Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206741
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O.
XXX XX Y. XXX, o zaplatenie 5.161,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 23.09.2019, č. k. 29Csp/86/2019-95 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu
14.11.2016 (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14.11.2016
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ust. § 1 a nasl. ZoSÚ, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6
400 eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby, poplatku za poskytnutie úveru, výšky, počtu a termínov

splatnosti anuitných splátok, konečnej splatnosti úveru, výšky RPMN, ako aj predpokladov pre výpočet
RPMN, priemernej hodnoty RPMN, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, výšky odplaty a ďalších
poplatkov spojených s úverom. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj dojednanie doplnkovej služby
poistenia schopnosti splácať úver, ktorá však nebola podmienkou poskytnutia úveru, čo vyplýva z bodu
3 štandardných európskych informácií (č.l. 74).

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že ZoSÚ vyžaduje

skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti.
Pre naplnenie podmienok uvedených v § 7 ZoSÚ nepostačuje len formálne zistenie základných
informácií o výške príjmov a výdavkoch spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak
by postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez ich náležitého preukázaniaa vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti. Veriteľ je pri posudzovaní úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na

základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, ktorá bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Cieľom

zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných a preukázaných spotrebiteľom, tak aj z informácií získaných z iných dostupných zdrojov.
Veriteľ je povinný tieto informácie zhromaždiť, vyhodnotiť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné

ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých
je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto informácie

riadne vyhodnotiť. Žalobca k posudzovaniu bonity uviedol, že vychádzal z údajov zo spoločného registra
bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií, z reportu zo sociálnej poisťovne a z
údajov poskytnutých samotným žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru alebo kreditných a debetných
operácií na bežnom účte klienta. Na podporu svojho tvrdenia predložil výpis údajov zo Spoločného
registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií a žiadosť o poskytnutie

spotrebného úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol v čase spísania žiadosti o poskytnutie spotrebného
úveru slobodný, bez vyživovacej povinnosti a pôsobil v profesii robotník bez uvedenia priemerného
mesačného príjmu. Z predloženej žiadosti o poskytnutí úveru nevyplývajú žiadne údaje o výške príjmov,
ako aj výdavkov žalovaného. Zároveň žalobca súdu nepredložil listiny preukazujúce zisťovanie výšky
príjmov, ako aj výdavkov žalovaného pred poskytnutím úveru. Účelom skúmania bonity klienta je zistenie

všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta splácať úver. Preto bez skúmania reálneho
príjmu klienta a celkového objemu výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je
alebo nie je schopný požadovaný úver splácať. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz
bánk a Sociálnej poisťovne nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto
verejných databáz. Žalobca pri overovaní bonity žalovaného pri poskytnutí predmetného úveru nemal k

dispozícii všetky relevantné údaje o výške ním reálne dosahovaného príjmu vrátane údaja o výške jeho
výdavkov a tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, na základe ktorej je
potrebné posúdiť konanie žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa
splácať úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, zároveň
od spotrebiteľa nemožno požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. S poukazom na

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nemožnosť žalobcu požadovať jednorazové splatenie úveru,
je treba vychádzať z toho, že žalovaný mal žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru
vo výške 6 400 eur, preto žalobu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky zamietol. Vzhľadom
na výšku poskytnutého úveru pri dohodnutej 96 mesačnej splatnosti, bol žalovaný povinný poskytnutú
istinu splácať mesačnými splátkami vo výške 66,67 eur (6 400/96 splátok). Žalovaný v prospech žalobcu

poukázal úhrady v celkovej výške 2 466,31 eur (č.l. 34), teda uhradil 36 splátok vo výške 66,67 eur
splatných 11/2016 - 10/2019 a čiastočne splatnú splátku 11/2019 vo výške 66,19 eur. Keďže žalobca
má nárok len na nesplatenú istinu úveru, ktorej splatnosť nenastala, súd žalobu o jej zaplatenie ako
predčasne podanú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že úver bol žalovanému poskytnutý na základe predschváleného limitu a to na
základe historických údajov o finančnej situácii žalovaného získaných z interných zdrojov žalobcu o
platobných operáciách. Poskytovanie úverov na základe predschváleného limitu bolo bežnou praxou,

navyšežalobcaposúdilbonitužalovanéhoajnazákladekreditnýchadebetnýchobratovnabežnomúčte
žalovaného. Žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra a výsledkom bol výstup z úverového
registra vo forme listiny označenej ako D. Y. - U.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dôkazu k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z listiny vyplýva, že žalobcariadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v §
11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Banka má za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods.
1 splnila. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver banka posúdila jeho príjmy a výdavky

na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a údajov reportu zo Spoločného registra
bankových informácií (SRBI). V zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať úver žalobca povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo dodržal. Z
dôkazov predložených súdu je zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená,

nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez akýchkoľvek
údajov o jeho príjmoch, výdavkoch, či rodinnom stave a bez nahliadnutia do príslušnej databázy.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 14.11.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXXX-Pôžička, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
formou 96 anuitných mesačných splátok vo výške 96,63 eur do 21.10.2024. Súd prvej inštancie
správne ustálil, že na predmetnú zmluvu dopadá právna úprava v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

9. Súdprvejinštanciemalzapreukázané,žežalovanýbolvomeškanísosplátkamiúveru,apretovyzval
žalobcu dňa 18.04.2019, aby súdu predložil v lehote 10 dní listiny preukazujúce doručenie opakovaného
upozornenia a výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanému (č.l. 58). Súd prvej inštancie nemal

za preukázané, aby výzva na úhradu bola žalovanému doručená, aby sa dostala do dispozičnej sféry
žalovaného. Odvolateľ nijako nepreukázal, že opakované upozornenie zo dňa 21.11.2018 (č.l. 61)
a výzvu zo dňa 25.02.2019 (č.l. 64) doručil do sféry žalovaného. V tomto smere žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a preto súd nemal za preukázané splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru.
Keďže konečná splatnosť úveru bola v úverovej zmluve dohodnutá až ku dňu 21.10.2024 a k platnému

zosplatneniu nedošlo, správne uzavrel súd prvej inštancie, že žaloba o zaplatenie dlhu z úveru je podaná
predčasne.

10. K odvolacím námietkam žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, odvolací súd uvádza.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

12. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.13. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

14. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne

znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej.

15. Ustanovenie § 7 odsek 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

16. Zo samotnej zmluvy o úvere ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pred vstupom
do zmluvného vzťahu preveroval bonitu žalovaného, v zmluve nie je uvedený čistý mesačný príjem
žalovaného.Vodvolacomkonanížalobcapoukazovalnaskutočnosť,žebonitupreverovalpodľažiadosti
o spotrebný úver a na základe údajov reportu zo SRBI.

17. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v
súladespožiadavkouodbornejspôsobilostiveriteľavykladátak,žebonitadlžníkamusíbyťskúmanácez
zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného
z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej
veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal

odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek
tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a či mu teda
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si
povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom
stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. V konaní bolo preukázané a strany sporu ani nerozporovali, že žalovaný v prospech žalobcu
poukázal úhrady v celkovej výške 2 466,31 eur (č.l. 34). S poukazom na skutočnosť, že žalobcom
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca má nárok len na nesplatenú istinu úveru,
ku ktorej splatnosti nedošlo (súd nemal za preukázané platné zosplatnenie úveru), správne postupoval

súd prvej inštancie, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.19. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil. (§ 387 ods. 1 CSP).

20.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z

čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).