Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010514
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010514.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného P. X., stíhaného pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 2T/53/2019 zo dňa 22. 10. 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.

03. 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. X., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/126/2017 zo dňa 22. 10. 2019
obžalovaný P. X., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave., bytom A. XXXX/X, Bratislava, uznaný vinným zo
spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

„dňa 20.04.2019 v čase o 20.50 hod v Bratislave na Orechovej ceste prechovával pre vlastnú potrebu 1
ksčiernošedúkovovúdrvičkusobsahomneznámejzelenejsušenejrastlinya1ksalobalovúskladačkus
obsahom 1 ks modrej tabletky s nápisom LAUGH NOW, ktoré po poučení v zmysle § 89 ods. 1 Trestného

poriadku hliadke ODN KDI KR PZ Bratislava dobrovoľne vydal so slovami, že sa jedná o marihuanu a
extázu, pričom následným expertíznym skúmaním kriminalisticko expertíznym ústavom PZ Bratislava
pod č. PPZ-KEU- BA-EXP-2019/5261 bolo zistené, že v predloženej kovovej drvičke sa nachádzalo
konope s hmotnosťou 437 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,0% hmotnostných
THC, obsahujúce 92 mg THC, čo je potrebné považovať za minimálne tri bežné jednorazové dávky
drogy a v predloženom alobale sa nachádzala bledomodrá tabletka s hmotnosťou 558 mg s priemernou

koncentráciou 30,3% hmotnostných MDMA (169 mg účinnej látky na tabletku) čo sa považuje za jednu
bežnú jednotlivú dávku drogy, ďalej bol na skúmanie predložený ster z rúk P. X., kde na predložených
steroch bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabiolu.
Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do I. skupiny omamných látok.

MDMA je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
psychotropných látok.“

Zatomubolpodľa§171ods.2Tr.zák.spoužitím§37písm.m/, § 38ods.2,ods.4Tr.zák.uloženýtrest
odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu ho

súd prvého stupňa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný P. X., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu osobitným rozsiahlym písomným podaním a uviedol, že trvá na svojej nevine, rozsudok
pokladá za nezákonný, nakoľko kontrola jeho osoby zo strany príslušníkov PZ bola nezákonná.

Nezákonnosť dôkazov bola spôsobená reťazením nezákonných úkonov zo strany príslušníkov PZ, a
to vykonaním nezákonného služobného zákroku na základe nekonkrétneho či dokonca prevenčného
dôvodu, údajne so zameraním na požívanie alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok u
vodičovmotorovýchvozidiel.Policajtisipamätali,žekontrolovaliajsvedkaK.O.,ktorýsvojímmotorovým
vozidlom prešiel okolo nich a nemal zapnutý bezpečnostný pás. Q. Bc. F. V. uviedol, že si už nepamätá,

či „vodič alebo spolujazdec" povedal, že „jediné, čo máme pri sebe je drtička a že sme si boli zapáliť
marihuanu". Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že tento svedok na otázku prokurátorky
„poučili ste ich pred týmito úkonmi, podľa § 89 Trestného poriadku, že nemusia vec vydať, ak by si
privodili trestné stíhanie ?", tento svedok odpovedal, že „áno, oni povedali, že aj tak by tam nemalo
nič byť". Odhliadnuc na znenie položenej otázky, ktorá bola „doslovným návodom ako má tento svedok
odpovedať" odvolateľpoukázalnaznenievýpovedetohtosvedkavprípravnomkonaní,kdezozápisnice

spísanej dňa 29.05.2019 (str. č. 4) vyplýva, že tento svedok uviedol „Ďalej po poučení o tom, že ak má
osoba pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti je povinná ju na mieste policajtovi vydať". Poukázal
na diametrálny rozpor v tvrdení tohto svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní a uvádza,
že na hlavnom pojednávaní už reagoval na otázku prokurátorky, ktorá mu doslovne vložila odpoveď
do úst. Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že bol po poučení vydať vec pochádzajúcu z

trestnej činnosti avšak nie je pravdou, že bol poučený o možnosti odmietnuť vydať vec. Ak bol k vydaniu
prinútený, nemožno hovoriť o získaní dôkazu zákonným spôsobom.

