Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617204076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617204076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.

Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: FELBERAMYR
SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 801 328, Galvaniho 24, Bratislava, zastúpeného: TÖGEL & TL, s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: Marek Kráľovič, IČO: 41 405 765, M. Kollára 179,
Čáry, o 2.079,20 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6 Cb
15/2017-44 z 31. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.079,70 € s
vymedzeným úrokom z omeškania ako nájomné za prenájom lešenia, a (II) priznal žalobcovi náhradu
trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalovaný so žalobcom na obdobie od 19. do 21. júla, od 28. do 29. júla a na 1. augusta 2016 uzavreli

nájomnú zmluvu na pracovnú plošinu za dohodnuté nájomné, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval
štyrmi faktúrami na sumy 775,68 € splatnou 10. augusta 2016, 146,50 € splatnou 10. augusta 2016, 504
€ splatnou 3. augusta 2016 a 653,52 € splatnou 24. augusta 2016.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že tým medzi žalobcom
a žalovaným vznikla nájomná zmluva, z ktorej podľa § 671 Obč. zák. vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť vyúčtované nájomné. Pretože ho nezaplatil včas, vznikla žalovanému podľa § 369 Obch. zák.

a nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. platiť aj úrok z omeškania.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie bez odvolacieho návrhu. Namietol, že faktúry
žalobcu mali byť správne vystavené na tretiu osobu - p. V., pre ktorého žalovaný s plošinami vykonával
práce a s ktorým sa dohodol, že prenájom plošín si bude hradiť sám. On mal plošinu aj ísť vyplatiť na
firmu žalobcu, čo asi trikrát aj urobil. Na podporu tvrdenia uviedol bližšie neoznačeného svedka.

6. V doplnení odvolania žalovaný (do zápisnice pred súdom prvej inštancie) doplnil, že žalobcovi bola
známa dohoda žalovaného a p. V., že žalovaný plošinu objedná a p. V. ju zaplatí. Preto navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť, alebo vec vrátiť na ďalšie konanie.7. Žalobca vo vyjadrení navrhol odvolanie odmietnuť pre nedostatok náležitostí (odvolacích dôvodov),
eventuálne napadnutý rozsudok potvrdiť. Namietol tiež, že na žalovaným uvádzané prostriedky
procesného útoku a obrany podľa § 366 C. s. p. nemožno prihliadať. Žalovaný si sám vlastnou vinou

spôsobil, že tieto skutočnosti nemohol uplatniť skôr.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.

a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že by odvolanie žalovaného nemalo potrebné náležitosti.
Pri posudzovaní, či odvolanie má náležitosti uvedené v § 365 C. s. p., nie je rozhodujúce, či strana
cituje príslušné ustanovenie C. s. p., ale či vecne vytýka napadnutému rozhodnutiu určitý nedostatok.

Aj podľa § 386 písm. d) C. s. p. možno odvolanie pre nedostatok náležitostí odmietnuť len vtedy,
ak bránia ďalšiemu pokračovaniu odvolacieho konania. Podľa odvolacieho súdu v prerokúvanej veci
žalovaný celkom jasne vo svojom odvolaní vymedzil odvolací dôvod, aj keď ho neoznačil konkrétnym
písmenom v § 365 ods. 1 C. s. p. Z obsahu odvolania žalovaného je totiž zrejmé, že rozporuje svoju
pasívnu legitimáciu, teda tvrdí, že medzi ním a p. V. existovala ústna dohoda, že tento bude platiť nároky

žalobcu za prenájom lešenia. Takýto odvolací dôvod napĺňa vo svojej podstate výhradu neúplného
zistenia skutkového stavu (nezistenie existencie takejto dohody) a nesprávneho právneho posúdenia
(nezohľadnenie takejto dohody ako okolnosti, ktorá zbavuje žalovaného zodpovednosti za dlh voči
žalobcovi.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade
s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, voči ktorým strany
nemali námietky.

