Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200325
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619200325.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci spôsobilosti na právne
úkony E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., G. B.. XXX/XX, zastúpená opatrovníkom: Domov
sociálnych služieb a špecializované zariadenie so sídlom Liptovský Hrádok, Pod lipami č. 105/16, za
účasti Krajského prokurátora v Žiline, o návrhu opatrovníka na navrátenie spôsobilosti na právne úkony,

o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 1Ps3/2019-44 zo dňa 20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1Ps/3/2019-44 zo dňa 20.06.2019 zrušil rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc/821/98-18 zo dňa 17.02.1999 a navrátil spôsobilosť na

právne úkony E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., G. B. XXX/XX (výrok I.). Zároveň rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Štátu náhradu trov konania
nepriznal (výrok III.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že opatrovník E. K. podal návrh na navrátenie jej spôsobilosti na právne
úkony na základe jej vlastnej žiadosti. Súd v konaní ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého vypočul i na pojednávaní. Rovnako vypočul aj E. T.., zástupkyňu

opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu ako aj pripojených spisov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, najmä sp. zn. OP/43/99 (sp. zn. 13Nc 821/98), sp. zn. P/36/2015 a 1P/80/2016).
V tomto smere mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc 821/98-18
zo dňa 17.02.1999 bola E. K. pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Od doručenia uvedeného
rozsudku menovanej bolo upustené. Z obsahu uvedeného spisu a odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že u menovanej sa vyšetrením v danom čase zistilo, že trpí mentálnou retardáciou stredne ťažkého

stupňa, s intelektovými schopnosťami v pásme debility ťažkého stupňa. Išlo o stav po prekonaní ataky
duševnej poruchy v popôrodnom období, mala eretické poruchy v správaní, epilepsiu GM, mala nízku
úroveň základných informácií, čo podľa znaleckého posudku, mohlo svedčiť aj pre málo podnetné
prostredie, v ktorom žila. Nevydržala pri systematickej činnosti, mala sklon k túlavosti, zlyhávala v oblasti
nielen pracovného, ale aj v oblasti rodinného a spoločenského života. Nedodržiavala režim pri užívaní
liekov. Bola sugestibilná, jej schopnosť logického uvažovania bola oslabená. V aktuálne prebiehajúcom

konaní bolo podľa súdu jednoznačne a bez pochybností preukázané, že u E. K. došlo ku zlepšeniu
zdravotnéhostavu.Zozisteníazáverovznaleckéhoposudkuvyplýva,žeunejdošlokposunuvsociálnej
zrelosti,zmierneniuprejavovorganickejporuchyosobnosti,nebolazaznamenanáprogresiaorganického
poškodenia mozgu, intelektové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. U menovanej
prevažujú emočné faktory nad racionálnymi a tieto skutočnosti vedú k zvýšenej ovplyvniteľnosti inými
osobami. I z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní vyplýva, že k zlepšeniu u E. K. mohlo dôjsť v dôsledku

nastavenia režimu v domove sociálnych služieb, tiež pravidelným užívaním liekov, dodržiavaním
životosprávy, ako aj nadobudnutím sociálnej zrelosti v priebehu rokov. V súčasnosti sa jedná u nejo mierny postih. Z vyjadrenia zástupkyne opatrovníka vyplynulo, že prihliadajúc ku je schopnostiam,
E. K. nevyužíva svoj potenciál úplne. Mimo chráneného prostredia je schopná postarať sa o seba s
istým dohľadom, má priateľa, u ktorého ako vyplýva z vyjadrenia E. K. môže bývať. V priebehu konania

