Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313207434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2313207434.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávneného: WM Consulting &
Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného: Roman Kvasnica a
partneris.r.o.,Žilinskácesta130,Piešťany,IČO:36866598,protipovinným:1/O.N.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom V. XX, 2/ J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, J., 3/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, K.,

4/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o vymoženie príslušenstva a ďalších trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 5Er/409/2013-178 zo dňa 15. novembra
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I zastavil exekúciu vedenú Mgr. Júliusom
Rosinom, súdnym exekútorom v Topoľčanoch, pod sp. zn. EX 613/13 na základe exekučného titulu -
platobného rozkazu Obvodného súdu Bratislava IV č. k. 12Ro/385/92-7 zo dňa 03.08.1992
a výrokom II. oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že

konanie pod sp. zn. Er/197/2001, ktoré predchádzalo konaniu v prejednávanej veci, vo veci tých istých
účastníkov, na podklade identického exekučného titulu a vo vzťahu k pohľadávke v rovnakej výške bolo
právoplatne rozhodnuté s tým, že v skoršom konaní došlo k vymoženiu pohľadávky, príslušenstva a trov
exekúcie. Nakoľko už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, nie je možné prejednávať a
rozhodovať v tej istej veci znova, preto exekúciu v zmysle § 161 ods. 2 C. s. p. a § 230 C. s.
p. zastavil z dôvodu rozsúdenej veci. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Ex. por.

2. Oprávnený sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny napadnutého unesenia. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v konaní sp. zn. 41EX 40013/01 bola pohľadávka
oprávneného uspokojená v plnej výške dňom 24.09.2012, pričom vznikol preplatok vo výške 202,27
eur. Ďalej namietal, že súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd
nedostatočne zdôvodnil svoje zistenie o uspokojení pohľadávky v plnej výške v pôvodnom exekučnom
konaní. Uviedla, že podľa oznámenia pôvodného veriteľa boli počas pôvodného exekučného konania
uskutočnené dve úhrady, a to dňa 27.12.2001 vo výške 5.500,- Sk (182,57 eur) a dňa 23.11.2005 vo
výške 48.370,- Sk (1.605,59 eur). Oprávnenému bola v pôvodnom konaní poukázaná jedna platba dňa
26.09.2012 vo výške 24,33 eur. Týmito platbami došlo k zaplateniu istiny a úroku do 09.01.1994, a teda

nemohlo dôjsť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky v plnej výške.3. Povinná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne
správne. Pridržiava sa svojich vyjadrení, kde uviedla a predloženými dôkazmi preukázala, že vymáhaný
dlh postupne splatila. Nie je možné, aby rovnaké plnenie bolo od nej vymáhané duplicitne. Žiadala

napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

4. Povinný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že exekúciu začal splácať od roku 2001 a splatil sumu
31.500,- Sk (1.045,61 eur) vkladom na účet exekútora MVDr. Františka Hrušeckého, ktorý bol odvolaný
z funkcie.

5. Povinný 1/, povinný 4/ a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie
nepodali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 C. s. p) oprávneným subjektom (§ 359 C. s. p. a § 37 ods. 1 Ex. por.), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 57 Ex. por.), že odvolanie je
riadne (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora dňa 14. marca
2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).

8. Odvolací súd súhlasí s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním

zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej
inštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu
prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). K jednotlivým námietkam
oprávneného možno doplniť toto:

9. Súdny exekútor vykonáva na základe poverenia súdu prvej inštancie z 26. marca 2013 exekúciu na
vymoženie 6 % ročného úroku zo sumy 1.0605,59 eur od 10.01.1994 do 27.12.2001, 6 % ročného úroku
zo sumy 1.423,02 eur od 28.12.2001 do 23.11.2005, trov konania vo výške 64,26 eur a trov exekúcie z
vykonateľnéhoexekučnéhotituluplatobnéhorozkazuObvodnéhosúduBratislavaIVč.k.12Ro/385/92-7
zo dňa 03.06.1992.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava IV sa viedlo konanie pod
sp. zn. Er/197/2001 medzi totožnými účastníkmi ako v prerokúvanej veci, v ktorom bol ešte dňa
06.02.2001 poverený súdny exekútor MVDr. František Hrušecký vykonaním exekúcie na základe
totožného exekučného titulu platobného rozkazu Obvodného súdu Bratislava IV č. k. 12Ro/385/92-7 zo

dňa 03.06.1992 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.605,59 eur so 6% úrokom od 29.11.2000
do zaplatenia, zameškané úroky vo výške 527,92 eur od 17.11.1991 do 28.11.2000 a trovy exekúcie.
Exekučnékonanieskončilovymoženímpohľadávky,jejpríslušenstvaatrovexekúciedňom24.09.2012a
poverenie bolo súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom (náhradníkom pôvodného súdneho
exekútora) vrátené exekučnému súdu.

