Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206101
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317206101.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobkyne: A.. C. Z.X., rod. D., nar. 8. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M., A. XXXX/X, zast.:
JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom 94 01 Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovaným: v 1./ rade
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast.: AK
JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v 2./
rade Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, v 3./ rade V-REAL
SK s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Klincová 12, IČO: 50 350 102, zast.: PROSMAN A PAVLOVIČ
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o neplatnosť

dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %, o
ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13. 3. 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil opakovanú dobrovoľnú dražbu
konanú dňa 10. 3. 2017 za neplatnú (predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobcu zapísanej Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie M., ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX, vchod X na A. Q. v M. spoločne so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 189/10000
viažucim sa k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu s.č. XXXX a k pozemkom - parcelám
registra „T.", a to parcela č. XXX/XX, vo výmere 187m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX/XXX, vo výmere 186 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č.
XXX/XXX, vo výmere 186m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria - ďalej len „nehnuteľnosti“
v príslušnom gramatickom tvare).

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 10. 2011 na istinu
vo výške 40 000,- eur; Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 11. 2013 na istinu
vo výške 11 300,- e a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu
zo dňa 4. 11. 2013. Vzhľadom na skutočnosť omeškania sa zo strany žalobkyne so splácaním dlhu
riadne a včas vyplývajúceho z vyššie uvádzaných úverových záväzkov, došlo k naplneniu bodu 8.1.

písm. a/, teda k omeškaniu sa dlžníka za viac ako 3 mesiace, z dôvodu ktorého žalovaný 1/ podľa
bodu 8.1 písm. a/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť a listami zo dňa 7. 9. 2016 vyzval žalobkyňu, aby oba
úvery splatila v lehote 15 dní. Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a.s., z 1. 1. 2015, resp. všeobecné obchodné podmienky, na ktoré Zmluva ozriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 4. 11. 2013 odkazuje, neboli
nikdy súčasťou tejto zmluvy a žalobca sa s nimi mal možnosť oboznámiť len prostredníctvom internetu,
bez možnosti ich obsah ovplyvniť, a teda ich nemožno považovať individuálne dojednané v zmysle § 53

OZ. Jednotlivé spôsoby riešenia zo strany žalovaného 1/ pri porušení zmluvných dojednaní podľa bodu 8
týchto podmienok sú s ohľadom na výšku pohľadávky a vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti bez snahy
riešenia vzniknutej situácie iným primeraným spôsobom, ktorý by predchádzal vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti (návrhom na zníženie splátok alebo odklad splátok) spĺňa predpoklady uvádzaného paragrafu
53 ods. 12 OZ. Samotnej dražbe predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 4. 11. 2013, ktorej odkaz na neplatné Produktové obchodné
podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., z 1. 1. 2015 v časti bodu
8 ich obsahu by boli dôvodom, pre ktorý možno dražbu, ktorá na samotné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úverov nadväzovala, vyhlásiť za neplatnú. Odhliadnuc však od týchto skutočností súvisiacich
s neplatnosťou v nadväznosti na obsah § 151j OZ, bol žalovaný 1/ v zmysle tohto ustanovenia oprávnený
uskutočniť úkony smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva dobrovoľnou

dražbou, o ktorú požiadal žalovaného 2/. Žalovaný 2/ má zákonom stanovené povinnosti, ktorých
splnenie je pre platné uskutočnenie dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) bezpodmienečné. Žalobkyňa namietala tento
neprávny postup pri výkone opakovanej dražby:

A/ § 10 ods. 1 ZoDD: „Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to
nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej
sú určené."

Žalovaný 2/ doručil žalobkyni týmto spôsobom Znalecký posudok dňa 7. 12. 2016, Oznámenie o
opakovanej dražbe dna 7. 2. 2017, Notársku zápisnicu zo dňa 19. 1. 2017 o vykonaní dražby a to
dňa 24. 2. 2017. Okrem uvedených písomností nedoručil žalobcovi žiadnu inú zásielku, vrátane výzvy
na sprístupnenie bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, oznámenie o dobrovoľnej dražbe
určenejnadeň19.1.2017podľa§17ods.5písm.a/ZoDD.Ztýchtodôvodovmožnovyhlásiťopakovanú

dražbu za neplatnú, keďže jej predchádzalo nesplnenie si povinností dražiteľa - žalovaného 2/ v zmysle
ZoDD.

B/ § 11 ods. 2 ZoDD: „Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť,
dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo

oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie
o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby."

Kým v prípade oznámenia o opakovanej držbe zaslanej a doručenej dňa 7. 2. 2017 žalobkyni predmetné
oznámenie obsahovalo aj podpisy oprávnených osôb žalovaného 1/, v prípade totožného oznámenia
zaslaného obci za účelom zverejnenia na elektronickej tabuli podpisy oprávnených osôb žalovaného
1/ absentovali a je zrejmé, že nimi bolo manipulované, keďže oznámenie zaslané mestu obsahuje

iba podpis zástupcu žalovaného 2/ - Ing. Miroslava Martvoňa (a je teda neplatné) na úrovni podpisov
zástupcov žalovaného 1/ v oznámení zaslanom žalobkyni. Z uvedených skutočností vzniká podozrenie o
manipulácii, resp. pozmeňovaní listín, ktoré súvisia s dražbou ako i s opakovanou dražbou vykonávanou
žalovaným 2/ a zostáva nezodpovedaná otázka o riadnom a platnom podpísaní samotnej zmluvy o
vykonaní dražby v zmysle § 16 ZoDD, ako i dohodnutie možností pre znižovanie najnižšieho podania

v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD, ktoré malo byť v zmysle § 16 ods. 7 ZoDD s licitátorom v tejto zmluve
dohodnuté. Súčasne podľa § 11 ods. 2 nemá žalobkyňa vedomosť o splnení si podmienky zverejnenia
oznámení o dražbe a opakovanej dražbe. Obe skutočnosti v prípade nepreukázania opaku sú dôvodmi
na určenie neplatnosti opakovanej dražby.