opatrovník opakovane vyslovil súhlas s návrhom na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. E. K.
sa v rámci svojho prednesu na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že sa túži osamostatniť, byť na
slobode. Navrhla vyhovieť návrhu na navrátenie spôsobilosti právne úkony. Prokurátor v záverečnom
návrhu uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku navrhuje
nevyhovieť návrhu navrhovateľky. Splnené boli podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony v rozsahu záverov znaleckého posudku.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 231, § 239, § 240
ods. 3, § 241 ods. 1, 2, § 242, § 243 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, ďalej len „C. m. p.“. Konštatoval, že v rámci dokazovania považuje znalecký posudok za
závažný dôkaz, avšak tento hodnotí i vo vzájomných súvislostiach s ďalšími vykonaným dôkazmi. V
konaní bolo jednoznačne a bez pochybnosti znaleckým posudkom preukázané, že u E. K. došlo ku

zlepšeniu zdravotného stavu. Znalkyňou u nej bola konštatovaná ľahká mentálna retardácia, zdravotný
stav je stabilizovaný od roku 2010, neboli u nej zaznamenané epileptické záchvaty ani nedošlo k
prehlbovaniu prejavov organického poškodenia mozgu. Zo záverov znalkyne tiež vyplýva hodnotenie,
že nepovažuje za vhodné, aby E. K. preberala pôžičky, úvery a iné záväzky, ku ktorým sa vzťahuje
písomná forma. Je u nej zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosti, mohlo by dôjsť ku zneužitiu. Nie je

dostatočne informovaná o cenách služieb, ktoré súvisia s bývaním, stravovaním, avšak na druhej strane
sa znalkyňa vyjadrila, že pokiaľ by bola v tejto oblasti zaangažovaná, je schopná zorientovať sa. Je
schopnátiežrozhodovaťomiestesvojhopobytu.Sprihliadnutímkuzníženémuintelektovémupotenciálu
a zvýšenej ovplyvniteľnosti, nie je spôsobilá vykonávať mejetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s
nehnuteľným majetkom, preberať pôžičky, úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení. Napriek

uvedeným odporúčaniam znalkyňa tiež vyslovila názor, že je na zodpovednosti menovanej, ako bude v
ďalšom živote konať, postupovať a zvažovať svoje rozhodnutia. Istá miera rizika existuje. Z vyjadrenia
zástupkyne opatrovníka vyplýva, že E. K. má záujem udržiavať svoje obydlie v čistote, poriadku, má
schopnosti, avšak tieto nevyužíva úplne. Je schopná postarať sa o seba, i mimo chráneného prostredia,
surčitýmdohľadom.Ajzasituácie,akbysúdvyhovelnávrhunanavráteniespôsobilostinaprávneúkony,

môže v ich zariadení zotrvať. V súvislosti s odporúčaním znalkyne o disponovaní maximálne so sumou
peňažných prostriedkov vo výške 250 eur súd zdôraznil, že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že E. K.ila
20 rokov v chránených podmienkach a nemala možnosť získať skúsenosti s disponovaním finančných
prostriedkov, keďže tieto je boli prísne vyčleňované. Aj podľa vyjadrenia znalkyne menovaná nadobudla
sociálnu zrelosť v priebehu rokov, dodržiava životosprávu, pravidelne užíva lieky, jedná sa u nej o

mierny postih. Ďalej konštatoval, že hoci bolo preukázané, že E. K. trpí ľahkou mentálnou retardáciou,
uvedená skutočnosť neoprávňuje k automatickému záveru o potrebe obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony. Prejavila celkom jednoznačne vôľu osamostatniť sa, „byť na slobode“, čím súčasne
vlastnými vyjadrovacími prostriedkami dala najavo svoju vedomosť o existencii jej základných práv
slobôd. Znalkyňa tiež vyslovila názor, že je na zodpovednosti E. K. ako bude v ďalšom živote konať,

postupovať a zvažovať svoje rozhodnutia a tu súd podotkol, že uvedené konštatovanie znalkyne sa už
týka inej roviny hodnotenia schopností E. K. posudzovať mieru rizika pri nakladaní so svojim majetkom
než zo psychiatrického hľadiska. Bolo preukázané, že je vlastníčkou nepatrnej masy majetku vo forme
peňažných úspor. Podľa vyjadrenia opatrovníka nezávisle na spôsobe rozhodnutia súdu E. K. má
zachované právo využívať ubytovanie a služby domova sociálnych služieb s čím je spojená i povinnosť

