Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010268
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola

Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému F. F. a spol., pre zločin ublíženia na
zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o
odvolaniach obžalovaných F. F. a M. S. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/50/2016
zo dňa 07.03.2017 v spojení aj s opravným uznesením uvedeného súdu zo dňa 23.03.2017, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27.07.2017 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I./
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k osobe
obžalovaného F. F., nar. XX.XX.XXXX v N., vo výroku o treste

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému F. F., nar. XX.XX.XXXX v N.

u k l a d á

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr.
zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e sa výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému F. F. v trestnom rozkaze
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/11/2017 zo dňa 03.02.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vo zvyšnej časti ostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

II./

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného M. S., nar. XX.XX.XXXX . z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

F. Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/50/2016 zo dňa 07.03.2017 (č. l. 301-307) v spojení aj s
opravným uznesením tohto okresného súdu zo dňa 23.03.2017 (č. l. 317-319) boli obžalovaní M. F., nar.
XX.XX.XXXX v N. a M. S., nar. XX.XX.XXXX v N. uznaní za vinných zo spáchania zločinu ublíženia nazdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

dňa 17.02.2016 v čase asi o 22.00 hod. na mieste verejnosti prístupnom v parku za budovou Bytového
družstva A. v N. na N. ulici č. 1 obvinený M. S. a obvinený F. F., obidvaja pod vplyvom alkoholu spoločne
fyzicky napadli poškodeného O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., S. XXX/XX a to tým spôsobom,
že po tom, ako popíjali v parku, M. S. chytil poškodeného za krk, vlasy so slovami „deň D zúčtovania

nastal“ a hodil ho o zem, kde ho viackrát udrel rukami zovretými v päsť do tváre, potom ho viackrát
kopal pravou nohou, k čomu sa pridal aj obvinený F. F., ktorý poškodeného opakovane kopal pravou
nohou do oblasti tváre, brucha a rebier, svojím konaním opakovanými údermi pästí a kopmi o stredne
vysokej energii a intenzite násilia vedeného bezprostredne na hlavu, kde v dutine lebečnej je umiestnený
takmer celý centrálny nervový systém aj podstatná časť zmyslového ústrojenstva, dôležité mozgové
centrá riadiace životné funkcie s veľkou možnosťou spôsobenia poškodenia vnútrolebečných orgánov,

centrálnych zmyslových orgánov, ktoré môžu spôsobiť vážne trvalé následky, alebo smrť poškodenému
O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., S. č. XX spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových kostí s
posunom úlomkov, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov kosti, zlomeninu prednej steny
prínosovej dutiny hornej čeľuste s hematómom v dutine čeľuste, pomliaždenie tvárovej časti lebky s
hematómom okolo pravého oka, tržnú ranu nad ľavým okom v dĺžke 20 mm, pomliaždenie prednej steny

hrudnej bez zistených znakov poškodenia vnútorných orgánov dutiny hrudnej, pomliaždenie prednej
steny brušnej bez zistených znakov poškodenia vnútorných orgánov dutiny brušnej, ktoré si vyžiadali
lekárske ošetrenie poškodeného s dobou liečenia 20 - 25 kalendárnych dní, a spôsobili poškodenej
spoločnosti S. zdravotná poisťovňa, a.s. krajská pobočky N., F. dolina č. XX, N. škodu vo výške 286,05-
Eur vynaložením liečebných nákladov zranení poškodeného O. N.,

Za to boli odsúdení:

1/ obžalovaný F. F. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, §

41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a

2/obžalovaný M. S. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, §
41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky s tým, že podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa zaviazal oboch obžalovaných, aby spoločne a nerozdielne
nahradili poškodenej spoločnosti S., a.s., F. dolina XX, N. škodu vo výške 286,05,- €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd odkázal poškodeného O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
Bratislava so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní s tým, že odvolanie obžalovaného F. F.
smerovalo tak proti výroku o právnej kvalifikácii skutku a tým aj proti výroku o treste, pričom odvolanie

obžalovaného M. S. do výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný F. F. prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to,
že nemal žiaden úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Uviedol, že pri trestnom čine
ublíženia na zdraví podľa § 155 aj § 156 Tr. zák. je veľmi dôležité dokazovanie úmyslu páchateľa, že

aký následok svojím konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol uzrozumený. Pri dokazovaní
skutočného úmyslu je potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného činu, z okolností, za ktorých
k útoku došlo, akým motívombol páchateľ vedený, čo útokupredchádzalo, a bol samotný útok vykonaný,
aká bola jeho intenzita a či bol použitý nástroj. Odvolateľ ďalej uvádza, že ak bol spôsobený úmyselným
konaním útočníka následok v podobe ublíženia na zdraví, ktoré nie je ťažkou ujmou na zdraví podľa