C/ § 11 ods. 2 ZoDD: „Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred
konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby
umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je
povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia."§ 17 ods. 7 ZoDD:
„Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo

verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná."

Žalovaný 2/ neumiestnil v lehote učenej zákonom pred konaním dražby na predmet dražby -byt
označenie podľa prílohy zákona ako ani oznámenie o dražbe a opakovanej dražbe na vchod 6 domu
1434, v ktorom sa predmet dražby nachádza. Uvedené je ďalším dôvodom pre určenie neplatnosti

dražby.

D/ § 11 ods. 2 ZoDD:
„Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku
predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej

veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy."

Žalobkyni nikdy nebola doručená výzva na sprístupnenie bytu a žalovaný 2/ si nesplnil povinnosť v
zmysle citovaného ustanovenia, pričom znalec neuvádza pravdu na strane 3 posudku dole, kde v
„údajoch o obhliadke a zameraní predmetu posúdenia" uvádza, že „miestna obhliadka bola vykonaná

dňa 22. 11. 2016, nehnuteľnosť nebola sprístupnená." Súčasne žalobkyňa poukazuje na to, že aktuálna
hodnota predmetu dražby je nezanedbateľne vyššia ako je hodnota určená znaleckým posudkom č.
XXX/XXXX U.. O. Y.. Žalovaný 2/ žalobkyňu nikdy nevyzval na sprístupnenie bytu a znalkyni nikdy nebol
odopretý prístup k nehnuteľnosti. Žalobkyňu nik písomne ani telefonicky nekontaktoval za uvedeným
účelom a znalecký posudok bol vyhotovený zo znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre zriadenia

záložného práva, okolnosti ktoré sú dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

E/ § 22 ods. 1 ZoDD:
„Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi
navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu,

ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom
prípadenemusízaisťovaťnovýodhadpredmetudražby,akmákdispozíciiodhadniestaršíakojedenrok
pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich
dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby."

§ 24 ods. 7 ZoDD:
„Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám
uvedeným v § 17 ods. 5."

§ 24 ods. 8 ZoDD:

„Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia
odsekov 2 až 7 obdobne."

Žalovaný 2/ v zastúpení Ing. Miroslavom Martvoňom si nesplnil povinnosť zaslať zápisnicu o vykonanej
dražbe v lehote 5 dní. Menovaný mal síce snahu vytvoriť dojem o dodržaní lehoty uvedením datovania

„sprievodného listu" k notárskej zápisnici na deň 20. 1. 2017, teda deň po uskutočnení dražby (19. 1.
2017), avšak z odoslanej obálky - pečiatky pošty je zrejmé, že notársku zápisnicu odoslal až dňa 23. 2.
2017, teda po vyše mesiaci a nie 5 dňoch. Samotná zápisnica zjavne nebola v zmysle jej obsahu ako
je to uvedené na strane 5 prečítaná a schválená licitátorom - X. D., nar. XX. X. XXXX, keďže ním nie je
podpísaná a je neplatná. Uvedené skutočnosti sú ďalšími z dôvodov vyhlásenia neplatnosti opakovanej

dražby.

3. Žalovaní sa písomne vyjadrili k žalobe písomnými podaniami doručeným súdu. Žalovaný 1/ v
písomnom vyjadrení zo dňa 9. 5. 2017 (č. l. 181 spisu) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 132
ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a

úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Z
uvedeného ustanovenia vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich skutočností,
ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností je splnením
povinnosti tvrdenia - tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe) označiť dôkazy, ktorýmitieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník
(strana)moholuvažovaťounesenídôkaznéhobremena.Uvedenápovinnosťdôkazná(ktorájeobsahom
ustanovenia § 132 ods. 1 CSP) je doplnená právnou normou upravujúcou časový moment splnenia

tejto povinnosti, kedy v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 CSP je žalobca povinný k žalobe v čase jej
podaniapripojiťdôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôžebezsvojejvinypripojiť(t.j.
povinnosťpôvodnesavzťahujúcanalistinybolaešterozšírenánaďalšiedôkaznéprostriedky).Uvedené
(všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej
dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania

stanovuje i ďalšie procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Žalobca sa
domáha určenia neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti dražby je
určenie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu),
tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy,
ktorájeobsiahnutávustanovení§21ods.2ZoDD.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Žaloba na určenie platnosti
(neplatnosti) dobrovoľnej dražby je teda žalobou na určenie existencie/neexistencie špecifickej právnej
skutočnosti, pričom sa jedná o neplatnosť návrhovú, t. j. je potrebné sa jej, v stanovenej lehote, dovolať a

to podaním návrhu na súde (žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD). Uvedené vyplýva z právnych
noriemuvedenýchvustanovení§21ods.2ZoDD,ktoréstanovujúakoto,ženeplatnostisatrebadovolať
- a to požiadaním na súd (môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby) - tak i to, že v prípade, ak sa ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich
právach, uvedeného na súde v stanovenej, PREKLUZÍVNEJ lehote nedovolá, toto právo zanikne (právo

domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov). Zákon (ustanovenie
§ 21 ods. 2 ZoDD) stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené
a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne
opodstatnená. Uvedenými podmienkami sú:
I. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona (t. j. zákona

č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách),
II. preukázanie toho, že tým (ad I.) bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky
kumulatívne).
Civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v
takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň

označenými dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho)
skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako
bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania. Žalovaný 1/ je toho názoru, že
žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť
dôkaznú (o. i. i vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii) a preto nemôže uniesť ani bremeno

tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobca nemôže byť so svojim žalobným návrhom úspešný.
Žalovaný 1/ poukázal na to, že právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD sú také,
ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a
zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky
kumulatívne). V žalobnom návrhu čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak

predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej.