pravidelných platieb a pri zaangažovaní do tejto činnosti je podľa znalkyne schopná zorientovať sa.
Z vyjadrenia znalkyne tiež vyplýva, že dodržiavanie potrebnej životosprávy a pravidelné dodržiavanie
liečebných opatrení má význam pri stabilizácii zdravotného stavu menovanej. Bez ohľadu na to, či E.
K. poskytne ubytovanie jej terajší priateľ, právo bývania jej zostáva zachované v terajšom prostredí,
rovnako jej zostáva zachované právo na poskytovanie pravidelných výplat invalidného a vdovského

dôchodku a aj pokiaľ ide o nadobudnuté úspory v rámci sociálnych zručností, ktoré nadobudla, tieto
by mala pri právoplatnom navrátení spôsobilosti na právne úkony využívať s primeranou obvyklou
opatrnosťou hospodára sledujúc i prípadné vplyvy iných osôb, ktoré by boli v rozpore s jej záujmami. V
tejto súvislosti súd zdôraznil, že eliminovanie istej miery rizika ovplyvniteľnosti E. K.o i len obmedzením
jej spôsobilosti na právne úkony by bolo hrubým, neadekvátnym zásahom do jej práva na slobodu

rozhodovania sa.
Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania preto vyhovel návrhu opatrovníka a E. K. a rozhodol
o navrátení jej spôsobilosti na právne úkony zrušením rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 13Nc/821/98-18 zo dňa 17.02.1999. Súčasne rozhodol v súlade s ust. § 52 C. m. p., že žiaden zúčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a v súlade s ust. § 251 ods. 1 C. m. p. o tom, že štátu
sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu v časti, ktorou súd zrušil rozsudok a navrátil spôsobilosť na právne
úkony, podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši a to odkazom na znenie
§ 365 ods. 1 písm. f/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ v spojení
s § 2 ods. 1 C. m. p. Podľa názoru prokurátora na závery písomného znaleckého posudku ako aj obsah
výpovede súdnej znalkyne na súdnom pojednávaní súd nedostatočne prihliadol.

Napriek konštatácii súdom ustanovenej znalkyne, že E. K. trpí na trvalú duševnú poruchu - organickú
poruchu osobnosti a správania, kombinovanú s ľahkou mentálnou retardáciou, teda zdravotnými
obmedzeniami nepochybne majúcimi vplyv na rozsah jej spôsobilosti na právne úkony v zmysle §
10 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na závery písomného znaleckého posudku a obsah výpovede
súdom ustanovenej znalkyne podľa názoru prokurátora nedostatočne pri meritórnom rozhodovaní
prihliadal. V tejto súvislosti dal do osobitnej pozornosti, že rovnaké zdravotné obmedzenia E. K.

boli pre súd postačujúce na to, aby ju súd rozsudkom zo dňa 17.02.1999 č. k. 13Nc/821/19-18
pozbavil spôsobilosti na právne úkony. K čiastočnej náprave zdravotného stavu pritom podľa znalkyne
prispelo chránené prostredie, v ktorom už dve desaťročia žije, v jeho rámci má nastavený režim,
pravidelne užíva lekárom naordinované lieky a dodržiava vhodnú životosprávu. Už zo samotného textu
návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, podávaného síce Domovom sociálnych služieb

a špecializovaným zariadením Liptovský Hrádok, avšak na popud E. K. pritom vyplýva, že táto mieni
chránené prostredie opustiť a vrátiť sa do domáceho prostredia, ktorým však nedisponuje. Vzhľadom na
vyššieuvádzanésatedadomnieva,žesúdprisvojomrozhodovanívovecisamejnedostatočneprihliadal
aj na túto skutočnosť. Z vyjadrení zamestnankyne opatrovníka ďalej vyplynulo, že táto mieni chránené
prostredie opustiť v súvislosti so známosťou, ktorú nadviazala s príslušníkom rómskeho etnika žijúceho