11. Nemožno sa takisto stotožniť so žalobcom v tom smere, že tvrdenia žalovaného predstavujú nové
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, na ktoré nemožno prihliadať, pretože ich žalobca bez
svojej viny mohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Súdu prvej inštancie totiž treba vytknúť zásadné
chyby v doručovaní listín žalovanému. Podľa obsahu spisu (napr. lustrácia č. l. 27, ale aj zápisnica č.

l. 60) má totiž žalovaný od 13. decembra 2012 evidovanú ako adresu trvalého pobytu len obec Čáry, v
dôsledku čoho podľa § 106 ods. 3 C. s. p. nemá v registri obyvateľov evidovanú adresu. Napriek tomu
súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie 31. januára 2018 doručoval žalovanému na adresu „M.
Kollára179,90843Čáry“,ktorávšaknebolaadresouevidovanouvzmysle§106ods.1písm.a)C.s.p.V
dôsledku toho na nej nemožno dôjsť k účinnému doručeniu fikciou v zmysle § 111 C. s. p. Z obsahu spisu

dokonca nevyplýva ani to, že by sa vôbec súdu vrátila zásielka s predvolaním na toto pojednávanie, čo je
druhou nevyhnutnou podmienkou nastúpenia fikcie v zmysle § 111 C. s. p. Odvolací súd však pripomína,
že v zmysle § 380 C. s. p. je viazaný odvolacími dôvodmi okrem prípadov nedostatkov podmienok
konania; odvolací súd teda nemôže bez návrhu prihliadať ani na prípadný nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie, pokiaľ to odvolateľ vo svojom odvolaní nenamietne. Pretože žalovaný v odvolaní

nenamietol,ženebolriadnepredvolanýnapojednávaní,odvolacísúdnemoholvprerokúvanejvecipodľa
§ 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. napadnutý rozsudok z tohto dôvodu zrušiť.

12. Dôsledkom toho ale potom je záver, že žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom
prvej inštancie prostriedky procesného útozku a procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania. V dôsledku toho ich podľa § 366 písm. d) C. s. p. mohol uplatniť v odvolaní a
takto uplatnené skutočnosti tak nepredstavujú neprípustné novoty. To ale neplatní pre ďalšie nové
prostriedky uvádzané pri jeho výsluchu 21. septembra 2018. Napadnutý rozsudok bol totiž žalovanému
účinne doručený 17. mája 2018, v dôsledku čoho 15-dňová lehota uplynula 1. júna 2018. Prostriedky
prednesené pri výsluchu 21. septembra 2018 sú tak uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku

čoho na ne nemožno prihliadať. Zároveň ale treba povedať, že aj žalobca mal možnosť podľa § 373 ods.
4 C. s. p. predniesť vo vyjadrení k odvolaniu nové prostriedky procesnej obrany, najmä poprieť tvrdenie
žalovaného o existencii jeho dohody s p. V. o tom, že ten bude uhrádzať faktúry žalobcu. Ak tak žalobca
neurobil, treba aj túto skutočnosť považovať za nespornú v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. a pri rozhodovanío odvolaní z nej vychádzať. Žalovaný však zasa ani v odvolaní, ani inokedy za konania nespochybnil
to, že jednotlivé odovzdávanie protokoly a kópie záznamu na č. l. 4, 5, 7, 9,10, 11 sú pravé a pravdivé,
teda že ich podpísala osoba oprávnená za žalovaného konať. V dôsledku čoho nespochybnil skutkový

záver súdu prvej inštancie, že k prejavom vôbec smerujúcim k vzniku zmluvy (§ 43a a § 44a Obč. zák.)
došlo medzi žalobcom a žalovaným a že z týchto prejavov nevyplýva, že by tieto zmluvy boli uzavreté
v prospech alebo na ťarchu niekoho tretieho.