Odvolateľ ďalej poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní bol vypočutý v postavení svedka aj vodič
vozidla K. O., ktorý potvrdil, že boli vyzvaní príslušníkom polície, aby vydali veci a potvrdil, že presnú

formuláciu si už nepamätá, ale bola to výzva a neuviedol, že boli poučení o možnosti odoprieť vydať vec,
ak by si privodili trestné stíhanie. Ďalej rozoberal oprávnenia príslušníka policajného zboru v zmysle §
2 Zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore pri plnení úloh tohto štátneho orgánu ako napr. pátranie
po osobách a veciach, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, či ich financovaniu a ostatných
úloh, vykonať za určitých okolností bezpečnostnú prehliadku. Tento inštitút slúži k ochrane príslušníkov

Policajného zboru pred prípadnými útokmi zo strany osoby, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, avšak
nie k získavaniu vecí na účely ďalšieho konania. Taktiež poukázal na § 119 ods. 2 Tr. por. podľa
ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo
z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Za osobitný dôkaz je
možné považovať zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-

technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Inými slovami zákonodarca pripúšťa
ako dôkaz v trestnom konaní iba dôkaz získaný a procesné regulovaný v rámci Trestného poriadku,
alebo dôkaz, ktorý bol získaný v súlade a podľa osobitného zákona. Za súčasnej právnej úpravy veci,
o ktorých existencii sa dozvedeli, alebo získali policajné orgány z bezpečnostnej prehliadky a ktoré boli
následne odovzdané orgánom činným v trestnom konaní nemôžu byť využité ako dôkaz v trestnom

konaní, ak boli získané nad rámec oprávnení vyplývajúcich z bezpečnostnej prehliadky.

Ak z výpovedí členov hliadky policajného zboru, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní v procesnom
postavení svedkov vyplýva, že pri zastavení vozidla „cítili zápach marihuany", teda bolo dôvodné
podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, mali konať spôsobom, ktorý by bol v súlade s § 119

ods. 2 Tr. por. a nezneužiť bezpečnostnú prehliadku na získavanie „dôkazov" a následne ich prezentovať
ako dôkazy získané zákonným spôsobom. Členom policajnej hliadky nič nebránilo, aby privolaním
výjazdu, t.j. orgánu činného v trestom konaní bolo umožnené zákonným spôsobom, teda podľa § 119
odsek 2/ Trestného poriadku zaistiť potrebné veci, aby ich bolo možné použiť v procese vyšetrovania.
Odvolateľ naďalej tvrdil, že nebol poučený v súlade s § 89 Tr. por., čo dokazuje aj to, že výzva nemala

zákonné náležitosti, pretože o vydaní veci nebola spísaná zápisnica súčasťou, ktorej malo byť aj jeho
vyjadrenie. Ak by veci dobrovoľne vydal, malo by mu o vydaní veci byť vydané potvrdenie alebo odpis
takejto zápisnice. Pretože veci, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní dobrovoľne nevydal, lebo
výzva členov hliadky Policajného zboru bola doslovným príkazom bez toho, aby bol poučený o tom,
že nemusí vec vydať, ak by si privodil trestné stíhanie, možno postup členov tejto hliadky považovať za

obchádzanie ustanovení o osobnej prehliadke. Trval na tom, že bol donútený k vlastnému obvineniu,
preto odvolaciemu súdu navrhol vyhovieť odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa s tým, aby bol
s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je stíhaný.Odvolateľ je presvedčený, že nezákonnosť priebehu služobného zákroku, teda absenciu dôvodného
podozrenie z páchania trestného činu, resp. priestupku, absenciu riadneho poučenia a súhlasu