v Liptovskej Porúbke. Ide pritom o poberateľku invalidného dôchodku vo výške presahujúcej sumu
400 eur mesačne s tým, že súdom ustanovený opatrovník cestou svojej zamestnankyne verbalizoval
podozrenie z účelového konania priateľa E. K., keďže tento súhlasí s tým, aby sa k nemu nasťahovala
len pod podmienkou, že jej bude spôsobilosť navrátená v plnom rozsahu. Aj toto konštatovanie pritom
súd ponechal podľa jeho názoru bez náležitej pozornosti. Ďalej prokurátor považoval za nepochybné, že

rozhodovací proces vo veciach spôsobilosti na právne úkony je viazaný na odborné posúdenie, či a ak
áno, akou duševnou chorobou, či poruchou, fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí a s akými
jej prejavmi navonok. Z pohľadu zodpovedania odborných otázok súdom ustanovenou znalkyňou je vo
veci možné a potrebné dospieť k záveru, že E. K. trpí trvalou duševnou poruchou s prejavmi navonok
presahujúcimi rámec odborný a zasahujúcimi do rámca právneho. Situáciu vo veci ďalej komplikuje

zistenie, že zdravotný stav menovanej je síce od roku 2010 možné hodnotiť ako stabilizovaný, avšak
k jeho stabilizácii nepochybne v nemalej miere prispelo chránené prostredie, v ktorom táto už dve
desaťročia žije s tým, že toto sa podľa tvrdení prezentovaných v podanom návrhu chystá opustiť. Pre
preukázateľnú zvýšenú ovplyvniteľnosť inými osobami, idealizáciu budúcnosti a jej emočne skreslené
posudzovanie, je pritom podľa jeho názoru nevyhnutné zachovať v primeranej časti obmedzenia E.

K. v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnená uskutočňovať. Ak stabilita zdravotného stavu E. K.
zostane zachovaná aj po tom, čo chránené prostredie opustí, nič jej nebráni v tom, aby sa ďalším
návrhom domáhala vrátenia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Za aktuálneho skutkového
a dôkazného stavu považoval preto rozhodnutie súdu za predčasné. Nespochybňuje pritom aktuálnu
rozhodovaciu prax, ani dôvody, ktoré k nej viedli, avšak inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony

fyzickej osoby slúži ako na jej ochranu tak na ochranu tretích osôb, ktoré vo sfére právnych úkonov prídu
s takouto osobou do kontaktu. V tejto súvislosti sa teda domnieva, že ani ustálená judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva nemôže a nesmie byť uplatňovaná bezmyšlienkovite a plošne, ale vždy s
odkazom na osobitosti toho ktorého prípadu. Je nesporné, že zásahy do spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony, nech už sú akékoľvek, majú povahu zásahov vážnych, avšak ani toto konštatovanie

nemôže a nesmie byť na ujmu ochrany práv a právom chránených záujmov ako dotknutej fyzickej osoby,
tak tretích osôb, ktoré s ňou môžu prísť vo sfére právnych úkonov do kontaktu.
Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že sa ruší rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17.02.1999 č.k. 13Nc 821/98-18 a E. K. sa obmedzuje v
spôsobilosti na právne úkony tak, že je spôsobilá nakladať s peňažnou hotovosťou neprevyšujúcou

sumu 250 eur a vecami s hodnotou nepresahujúcou sumu 250 eur, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy,
dohody alebo preberať na seba záväzky, ktorých hodnota presahuje sumu 250 eur, nie je spôsobilá
uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktoré so zákona alebo na základe dohody
zmluvných strán vyžadujú písomnú formu. Za opatrovníka E. K. sa ustanovuje Domov sociálnych služieba špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, IČO: 00 647 764, Pod lipami 105/16, Liptovský Hrádok,
okres Liptovský Mikuláš.