11.Podľa§161ods.1C.s.p.aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 C. s. p. ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

14. Podľa § 230 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Ex. por.), platí, že ak
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Účinky tzv. prekážky
rozhodnutej veci v ust. § 230 C. s. p. sa týkajú len konania vedeného v tej istej veci, teda medzi
tými istými účastníkmi a o tom istom práve, resp. povinnosti založených na totožnom skutkovom stave.Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov konania. Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, vedená na základe toho istého exekučného titulu.

15. Z porovnania exekučného konania na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. Er/197/2001 a
exekučného konania Okresného súdu Galanta sp. zn. 5Er/409/2013 je zrejmé, že sa vedú medzi tými
istými účastníkmi a exekúcia sa má vykonať na vymoženie z toho istého exekučného titulu - platobného
rozkazu Obvodného súdu Bratislava IV č. k. 12Ro/385/92-7 zo dňa 03.06.1992.

Skutkový stav, z ktorého majú obe tieto exekúcie vychádzať, je úplne totožný (zhodný exekučný titul,
právny základ nároku). Odlišujú sa len tým, že v tomto exekučnom konaní si oprávnená uplatňuje len
príslušenstvo pohľadávky. To však nepredstavuje žiadnu novú skutkovú okolnosť týkajúcu sa samotných
dôvodov exekúcie, ktorá stále zostáva založená na vymoženie toho istého plnenia (jeho časti) z toho
istého exekučného titulu. Vzhľadom na to treba uzavrieť, že toto exekučné konanie je „tou istou vecou“,
o ktorej sa už rozhodlo v exekučnom konaní sp. zn. Er/197/2001.

16. Podľa § 60 písm. e) Ex. por. poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa §
44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej
príslušenstva a trov exekúcie. Skončenie exekúcie, resp. exekučného konania môže nastať v zásade
tromi spôsobmi, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením

pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Iba v prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu
rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti.
Odvolací súd má za preukázané, že v prerokúvanej veci už v roku 2012 došlo k vymoženiu
celej istiny, príslušenstva a trov exekúcie, došlo teda k skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky, jej
príslušenstva a trov. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čím nastali účinky

právoplatného skončenia veci, čo zároveň zakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 230 C. s. p.

17. Na rozdiel od postupu pri litispendencii (§ 36 ods. 2 Ex. por.) Exekučný poriadok neupravuje výslovne
postup súdu v prípade zistenia, že sa vykonáva exekúcia v tej istej veci, v akej už bolo právoplatne
rozhodnuté. Podľa už cit. § 9a ods. 1 Ex. por. účinného do 31. marca 2017 sa však aj v

exekučnom konaní použijú ust. § 161 ods. 1 a 2 C. s. p., podľa ktorých má súd kedykoľvek za konania
prihliadať na existenciu prekážok konania, pričom ak ide o také nedostatky podmienok konania, že v
konaní nemožno pokračovať, súd konanie zastaví. Takou prekážkou je aj tzv. prekážka rozhodnutej
veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prerokúvanej veci právoplatné skončenie konania pod sp. zn.
Er/197/2001, ktoré predchádzalo konaniu v prerokúvanej veci, bráni (§ 230 C. s. p.) tomu, aby sa viedlo

ďalšie exekučné konanie, ktorého predmetom by bolo vymáhanie tej istej povinnosti, resp. jej časti z
toho istého titulu voči povinným v prospech oprávneného. Tomuto konania tak bráni neodstrániteľná
prekážka rozhodnutej veci. V dôsledku toho bolo treba exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 v spojení
s § 9a C. s. p. zastaviť, tak ako to správne urobil súd prvej inštancie.

18. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko
oprávnenýsprávnosťtohtovýrokuvodvolanínijakýmspôsobomnenamietal.Tentovýrokjevšakvzhode
s § 203 ods. 1 Ex. por.

19. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C. s. p. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinným ani
súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II.).

21. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (3 : 0)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 202 ods. 4 Ex. por.).