§ 123 ods. 3 Tr. zák., potom pre rozlíšenie, či prichádza do úvahy právna kvalifikácia takéhoto skutku
ako dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. alebo pokusu trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. je rozhodujúce, či úmysel smeroval k spôsobeniu
závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Na posúdenie, či ujma na zdraví a v rámci nej,či porucha zdravia dosiahla intenzitu ublíženia na zdraví alebo ťažkej ujmy sa v konaní vypracováva
znalecký posudok, pričom právny záver o tom, že akú poruchu má ujma na zdraví možno vysloviť iba na
podklade znaleckého posudku, pričom pre právny záver je rozhodujúci objektívny charakter poškodenia

zdravia podľa posudku. V danom prípade zo znaleckého posudku O.. W. S. vyplýva, že zranenie
poškodeného O. N. možno považovať za poranenie ľahkého typu, jednoduché a nekomplikované.
Vzhľadom na uvedené obhajoba má za to, že skutok by sa mal právne posúdiť ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 Tr. zák. Záverom poukázal na vyhlásenie o vine spoluobžalovaným M. S., ktorý
týmto svojím vyhlásením prejudikoval právnu kvalifikáciu aj vo vzťahu k nemu a to ešte pred vykonaním

dokazovania, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Je toho názoru, že spoluobžalovaný n
nechápal rozsah vyhlásenia o vine, ktoré urobil, lebo nebol schopný sa sám obhajovať. V nadväznosti
na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že zmení
právnu kvalifikáciu skutku na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a uloží mu primeraný
nepodmienečný trest. Záverom ešte dal na zváženie vypustenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zák. - že už bol za trestný čin odsúdený- keďže má za to, priznanie tejto priťažujúcej okolnosti je

duplicitným potrestaním, nakoľko už zo zákona vyplýva povinnosť súdu uložiť mu nepodmienečný trest.
Takisto má za to, že súd mu mal uznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., nakoľko k
spáchaniu trestnej činnosti sa doznal a svoje konanie oľutoval

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný F. F. aj so svojím obhajcom zotrvávali na dôvodoch

podaného odvolania, s tým, aby krajský súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku podľa ustanovenie § 156
Tr.zák.avosvojomrozsudkupriukladanítrestuzohľadnilajtrestuloženýobžalovanémuR.F.vtrestnom
rozkaze Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/11/2017 zo dňa 03. 02. 2017, ktorý trest v čase
vyhlásenia I. stupňového rozsudku nebol súdu známy, a odvolací súd mu uložil súhrnný trest odňatia
slobody.

Obžalovaný M. S. svoje odvolanie síce písomne neodôvodnil, ale na odvolacom krajskom súde sa
domáhal o uloženie miernejšieho trestu.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považovala

skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa za správne u oboch obžalovaných, pri
obžalovanom R. F. však so zreteľom aj na odsúdenie trestným rozkazom iného súdu navrhla uložiť
obžalovanému R. F. súhrnný trest a u obžalovaného J. S. navrhla podané odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd na verejnom zasadnutí podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania,ktoréimpredchádzaloazistil,žepodanéodvolanieobžalovanéhoF.F.jelenčiastočnedôvodné
a to iba vo vzťahu k výroku o treste a nie vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, pričom odvolanie
obžalovaného M. S. vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudku len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie
súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy ku skutku v podstate správne
vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z kontextu vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplývajú tieto skutočnosti:

Obžalovaný F. F. na hlavnom pojednávaní sa ku skutku v podstate doznal, ale uviedol, že nemal dôvod
úmyselne ublížiť poškodenému M. N., chcel iba pomôcť spoluobžalovanému J. S., ktorý sa s ním bil. V
inkriminovanom čase bol pod vplyvom alkoholu a ľutuje, že poškodeného kopol aj do hlavy. Päsťami ho

on neudieral, udieral ho len spoluobžalovaný. Poškodeného kopol vtedy, keď ten padol na zem. Dodal,
že mal obuté tenisky.