prokurátora, nemožno jednoducho zhojiť tým, že podozrivý je donútený podpísať zápisnicu, ktorá nie
je podozrivému predložená na dostatočne dlhý čas, a tým majú príslušníci PZ, prokurátor a súd za
preukázané, že išlo o zákonný služobný zákrok. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ
má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, vychádza z nezákonných a absolútne
nepoužiteľných dôkazov, nerešpektujúc zásadu bezprostrednosti a ústnosti, a preto je vo všetkých

výrokoch nesprávny, pričom v súlade s týmto odvolaním, trvá ďalej na tom, aby odvolací súd vydal
oslobodzujúci rozsudok.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak obhajca, ako aj obžalovaný zotrvávali na písomných
dôvodochpodanéhoodvolaniaauviedlivpodstate zhodnéskutočnostianavrhli,abykrajskýsúdtomuto
odvolaniu vyhovel a obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol podané odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné,
nakoľko služobný postup policajtov treba považovať za legitímny a primeraný, nevidel žiadny dôvod ho
spochybniť. Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento mu bol uložený na spodnej hranici zákonnej
trestnej sadzby, čo je tiež potrebné považovať za správny a zákonný.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé

rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

X. ide o výrok o vine, tak odvolací súd poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 20.04.2019 (č. l.
110 - 111), z ktorej je zrejmé, že v uvedený deň o 20.50 hod. bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný P.

na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal :
1 ks kovovej čiernej drtičky s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny (o ktorej menovaný uviedol,
že sa jedná o marihuanu),
1 ks alobalovej skladačky s obsahom modrej tabletky (o ktorej menovaný uviedol, že sa jedná o extázu).

Predmetný procesný úkon poverený príslušník PZ por. Bc. F. V. ukončil o 21.55 hod., pričom podľa
obsahu tejto zápisnice po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po
upozornení na možnosť odňatia veci, vyzvaná osoba uvádza: poučeniu som porozumel a k predmetnej
veciuvádzam,žedobrovoľnevydávam1ks kovovejdrtičkysobsahommarihuanyaalobalovúskladačku
s obsahom modrej tabletky - extázy.

Z obsahu citovanej zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade s
ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže
vydanie veci odmietnuť. Vyzvaná osoba P. X. po poučení dobrovoľne vydala hore uvedené veci, pričom
nevyužila možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom zákaz

sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietala, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto
nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že hore uvedené veci boli pre účely
trestného konania získané zákonom predpokladaným spôsobom. Ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný

z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda získaný zákonne a ide o procesne
použiteľný dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.Pokiaľ obžalovaný v odvolaní opakovane namietal, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom
o policajnom zbore pri vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné uviesť, že príslušníci PZ
postupovali pri získavaní dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona

o policajnom zbore. Krajský súd opakuje, že najpodstatnejší dôkaz (marihuana v kovovej drvičke
a alobalová skladačka s obsahom jednej tabletky extázy) bol do trestného konania zabezpečený
postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na základe dobrovoľného vydania zo strany obžalovaného a nie na
podklade služobného zákoku polície podľa zákona o policajnom zbore a preto sú odvolacie námietky
obžalovaného ohľadne nezákonného postupu príslušníkov PZ pri zabezpečovaní dôkazu nedôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu je z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybné, že k
zabezpečeniu dôkazu do trestného konania došlo zákonným postupom podľa§ 89 ods. 1 Tr. por. a nie
postupom podľa zákona o policajnom zbore. Napokon, obžalovaný neuplatnil proti postupu v súvislosti
so zabezpečovaním dôkazu žiadne námietky pri vydávaní veci a ani voči administratívnemu rozhodnutiu
o jeho zaistení.

Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie
obžalovaného na vydanie veci tak zo svedeckej výpovede príslušníka PZ svedkov K. U. a Mc F. V. z
prípravného konania, ale aj z hlavného pojednávania vyplýva, že na inkriminovanom mieste spolu s
kolegom ako výjazdová hliadka na dopravné nehody a vykonávali a služobnú činnosť so zameraním na

požívanie alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok u vodičov motorových vozidiel. Takto
zastavovali vozidlo, v ktorom sedeli dvaja - obžalovaný X. a svedok O., ktorý šoféroval. Tento keď svojím
motorovým vozidlom prešiel okolo hliadky, videli, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Pri kontrole cítili z
auta a kontrolovaných osôb požitie marihuany. Títo im uviedli, že si boli „zahúliť“. Následne boli poučení
podľa § 89 Tr. por. a obvinený im dobrovoľne vydal drtičku s obsahom sušenej rastliny, o ktorej uviedol,

že sa jedná o marihuanu. Na hlavnom pojednávaní svedok V. uresnil, že mu drtičku obžalovaný podal z
palubnej dosky a následne vybral z vrecka nohavíc aj alobalovú skladačku, o ktorej uviedol, že sa jedná
o extázu. Uviedol im, že je v podmienke, nechce mať problémy, a preto im to všetko radšej dobrovoľne
vydal.

Svedok K. O. v prípravnom konaní v podstate uviedol, že predtým ako boli kontrolovaní policajnou
hliadkou, spolu s obžalovaným si obaja zapálili marihuanu. Keď sa vracali, zastavila ich hliadka polície,
jeden z policajtov mal podozrenie na základe vône, že majú marihuanu a tak ten pokračoval v prehliadke
motorového vozidla. Spýtal sa ho predtým, či dáva súhlas s prehliadkou motorového vozidla, s čím
svedok aj súhlasil. Počas prehliadky ten policajt našiel príslušenstvo k motaniu cigariet, a to papierikya

tabak. Našiel aj mlynček na mletie marihuany, pričom jeden patril svedkovi a jeden bol obvineného.
Mlynček obvineného bol položený na palubnej doske, pričom v ňom bol ešte zvyšok marihuany. Na
hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že v minulosti s obžalovaným fajčil marihuanu, v inkriminovanom
čase tiež fajčili marihuanu, ktorú priniesol obžalovaný. Hliadka ich zastavila po menej ako 5 minútach,
odkedy dofajčili marihuanu. Bol vyzvaný príslušníkom polície, aby vydal veci rovnako aj on, ako aj

obžalovaný. Presnú formuláciu si nepamätá, ale bola to výzva. Bol mu zadržaný občiansky preukaz,
pretožešoférovalpodvplyvomomamnýchlátok,aleniejesivedomý,žebynemalzapnutýbezpečnostný
pás.

Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, že príslušníci PZ po tom, ako postupovali pri kontrole

obžalovaného P. X. podľa § 89 ods. 1 Tr. por. - v súlade so zákonom, a tento vydal veci obsiahnuté
v obžalobe, vzniklo podozrenie, že ide o drogy a o páchanie trestného činu, čo sa následne aj
potvrdilo aj znaleckým dokazovaním. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod č. PPZ - KEU -
BA - EXP - 2019/5261 vyplýva, že bola skúmaná modrá tabletka zabalená v alobale, kovová drtička
s obsahom a stery z rúk. V závere znaleckého posudku sa uvádza, že v stope č. 1 v predloženom

alobale sa nachádzala bledomodrá tabletka s hmotnosťou 558 mg s priemernou koncentráciou 30,3
% hmotnostných MDMA. V predloženej tabletke s obsahom MDMA (169 mg účinnej látky na tabletku)
KEU PZ považuje za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy. V stope č. 2 v predloženej kovovej drtičke
sa nachádzalo konope s hmotnosťou 437 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,0 %
hmotnostných. Predložené množstvo konope s hmotnosťou 437 mg, s priemernou koncentráciou 21,0