Prvou „námietkou“ žalobcu je námietka, že aktuálna hodnota predmetu dražby je nezanedbateľne vyššia
ako je hodnota určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX U.. O. Y., ako dôkaz je označený Znalecký
posudok U.. O. Y. č. XXX/XXXX, pričom žalobca uvádza, že predloží znalecký posudok preukazujúci

skutočnú aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. V doplnení žaloby z 3. 4. 2017 (doručenom súdu
10. 4. 2017) žalobca uvádza rôzne skutočnosti týkajúce sa údajnej nesprávnosti znaleckého posudku,
ktorý mal znižovať hodnotu nehnuteľnosti, keďže tento posudok č. XXX/XXXX U.. O. Y. určuje VŠH
vo výške 53 500,- eur, pričom na druhej strane posudok č. XX/XXXX U.. W. Z.O. určuje VŠH vo
výške 58 400,- eur. Uvedenou námietkou žalobca namieta výšku znaleckého posudku použitého pre

účely dražby. Uvedená námietka je i teoreticky nespôsobilá (bez ohľadu na jej vecnú nesprávnosť) byť
relevantným dôvodom, ktorého dôsledkom môže byť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle
ustanovenia § 21 ZoDD. Ak žalobca tvrdí, že všeobecná hodnota nebola stanovená správne, jedná sa
o (ním tvrdené) údajné porušenie povinnosti podľa iného predpisu, ako podľa zákona o dobrovoľnýchdražbácht.j.nejednásaoporušeniepovinnostipodľazákonaodobrovoľnýchdražbách(napr.Rozsudok
NS SR sp.zn. 4Cdo 12/2013 z 28. 1. 2014). Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom
dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred,

ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto
povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. môže
však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (Uznesenie NS
SR, sp.zn. 3Cdo 233/2010 z 3. 10. 2013). V prípade, ak nie je splnená podmienka prvá, je bez reálneho
právneho významu skúmať splnenie podmienky druhej, keďže ak sa netvrdí a nepreukazuje, že došlo

k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, nie je možné (pojmovo) skúmať dôsledky (takéhoto)
neexistujúceho porušenia. Z ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
obsahom povinnosti, uloženej dražobníkovi vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby nehnuteľnosti,
je príkaz zabezpečiť (zaistiť) ohodnotenie predmetu dražby stanoveným spôsobom, t. j. zabezpečiť
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, nie príkaz ohodnotenie vykonať. Dražobník svoju
povinnosť splnil, a to zákonným spôsobom, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby objednaním

znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby - znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností,
ktorý predmet dražby ohodnotil znaleckým posudkom. Dražobník nie je odborne spôsobilým subjektom,
ktorý je oprávnený znalecky ohodnotiť predmet dražby, takýmto odborne spôsobilým subjektom je len
príslušný znalec zapísaný do zoznamu znalcov vedenom MS SR. Ak sa žalobca domnieva, že cena
obvyklá nebola stanovená správne a teda namieta správnosť záverov znaleckej činnosti (teda postup

v rozpore so zákonom o znalcoch, resp. s vyhláškou. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, nie v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách), je to skutočnosť, ktorá môže byť
relevantná výlučne v inom type konania (inom ako je konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby).
V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že nielen stanovenie hodnoty predmetu
dražby znalcom, ale i výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určí práve trh) nie sú ani teoreticky

relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu platnosti / neplatnosti dobrovoľnej dražby /
scudzovacieho právneho úkonu, ktorým sa záložné právo realizuje (t. j. okrem iného konanie v zmysle
ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD). Uvedený právny záver je rovnako konštantne judikovaný v rozhodovacej
praxi Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3.
10. 2013).

Druhou námietkou je tvrdenie, že notárska zápisnica týkajúca sa neúspešnej dražby vykonanej dňa 19.
1. 2017 nebola žalobcovi v uvedenej lehote zaslaná. 49. Uvedené tvrdenie / námietka je v celom rozsahu
nespôsobilé, netýka sa tohto konania a dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha a preto
nie je splnená ani jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 21 ZDD.

Tretím tvrdením je námietka nedodržania ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD. Ani táto námietka nie je
námietkou relevantnou vo vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti dražby a to z dôvodu, že uvedené
nie je spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu (t. j. nie je splnená druhá kumulatívna podmienka).
Podľa uvedeného ustanovenia v prípade, ak je predmetom dražby dom, dražobník je povinný najmenej

15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, t. j. zverejnením tak dochádza k notifikácii (o konaní dražby) vo vzťahu k
neurčitému počtu tretích subjektov, subjektov odlišných od tých, ktorým sa konanie dražby oznamuje
osobitne, adresným zaslaním dražobnej vyhlášky. Uvedené subjekty sú enumerované v ustanovení §
17 ods. 5 ZoDD a podľa ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD je medzi takýmito subjektmi i žalobca

(V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi
dražby,dlžníkovizáložnéhoveriteľa,vlastníkovipredmetudražby,akniejetotožnýsdlžníkomzáložného
veriteľa). Žalobca tak o dražbe informovaný bol a to dražobnou vyhláškou zaslanou priamo jemu. I
(opätovne v teoretickom prípade, keďže to rozhodne nie je skutkový stav v tomto konaní) prípadným
nezverejnením dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli by tak prípadne mohlo dôjsť výlučne k ujme na

právach (iného) tretieho subjektu, odlišného od dlžníka, ktorý by tvrdil, že sa dražby zúčastniť chcel,
avšak nemohol práve pre „nevedomosť“ o dražbe vyplývajúcej z nezverejnenia na úradnej tabuli.
Uvedené by však musel - a to s ohľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k celému územiu SR dochádza
k povinnému zverejneniu dražobnej vyhlášky v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb -
preukázať. V uvedenom prípade však žalovaný 1/ označil ako listinný dôkaz Potvrdenie MsÚ Galanta,

