Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/270/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215731
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316215731.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: M. G., D.. XX. X. XXXX, N. Z.
X.. Č.. XXXXX/XX, N., zast. advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova ul. č. 23, Bratislava, proti
žalovanej: A.. U. G., D.. XX. X. XXXX, N. Č. X.. Č.. XXXX/XX, F., zast. AK Šimko Legal, s.r.o., Pečnianska
ul. č. 1198/3, Bratislava, IČO: 35915528, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24. mája 2018 č. k. 45C/220/2016-167, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa u r č u j e, že žalobca je v 1/2
podielovým spoluvlastníkom X - L. N. Č.. X S. S. XXX,XX O. na X. V. X. D. A. ( O. ) F. W. Z.. Č.. XXXX A.

na A. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S. XXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, G. N. A. Z. A. na Z.Ý. Č. V. Z.
R. F. W. S. S. Z. A. XXXXX/XXXXX, G. N. A. Z. A. na A. R. F. W. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S.O. XXX O. S.
S. Z. A. XXXXX/XXXXX, A. A. G. N. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S. XXX O. R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S.
S. Z.Y. A. X/X, A. A.. Č..XXXX/X S. S. XXX O. R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. XXX/XXXXX
V. A. A.. Č.. XXXXX/XX S. S. XXXX O. R.C. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. XXX/XXXXX.

Žalobcovisapriznávanároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.O

výšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
podielového spoluvlastníctva k X - L. N. Č..X S. S. XXX,XX O. na X. D. V. X. D. ( O. ) W. F. W. S.
V., Z.. Č.. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXXX/XXX, A. F. „. - R. A. V. D. S. S. XXX O., R.
na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, k bytu prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach zariadeniach a príslušenstve rodinného domu vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX, k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu

na pozemku zastavanom rodinným domom, A.. Č.. XXXXX/XXX, A. F. „., W. A. - R. A. V. D. S. S.O. XXX
O., S. S. Z. A. XXXXX/XXXXX, A. A. G. N. A.. Č.. XXXXX/XXX, A. F. „., W. A. - R. S. S. XXX O., R. na
U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. X/X, A. A. F. „., A.. Č.. XXXX/X, W. A. - R. A. V. D. S. S. XXX O., R.
na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, S. S.G. Z. A. XXX/XXXXX, A. A. F. „., A.. Č.. XXXXX/XX, W. A. - P. A. S.
S. XXXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, S. S. Z.Y. A. XXX/XXXXX. Žalovanej súd prvej inštancie
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu sú manželia. Rodinný dom
nachádzajúci sa v F. kúpil žalobca spoločne so žalovanou pred uzavretím manželstva, žalobca ako
podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 1/2 a žalovaná ako podielový spoluvlastník
so spoluvlastníckym podielom 1/2. Žalobca uvádzal, že asi tri mesiace po zakúpení nehnuteľnostížalovaná navrhla žalobcovi, aby jej daroval polovicu rodinného domu, čo odôvodnila tým, že budú mať
spoločnú rodinu, uzatvoria manželstvo a vzhľadom na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu,
chcela uchrániť spoločný majetok. Ďalším dôvodom bola tá okolnosť, že keby sa niečo stalo žalobcovi

(napr. úmrtie), musela by sa súdiť s dcérou žalobcu. Darovacou zmluvou z 22. 10. 2014 žalobca daroval
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej, čím sa táto stala ich výlučnou
vlastníčkou a v roku 2015 uzavrel so žalovanou manželstvo. Žalobca v žalobe uviedol, že po uplynutí
obdobia asi dvoch rokov od darovania sa výrazným spôsobom zmenilo správanie žalovanej vo vzťahu k
mal.Z.G.,D..XX.XX.XXXX-dcéredarcuzpredchádzajúcehomanželstva,ktorévzhľadomnaokolnosti

daného prípadu možno podľa žalobcu považovať za neprípustné a spoločensky neakceptovateľné. V
dôsledku uvedenej skutočnosti došlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi žalovanou, žalobcom a
jeho dcérou. K zásadnej zmene okolností došlo dňa 7. 9. 2016, kedy žalovaná zbalila osobné veci dcéry
žalobcu nachádzajúce sa v priestoroch bytu žalovanej a tieto odniesla k bývalej manželke žalobcu na
adresu G. X, N., miesto pobytu O.. Z.. Žalovaná opakovane vyslovene odmietala, aby sa dcéra žalobcu
zdržiavala v priestoroch bytu s odôvodnením, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dcéra