Obžalovaný M. S. na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o svojej vine, preto so zreteľom na jeho
vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (kedy vyhlásil, že sa cíti byť vinný a je

si vedomý toho, čo spáchal a je pripravený niesť následky), odvolací senát krajského súdu sa zameral
len na výrok o treste s tým, že ohľadne výroku o vine súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného
o vine, ktoré je nenapadnuteľné odvolaním a neodvolateľné (§ 257 ods. 5 Tr. por.), to znamená že
týmto vyhlásením aj právna kvalifikáciu skutku tak, ako to bolo uvedené v obžalobe, bola potvrdená.
Zo spisového materiálu (č. l. 273 a nasl.) je zrejmé, že obžalovaný M. S. bol na hlavnom pojednávaní

dňa 22. 11. 2016 riadne súdom poučovaný (č. l. 276-277), urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom
prvého stupňa aj prijaté. Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal u jeho osoby len oddeliteľný
výrok o treste.

Svedok, poškodený O. N., na hlavnom pojednávaní (č. l. 277 - 279) uviedol, že po tom, ako sa strhla

bitka, najprv ho chytil pod krk obžalovaný J. S., ktorý ho zhodil na zem, potom ho už obaja obžalovaní
udierali a dávali mu kopance obaja a konkrétne si pamätal, že obžalovaný J. F. ho kopol do ľavej strany
nosa a oka. On sa bránil len tak, že si dával ruky na tvár. Keď skončil konflikt, obžalovaní odišli, on ostal
ležať na zemi a následne zistil, že mal opuchnuté oko, poškodenú sietnicu, zlomený nos a sanitka ho
odviezla do nemocnice. Pokiaľ prípravnom konaní uviedol, že ho F. F. kopol 2-3 krát do oblasti oka, ku

svojej vtedajšej výpovedi uviedol, že aj vtedy hovoril pravdu a pamätal si presnejšie.

Svedok S. N., brat poškodeného na hlavnom pojednávaní potvrdil predmetný incident a skutok popísal
v podstate rovnako ako aj v prípravnom konaní. S., že to bol obžalovaný S., ktorý chytil brata za vlasy
a strhol ho na zem. Obžalovaný F. ho začal kopať až po tom, ako S. prestal. Poškodený dostal dva

kopance od F., z toho jeden rovno do hlavy. Údery od F. nevidel a keď tohto sa snažil od brata aj odsúvať,
tento ešte kopol poškodeného trikrát. On následne ihneď utiekol a išiel volať políciu.

Podľa znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia O.. W. S., tak ako tento vo
svojom znaleckom posudku pod č. 913765/13-16 (č. l. 169-196) konštatuje, poškodený O. N.

utrpel zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom
úlomkov kosti, zlomeninu prednej steny prínosovej dutiny hornej čeľuste s hematómom v dutine čeľuste,
pomliaždenie tvárovej časti lebky s hematómom okolo pravého oka, tržnú ranu nad ľavým okom v dĺžke
20 mm, pomliaždenie prednej steny hrudnej bez zistených znakov poškodenia vnútorných orgánov
dutiny hrudnej, pomliaždenie prednej steny brušnej bez zistených znakov poškodenia vnútorných

orgánov dutiny brušnej, ktoré z hľadiska traumatológa je možní považovať za poranenia ľahkého
typu, poranenia boli jednoduché, nekomplikované, diagnostike rozsahu a charakteru poranenia bolo
vystačené zo štandardnými vyšetrovacími metódami (CT vyšetrenie). Poškodený následkom zranení
bol obmedzovaný v priebehu cca. 8-10 kalendárnych dní v obvyklom spôsobe života, pretrvávali u
neho bolesti hlavy ale problémy videnia po ataku neboli zadokumentované. Po súdnoznaleckej je

možné uvedené poranenie poškodeného považovať za poranenie ľahkého charakteru, napriek tomu
je nutné pripomenúť skutočnosť, že v dutine lebečnej je umiestnený takmer celý centrálny nervový
systém aj podstatná časť zmyslového ústrojenstva v pomerne malom priestore, ktorý je stabilný a
tento sa nemôže za štandardných podmienok zväčšovať. Z toho vyplýva, že zväčšenie mäkkýchčastí vnútro lebečných orgánov, cca nad 4 - 5 kubických ml, už spôsobuje poruchy životných funkcií.
Aktuálne hladiny alkoholu v krvi zistené u O. N., M. S. a F. F., nedávajú záruku takej skutočnosti,
že nedošlo ku kombinácií nepriaznivých faktorov pri fyzickom útoku na poškodenú osobu, nakoľko jej