podľa ktorého predmetné oznámenie o dražbe bolo zverejnené ako na úradnej tabuli mesta, tak na web
stránke mesta od 17. 2. 2017 do 13. 3. 2017, z uvedeného dôkazu nepochybne vyplýva nepravdivosť
tvrdení žalobcu. Žalobca uvádza, že oznámenia o opakovanej dražbe zaslané a doručené dňa 7. 2. 2017
obsahovalo aj podpisy oprávnených osôb žalovaného 1/, a v prípade oznámenia zasielaného Mestu nie,z čoho si vyvodzuje, že je zrejmé, že nimi bolo manipulované, keďže oznámenie zaslané mestu obsahuje
iba podpis zástupcu žalovaného 2/ - Ing. Miroslava Martvoňa. Uvedené tvrdenia sú v celom rozsahu
nesprávne a nedôvodné, zákon neukladá žiadnu povinnosť vo vzťahu k podpisovaniu Oznámení o

dražbe, okrem povinnosti vo vzťahu k rovnopisu oznámenia o dražbe uloženého u dražobníka, ktorý
musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený (§
17 ods. 8 veta prvá ZoDD), t. j. rovnopisy Oznámení nemusia byť podpísané vôbec. Tieto tvrdenia (o
nejakom pozmeňovaní) sú tak nielen nerelevantnými špekuláciami, ale tiež nie je zrejmé, čo vo vzťahu
k ujme na svojich právach si žalobca z uvedeného vyvodzuje.

Štvrtou námietkou je námietka nedodržania ustanovenia § 12 ods. 2 ZoDD (Vlastník predmetu dražby,
ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v
čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba
obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti
spravidla tri týždne po odoslaní výzvy), keď sa uvádza, že žalobkyni nikdy nebola doručená výzva na

sprístupnenie bytu a žalovaný si nesplnil povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, pričom znalec
údajne neuvádza pravdu na strane 3 posudku dole, kde v „údajoch o obhliadke a zameraní predmetu
posúdenia" uvádza, že „miestna obhliadka bola vykonaná dňa 22. 11. 2016. Nehnuteľnosť nebola
sprístupnená.“-uvedenétvrdeniažalovaný1/poprel,tietoniesúpravdivé,uvedenávýzvabolaodoslaná
28. 10. 2016, s určením termínu na 22. 11. 2016, uvedenú zásielku si však žalobkyňa neprevzala v

odbernej lehote

Piatou námietkou je námietka údajného nedodržania § 11 ods. 5 ZoDD (Dražobník umiestni na predmet
dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v
tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie

o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia),
pričom žalobca uvádza, že žalovaný 2/ údajne neumiestnil v lehote učenej zákonom pred konaní dražby
na predmet dražby - byt označenie podľa prílohy zákona ako ani oznámenie o dražbe a opakovanej
dražbe na vchod 6 domu 1434, v ktorom sa predmet dražby nachádza - uvedené tvrdenia sú nesprávne,
žalovaný 1/ ich poprel, nijako sa nimi nešpecifikuje, ako mali byť uvedeným naplnené obe kumulatívne

podmienky, opätovne sa jedná o informovanosť vo vzťahu k tretím osobám, avšak uvedené nie je
pravdivé ani skutkovo .

K ďalším tvrdeniam žalobcu o údajnej neplatnosti opakovanej dražby (§ 10 ods. 1 ZoDD) žalovaný 1/
uviedol, že uvedené tvrdenia sú čiastočne neurčité, nekonkrétne a nekonkretizované, a preto k nim ani

nie je možné zaujať meritórne stanovisko, žalobca nielenže uvedené nekonkretizuje tvrdeniami, ale ani
dôkazmi (a ku konkrétnym tvrdeniam sa žalovaný vyjadril). Je úplne nemysliteľné, aby dlžník - z vlastnej
viny nepreberajúci zásielky - ťažil zo svojho protiprávneho konania. Je potrebné poukázať na to, že
neplatnosť dražby je neplatnosťou, relatívnou, návrhovou, je potrebné sa jej dovolať podaním žaloby na
súde(neprihliadasanaňuexofficio)vstanovenejlehoteaajtuplatíustanovenievšeobecnéhopredpisu,

OZ o relatívnej neplatnosti, kedy sa relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil
(§40aOZ).Všetkyostatnétvrdeniažalobcupopieražalovanýunbloc,jednásapredovšetkýmotvrdenia,
alebo úvahy, ktoré sa vôbec netýkajú ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. a nemôžu byť ani teoreticky
dôvodné, záložné právo vzniklo na základe platnej záložnej zmluvy (o povolení vkladu rozhodol na to
určený orgán verejnej správy, ktorú zmluvu z hľadiska jej platnosti preskúmal). Žalovaný 1/ žiadal žalobu

zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4. 2. 2016 (č. l. 271 spisu) uviedol, že vykonal ako dražobník
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD"), dňa 10. 3. 2017 na Svätourbanskej č. 107/37 v Nitre
opakovanú dobrovoľnú dražbu (2. kolo) nehnuteľností označených ako súbor vecí vedený Okresným
úradom Galanta, okres M., obec M., katastrálne územie M., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- byt č. XX,X. p., vchod č.: X, v bytovom dome súpisné č. XXXX postavenom na parcelách č. 346/82,
346/142, 346/143,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcelám registra "T." evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
XXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 parc. č. XXX/XXX, druh zastavané plochya nádvoria o výmere 186 m2 , parc. č. XXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2
o veľkosti 189/10000 - in, (ďalej len "predmet dražby").

Vlastníkom predmetu dražby bol žalobca. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/, ktorý nadobudol predmet
dražby do výlučného vlastníctva. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ a dôvodom vykonania dražby
bola realizácia záložného práva navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa zapísaného v katastri
nehnuteľností na základe vkladu V 3219/11 a V 4221/13 v prospech žalovaného 1/ (ďalej len „predmetná
dražba“). Žalovaný 2/ považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom

rozsahu zamietol. Žalovaný 2/ má za to, že podmienky ustanovené zákonom pre určenie predmetnej
dražby za neplatnú neboli naplnené a predmetná dražba je platná.