13. Súd prvej inštancie potom celkom v súlade s týmto skutkovým stavom uzavrel, že tu vznikla nájomná

zmluva na pracovnú plošinu (hnuteľnú vec) medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcom v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák. (úplne presne išlo zrejme o podnikateľský nájom hnuteľných
vecí v zmysle § 721 a nasl. Obč. zák., ktoré ustanovenia súd prvej inštancie vôbec neaplikoval, ale
ktoré v konečnom dôsledku pre posúdenie nárokov žalobcu nie sú rozhodujúce). Nájomná zmluva ako
každá iná zmluva vzniká v zásade medzi účastníkmi (stranami), ktoré zmluvu uzatvorili, pokiaľ z jej
obsahu nevyplýva niečo iné, a v zásade len strany sú vo vzájomnom záväzkovom vzťahu (§ 488, 489

Obč. zák.). Pre určenie účastníkov (strán) záväzkového vzťahu nie je v zásade podstatné, komu je
konkrétne plnenie hospodársky na prospech, teda pre koho je v konečnom dôsledku určené, pokiaľ to v
záväzku nie je jasne vyjadrené. Preto aj z nájomnej zmluvy podľa § 671 Obč. zák. vzniká povinnosť platiť
nájomné nájomcovi, teda tej zmluvnej strane, ktorá vystupuje ako nájomca. Je pritom nerozhodné, či
predmetnájmuajnájomcaskutočneužíva,alebočiho(sjehosúhlasom)užívaniektoiný.Vprerokúvanej

veci bol podľa správne zisteného skutkového stavu nájomcom plošín žalovaný, ktorému tak podľa cit.
ustanovenia vznikala povinnosť platiť nájomné žalobcovi. Z obsahu zmlúv nevyplýva, že by nájomcom
mal byť niekto iný, pre koho žalovaný tieto plošiny používal (napr. p. V.).

14. Podmienky toho, aby iná osoba vlastným prejavom vôle zodpovedala za dlh dlžníka sú upravené

v § 531 až 534 Obč. zák. Podľa § 531 a 533 Obč. zák. je pritom na prevzatie alebo pristúpenie k dlhu
potrebná vždy dohoda s veriteľom alebo aspoň jeho súhlas, keďže do jeho právnej pozície sa zasahuje.
Nestačí sama vedomosť veriteľa o tom, že dlžník sa s inou osobou dohodol na prevzatí dlhu, lebo veriteľ
nie je povinný vyjadrovať nesúhlas a jeho nečinnosť nemožno vykladať ako súhlas s prevzatím dlhu
(porov. judikát R 98/1996). Naopak, ak sa dlžník dohodne s inou osobou, že bude zaňho plniť veriteľovi,

podľa § 534 Obč. zák. tým nevzniká priame právo veriteľa voči tejto osobe. Zo skutočností, ktoré sa stali
nesporné v odvolacom konaní, je pritom zrejmé práve to, že žalovaný sa dohodol s p. V. na tom, že p. V.
bude platiť za žalovaného nájomné za prenájom plošiny. Žalovaný ani netvrdil, že by s takouto dohodou
súhlasil žalobca, a (okrem tvrdenia pri výsluchu 21. septembra 2018, na ktoré ale nemožno podľa § 366
C. s. p. prihliadať) netvrdil ani to, že by o nej žalobca vedel. Potom ale treba túto dohodu považovať len

za dohodu podľa § 534 Obč. zák., teda za dohodu medzi žalovaným a p. V., že tento zaňho bude platiť
nájomné žalobcovi. Žalobcovi však podľa cit. ustanovenia nevzniklo voči p. V. priame právo sa tohto
plnenia domáhať. Naopak, žalovaný sa môže následne, po úhrade nájomného žalobcovi, domáhať voči
p. V. regresu podľa ním tvrdenej dohody.

15. Na základe uvedeného tak odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne určil žalovaného ako pasívne legitimovaného na uplatnenie nároku na nájomné
a správne žalobe vyhovel. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvej podľa § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil (výrok I).

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 396 C. s. p. aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému
(výrok II).

17. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.