Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205779
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615205779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartékovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a. s., Borská 6, Bratislava,
IČO: 47 258 314, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému:RomanSámel,nar.22.11.1984,bytomMalacky,ozaplatenie181,04eurspríslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/ 775/2015-57 z 13. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

45,14eurspolus8,5%úrokamizomeškaniaročnezosumy31,39eurod26.6.2013dozaplatenia,s8,5
% úrokami ročne zo sumy 13,75 eur od 24. 9. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 7. 12. 2011 uzavreli strany Zmluvu
o pripojení „MAX“ (ďalej len „zmluva o pripojení“), predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej

elektronickej komunikačnej služby MAX multimedia spoločnosti T. a záväzok žalovaného platiť cenu za
využívanie tejto služby. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 24 mesiacov. Súčasťou zmluvy
sú aj Všeobecné podmienky na poskytovanie služby MAX spoločnosti T., D..T.. (ďalej len "VP“) a
Objednávka služby, ktorou žalovaný požiadal o zriadenie služby Akcia Posledná Rozlúčka na dobu
viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok 9,90 eur a jednorazový poplatok 0,70 eur. Žalobca faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 6. 2013 vyfaktúroval žalovanému cenu služby vo výške 31,39
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23. 9. 2013 cenu služby vo výške 13,75 eur a faktúrou

č. XXXXXXXXXX T.platnou dňa 27. 12. 2013 cenu služby 135,90 eur. Žalovaný tieto faktúry celkom
neuhradil.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 135/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Medzi
účastníkmi na základe zmluvy existoval právny vzťah, na základe ktorého žalovaný využíval elektronické

služby žalobcu. Takáto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je
zrejmé, že žalobca je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, t. j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvynekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako
spotrebiteľ riadne a včas nezaplatil faktúry, ktorými účtoval žalobca pravidelné poplatky za čerpané
služby v úhrnnej výške 45,14 eur, ktoré boli vyúčtované v súlade so zmluvou, tarifou a Všeobecnými

obchodnými podmienkami. Z toho dôvodu súd žalovaného zaviazal v rozsudku tak, že mu uložil
povinnosť pohľadávku vo výške 45,14 eur spočívajúcu v nezaplatených faktúrach za elektronické služby
zaplatiť. Žalovanému súd zároveň uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania.“
S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 45,14
eur s prísl. z titulu ceny poskytnutej služby. Žalobca svojou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 135,90 eur za nevrátenie zariadenia. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti poukázal na charakter zmluvnej
pokuty, ako aj jej zákonnú definíciu a náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na platnosť jej dojednania. Súd
prvej inštancie ďalej v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „žalobca v
konaní preukázal, že medzi ním a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah. Zmluva o pripojení má
charakter formuláru, ktorého znenie žalovaný nemohol ovplyvniť, nakoľko bol pripravený už vopred,

pre veľký počet spotrebiteľov. Pokiaľ si žalobca faktúrou č. 1131240155 splatnou dňa 27. 12. 2013
voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu 135,90 eur za nevrátenie Set-top-boxu, súd konštatoval, že v
konaní neosvedčil, že by medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej dohody o takej zmluvnej
pokute. Žalobca v konaní nepredložil žiaden písomný prejav vôle žalovaného, ktorým by sa výslovne
zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 135,90 eur pre prípad porušenia zmluvného záväzku vrátiť

žalobcovi zariadenie - set-top-box pri ukončení zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaný podpísal. Zmluvná
pokuta dojednaná inak, ako v písomnej forme, je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka ) a veriteľ - žalobca ju nemôže s úspechom uplatniť na súde“. Súd prvej inštancie zaujal tiež
stanovisko, že sumu 135,90 eur nemožno žalobcovi priznať ani z titulu náhrady škody (§ 420 Obč. zák.).
Žalobca totiž podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal aktuálnu cenu nevráteného zariadenia a

teda nepreukázal výšku škody. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu v
časti o zaplatenie sumy 135,90 e s prísl. zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku

zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak,
že žalobe vyhovie alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že pre zabezpečenie využívania služieb
mal žalovaný od neho zapožičaný 1 kus zariadenia Set-Top-Box (ďalej len „STB“, alebo „Set-top-box“).
Keďže žalovaný neuhradil svoje splatné záväzky ani 45 dní po dni ich splatnosti, predmetnú Zmluvu

vypovedal v súlade s ust. čl. 12 bodu 12.5. písm. b/ VOP. Žalovanému poskytoval služby v zmysle
dohodnutých podmienok, ale žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, keďže doposiaľ
neuhradil žalobcom vystavené mesačné faktúry a navyše nevrátil zariadenie, ktoré mu bolo zo strany
žalobcu iba zapožičané. V dôsledku uvedených skutočností tak spôsobil žalovaný žalobcovi škodu.
Poukázal na to, že služby, ktoré žalovanému poskytol v zvýhodnenej cene, žalovaný využil, nezaplatil

za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše si ponechal zariadenie, ktoré mu
na využívanie týchto služieb poskytol. Z tohto dôvodu žiadal okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť
aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu toto zariadenie nevrátil. Škodu si uplatnil faktúrou č.
XXXXXXXXXX, pričom ju právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Preto je žalobca toho názoru,
že v konaní preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a

príčinnú súvislosť medzi nimi a rovnako preukázal aj výšku takto spôsobenej škody.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), prejednal
dovolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
zaplatenia sumy 135,90 eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil ako náhradu škody z
titulu porušenia povinnosti žalovaného spočívajúcej v nevrátení zariadenia T.-T.-O., keď výšku škody
súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia preukazoval faktúrou č. XXXXXXX. V Odstúpení od
zmluvy zo dňa 5. 11. 2013 (č. l. 16 spisu) si túto sumu ale uplatnil ako zmluvnú pokutu v zmysle v zmysle