obranné reflexy sú podstatne spomalené, nevie sa adekvátne brániť, teda vystavovať adekvátne horné
končatina do obrannej polohy a útočník, s takýmito hodnotami alkoholu v krvi, jedná pudovo, nemôže
zaručiť, či kope do tzv. nemých zón povrchových častí tela poškodeného. V zrovnateľných prípadoch
je veľká možnosť spôsobenia poškodenia vnútro lebečných orgánov, centrálnych zmyslových, ktoré
môžu spôsobiť vážne trvalé následky alebo smrť poškodenej osoby. Zranenia poškodeného s mierom

stupňa najväčšej pravdepodobnosti nezanechá trvalé následky na jeho zdravotnom stave, ale v určitom
percente zlomenina spodiny očnice môže v budúcnosti spôsobovať problémy s videním na obe oči.
Primeraná doba liečenia, vo veku poškodeného je 20 - 25 kalendárnych dní a je možné priznať pracovnú
neschopnosť do 20 kalendárnych dní.

Podľa znaleckého posudku z odboru psychiatrie, vypracovaného súdnou znalkyňou MUDr. G. Z.

ohľadne obžalovaného F. F.,
u tohto psychiatrickým vyšetrením sa nepotvrdila závislosť od alkoholu ani od iných omamných či
psychotropných látok. Tento zneužíva alkohol sporadicky, abusus alkoholu je typu excesívneho pitia,
pričom v čase spáchania skutku sa nachádzal v stave simplexnej ebriety ľahkého stupňa. Vyšetrením
sa u neho diagnostikovalo škodlivé užívanie metamfetamínu a pri znaleckom vyšetrení deklaroval,

že doteraz psychiatricky, protitoxikomanicky ani protialkoholicky liečený nebol. Vzhľadom k tomu, že
nebola diagnostikovaná somatopsychická závislosť od alkoholu a metamfetamínu, znalkyňa nenavrhla
u neho žiadne ochranné opatrenie. Vo vzťahu k osobe obžalovaného M. S. znalkyňa po vyšetrení
zdravotného stavu obvineného M. S. uviedla, že u obvineného sa diagnostikovalo škodlivé užívanie
alkoholu a metamfetamínu. V čase spáchania skutku, sa nachádzal v čase jednoduchej ebriety

ľahkého stupňa. Doteraz ani on neabsolvoval protitoxikomanické, protialkoholické ani psychiatrické
vyšetrenia. Podľa záverov tohto znaleckého posudku ochranné medicínske opatrenie toho času, nie je
u neho indikované, nakoľko znaleckým, psychiatrickým vyšetrením nebola ani u neho diagnostikovaná
komplexná psychosomatická závislosť od alkoholu a metamfetamínu.

V nadväznosti aj na závery znaleckého posudku KEU- PZ Bratislava číslo PPZ- KEU-BA-
EXP-2016/2528 (kde bola skúmaná trasologická stopa, označená číslom 2), ako aj ďalší posudok, kde
boli skúmané aj biologické stopy, ako aj ostatné listinné dôkazy (ohľadne zistenia hladiny alkoholu v krvi
oboch obžalovaných ako aj poškodeného) krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa po zákonom
vykonanom dokazovaní správne ustálil tak samotný skutok, ako aj jeho právne posúdenie.

Zo spáchania skutku sú obaja obžalovaní usvedčovaní výpoveďou poškodeného, ktorý v zásadných
skutočnostiach popisuje útok poškodených na jeho osobu rovnako, popisuje, že do hlavy ho kopol
obžalovaný R. F. a kde bol na zemi po tom, ako ho obžalovaný J. S. za vlasy strhol na zem, tak dostal
kopance a údery. Poškodený síce si nepamätal, kto ho koľko krát kopol ale pamätá si, že obžalovaný

F. ho jeden krát určite kopol do hlavy. Toto potvrdil aj svedok S. N., ktorý tiež uviedol, že poškodeného
obžalovaný S. strhol za vlasy na zem a tam ho kopal a udieral päsťami a obžalovaný F. ho kopol po
tom, ako obžalovaný S. prestal.

