Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Taťána Poláková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Pc/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202700
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419202700.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: F. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., E. č. XX, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Martina Benčíková Poliaková,
advokátka, Azovská 7, Bratislava, proti manželovi: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. č.XX , o rozvod
manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov konania W. N., nar. XX.XX.XXXX a F. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev G. časti R. - H., zapísané v knihe manželstiev
vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
III. Manžel navrhovateľky je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava IV.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľkasanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmtunajšiemusúdudňa22.08.2019domáhala
rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo neplní základné funkcie.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril.
3. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie určené na deň 09.01.2020 nedostavil. Predvolanie na
pojednávanie súd manželovi navrhovateľky doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR,
kde má evidovaný pobyt na adrese R.. Súd preto podľa § 180 C.s.p. vec prejednal i v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov, sobášnym
listom a zistil tento skutkový stav:
5.Navrhovateľka vovýpovediuviedla,žesavplnomrozsahupridržiavaskutočnostíuvedenýchvnávrhu
na začatie konania. Doplnila, že s manželom nie je v kontakte 2 roky, bol veľmi zlý.
6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "Zákon o rodine") súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.7. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané vážne narušenie a trvalé rozvrátenie
vzťahov medzi manželmi. Manželia spolu dlhú dobu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Za daného
stavu manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií, účel ani poslanie. Pre
jednoznačný postoj a nezáujem navrhovateľky neprichádza do úvahy obnovenie ich manželského
spolužitia.
9. V posudzovanej veci boli splnené zákonné predpoklady pre rozvod ich manželstva.
10. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.
12. Navrhovateľka je od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená, súd jej návrhu vyhovel, preto súdny
poplatok z návrhu je povinný zaplatiť jej manžel.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.