Žalovaný 2/ poukazuje na skutočnosť, že podľa § 21 ods. 2 ZoDD musí žalobca uviesť všetky dôvody,
pre ktoré žiada určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú v prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia
príklepu a súd nemôže prihliadať na dôvody označené žalobcom po uplynutí danej prekluzívnej lehoty

(správne má byť doby). Na iné dôvody, v rozsahu v akom neboli uvedené v žalobe zo dňa 13. 3.
2017 a jej doplnení zo dňa 10. 4. 2017, nemôže konajúci súd prihliadať, nakoľko prekluzívna doba
pre žiadosť o určenie dražby za neplatnú uplynula dňa 10. 6. 2017 (dražba sa konala 10. 3. 2017).
Žalovaný analogicky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Obo
21/2000: „Za správny považoval odvolací súd aj názor súdu prvého stupňa, že žalobca sa nemohol

úspešne dovolávať ďalšieho dôvodu neplatnosti, keďže ho uplatnil až po uplynutí lehoty ustanovenej
v § 131 Obchodného zákonníka. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa oprávnené osoby
môžu domáhať toho, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Na uplatnenie tohto
práva je ustanovená trojmesačná lehota. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká a žalobca na vyslovenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už nemôže mať úspech. Na základe žaloby podanej po

uplynutí uvedenej lehoty už súd v konaní podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vysloviť neplatnosť
uznesenia vysloviť nemôže. Uznesenie valného zhromaždenia môže trpieť viacerými vadami. ktoré
môžu byť dôvodom pre vyslovenie jeho neplatnosti. Závisí od vôle každej osoby oprávnenej podľa § 131,
ktoré dôvody neplatnosti bude uplatňovať, prípadne či vôbec bude neplatnosť uznesenia uplatňovať (či
vôbec Dodá žalobu). Rámec súdneho konania je tak daný obsahom žaloby. Súd preto pri rozhodovaní o

neplatnosti uznesenia skúma len tie dôvody neplatnosti, ktorých sa oprávnená osoba v žalobe dovoláva.
Z toho potom vyplýva, že z dôvodu, ktorý žalobca uplatnil až po podaní žaloby, môže byť vyslovené
uznesenievalnéhozhromaždeniazaneplatné,lenakboldôvodneplatnostiuplatnenýeštevrámcilehoty
ustanovenej v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.“

Vyššie uvedený záver v plnej miere platí aj pre uplatňovanie neplatnosti dobrovoľnej dražby a je aj v
súladesdispozičnouzásadouovládajúcoukonanieourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbynacivilnom
súde, podľa ktorej nemôže súd prekročiť návrhy účastníkov alebo nahrádzať ich procesnú aktivitu v
rámci ktorej majú povinnosť tvrdiť' skutočnosti odôvodňujúce ich právo a to najmä za situácie, ak zákon
ukladá pre označenie dôvodov žaloby prekluzívnu dobu. Žalovaný 2/ má za to, že v prekluzívnej dobe 3

mesiacov odo dňa udelenia príklepu podľa § 21 odsek 2 ZoDD musí žalobca uviesť všetky dôvody, pre
ktoréžiadaurčiť'dobrovoľnúdražbuzaneplatnúasúdnemôžeprihliadaťnadôvodyoznačenéžalobcom
po uplynutí danej prekluzívnej doby a to platí pre všetky, aj v budúcnosti, uplatnené dôvody žalobcom,
ktoré neboli obsiahnuté v žalobe o určenie neplatnosti dražby podanej v prekluzívnej dobe podľa zákona.

S poukazom na § 21 odsek 2 ZoDD žalovaný 2/ sa vyjadril iba k dôvodom neplatnosti predmetnej dražby
uplatnené v žalobe súvisiace so samotným postupom žalovaného 2/ podľa ZoDD.

Podľa § 12 odsek 2 ZoDD žalovaný 2/ zaslal dňa 28. 10. 2016 zásielkou do vlastných rúk s opakovaným
doručením na adresu žalobkyne, ktorú uviedla aj v žalobe. Termín obhliadky predmetu dražby znalcom

bol vo výzve stanovený na 22. 11. 2016, teda o 25 dní odo dňa zaslania výzvy. Ako dôkaz predložil
poštový podací hárok zo dňa 28. 10. 2016 a výzvu zo dňa 28. 10. 2016. Zasielanie oznámenia o dražbe
konanej dňa 19. 1. 2017 nemôže byť predmetom tohto konania, keďže uvedená dražba bola neúspešná
a nie je možné žiadať, aby súd určil neplatnosť neúspešnej dražby.

Tvrdenie žalobcu, že nemá o nejakej skutočnosti vedomosť (str. 5 žaloby) nepredstavuje tvrdenie
skutočností v súlade s § 150 odsek 1 Civilného sporového poriadku a žalovaný v 2. Rade nie je
povinný vyvracať domnienky žalobcu a dôkazné bremeno dokázania tvrdení žalobcu zaťažuje v tomto
prípade žalobcu a nie žalovaného. Navyše podľa § 132 odsekov 1 a 3 CSP: „(1) V žalobe sa okremvšeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť“. Žalobca nepožiadal

žalovaného 2/ o umožnenie nazretia do dražobného spisu, a preto akýkoľvek dôkazný prostriedok
nachádzajúci sa v tomto spise bol k žalobe nepripojený z viny žalobcu a žalovaný 2/ nie je povinný
plniť dôkaznú povinnosť za žalobcu. Napriek vyššie uvedenému žalovaný 2/ pripojil k svojmu vyjadreniu
dôkazy preukazujúce opak tvrdení žalobkyne, t. j. dôkazy preukazujúce zverejnenie oznámenia o dražbe
žalovaným v súlade so ZoDD, a to: Oznámenie mestského úradu mesta Galanta zo dňa 10. 4. 2017,

Výtlačok regionálneho periodika - Galantsko - Šaliansko č. 6/2017z 10. 2. 2017; Potvrdenie o zverejnení
listiny v NCRdr z 6. 2. 2017, zn. N 189/2017; Obchodný vestník č. 26/2017 zo dňa 7. 2. 2017;
fotodokumentácia predmetu dražby zo dňa 17. 2. 2017; Potvrdenie spoločnosti BYTSPRAV spol. s r.o.
z 16. 2. 2017.

