Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213399
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6412213399.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, v konaní o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

12C/173/2012-28 zo dňa 12. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú

námietku zaujatosti vo výške 66,- EUR podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „Zákon
o súdnych poplatkoch“).

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že napadnuté uznesenie je bez právneho
významu, nakoľko nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a spoplatňovanie fiktívneho návrhu je bezpredmetné.
Zdôraznil, že v úvode žaloby len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení,
keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a sú vo veci zaujatí. Okresný súd mal oznámené
okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O. s. p. tak, ako o tom opakovane rozhodol
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne v uzneseniach sp. zn. 4Sžo/56/2012 zo dňa 27. 11.

2012, sp. zn. 6Sžo/56/2012 zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. 4Sžo/57/2012 zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn.
4Sžo/55/2012 zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn. 3Sžo/57/2012 zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. 6Sžo/57/2012
zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. 3Sžo/56/2012 zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. 3Sžo/58/2012 zo dňa 21.
11. 2012, sp. zn. 5Sžo/56/2012 zo dňa 15. 11. 2012, sp. zn. 5Sžo/57/2012 zo dňa 15. 11. 2012 a sp.
zn. 5Sžo/58/2012 zo dňa 15. 11. 2012, v ktorých uviedol, že v daných prípadoch sa jednalo o dôvod
vylúčenia, resp. nevylúčenia sudcov, ktorý nie je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým

úkonom, preto nebol dôvod na vyrubenie súdneho poplatku uznesením a najvyšší súd napadnuté
uznesenia bez ďalšieho zrušil, pretože neexistovali dôvody na ich vydanie. Na záver skonštatoval, že
ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, uvedenú povinnosť nie je možné žalobcovi uložiť v zmysle
§ 4 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatkov oslobodené. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), ktorým bol v zmysle ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

v zmysle § 379 a 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (á
contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne,
a to z nasledovných dôvodov:

5. Žalobca v posudzovanej veci podal žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V žalobe
uviedol, že okresný súd, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3
O. s. p. vo veci konať nemôže, pretože na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Žiadal preto, aby nadriadený súd v zmysle 12 O. s. p. rozhodol pred prejednaním veci o prikázaní veci
inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Dôvodom tohto vylúčenia
všetkých sudcov miestne príslušného súdu mala byť okolnosť, že okresný súd svojím konaním, a to
nesprávnym úradným postupom zapríčinil vznik škody na strane žalobcu. O tejto námietke rozhodol
nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24NcC/254/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012 tak,
že z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.

12C/173/2012 zákonného sudcu JUDr. Vojtecha Ševčíka nevylúčil.

6. Podľa § 39 ods. 1 CSP (§ 12 ods. 1 O. s. p.), ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho
sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu tej istej inštancie. Predpokladom postupu
podľa § 39 ods. 1 CSP (§ 12 ods. 1 O. s. p.) je, že všetci jeho sudcovia sú vylúčení. O vylúčení sudcov

na základe námietky zaujatosti vznesenej stranou rozhoduje nadriadený súd okresného súdu podľa §
54 CSP. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o námietke zaujatosti na návrh strany - žalobcu,
ktorémupretovzniklapovinnosťzaplatiťpodľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatok
za námietku zaujatosti ustanovený v položke 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.
09. 2012 od poplatku oslobodené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011, v ktorom sa ústavný súd konštatoval, že vecné oslobodenie súdneho
konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba

na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a
exekúciu s tým, že od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa
§ 138 O. s. p. (od. 01. 07. 2016 ust. § 254 CSP).

7. Neobstojí ani poukaz žalobcu na citované rozhodnutia senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu

SR, pretože v uvedených prípadoch najvyšší súd posudzoval prípady, kedy o námietkach zaujatosti
rozhodol nadriadený súd v režime § 15 O. s. p. (t. j. na podnet sudcu); v prejednávanej veci však
vyhodnotil nadriadený súd podanie žalobcu ako námietku zaujatosti podľa § 52 CSP ( § 15a ods. 1
a 3 O. s. p.) a takto o nej aj uznesením č. k. 3NcC/234/2012-8 zo dňa 18. 10. 2012 rozhodol. Preto
predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie sú na prejednávaný prípad aplikovateľné. Osobitne

je pritom k uvedenému potrebné uviesť, že aj na poplatkové konanie sa primerane vzťahuje Civilný
sporový poriadok (§ 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch), preto okresný súd relevantné tvrdenia
žalobcuvnávrhunazačatiekonaniaovylúčenísudcovvzmysle§124ods.1CSPsprávnepodľaobsahu
vyhodnotil ako námietku zaujatosti, aj keď žalobca tento svoj úkon formálne ako námietku zaujatosti
neoznačil (zrejme práve v snahe vyhnúť sa poplatkovej povinnosti). Navyše, sám žalobca si protirečí,

ak v odvolaní tvrdí, že návrh na vylúčenie sudcov okresného súdu nepodal, ale poukázal iba na dôvod,
pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na nutnú delegáciu podľa § 39
ods. 1 CSP a súčasne v odvolaní uviedol, že „z judikatúry Ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenieúčastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku
zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009)“.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval krajský súd postup okresného súdu, ktorý
rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
v zákonom stanovenej výške 66 EUR za správny a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako
vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní vo veci samej bol v
plnom rozsahu úspešný žalovaný, avšak v konaní mu žiadne trovy konania nevznikli a žalobca v konaní
úspešný nebol.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).