Pokustrestnéhočinupodľa§14ods.1Tr.zák.jetakékonanie,ktorébezprostrednesmerujekdokonaniu

trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu. Podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia pokus trestného činu je trestný podľa
trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Podľa § 20 Tr. zák. ide o spolupáchateľstvo ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.Podľa odvolacieho krajského súdu okresný súd v predmetnej trestnej veci vykonal všetky dostupné
dôkazy potrebné a dôležité pre náležité zistenie skutkového stavu veci, pričom v záujme odstránenia
vzájomných rozporov vo výpovediach vykonal aj veľmi podrobnú analýzu medzi výpoveďami

obžalovaných ale aj svedkov tak z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní. V tejto časti
krajskýsúduzatvára,žeokresnýsúdvsvojomrozhodnutívpodstatenáležitýmspôsobomvzmysle§168
ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodnenia je teda zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných, prečo nevyhovel odvolaniu

prokurátora a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd v názorovej a právnej zhode aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu konštatuje, že bez
pochýbbolopreukázané,žeobžalovaníF.F.aM.S.spoločnýmsadopustilikonania,ktorébezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú

ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu a spoločným konaním sa dopustili fyzicky
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, preto ich konanie bolo správne právne
posúdené ako zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20
k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu aj s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Treba taktiež uviesť, že u oboch obžalovaných išlo o úmyselné zavinenie podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

V zmysle § 34 Tr. zák., ktorý poníma zásady pri ukladaní trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd konštatuje, že v osobe obžalovaného F. F. v súčasnosti ide o 32 ročného, nevyučeného,
slobodného muža, u ktorého po skutku pri dychovej skúške namerali 0,61 mg/l alkoholu, čo je 1,21
promilealkoholuvkrvi.Inkriminovanéhoskutkusadopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/64/2015 zo dňa 04. 05. 2015 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace
so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka 2 mesiace, t.j. do 14.10.2016. Skutku sa teda dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a taktiež predtým ako bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/11/2017 zo dňa 03.02.2017 pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom

podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vzťahu k obž. M. S. treba konštatovať, že u neho ide v súčasnosti o 33-ročného, slobodného muža,
ktorý základnú školu neukončil a taktiež sa nevyučil, súdne trestaný doposiaľ nebol. V čase spáchania

skutku mal 1,2 promile alkoholu v krvi. Prostriedky na živobytie si v poslednom období podľa vlastných
slov zaobstaral zberom železa, medi alebo papiera. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

So zreteľom na odsúdenie hore citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III pod sp.
zn. 46T/11/2017 zo dňa 03.02.2017 u obžalovaného R. F. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného

trestu podľa § 41 ods. 2 aj § 42 ods. 1 Tr. zák. a pri danej zákonnej trestnej sadzbe krajský súd
uložil obžalovanému pri konštatovaní dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr.
zák. (spáchal viac trestných činov, bol už za trestný čin odsúdený), aj s použitím § 38 ods. 7 Tr. zák.
za zákonný považoval uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, t. j. v rovnakej
výmere ako mu bol uložený aj súdom prvého stupňa, nakoľko z dôvodu absencie odvolania zo strany

prokurátora, prísnejší trest by bol v rozpore so zákonom. Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný
R. F. krajským súdom zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko pred spáchaním inkriminovanej trestnej činnosti ešte nebol vo výkone trestu pre
úmyselný trestný čin. Keďže mu bol uložený súhrnný trest, zo zákona prichádzalo do úvahy zrušenievýroku o treste a spôsobu jeho výkonu vo vzťahu k hore citovanému Trestnému rozkazu podľa § 42
ods. 2 Tr. zák..

Krajský súd u obžalovaného J. S., ktorý na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine a tým aj o tom,
že súhlasí s právnym posúdením skutku tak, ako to bolo žalované, uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky, považuje za správny a zákonný, uložený v súlade s Trestným zákonom, pričom okresný
súd správne konštatoval u neho dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. (súdne
trestaný doposiaľ a priznal sa ku skutku) . Taktiež, jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody sa správne opiera o ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Na podklade vyššie uvedených úvah krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.