3. Opatrovník E. K. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na to, že ako už na pojednávaní
uviedol, návrh podal na žiadosť E. K. ako súdom pôvodne ustanovený opatrovník, pričom s navrátením
spôsobilosti menovanej nie je úplne stotožnený a uvedomuje si riziká s tým súvisiace. Uviedol, že E.
K. udržuje dlhodobý kontakt s priateľom v Liptovskej Porúbke, ktorý pre upresnenie nie je príslušník
rómskeho etnika. Vyjadrila pocit potreby opustiť zariadenie sociálnych služieb a žiť s ním bez obmedzení

spôsobilosti na právne úkony. Súhlasil s vyjadrením súdnej znalkyne čo sa týka zdravotného stavu
a sklonov menovanej, ale vzhľadom na súčasný príjem menovanej vo výške 413,80 eur (invalidný
dôchodok 160,70 eur a vdovský dôchodok 253,10 eur) sa mu navrhnutá maximálna suma 250 eur na
disponovanie javí privysoká. Menovaná má veľký sklon k nakupovaniu a suma 163,80 eur (413,80 eur
- 250 eur), ktorá jej zostane ako chránená, je podľa jeho názoru príliš nízka na pokrytie základných
životných potrieb.

4. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý prebral vstup do označeného konania, vykonávajúci
a doposiaľ realizovaný prokurátorom Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši v replike (reakcii
na vyjadrenie opatrovníka) uviedol, že sa s ním v podstate stotožňuje. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k stabilizácii zdravotného stavu E. K. prispelo predovšetkým chránené prostredie, v ktorom

dlhodobo žila, v rámci ktorého však nemala možnosť získať skúsenosti s disponovaním finančných
prostriedkov vo väčšom rozsahu a finančné prostriedky jej boli prísne vyčleňované. E. K. sa však chystá
toto prostredie opustiť a žiť s priateľom, čo však vzhľadom k zníženému intelektovému potenciálu a
zvýšenej ovplyvniteľnosti vyvoláva dôvodné obavy o riadne zabezpečenie jej základných životných
potrieb a možný vznik ujmy v jej majetkovej sfére. Podľa záverov znalkyne nie je E. K. spôsobilá

vykonávať majetkovo právne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom, preberať pôžičky,
úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení a preto odporučila, aby mesačne disponovala
sumou maximálne vo výške 250 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto stotožnil so záverom
prokurátora okresnej prokuratúry prezentovanom v odvolaní považujúc rozsudok okresného súdu
za predčasný a nemajúci oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Navrhol preto rozsudok

okresného súdu zmeniť a obmedziť spôsobilosť na právne úkony menovanej v súlade so závermi
znaleckého posudku tak, že je oprávnená disponovať so sumou maximálne vo výške 250 eur mesačne.

5. Opatrovník E. K. v duplike t.j. k vyjadreniu k replike prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline uviedol,
že s jeho vyjadrením súhlasí. Upresnil však, že sa mu suma 250 eur mesačne na disponovanie javí ako

vysoká. Ako už uviedol, menovaná má veľký sklon k nakupovaniu. V prípade, že by sa aj naďalej E. K.
rozhodlazostaťumiestnenávichzariadení(prípadnevbudúcnostichcelabyťumiestnená)jejejaktuálna
mesačná úhrada v ich zariadení vo výške 304,50 eur mesačne, prípadne 314,55 eur mesačne (závisiac
od počtu kalendárnych dní v mesiaci) pri jej súčasnom príjme 413,80 eur a disponibilnej časti 250 eur
mesačne, nezostala by jej suma potrebná na pokrytie úhrady nákladov za poskytnuté sociálne služby.