Žalovaný v i. a v 2. Rade riadne uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby v súlade s § 16 ZoDD, v ktorej je

dohodnutéajnajnižšiepodanieaznižovanienajnižšiehopodania.AkodôkazpredložilZmluvuorealizácii
opakovanej dražby z 26. 1. 2017 a Rámcovú dohodu o dobrovoľných dražbách z 24. 5. 2012.

Notárskazápisnicazn.E.XXX/XXXXvyhotovenánotárkouJUDr.JarmilouKováčovou,sosídlomGajova
č. 13, Bratislava, bola žalobkyni zaslaná dňa 14. 3. 2017 a doručená dňa 20. 3. 2017. Ako dôkaz predložil

žalovaný 2/ poštovú doručenku zo dňa 20. 3. 2017. Tvrdenia ohľadne zasielania notárskej zápisnice
o neúspešnej dražbe vykonanej dňa 19. 1. 2017 nemajú žiadnu právnu súvislosť s prejednávanou
vecou a nemôžu predstavovať dôvod, pre ktorý by bolo možné určiť neplatnosť dražby vykonanej 10. 3.
2017. Tvrdenie o nepodpísaní notárskej zápisnice licitátorom je v očividnom rozpore s realitou, keď na
strane 6 notárskej zápisnice notárka jasne deklaruje, že aj licitátor si zápisnicu prečítal a pred notárkou

vlastnoručne podpísal. Prvopis notárskej zápisnice, podpísaný osobami zúčastnenými na právnom
úkone, je uložený u notára a dotknutým subjektom sa zasielajú odpisy zápisnice vyhotovené notárom,
ktoré podpisuje iba notár.

Žalovaný 2/ má ďalej za to, že ZoDD ustanovuje povinnosť vykonať ohodnotenie predmetu dražby

vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol v prejednávanom prípade vypracovaný v súlade s so
zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku a ako taký spĺňa podmienku ustanovenú § 12 odsek 1 ZoDD pre spôsob ohodnotenia predmetu
dražby. Žalobca neuvádza také konkrétne nedostatky znaleckého posudku č. 191/2016 zo dňa 1. 12.

2016 vypracovanom U.. O. Y., znalcom zapísanom v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
ktoré by znamenali nepoužiteľnosť predmetného znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu
dražby alebo porušenie vyššie uvedených právnych predpisov o znaleckej činnosti alebo o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Samotná existencia iného znaleckého posudku určujúceho všeobecnú

hodnotu predmetu dražby v inej výške nepredstavuje dôkaz o tom, že znalecký posudok použitý
na určenie hodnoty predmetu dražby dražobníkom nebol vypracovaný v súlade so zákonom a
že tak došlo k porušeniu ZoDD. Podľa § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa za všeobecnú hodnotu majetku považuje
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny

hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, ked' kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Aj z ustanovení samotného všeobecne záväzného právneho
predpisu upravujúceho postupy pri ohodnocovaní nehnuteľností a ostatného majetku je teda zrejmé, že

všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalci, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom,
akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja,
ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v súlade so zákonom dokonca objektívnejšie
ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku.
Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však neznamená, že sa určená hodnota veci za

každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. ZoDD neurčuje
žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. V prípade, ak je dobrovoľná dražba pripravená
dražobníkom v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a informácie o dražbe sú zverejnenézákonom vyžadovaným spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby, bez ohľadu na hodnotu
určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania.

Je teda zrejmé, že nakoľko konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas
zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných ZoDD (Obchodný vestník, Notársky centrálny register
dražieb, regionálne periodikum i úradná tabuľa mesta Galanta), ako aj v ďalších médiách (webová
stránka žalobcu, ďalšie realitné stránky), bol skutočný kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby
v čase jeho ponuky prejavený iba účastníkom dražby a cena vygenerovaná na predmetnej dražbe

najlepšie odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1263/2008: „..Není tedy správný názor dovolatelky o tom, že by bylo
povinností dražebníka \"zjistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\"; dražebník je ve
skutečnosti toliko povinen \"zajistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\", a to, má-li být
zjištěna cena nemovitosti, posudkem znalce. Soud prvního stupně v tomto směru
výstižně poukázal na to, že dražebník není \"osobou odborně zpúsobilou a zákonem aprobovanou k

tomu, aby sám provedl odhad ceny nemovitosti nebo aby přehodnocoval správnost odhadu znalce
\"; jde-li o nemovitost, podnik jeho organizační složku nebo o věc prohlášenou za kulturní památku,
je povolán zjistit cenu předmětu dražby znalec a zleho posudku navrhovatel dražby a dražebník při
veřejné dražbě vychází. Zajistí-li řádně odhad nemovitosti posudkem znalce a není-li posudek v den
konání dražby starší šesti měsíců, splnil tím dražebník všechny své povinnosti, které mu v souvislosti s

odhadem ceny předmětu veřejné dražby (zástavy) ukládá ustanovení § 13 odst.1 zákona o veřejných
dražbách....“; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 201/2011: „Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie správnosti len
dodáva. ... Dražobník (žalovaný 2/) zaistil ohodnotenie predmetu dražby (§ 12 ods. 1 prvá veta zákona č.
527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a to znalcom A.. R. Y. (č. 1. XX-XX spisu). Žalobcovia mali

možnosť oboznámiť sa s cenou určenou znalcom, títo cenu nenamietali žiadnym spôsobom, nenamietali
prípadne ani to, že nemali dostatočný časový priestor oboznámiť sa s cenou predmetu dražby...." ,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 49/2012: „Na vrub žalobcov ide aj polemika
o tom, prečo nemohla znalkyňa vykonať ohliadku zálohu. Títo neurobili nič pre to, aby sa zistila prípadne
iná vyvolávacia cena. Treba ale zdôrazniť, že cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len

procesným podkladom pre dražobníka....“; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010:
„Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu,
že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnost' dražby.).