žalobcu zdieľala so žalovanou priestory jej bytu, žalovaná si rovnako neželala, aby sa osobné veci
dcéry žalobcu nachádzali v priestoroch tohto bytu. O uložení osobných vecí dcéry žalobcu žalovaná
informovala žalobcu prostredníctvom elektronickej správy v ten istý deň ako k uvedenej udalosti došlo.
V tejto správe žalovaná oznámila žalobcovi, že v prípade, ak žalobca osobné veci maloletej Z. prinesie
naspäť do priestorov bytu žalovanej, žalovaná bude kontaktovať políciu a za prítomnosti príslušníkov

vyhodí tieto osobné veci na ulicu, vyslovila zákaz, aby dcéra žalobcu vstúpila bez súhlasu žalovanej
do priestorov jej bytu. Žalovaná opodstatnenosť svojho konania odôvodnila správaním žalobcu, ktorý
podľa nej zapríčinil celú túto situáciu ohľadom dcéry žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
skutočnosť, že zo strany dcéry žalobcu nedošlo voči žalovanej k správaniu, ktoré by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že dňa 1.1.2015 sa žalovaná dopustila správania,

ktorým hrubo urazila dcéru žalobcu, kedy v rámci elektronickej komunikácie so žalobcom použila na
adresu mal. Z. hanlivé označenie, pričom sa vulgárne vyjadrovala tiež o ďalších členoch rodiny žalobcu.
Dňa 25.1.2016 žalovaná hrubým spôsobom ponížila maloletú dcéru žalobcu, ako aj samotného žalobcu
tým, že výsmešne spochybnila otcovstvo žalobcu k mal. Z., pričom pripojila fotografiu muža, ku ktorému
sa snažila naznačiť jeho podobu k mal. Z. a ktorý v danom čase žil v domácnosti s maloletou dcérou

žalobcu ako partner matky maloletej dcéry žalobcu. Dňa 26.1.2016 žalovaná pokračovala v útokoch
na mal. Z., kedy sa vyjadrila v tom zmysle, že mal. Z. „dá pocítiť, aká je v spoločnej domácnosti na
návšteve žiadaná“ ako aj, že si „nebude dávať servítku na hubu keď „Z. (Z.) príde“, žalovaná sa pritom
opätovne vo vzťahu k mal. Z. vyjadrila vulgárnym spôsobom. Dňa 11. 6. 2016 bola žalobcovi doručená
elektronická správa z ktorej vyplynulo, že žalovaná si neželala, aby žalobca zabezpečoval mal. Z. a

tým „ukrajoval“ z toho, čo majú mať spoločné so žalobcom (majetok, ich spoločný čas a čas s
mal. W.) a žalobcu na túto skutočnosť upozornila, žalovaná nikdy nemala v úmysle pomôcť žalobcovi
so starostlivosťou o mal. Z.. Ospravedlnenie žalovanej za výrok, ktorým odmietla prítomnosť mal. Z.
v spoločnej domácnosti, považoval žalobca za účelové a špekulatívne konanie zo strany žalovanej.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca výzvou z 8. 9. 2016 (č. l. 27) vyzval žalovanú na vrátenie daru

a táto výzva bola žalovanej doručená dňa 14. 9. 2016.

3. Žalovaná uvedené tvrdenia žalobcu poprela. Uviedla, že mal. Z. - dcéru žalobcu z predchádzajúceho
manželstva, v živote žalobcu akceptovala. Skutočnosť, že žalobca má dcéru z predchádzajúceho
manželstva, bola žalovanej známa a žalovaná uzavrela manželstvo so žalobcom s vedomím existencie

mal. Z. a s úmyslom pomôcť žalobcovi so starostlivosťou o ňu. Maloletá Z. v domácnosti žalobcu a
žalovanej trávila čas pravidelne, v predmetnom byte mala vlastnú izbu. Žalovaná bola ochotná a
pripravená participovať na osobnej starostlivosti o mal. Z., keďže žalobca vykonával prácu denne
do neskorých večerných až nočných hodín, ako aj počas víkendov, žalobca však vlastným rozhodnutím
upustil od zámeru podieľať sa na starostlivosti o mal. Z. formou striedavej starostlivosti.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru,
že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázal. V tejto
súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, podaným žalobným návrhom
sa domáhal vrátenia daru od žalovanej ako obdarovanej, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako
vlastník sporných nehnuteľností na U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX D. Z. S. P. Z., P. F., G.
Ú. F.. Obdarovaná na základe výzvy na vrátenie daru zo dňa 8. 9. 2016 odmietla darcovi nehnuteľnosťdobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností. Medzi stranami sporu existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty, darca môže uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde, určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv ( právnych vzťahov ) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri

nehnuteľností, súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností.“

5. K veci samej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Občiansky zákonník
nevymedzuje pojem dobrých mravov. Zo zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych

noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje
všeobecný záujem, spoločenská dohoda ich rešpektovať. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa,
ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými
mravmi, nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych
okolností. V konaní mal súd z výsluchu žalovanej preukázané, že mal. Z. G., dcéru žalobcu z prvého

manželstva akceptovala. Žalovaná uzavrela manželstvo so žalobcom, snažila sa pomôcť žalobcovi
so starostlivosťou o mal. Z., ktorá mala v byte vlastnú izbu, žalobca vykonával prácu do neskorých
večerných hodín, mal. Z. ich navštevovala asi raz za mesiac, mali dobrý vzťah, boli spolu aj na
dovolenkách. Žalovaná mal. Z. nič neurobila a nič zlé nepovedala. V emočnom vypätí vyvolanom
prístupom žalobcu vo vzájomnej komunikácii, keď bola za ním v práci a kedy ju vyhodil, žalovaná sa

vyjadrila dňa 5.9.2016 s uvedením, že „Z. nemôže prekročiť prah môjho domu“. Za to sa však žalobcovi
v e-mailovej správe ospravedlnila dňa 8. 9. 2016 a uviedla, „., chcem sa ti hlboko ospravedlniť za
to, že som povedala, že Z. nemôže prekročiť prah môjho domu. Nemyslela som to vážne, prepáč.
Samozrejme, že môže. Iba Ťa prosím, aby nemala u nás osobné veci, nakoľko je v starostlivosti matky a
tá ju ma vždy chystať na návštevu u otca. Ďakujem a ešte raz sa ospravedlňujem.“ Vyjadrenia ohľadne

dcéry žalobcu uviedla žalovaná predovšetkým v komunikácii so žalobcom v rámci manželskej hádky a
nedorozumení v manželstve. K nezhodám medzi žalobcom a žalovanou došlo aj z dôvodu plánovanej
rekonštrukcie detskej izby asi v apríli 2016, ktorú chceli zväčšiť, mal. W. mal v tomto období šesť
mesiacov, preto potrebovali väčšiu izbu, ktorá mala byť spoločná pre W. a pre Z.. V auguste bolo
potrebné izbu vypratať a žalovaná žiadala žalobcu, aby odviezol veci mal. Z., čo však žalobca nespravil,

preto žalovaná dňa 7. 9. 2016 zbalila osobné veci mal. Z. (niektoré aj nepotrebné) a odniesla ich bývalej
manželke žalobcu do W. S. N., žalobca s uvedeným konaním žalovanej nesúhlasil. Žalovaná sa
za to žalobcovi ospravedlnila v e-mailovej správe dňa 8. 9. 2016, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil
vo výpovedi. Následne na druhý deň žalobca priniesol niektoré osobné veci mal. Z. späť do rodinného
domu, asi dve vrecia a dal ich do detskej izby, voči čomu žalovaná nemala námietky, navrhla ich uložiť

do skrine, žalobca však nemal záujem a veci opätovne odniesol, napokon sa rekonštrukcia detskej izby
neuskutočnila. Súd pri posudzovaní správania sa obdarovanej vzal do úvahy aj správanie sa darcu, ktorý
v konaní tvrdil, že žalovaná hrubo porušovala dobré mravy tým, že dňa 1. 1. 2015 urazila dcéru žalobcu
v rámci elektronickej komunikácie so žalobcom o ktorej sa vulgárne vyjadrovala, za čo sa žalobcovi
ospravedlnila, o niekoľko dní v G. dňa 6. 2. 2015 žalovaná po hádke so žalobcom odišla v nočných

hodinách taxíkom. K uvedenému správaniu sa žalovanej došlo v období pred uzavretím manželstva,
žalobca však napriek správaniu sa obdarovanej následne so žalovanou uzatvoril manželstvo dňa 11.
5. 2015, preto uvedené skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za protirečivé a účelové. Žalobca
tvrdenie,žedňa3.5.2015povedalažalovanámal.Z.,keďbolivrodinnomdomevF.,kdemalazariadenú
detskú izbu „toto nie je tvoja izba“, v konaní nepreukázal, žalovaná poprela tvrdenie žalobcu a uviedla,

