Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010198
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816010198.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému M. B., nar. XX.X.XXXX v E., bytom
K. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin podvodu
podľa § 221 ods.1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo
dňa 15. júla 2019, sp.zn. 3T/47/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného M. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Z. K. a prokurátora
_______________________________________________________________________________________________
Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 15. júla 2019, sp.zn. 3T/47/2016 bol obžalovaný M. B. uznaný vinným
pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 5.11.2015 v G.,

okres Prievidza, na Ulici R. v byte č. XX/XX, uzatvoril s poškodenou M. E., nar. XX.X.XXXX, dohodu,
podľa ktorej jej mal z Nemecka doviezť osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift, čierna metalíza, rok
výroby 2009, uvedené vozidlo sa zaviazal doviezť v lehote jedného týždňa, čo však nemal v úmysle
vykonať už v čase uzatvárania tejto dohody, ale za dovoz vozidla prevzal zálohu vo výške 400,- eur,
následne dovoz vozidla pod rôznymi zámienkami odďaľoval, a toto nakoniec M. E. nedoviezol a peniaze
jej nevrátil, čím uviedol poškodenú M. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., R. č. XX/XX, do omylu a

spôsobil jej tak škodu vo výške 400,- eur.

Za to bol odsúdený podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h) Trestného
zákona,§38odsek4Trestnéhozákona,§42odsek1Trestnéhozákona,§41odsek1Trestnéhozákona
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa §
48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/37/2015 zo dňa 24.2.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/10/2018 zo dňa 20.5.2019, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej
M. E., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom G., R. XX/XX, škodu vo výške 400 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie
obžalovaný a to proti výroku o vine ako aj treste. V odvolaní uviedol, že rozsudok považuje za
neodôvodnený a nepreskúmateľný. Okresný súd vychádzal z výpovede B. E., no neuviedol konkrétne
skutočnosti zistené jeho výsluchom a ktoré považoval za podstatné pre rozhodnutie. Odôvodnenie v
zmysle, že skutočnosti zistené výsluchom poškodenej potvrdil a zhodne vypovedal i svedok E., považuje

za nedostatočné. Ďalej poukázal na to, že pri ukladaní trestu súd neprihliadol na to, že do spáchania
skutku viedol riadny život, preto mu mal priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. a vtakom prípade by sa nezvyšovala dolná hranica trestnej sadzby. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Obžalovaný doplnil
odvolanie i prostredníctvom obhajcu, kde poukázal na to, že okrem iného prečin podvodu vyžaduje, aby

páchateľ konal v úmysle „spôsobiť škodu“ už v čase uzatvorenia dohody. Tento môj úmysel je uvedený
aj v skutkovej vete. Uvedené však nie je pravdou, okresný súd tento jeho úmysel nijako nepreukázal,
súčasťou spisu nie je žiadny dôkaz, ktorý by takýto úmysel preukazoval a v odôvodnení rozsudku sa
s týmto súd nevysporiadal. Vôbec nekonal od počiatku tak, aby poškodenej spôsobil škodu, mal v
úmysle uzatvorenú dohodu dodržať. Poskytnuté peniaze dal sprostredkovateľovi, ktorý mal zabezpečiť

dovoz auta na Slovensko, ktorý však auto nedoviezol. On sa po krátkom čase dostal do finančnej
tiesne a nebol schopný vrátiť poskytnutú sumu naspäť poškodenej. Ide o relatívne nízku sumu a za
normálnych okolností by jednoducho peniaze vrátil poškodenej a ľahko sa tak vyhol týmto problémom so
zákonom, no skutočne sa dostal do veľmi zlej finančnej situácie. Podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu
subjektívnej stránky podvodu a poškodená by ho mala žalovať prostredníctvom občianskeho súdu z
dôvodu bezdôvodného obohatenia. Tiež má za to, že ak bol stíhaný pre prečin podvodu so spôsobením

malej škody vo výške 400, Eur, tak zvýšenie jeho pôvodného 15 mesačného trestu o 13 mesiacov je
neprimerane vysoké. Vzhľadom na závažnosť tohto činu, nízkeho stupňa spoločenskej nebezpečnosti a
jeho následkov má za to, že toto by sa malo zohľadniť a že by sa mal uplatniť materiálny korektív. Ďalej
má za to, že samosudca nemôže uložiť súhrnný trest, ak predchádzajúci trest uložil senát s poukazom
na ustanovenie § 349 ods. 2 Tr. por. Preto samosudkyňa mala postúpiť vec príslušnému súdu podľa

§ 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. a umožniť tak konať a uložiť trest senátu. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhol, aby napadnutý rozsudok krajský súd zrušil a vo veci sám rozhodol alebo uložil Okresnému súdu
Prievidza vo veci ďalej konať.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátorka uviedla, že považuje rozsudok

súdu prvého stupňa za správny a zákonný, odvolanie obžalovaného za nedôvodné a to i z pohľadu
doplnených dôvodov odvolania a preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a jeho doplnenia, navrhuje tomuto
vyhovieť a rozhodnúť tak ako bolo navrhnuté v dôvodoch odvolania.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania a súhlasím s návrhom svojho obhajcu. Dodal,
že ľutuje toho čo sa stalo, nemal úmysel poškodenú podviesť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že procesné námietky, že mal rozhodovať vo veci senát s poukazom
na ustanovenie § 349 ods. 2 Tr. por. nemožno akceptovať. Citované ustanovenie Trestného poriadku

sa týka prípadov, ak bol už prvý trest, voči ktorému prichádza do úvahy uložiť súhrnný trest, ukladaný
senátom v prvom stupni. Netýka sa prípadov, kedy bol predchádzajúci trest uložený v odvolacom konaní
voči rozhodnutiu samosudcu, keďže je zrejmé z iných ustanovení Trestného poriadku, že odvolací súd
vždy rozhoduje v senáte. Preto odvolacia námietka v tomto smere nie je dôvodná.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na
základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to,

že jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ
v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky
zločinu podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zákona. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodenej M.
E. a jej manžela B. E., ako i listinnými dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa. Pokiaľ obžalovaný
namietal, že je nedostatočné ak okresný súd v odôvodnení necitoval výpoveď svedka E. a necitoval

konkrétne skutočnosti zistené z jeho výpovede, s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Okresný
súd jasne uviedol, že svedok E. vypovedal zhodne ako poškodená a potvrdil ňou uvádzané skutočnosti
ohľadne skutku, preto ani odvolací súd nepovažuje za potrebné vzhľadom na zásadnosť takéhoto
konštatovania podrobnejšie citovať jeho výpoveď, pričom uvedené nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou obžalovaného, že by nebol preukázaný
úmysel obžalovaného konať podvodným spôsobom od počiatku. Úmysel obžalovaného vylákať od

poškodenej predmetnú sumu už od počiatku pod zámienkou obstarania a dovozu motorového vozidla
zo zahraničia, možno nepochybne vyvodiť aj z predloženej komunikácie prostredníctvom správ medzi
ním a poškodenou (v dňoch 09.11. až 01.12.2015), kde jej nepochybne uvádzal nepravdivé informácie
najskôr o tom, že je v zahraničí a motorové vozidlo na druhý deň vezie na územie Slovenskej republiky,
že vybavuje naň „papiere,“ čo sa však nestalo. Taktiež nevrátil poškodenej zálohu na kúpu a dovoz

auta, tak ako sľuboval následne aj v predmetnej komunikácii a neurobil tak doposiaľ. Pritom tvrdil
poškodenej, že peniaze poslal prostredníctvom známeho, no odmietol uviesť jeho meno (čo by bolo
nelogické ak by tak skutočne urobil), je teda zrejmé, že neuvádzal pravdu a snažil sa poškodenú aj
naďalej klamať. Napokon v rozpore s uvedenou komunikáciou je obrana obžalovaného uvádzaná v
odvolaní,žeposkytnutépeniazedalsprostredkovateľovi,ktorýmalzabezpečiťdovozautanaSlovensko,

ktorý však auto nedoviezol. Vzhľadom na uvedené, ako i ostatné vykonané dôkazy ani odvolací súd
nemal pochybnosti o naplnení tak subjektívnej, ako i objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a plne sa stotožnil s hodnotením dôkazov i právnych záverov okresného súdu, ktorý
postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin podvodu podľa §
221 ods.1 Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu

a pôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Nemožno súhlasiť ani s názorom obhajoby, že by išlo len
o priestupok. Odvolací súd najmä vzhľadom na okolnosti prípadu za akých bol čin spáchaný, spôsob
jeho vykonania a mieru zavinenia, ako aj trestnú minulosť obžalovaného uvádza, že jeho závažnosť je
vyššia ako nepatrná.

Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa §
34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný,
aktuálne vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp. zn.

3T/37/2015 zo dňa 24.2.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/10/2018
zo dňa 20.05.2019 a to vo výmere 15 mesiacov. Pred spáchaním prejednávaného skutku bol už 2x
odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 08.10.2014, sp.zn. 2T/32/2014 a trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2015, sp.zn. 4T/120/2014, pričom v oboch prípadoch
mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody s určením skúšobnej doby do 31.07.2017, resp. do

13.03.2018. Z uvedeného je zrejmé, že námietku obžalovaného, že do spáchania skutku viedol riadny
život,pretomumalabyťpriznanápoľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.j)Tr.zák.,nemožnoakceptovať,
už i z dôvodu, že bol tiež viackrát postihnutý za priestupky. Pritom prejednávaného skutku sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Naposledy bol obžalovaný odsúdený už citovaným
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/37/2015 zo dňa 24.02.2016 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/10/2018 zo dňa 20.05.2019, pre prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov
nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Keďže aktuálne prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený
rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/37/2015, správne okresný súd zistil, že sú

zákonné splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Obžalovanému v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. priťažovalo, že spáchal
viac trestných činov, poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Preto okresný súd správne ukladal súhrnný
trest v rámci trestnej sadby trestného činu najprísnejšie trestného a to ustanovenia § 221 ods.2 Tr.zák.,upravenej s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4 Tr.zák., teda od 28 mesiacov do 5 rokov. Po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený

súdom prvého stupňa slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov, na
výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení podľa § 42 ods.2 Tr. zák. výroku o treste
z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/37/2015 zo dňa 24.2.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/10/2018 zo dňa 20.5.2019, ako aj všetkých ďalších

rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili svoj podklad, je z pohľadu príslušných zákonných ustanovení

zákonným a primeraným a bude ním splnený účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zákona, pričom odvolací súd
nezistil dôvod na jeho zmenu.

Napokon i výrok o náhrade škody je správny a zákonný. Poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na
náhradu škody, táto bola preukázaná vykonaným dokazovaním, preto okresný súd v zmysle § 287 ods.1
Tr.por. rozhodol o povinnosti obžalovaného zaplatiť poškodenej M. E. škodu vo výške 400 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto

ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.