Žalobkyňa nevyužila ani svoje právo a nepožiadala dražobníka o zabezpečenie vypracovania

kontrolného znaleckého posudku v lehote podľa § 12 odsek 5 ZoDD. Podľa názoru žalovaného 2/ sa
právo žalobcu namietať výšku hodnoty predmetu dražby použitej pre
dražbu alebo žiadať nové ohodnotenie predmetu dražby prekludovalo, teda zaniklo.

Na základe uvedeného žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom podaní zo dňa 26. 5. 2017 (č. l. 204 spisu) uviedol, že považuje
žalobu podanú na súd v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom celý proces výkonu záložného práva
žalovaným 1/ prebehol podľa jeho vedomostí a informácií získaných od ostatných žalovaných, v súlade
s na danú situáciu sa vťahujúcimi právnymi predpismi, pričom aj samotný priebeh dobrovoľnej dražby

netrpel takými vadami, ktoré sú uvádzané v žalobe. Zároveň žalovaný 3/ všetky v žalobe uvedené
tvrdenia o porušení zákona č. 527/2002 Z.z. (zákon o DD) a nedostatkoch zmluvnej dokumentácie
žalovaného v 1/ rade (banky), nepovažuje za pravdivé, ale len účelové a vykonštruované, dané snahou
žalobcu privodiť si lepšie (právne) postavenie. Z obsahu podanej žaloby doručenej žalovanému 3/ by
malo vyplývať, že sú namietané nasledovné porušenia (ZoDD):

a) vada ocenenia predmetu dražby (dražených nehnuteľností),
b) vada v doručovaní písomností (listín) určených pôvodnému vlastníkovi predmetu dražby,
c) vada v označení predmetu držby dražobnou vyhláškou,
d) vada uverejnenia konania dražby v tlači /zverejnenia dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli obce,
e) vady konania predchádzajúceho opakovanej dražbe.

Pokiaľ ide o vady uvedené vyššie pod písm. b) až písm. e), žalovaný 3/ má zato, že najpovolanejšou
osobouktomu,abysavyjadrilaknaznačenýmporušeniamZoDDsúžalovaní1/a2/).Žalovaní3/vtomto
smere poukázal na to, že on sám sa o dražbe sa dozvedel prostredníctvom zverejnenia konania dražbyv tlači a tiež na úradnej tabuli obce, susedia a iné osoby v blízkosti draženej nehnuteľnosti bývajúce
mali poznatok, že je plánovaná dražba. Všeobecne k vadám konania o dražbe a porušeniam ZoDD
uviedol, že z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva jednoznačne záver, že len porušenie ZoDD môže viesť

k záveru, že samotná dražba môže byť súdom judikovaná ako neplatná, nie každé porušenie ZoDD
môže viesť k záveru, že dražbu by bolo možné súdom určiť za neplatnú, nakoľko je potrebné, aby bola v
tom smere splnená aj podmienka, že dané a zistené porušenie ZoDD zároveň viedlo k tomu, že tým bol
navrhovateľ (žalobca) dotknutých na svojich právach, t. z. žalobca v určenej lehote musí podať žalobu
o určenie neplatnosti dražby, musí v konaní preukázať porušenie ZoDD ako aj existenciu zásahu do jej/

jeho práv (s presným špecifikovaním dotknutých práv) a zároveň príčinnú súvislosť medzi porušením
ZoDD a zásahov do jej práv.

Žalovaný 3/ má vedomosť o tom, že žalovaný 2/ si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo ZoDD,
nakoľko bola hodnota predmetu dražby určená znalcom. Z dostupných listín je zrejmé, že U.. O.
Y. vypracovala znalecký posudok, ktorým vykonala ohodnotenie predmetu dražby. Podľa zákona č.

382/2004 Z.z. je znalec osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá
je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Daná osoba znalca (U.. O. Y.) je ako znalec
zapísaný v zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, evid.č. XXXXXX, v odvetví
370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností (zdroj: justice.gov.sk). Predmetný posudok tak vypracoval
znalec, k tejto činnosti oprávnený. Zároveň zo ZoDD vyplýva len povinnosť pre dražobníka, zaistiť

ohodnotenie predmetu dražby, pričom v prípade, že ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby
určenáznaleckýmposudkom,ktorýnesmiebyťvdeňkonaniadražbystaršíakošesťmesiacov.Zdaného
zákonného ustanovenia tak vyplýva pre dražobníka iba povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby,
pričom otázka hodnoty a jej určenia je úlohou (a teda aj zodpovednosť) osoby znalca. Preto si žalovaný
2/ splnil svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na uvedené potom spochybňovanie vypracovaného

znaleckého posudku kvalifikovaným znalcom zapísaným v určenom zozname (vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR) nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. V tomto smere žalobca
3/ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, ktorý v zjednocujúcom stanovisku uviedol, že
účastníci konania nie sú oprávnení v žiadnom prípade skúmať vecnú správnosť odborných záverov
znalca a znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný 3/ navrhol, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetné konanie a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je

možné prihliadať. Súd sa v pnej miere stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného 1/ podrobne
uvedeného v bode 3 prvý odsek tohto odôvodnenia ohľadne uplatňovania ustanovenia § 132 CSP s
poukazom na povinnosť tvrdenia a unesenie dôkazného bremena žalobcom. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi
podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia - tak

aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe) označiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia preukazuje,
pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o
unesení dôkazného bremena. Uvedená povinnosť dôkazná (ktorá je obsahom ustanovenia § 132 ods.
1 CSP) je doplnená právnou normou upravujúcou časový moment splnenia tejto povinnosti, kedy v
zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 CSP je žalobca povinný k žalobe v čase jej podania pripojiť dôkazy,

ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (t. j. povinnosť pôvodne
sa vzťahujúca na listiny bola ešte rozšírená na ďalšie dôkazné prostriedky). Uvedené (všeobecné)
ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej dražby, doplnené
ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania stanovuje i ďalšieprocesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Žalobca sa domáha určenia
neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej
právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu), tohto určenia

sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je
obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým
akontradiktórnym,predpokladomúspechuvtakomtokonaníjeskutočnosť,žesižalobcasplnípovinnosť
tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu

dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je
výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu
konania. Preto súd, rovnako ako aj žalovaný 1/, je toho názoru, že žalobca si (v procesne nevyhnutnom
rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú (o. i. i vo vzťahu ku svojej
aktívnej vecnej legitimácii) a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobca
nemôže byť so svojim žalobným návrhom úspešný. Právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia

§ 21 ZoDD sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č.
527/2002 Z.z. a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o
podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke,
tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej.