čl. 10 bod 10.3. v spojení s čl. 4. bod 4.1. písm. o/ Všeobecných podmienok, keď zmluvná pokuta bola
viazaná na nevrátenie zariadenia zo strany žalovaného do 15 dní od skončenia platnosti Zmluvy. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal dňa 4. 1. 2012 od žalobcu zariadenie STB - T.-O. a toto
zariadenie žalobcovi doposiaľ nevrátil. Podľa bodu 1.18. Všeobecných podmienok platných a účinnýchod 9. 6. 2011 predmetné zariadenie, ktoré žalovaný doposiaľ nevrátil, je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca
tak má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou (vydanie veci od nevlastníka).
Až keby nebol s touto žalobou úspešný (napríklad preto, že by sa preukázalo, že predmetné zariadenie

neexistuje, bolo zničené, prípadne poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu škody. Pokiaľ však
možno žalovať priamo na vydanie tohto zariadenia ako hnuteľnej veci, nemožno tu hovoriť o vzniku
škody na majetku žalobcu. Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu škody až v prípade, ak by - ako je to
uvedené vyššie - nemohol uplatniť nárok na vydanie tejto veci.

7. Žalobca síce v odvolaní uviedol, že sumu 135,90 eur s prísl. požaduje od žalovaného z titulu náhrady
škody. Odvolací súd v predchádzajúcom odseku vysvetlil, prečo nie je možné žalobcovi priznať z titulu
náhrady škody. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že uplatnený nárok nie je možné žalobcovi priznať ani
titulom zmluvnej pokuty a to pre absenciu dohody o zmluvnej pokute, ktorá by spĺňala náležitosti podľa
§ 544 a nasl. Obč. zák. V Zmluve o pripojení "MAX" zo dňa 7. 12. 2011, vo Všeobecných podmienkach
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti T., D..T.. platných a účinných od 9. 6. 2011 absentuje

akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute. Naviac Všeobecné podmienky, ktoré do spisu založil žalobca,
ani nemajú ustanovenie bodu 4.1 písm. o/, na ktoré sa žalobca odvoláva v Odstúpení od zmluvy. Okrem
toho, v odstúpení od zmluvy žalobca vyzval žalovaného na vrátenie iného zariadenia (O. XXXXA), než
žalovaný prevzal na základe preberacieho protokolu (T. - T.-O. ).

8. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti v zmysle § 186 C.s.p. známe, že Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti T., D..T.. platné a účinné od 1.6.2014 v bode 10.3. majú
ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré odkazujú na porušenie povinností podľa bodu 4.1 písm. o/, na
ktoré odkazuje žalobca v Odstúpení do zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné
postupovať podľa Všeobecných podmienok, ktoré nadobudli platnosť v období po tom, ako žalobca

odstúpil od zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením
odzmluvyzdôvodujejskoršiehoporušenia,nároknazmluvnúpokutunezaniká,alejeobmedzenýlenna
dobu platného odstúpenia od zmluvy a preto nie je možné zmluvnú pokutu odvodzovať od Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť po tom, ako došlo k odstúpenie od zmluvy.
Odvolací súd trvá na tom, že ani v tomto prípade by zmluvná pokuta nebola platne dojednaná. Ust.

§ 544 ods. 2 Obč. zák. výslovne vyžaduje pre platné dohodnutie zmluvnej pokuty písomnú formu
tohto právneho úkonu. Nedostatok tejto formy je sankcionovaný neplatnosťou v súlade s § 40 ods.
1 Obč. zák. Predmetná zmluvná pokuta by aj v tomto prípade bola založená výlučne ustanoveniami
Všeobecných podmienok. Nie je vylúčené, aby boli práva a povinnosti účastníkov zmluvy, dokonca i
spotrebiteľskej, upravené i v obchodných či zmluvných podmienkach alebo iných od samotnej zmluvy

odlišných súčastiach zmluvnej dokumentácie, ale súčasťou takejto dokumentácie nesmú byť zmluvné
dojednania, pre platnosť ktorých sa podľa zákona alebo na základe dohody účastníkov vyžaduje
písomná forma. Písomná forma je zachovaná iba v prípade, ak príslušný právny úkon je zachytený na
listine, ktorú účastníci právneho úkonu podpísali.

9. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že Všeobecné Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že

pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto
dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu a takéto netransparentné dojednanie podstatného
zmluvného dojednania je teda tiež v rozpore s dobrými mravmi. V rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu ( podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť

súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, t. j. listiny,
na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj aj nález ÚS ČR z 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11;
Uznesenie NS SR z 30.11.2011 sp. zn. 2 Cdo 245/2010).Výnimku predstavujú iba špecifické prípady,
kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim, ako je napr. zmluva o preprave osôb a pod.

10. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne
správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Preto ho odvolací súd v
napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
45,14 eur s prísl., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).