6. Krajský súd ako súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/

C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario C. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

7. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že podaným návrhom došlým súdu dňa 04.02.2019 Domov
sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok ako opatrovník E. K. podal návrh na
vrátenie jej spôsobilosti na právne úkony. V návrhu uviedol, že menovaná bola z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu pozbavená spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Liptovský

Mikulášsp.zn.13Nc821/98zodňa17.02.1999anásledneumiestnenávjehozariadení,ktorézariadenie
vykonáva funkciu jej opatrovníka. Menovaná chce zrušiť poskytované sociálne služby a vrátiť sa do
domáceho prostredia, na základe čoho žiada o vrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.8. Predmetom tohto konania je tak vrátenie spôsobilosti na právne úkony E. K.. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu opatrovníka menovanej. Z odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyplýva, že v konaní bolo jednoznačne a bez pochybností znaleckým posudkom preukázané,

že u E. K. došlo ku zlepšeniu zdravotného stavu, znalkyňou u nej bola konštatovaná ľahká mentálna
retardácia, zdravotný stav je stabilizovaný od roku 2010, neboli u nej zaznamenané epileptické záchvaty,
ani nedošlo k prehlbovaniu prejavov organického poškodenia mozgu. V súvislosti s odporúčaním
znalkyne o disponovaní maximálne so sumou peňažných prostriedkov vo výške 250 eur súd zdôraznil,
že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že E. K. žila 20 rokov v chránených podmienkach a nemala možnosť

získať skúsenosti s disponovaním finančných prostriedkov, keďže tieto je boli prísne vyčleňované.

9. Prokurátor v odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu v odvolaní a domáhal sa toho, aby
odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil pretože je dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony u menovanej. Vytýkal súdu, že napriek konštatácii znalkyne, že E. K. trpí na trvalú duševnú
poruchu - organickú poruchu osobnosti a správania, kombinovanú s ľahkou mentálnou retardáciou - na

závery písomného znaleckého posudku a obsah výpovede súdom ustanovenej znalkyne nedostatočne
pri meritórnom rozhodovaní prihliadal. Poukázal na to, že E. K. mieni chránené prostredie opustiť,
vrátiť sa do domáceho prostredia, ktorým však nedisponuje, na ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní
vo veci samej nedostatočne prihliadol. Ďalej s ohľadom na známosť, ktorú menovaná nadviazala,
poukázal aj na vyjadrenie opatrovníka, ktorý na pojednávaní verbalizoval podozrenie účelového konania

jej priateľa, keďže tento súhlasí s tým, aby sa k nemu nasťahovala len pod podmienkou, že jej
bude spôsobnosť navrátená v plnom rozsahu. Aj toto konštatovanie súd ponechal podľa názoru
prokurátora bez náležitej pozornosti. Okrem toho podľa prokurátora k stabilizácii zdravotného stavu
menovanej v nemalej miere prispelo chránené prostredie, v ktorom táto už dve desaťročia žije a ktoré sa
chystá opustiť. Pre preukázateľnú zvýšenú ovplyvniteľnosť inými osobami, idealizáciu budúcnosti a jej

emočne skreslené posudzovanie, je pritom podľa jeho názoru nevyhnutné zachovať v primeranej časti
obmedzenia menovanej v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnený už uskutočňovať. Prokurátor preto
za aktuálneho skutkového a dôkazného stavu považoval rozhodnutie súdu za predčasné a navrhol u
menovanej obmedziť spôsobilosť na právne úkony.
10. Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení

alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

11. Podľa ust. § 231 C. m. p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení
spôsobilostifyzickejosobynaprávneúkony,b/zmeneobmedzeniaspôsobilostifyzickejosobynaprávne
úkony, c/ navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

12. Podľa ust. § 249 ods. 1 C. m. p., ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo
zruší.

13. Ak bol občan spôsobilosti k právnym úkonom zbavený nie je vylúčené, aby pozdejšie, ak dôjde
k zmene rozhodujúcich skutočností, mu bola spôsobilosť k právnym úkonom vrátená, poprípade aby
pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom bolo premenené len v obmedzenie spôsobilosti, poprípade
aby ďalej obmedzujúcim spôsobom bolo upravené už trvajúce obmedzenie v spôsobilosti k právnym
úkonom. Dôvodom k začatiu konania (či už na návrh alebo bez návrhu) sú totiž i skutočnosti, ktoré môžu

