mal o týchto právnych inštitútoch vedomosť. Naopak, je viac než pravdepodobne,
že ak by spotrebiteľ (žalobca) poznal význam premlčania a vedel by, že už uplynula premlčacia lehota

a zanikla tak vymáhateľnosť pohľadávky, nebol by súhlasil ani len s predloženou dohodou o splátkach.

34. Na základe uvedeného preto súd vyhodnotil vykonaný úkon uznania dlhu ako neplatný pre
nedostatok vôle a slobody v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj pre rozpor s
dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ho žalovaný dosiahol

ľstivo.

35. Konanie žalovaného, ktorým žalobcovi v čase premlčania dlhu, o ktorej žalobca nemal vedomosť,
predložil formulárové tlačivo, ktorého obsahom bola dohoda o splátkach a zároveň uznanie dlhu
a rozhodcovská doložka v danom znení, je podľa súdu potrebné zároveň považovať za nekalú

obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické správanie
a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a dobrýmimravmi). Ak teda žalovaný dosiahol uzavretie Dohody použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá mala
dosah na vôľu žalobcu Dohodu uzavrieť, je potrebné takýto právny úkon považovať za neplatný.

36. V predmetnej veci žalovaný svojou obchodnou praktikou dosiahol uznanie už premlčaného dlhu,
pričom niet pochýb o tom, že ak by žalobca disponoval správnymi informáciami o dlžnej pohľadávke, k
jej uznaniu by sám nepristúpil. Žalovaný tak konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podstatne
narušil správanie sa žalobcu ako spotrebiteľa, ktorého pohol k urobeniu právneho úkonu, ktorým sa
zásadnezhoršilojehoprávnepostavenie.Uplatnenáobchodnápraktikabolaklamlivá,nakoľkožalobcovi

neboli sprístupnené podstatné informáciu o premlčaní pohľadávky a o právnych dôsledkoch uznania
dlhu.Nekaléobchodnépraktikysúzakázané(§7ods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa).
Uvedené je ďalším dôvodom, pre ktorý uznanie dlhu žalobcom nemohlo vyvolať právne účinky.

37. Na základe uvedeného súd konštatuje, že Dohoda o uznaní dlhu je neplatná a preto je neplatná
aj rozhodcovská doložka ako jej súčasť. Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené je postačujúce na to, aby súd žalobe vyhovel a zrušil
žalobcom napadnutý.

38. Ak rozhodca v rozhodcovskom konaní považoval rozhodcovskú doložku za platnú, za platné
považoval aj uznanie dlhu vrátane jeho dôsledkov na plynutie premlčacej doby, nepostupoval v súlade

s ustanovením § 28 ods. 6 ZoSRK a neposkytol tým žalobcovi ochranu, ktorá mu ako spotrebiteľovi
na základe všeobecne záväzných právnych predpisov patrí, vec nesprávne právne posúdil a zaviazal
tak žalobcu na plnenie, ktoré odporuje právnym predpisom aj dobrým mravom, čo sú ďalšie zákonné
dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku.

39. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

40. Podľa § 262 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1
CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
Súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.