že osobne povedala mal. Z., že izba bude spoločná pre ňu a pre W..“

6. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a
zamietnutie žaloby odôvodnil nasledovne: „Súd prihliadol na tú skutočnosť, že správanie sa darcu
a obdarovanej vyplývalo predovšetkým z nehôd medzi nimi v manželstve ako aj v súvislosti so

starostlivosťou o mal. Z., dcéru žalobcu z prvého manželstva, ktorú skutočnosť mal preukázanú z e-
mailovej komunikácie medzi stranami sporu. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že sa žalovaná
ako obdarovaná hrubým spôsobom správala voči maloletej Z., že by ju osobne urážala, nevhodne
sa voči nej správala, že by ju osobne vyhadzovala z bytu, že by sa dopustila porušenia hrubých
mravov vo vzťahu k darcovi alebo k členovi jeho rodiny. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade

so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi
naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v dôsledku nezhôd v manželstve
v apríli 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ako manželia neobnovili manželské spolužitie,
žalobca podal návrh na rozvod manželstva. Ide teda o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciumedzi darcom a obdarovaným, ktorú nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov
zo strany obdarovaného. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti
obdarovaného a pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. V danom

prípade neboli splnené zákonné dôvody na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa správala k nemu
a k jeho dcére tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správanie
sa žalovanej nesprávne vyhodnotil iba ako spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi ním

ako darcom a medzi žalovanou ako obdarovanou. Žalobca svoje tvrdenia podporil listinnými dôkazmi
prevažne v podobe elektronickej komunikácie. Žalovaná sa ospravedlnila za svoje správanie ( konkrétne
za vyhodenie mal. Z. a jej vecí z domu ), čím potvrdila, že sa takto voči maloletej Z. správala. Mal. Z.
žalovanej nikdy neublížila a svojím správaním nedala žalovanej zámienku, aby sa voči nej správala v
rozpore s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie

zistil také správanie sa žalobcu, resp. jeho dcéry k žalovanej, ktoré by bolo príčinou nevhodného
správania sa žalovanej voči nemu a voči jeho dcére. V prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že
žalovaná označila mal. Z. za „malú usoplenú piču“. Nezhody medzi stranami ohľadom manželského
spolužitia podľa žalobcu nezakladajú dôvod na to, žalovaná vulgárne urážala jeho dcéru, ktorá v tom
čase mala 9 - 10 rokov. O tom, že žalovaná nekonala v emočnom vypätí, ale jej konanie bolo vopred

zamýšľanéacielené,svedčíto,žedňa5.9.2016sapredkolegyňamivyjadrila,žemaloletáZ.neprekročí
prah jej domu. Túto skutočnosť žalovaná potvrdila v e-mailovej správe, ktorú dňa 8. 9. 2016 zaslala
žalobcovi. Dňa 7. 9. 2016 žalovaná odniesla veci maloletej Z. k jej matke a dňa 8. 9. 2016 v elektronickej
správe oznámila žalobcovi odnesenie vecí maloletej s tým, že odmieta, aby boli v jej dome. Zároveň
žalobcu upozornila, že ak príde domov a budú tam veci maloletej, zavolá políciu.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

treba zmeniť.

11. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo púhy nevďak, ale iba také správanie sa, ktoré
s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie dobrých mravov a to či už
fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí ísť o také správanie
sa obdarovaného, ktoré možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu
došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Okamihom správania
sa obdarovaného, ktorým voči darcovi a členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi

právo domáhať sa vrátenia daru. Ak darca toto právo využije, zaniká darovací vzťah okamihom, keď jeho
prejav vôle došiel obdarovanému. Týmto okamihom sa ruší darovacia zmluva, obnovuje sa pôvodný
právny vzťah, t. j. obnoví sa vlastníctvo darcu k veci ex nunc a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným
držiteľom, je povinný vec mu vydať. Nárok na vrátenie daru treba na súde uplatniť so zreteľom na
to, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Darca môže uplatniť svoje právo žalobou na vypratanie

nehnuteľnosti, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho práva k veci, ktoré sa obnovilo.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v tomto
ohľade sa stotožňuje v odôvodnením napadnutého rozsudku (viď ods. 25.).

13. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, správanie sa žalovanej, ktoré žalobca považuje za dôvod
vrátenia daru, je vymedzené vo výzve na vrátenie daru z 8. 9. 2016. V nej sa uvádza, že skutok, ktorý
predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, spočíva v tom, že žalovaná dňa 5. 9. 2016 žalobcovi
oznámila, že od tejto chvíle maloletá Z. „neprekročí prah“ jej domu a dňa 7. 9. 2016 žalovaná zbalilaosobné veci maloletej Z. nachádzajúce sa v priestoroch predmetného domu, resp. bytu a odniesla
ich bývalej manželke žalobcu. O tom žalobcu informovala v ten istý deň e-mailovou správou, v ktorej
mu zároveň oznámila, že ak osobné veci maloletej prinesie naspäť do predmetného bytu, zavolá

príslušníkov policajného zboru a za ich prítomnosti tieto veci vyhodí na ulicu. Tieto tvrdenia žalobcu
uvedené vo výzve na vrátenie daru potvrdzuje prepis e-mailových správ nachádzajúci sa na č. l. 23, 24

14. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku nemožno akceptovať záver súdu
prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná nevhodne správala k maloletej

Z.. Odvolací súd je toho názoru, že správanie sa žalovanej popísané v predchádzajúcom odseku treba
vyhodnotiť ako správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy a to tak vo vzťahu k maloletej Z., ako aj
vo vzťahu k žalobcovi ako k jej otcovi. Predsa z morálneho hľadiska nie je prípustné a obhájiteľné,
aby sa manželka týmto spôsobom správala k dieťaťu manžela z predchádzajúceho manželstva (o to
viac, že mal. Z. mala legitímne právo zdržiavať sa v priestoroch predmetného bytu v rámci realizácie
dohodnutého styku so svojím otcom - žalobcom). O žiadnom „emočnom vypätí“ na strane žalovanej,

ktoré by snáď mohlo jej správanie ospravedlniť, tu nemožno hovoriť. To, že manželstvo strán bolo
neusporiadané a že medzi nimi vznikali nedorozumenia a hádky, ešte neznamená, že by žalovaná bola
oprávnená sa hrubo správať predovšetkým k maloletej Z., ktorá mimochodom mala v roku 2016 desať
rokov. Treba tiež súhlasiť so žalobcom v tom, že zo spisu nevyplýva žiadne také správanie sa žalobcu
voči žalovanej, z ktorého by bolo možné urobiť záver, že jej správanie sa bolo iba reakciou na správanie

sažalobcu.Okremtoho,žalovanávpodstatezneužívalato,žežalobcamádcéruzprvéhomanželstvana
to, aby v rámci manželských hádok útočila práve na dcéru žalobcu. Vzťah žalovanej k mal. Z. dokresľujú
aj ďalšie okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a ktoré žalovaná nepoprela. Napr. v e-maile
z 8. 9. 2016 žalovaná žalobcovi napísala, že podnikne kroky proti Z. prítomnosti s tým, že to žalobcovi
povedala pred kolegyňami a že sa vyjadrila v tom zmysle, že od tejto chvíle „Z. neprekročí prah môjho

domu“ (viď zápisnica o pojednávaní z 15. 2. 2018 na č. l. 139 - 148). O prístupe žalovanej k mal.
Z. vypovedajú e-mailové správy žalovanej adresované žalobcovi. Ide napr. o e-mailové správy z 26.
1. 2016 (č.l. 77) v ktorých žalovaná uviedla, že: „Ty sa pekne ďalej Z. a ja vám vrátim požičané. Tiež
jej dám pocítiť, aká je tu na návšteve žiadaná. Už si nebudem ani ja dávať servítku pred hubu, keď Z.
príde. Teším sa...a teba nech to bolí koľko chce...Mufinka bude odtiaľto chodiť s plačom a písať naopak

maminke, ako je tu na piču...V mojich očiach robíš všetko pre to, aby si zabezpečil Z. a tým si myslíš, že
jej z hlavy zmažeš, ako si jej doj* život. Si naivný. Ja toto s tebou zdieľať nechcem a nebudem. Na toto
má mater a celú rodinu, ktorá sa ide z nej posrať a ktorá jej dá všetko iba preto, že nežuje v normálnej
rodine. Chudatko=všetci jej všetko dajú a Z. to krásne vie zneužívať, lebo to už pochopila. Kľudne ju
zabezpečuj ďalej. Na toto ale manžela nepotrebujem. Aby ukrajoval z toho, čo máme mať spoločné my

dvaja (či majetky, či čas či W. čas ). A rada pre teba ? Jedine ako naozaj dokážeš pomôcť Z., je vrátiť sa
k tej tvojej piči G. a začať žiť ako manželia. Iba tak pomôžeš milej Z.....“ Treba v tejto v tejto súvislosti
zmieniť aj to, že žalovaná spochybnila otcovstvo žalobcu k mal. Z., čo ani ona sama nepoprela.

15. Možno teda zhrnúť, že v konaní bola preukázaná skutková podstata vrátenia daru v zmysle § 630

Obč. zák. Bolo teda preukázané, že žalovaná sa správala k žalobcovi a k jeho dcére Z. tak, že tým
hrubo porušovala dobré mravy. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak,
že žalobe vyhovel.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §

255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

roti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).