znamenať zmenu dôvodov, ktoré viedli k dosiaľ trvajúcemu pozbaveniu či obmedzeniu spôsobilosti. Na
rozdiel od podmienok zmeny rozhodnutia podľa § 163 ods. 1 (O. s. p.), u ktorých sa vyžaduje podstatná
zmena pomerov, postačuje tu i menej výrazná zmena dôvodov, ak môže napr. odôvodniť zmenu v
rozsahu obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom (R 3/1979, str. 40). Pretože i konanie o vrátenie
spôsobilosti k právnym úkonom je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom

na začatie konania (§ 153 ods. 2 O. s. p.), pokiaľ ide o rozsah vrátenia spôsobilosti k právnym úkonom
(R 3/1979, str. 43). Preto môže, ak sa rozhoduje o návrhu na vrátenie spôsobilosti k právnym úkonom
(poprípade na základe podnetu smerujúceho k tomu istému cieľu), zrušiť pôvodné rozhodnutie o zbavení
či obmedzení občana k právnym úkonom a rozhodnúť, či už to bolo v návrhu či podnete požadované, o
inom zodpovedajúcom obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom (R 2/1984, str. 13).

14. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd berie do úvahy základné práva
a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na
nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Rozhodnutím súdu o obmedzeníspôsobilosti na právne úkony sú tieto práva ohrozené, preto pri rozhodovaní o navrátenie spôsobilosti
na právne úkony súd musí skúmať nielen zmenu či odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony, ale aj to, či určené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neprimerane

nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej
poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani dôvodom
pre zotrvanie určeného obmedzenia v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe, ktorej
spôsobilosť je obmedzená. Potrebné je vždy skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a

rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorej
ide. Primárne sa sleduje záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb (nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28. novembra 2012).

15. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu, odvolaním prokurátora,
vyjadreniami opatrovníka ako i celého spisového materiálu mal za to, že odvolanie prokurátora je

dôvodné a teda, že závery súdu nemajú oporu v znaleckom dokazovaní a nevysporiadajúce sa s tým, či
s ohľadom na prejavy menovanej nie je nevyhnutné zachovať v primeranej časti obmedzenia menovanej
v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnená už uskutočňovať.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že znalec psychiater po odbornej stránke je ten kto pripravený

posúdiť zdravotný stav vyšetrovanej osoby a v tejto veci vykonať porovnanie so stavom v čase, keď bola
spôsobilosti pozbavená v celom rozsahu. Aj preto je znalecký posudok jedným z dôležitých dôkazov v
konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť
podľa zásad vyjadrených v § 191 C. s. p. V tomto smere okresný súd znalecké závery a výpoveď
znalkyne nevyhodnotil v súlade s ich obsahom. Inak povedané s konštatovaním znalca, že E. K. trpí

na trvalú, duševnú poruchu, jedná sa o organickú poruchu osobnosti a správania, nasadajúcu na
ľahkú duševnú zaostalosť. V porovnaní z r. 1999 kedy bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v
plnom rozsahu došlo k zlepšeniu zdravotného stavu (v dôsledku sociálnej zrelosti, zmierneniu prejavov,
intelektové schopnosti sú naďalej v pásme ľahkej mentálnej retardácie). Okrem toho sa vyjadrila v tom,
že ďalšie zlepšovanie zdravotného stavu už nie je pravdepodobné, naopak pri nedodržiavaní liečebných

opatrení môže dôjsť k epileptickým záchvatom a tým aj zhoršovaniu celkového somatopsychického
stavu. Podľa znalkyne zlepšenie zdravotného stavu odôvodňuje u nej menej obmedzujúce opatrenia v
zásahu do spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko E. K. bola v chránenom zariadení 20 rokov, v ktorom
dodržiavala životosprávu, užívala predpisovú medikamentóznu liečbu, peňažné prostriedky jej boli
vyčleňované, pričom toto prostredie mieni opustiť a žiť v domácom prostredí inej osoby, súd dostatočne

