Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202727
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716202727.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: A. X., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XXXX/
X, XXX XX S., Š. X. K., právne zastúpená: Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv.
Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 proti žalovaným: 1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, právne zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANS

s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8 A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ Š. D., H.. XX.XX.XXXX,
C. T. XXX/XX, XXX XX K. C.Á., Š. X. K., 3/ BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, o
ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.
k. 9C/98/2016- 92 zo dňa 21. 12. 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je n
e p l a t n á.

II. Žalobkyni voči žalovanému 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1

až 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou na ochranu spotrebiteľa domáhala, aby súd určil,
že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je neplatná, alternatívne žiadala
určiť, že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je bezúročná a bez

poplatkov. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa označila za žalovaného v 2. rade N. D., s ktorým uzatvárala zmluvu o úvere v postavení
„spoludlžníci“. Nakoľko žalovaný v 2. rade neprejavil ochotu vystupovať na strane žalobcu, žalobkyňa
ho označila za žalovaného v 2. rade. Dňa 29.02.2012 bola uzavretá Zmluva o úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou ako „spoludlžníkom“ a žalovaným v 1. rade ako veriteľom,

predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 17.000,- eur, s výškou mesačnej
splátky, počtom splátok 120, výškou úrokovej sadzby 11,9 %, RPMN 13,3 %, priemernou RPMN 12,45%. Celková výška nákladov činí sumu 12.541,18 eur a predstavuje všetky náklady, vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, čo
predstavuje 74% z poskytnutej istiny. Uznesením zo dňa 16. 10. 2018, č. k. 9C/98/2016-57, súd pripustil

vstup žalovaného v 3. rade do konania z dôvodu postúpenia pohľadávky. Podľa žalovaným v 3. rade
predloženého prehľadu splácania bolo doposiaľ žalobkyňou splatených 700,- eur.

5. Súd posudzoval zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovení § 52 až 54

a § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ sa spotrebiteľ môže
domáhať neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ, t. j. slabšia strana v spore, pretože potrebuje odpoveď na
otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti
zmluvy, resp. rozhodnutia, že je úver bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek snahe
udržať zmluvu v platnosti, ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže
vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na
výhodnosťneplatnostizmluvypretohoktoréhoúčastníkazmluvy,alenaobjektívnehľadisko,čijezmluva

ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné
strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná, formulárová), treba považovať nie len všeobecné obchodné podmienky, ale
aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky napĺňa nie len podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého je dojednaná. Vady predmetnej
úverovejzmluvysadotýkajújejesenciálnychnáležitostí,berúczreteľpodľa§41Občianskehozákonníka
na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností
v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a

evidentnú nadvládu nad dlžníkom (slabšia pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do informovanosti)
a konečne, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, súd žalobe vyhovel a určil, že zmluva je neplatná.
Nakoľko ide o eventuálny petit, súd o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nerozhodoval.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. a 3. rade. Žalovaný v
1. rade namietal, že súd nesprávne skonštatoval pasívnu vecnú legitimáciu, pretože stranami súdneho
konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli. Súd neskúmal
dopad rozsudku na postupcu pohľadávky, žalovaného v 1. rade automaticky ako osobu, ktorá nemá

hmotnoprávnu subjektivitu, a teda ani procesnú v predmetnom konaní. Zákon neukladá veriteľovi
povinnosť presne rozpisovať v zmluve o úvere obsah celkových nákladov a v prípade, ak zmluva
obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky úveru, ide len o dôvod určenia bezúročnosti úveru, a
nie o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa v konaní nezaoberal neprijateľnými podmienkami,
nevyjadril sa, ktoré ustanovenia zmluvy považoval za sporné, a tým neumožnil žalovanému sa brániť,

čím mu odobral právo konať pred súdom. Rozsudok je nedostatočne odôvodnený a z tohto dôvodu
nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný v 3. rade namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nezodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a nespĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

9. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojich tvrdeniach
a právnej argumentácii, v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledujúcich dôvodov.

11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje

zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

12. Predmetom odvolacieho konania je posudzovanie platnosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa
29. 2. 2010 ako celok. Určenie neplatnosti úkonu, či neprijateľnosť zmluvnej podmienky, má následne
priamy vplyv aj na právneho nástupcu dodávateľa (z neplatného právneho úkonu nevznikajú práva
a povinnosti, ktoré by boli spôsobilé v dôsledku postúpenia pohľadávky prejsť na právneho nástupcu
dodávateľa v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky

je viazaný aj právny nástupca dodávateľa), preto takýto postup nemožno označiť za neefektívny,
nespôsobilý vyvolať spotrebiteľom želané účinky- nebyť viazaný neplatnou zmluvnou podmienkou.
Spotrebiteľ má preto právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky (a nie neplatnosťou zmluvy ako celok) a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či
dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje

sa, či jednotlivá zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv
spotrebiteľa).

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí vyžadovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ZoSÚ) účinného v čase rozhodovania. K dátumu uzavretia predmetnej zmluvy (29.
2. 2012) platila platná právna úprava ZoSÚ ukladajúca veriteľom povinnosť predkladať spotrebiteľovi
úverovú zmluvu, ktorá obsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. j) „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje popis ust. § 9 ods. 2 j) ZoSÚ
zisteného skutkového stavu vo vzťahu k určeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, rovnako aj
právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie síce citoval ustanovenia právnych predpisov, neuviedol však,

na základe akých skutočností je možné zistený stav subsumovať pod predmetné ustanovenia, ako dané
právne normy interpretoval, akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Javí sa, že v úverovej
zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady potrebné pre výpočet RMPN, resp. nie je uvedené, aké
predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto dôvodu je možné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo

je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv), tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie
vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a v súvisiacom výroku o
trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).