8. Je nepochybné, že žalobkyňa bola vlastníkom draženej nehnuteľnosti, ktoré vydražil v dražbe
žalovaný 3/. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/.

9. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žaloby. Dražba
bola vykonaná a prebehla plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne

pochybenia. Súd sa v plnej miere stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1/ až 3/ a v plnej
miere im dal za pravdu. Kým žalobkyňa svoje tvrdenie ničím nepreukázala, čím nepostupovala pri
podaní žaloby podľa § 150 CSP a neuniesla dôkazné bremeno, tak žalovaní všetky svoje tvrdenia
podoprelirelevantnýmidôkazmitak,akotovyplývazbodov3.až5.tohtoodôvodnenia.Žalobkyňaokrem
podanej žaloby viac pred súdom netvrdila a už vôbec nepreukázala uvádzané pochybenia (bod 2. tohto

odôvodnenia). Nepreukázala a ani netvrdila pochybenia, ktoré by dražbu činili neplatnou.

10. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ZoDD), účinného ku dňu 10. 3. 2017, (1) Opakovaná dražba sa uskutoční na

základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad
predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o

vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
(2) Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba
neplatná.
(4) Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní
opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať

dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods.
3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na
náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote
najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe
aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

Podľa § 17 ods. 1 až 9 ZoDD, (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom
uvedie
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,

c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške

dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,

h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,
j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),

l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
(2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo
ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb

najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj
ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
(4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia
o dražbe primerane skrátiť.
(5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný
s dlžníkom záložného veriteľa,
b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné
právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a

nevyhnutných na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby

predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak

je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej

osoby,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].
(6) Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo
spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe
doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového

domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka
bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde
sa predmet dražby nachádza.
(7) Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo
verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

(8) Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby;
podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods.
13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.(9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky
s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť,
ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

11. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, aj tu súd musel dať za pravdu žalovaným s
poukazom na nasledovné ustanovenia ZoDD.

12. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú

povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
(3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami

písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.
(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,

ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby

určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má
dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým

posudkom.

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá a ods. 4 cit. zák., (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Navyše, ohľadne ocenenia
nehnuteľností sa súd plne stotožňuje aj s judikatúrou, na ktorú poukázali vo svojich vyjadreniach

žalovaní. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník
nie je verejným činiteľom. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD v zásade iba tu koncentruje najvýznamnejší
inštitútprávnejochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýjezaloženýnauplatneníprávanasúdnuochranu.
Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post,
ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných

(skorších)právnychpomerov.Vtomtozmyslesaodsek2vzťahujetaknadražbyvlastnícke(dobrovoľné),
ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom.14.Vdanomprípadežalobkyňaaninevznieslavčasnámietkuvočivypracovanémuznaleckémuposudku
podľa § 12 ods. 5 ZoDD. Žalovaný 2/ však postupoval plne v súlade so ZoDD, pričom súd konštatuje, že
cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep

je udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj/najmä od kúpyschopnosti vydražiteľa.

15. Na podporu uvedeného súd odkazuje (mimo judikatúry uvedenej žalovaným 2/, s ktorou sa súd
v plnej miere stotožňuje) na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1083/2005
zo dňa l7. 8. 2005, v zmysle ktorého „Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú

má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než
cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe...“. Najvyšší
súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn. 7Ca 274/2005 judikoval, že ,,Pri posudzovaní ceny
predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej
dražbou.“SúdďalejpoukazujenarozhodnutieKSvBanskejBystricisp.zn.13Co49/2012,podľaktorého
cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka.

16.ŽalobkyňanepreukázalaporušeniežiadnehoustanoveniaZoDD,nepreukázalavznikujmynasvojich
právach, ktorá jej mala v procese opakovanej dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením
zákona a ujmou.

17. Na záver súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ vydražil nehnuteľnosti za cenu plne v súlade s § 16
ods. 6 ZoDD, takže ani v tomto smere nedošlo k pochybeniu zo strany žalovaného 2/.

18. Nakoľko po posúdení dražby súd dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade so zák. č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, súd žalobu
zamietol v plnom rozsahu s poukazom na vyjadrenia žalovaných podrobne popísaných v bodoch 3. až
5. tohto odôvodnenia, s ktorými sa v plnej miere stotožnil. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani
bremeno dôkazu, čím svoju žalobu vystavila jednoznačnému neúspechu. Jej tvrdenia sa ukázali nielen
ako neúplné, najmä však ako nepravdivé, preto súd zhodnotil podanie žaloby len ako pokus žalobkyne

o obštrukčné správanie v snahe znemožniť žalovanému 3/ ako vydražiteľovi užívať jeho vlastníctvo.
Dôkazom o jej obštrukčnom konaní je aj nepreberanie zásielok počas dražby, za čo však žalovaní
nemôžu niesť zodpovednosť a nemôže im to byť ani na ujmu.

19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

20. Na záver súd dáva do pozornosti nasledovné: S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom
konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred
súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na
spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť

sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou
alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz
môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská
úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť
je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na

kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na
zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie
upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek
vplyv na výsledok konania pred nimi.

21.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

22. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže v danom
prípade boli žalovaní plne úspešní, majú nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
im vznikli a to voči neúspešnej strane - žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.