nezisťoval či je aj následne schopná postarať sa každodenne o seba, spravovať majetok, hospodáriť s
financiami a schopná robiť právne úkony. Nevysporiadal sa tak dostatočne s ďalšími závermi ohľadom
jej schopností keď aj z vyjadrenia opatrovníka na pojednávaní pred okresným súdom vyplýva, že je
schopná postarať sa o seba, i mimo chráneného prostredia, avšak s určitým dohľadom. Neprihliadol
dostatočne na to, že bola v chránenom zariadení značne dlhú dobu (20 rokov). Aj s prihliadnutím na

uvedené bez náležitého a zrejmého zdôvodnenia zostalo zaujatie súdu k záveru znalkyne, že E. K.
nie je spôsobilá vykonávať majetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom,
preberať pôžičky, úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení a jej doporučením, aby mesačne
disponovala sumou maximálne vo výške 250,- eur mesačne. Tiež k zotrvaniu vyjadrenia znalkyne a to
v rámci výsluchu na tom, že nepovažuje za vhodné, aby preberala pôžičky, úvery a iné záväzky, ku

ktorým sa vzťahuje písomná forma, je u nej zvýšenie sugestibilita, ovplyvniteľnosť mohlo by dôjsť k
zneužitiu. Napokon odvolací súd poukazuje aj na to, že pokiaľ sa súd v rozhodnutí opieral aj o vyjadrenie
opatrovníka, tento v odvolacom konaní sa už vyjadril, že s navrátením spôsobilosti menovanej nie
je úplne stotožnený a uvedomuje si riziká s tým súvisiace. Naviac dodal, že táto má veľké sklony k
nakupovaniu. Mal aj výhrady k výške sumy, s ktorou by menovaná mala mesačne disponovať.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorého závery nemajú oporu v zistenom
skutkovom stave a ktorý tiež nie je úplný, zrušil a vec vrátil mu vrátil na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní by okresný súd mal opätovne dôslednejšie vyhodnotiť závery písomného

znaleckého posudku a výsluchu znalkyne z hľadiska ich obsahu so zameraním sa na to, či došlo od
posledného rozhodnutia k zmene rozhodujúcich skutočností a prečo tieto sú dôvodom k pozbaveniu,
prípadne obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu. S uvedeným súvisí aj zistenie
do akého prostredia by mala menovaná ísť nakoľko doposiaľ žila 20 rokov v chránenom zariadení.Treba preto zistiť z vyjadrenia opatrovníka, čo je mu o novom prostredí známe, či sa v ňom menovaná
zdržiavala, odkedy, ako často, či by sa v tomto prostredí vedela o seba postarať alebo len pod dohľadom
inej osoby a teda konkrétne priateľa. V tejto súvislosti možno preto odporučiť súdu aj výsluch jej priateľa,

u ktorého by mala bývať, ako sa v jeho domácnosti správala, ako nakladala s finančnými prostriedkami
a okrem iného i na vysvetlenie toho aké dôvody ho vedú k podmieňovaniu bývania u neho za stavu, že
bude mať menovaná plnú spôsobilosť na právne úkony.

19. V závere rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na to, že návrh na vrátenie spôsobilosti na právne

úkony podával súdom ustanovený opatrovník menovanej odvolávajúc sa na to, že ním prejavuje vôľu E.
K. a to napriek tomu, že návrh mohol byť podaný aj ňou samotnou a to s poukazom na ust. § 233 vety
druhej C. m. p. Podľa tohto ust. totiž návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti
sa má konať. Zmyslom tejto úpravy je totiž to, aby sa mohla osoba spôsobilosti zbavená, domáhať
zmeny tohto rozhodnutia i proti vôli svojho ustanoveného opatrovníka. Za súčasného stavu z vyjadrenia
opatrovníka vyplýva, že nie je stotožnený s navrátením spôsobilosti menovanej uvedomujúc si riziká

s tým súvisiace a teda prezentuje inú vôľu ako menovaná. Za tohto stavu by mal okresný súd zvážiť
možnosť ustanovenia kolízneho opatrovníka menovanej.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).