% hmotnostných THC, obsahujúce 92 mg THC, kriminalisticko expertízny ústav PZ považuje za 3 až
9 bežných jednotlivých dávok drogy. Na predložených steroch z rúk obžalovaného P. X. bola zistená
prítomnosť stôp tetrahydrokanabinoluKrajský súd v názorovej zhode aj s dôvodmi napadnutého rozsudku konštatuje, že príslušníci PZ
postupovali zjavne v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie o možnom
páchaní trestnej činnostia dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným spôsobom

v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Predmetom skutku tu je to, čo dobrovoľne vydal obžalovaný
na základe výzvy v zmysle § 89 ods. 1 Tr. por. Nie je žiadny dôvod spochybňovať výpovede svedkov
Ľ. U. a Bc. M. V. uskutočnenú na hlavnom pojednávaní, nakoľko vydaním veci sa potvrdilo, že policajt
pojal podozrenie zo spáchania trestného činu dôvodne.

Odvolací súd pripomína, že podľa § 2 ods. 19 Tr. por. smie súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní
prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Táto základná zásada trestného
konania je zvýraznená aj v ustanovení § 278 ods. 2 Tr. por. podľa ktorého súd môže pri svojom
rozhodovaní prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa
o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé,
že súd (a to aj odvolací) môže pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôkazov, ktoré boli vykonané

na hlavnom pojednávaní.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pri ustaľovaní skutkového stavu veci, t. j. pri
svojom rozhodovaní, správne vychádzal ohľadne svedeckých výpovedí spomenutých svedkov ktorí
jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

Krajský súd uzatvára, že zaistené dôkazy boli zabezpečené do trestného konania zákonným spôsobom
pričom zo znaleckého posudku KEU PZ v Bratislave, ktorý bol oboznámený čítaním na hlavnom
pojednávaní (podľa § 268 ods. 2 Tr.por.), vyplývajú závery, ktoré už boli hore popísané. MDMA je
zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok.

Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania mimo akékoľvek rozumné pochybnosti
vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, t. j., že konkrétna osoba - obžalovaný J. X. mala
pri sebe (vo svojej dispozícii) psychotropnú látku v množstve zodpovedajúcom minimálne trom

obvykle jednorazovým dávkam drogy a to pre vlastnú potrebu, čo napĺňa znaky objektívnej stránky
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák..

Podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene

prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom
rozsahu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či tento skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, spáchaným obžalovaným, tak krajský súd v tomto smere nemá žiadne dôvodné

pochybnosti. Skutočnosť, že skutok spáchal obžalovaný vyplýva z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní.

V prvom rade odvolací súd opätovne poukazuje na zápisnicu o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že sporné
predmety s látkami vydal obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce vypovedal, že v čase

kontroly policajnou hliadkou bol v strašnom strese, policajtom aj povedal, že ak niečo je v aute, to nie
je jeho, pričom predtým nepoprel, že spolu so svedkom fajčili v aute a v aute sa našla aj jeho drtička
(mlynček na drvenie sušenej rastliny) a v jeho vrecku aj alobalová skladačka, z ktorej sa napokon
preukázalo, že obsahuje marihuanu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním vykonaným na
hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný P. X. sa žalovaného trestného činu
dopustil tak , ako to vypláva z výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom na množstvo zaistenej
látkyaspôsobspáchaniaskutkubolazávažnosťspáchanéhoprečinuvyššiaakonepatrnáapretonebolo
možné vidieť v žalovanom skutku len spáchanie napríklad priestupku.

Pokiaľ obžalovaný a jeho obhajca v odvolaní opakovane poukazovali jednak na nezákonnosť postupu
hliadky príslušníkov PZ, tak odvolací súd konštatuje, že nič tomuto názoru nenasvedčuje.Krajský súd uvádza, že podstatným pre výrok o vine a treste bolo konanie pred súdom prvého
stupňa (súd môže vychádzať pri svojom rozhodovaní len z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní), pričom v konaní pred súdom bol obžalovaný zastúpený obhajcom, viedol (či už sám alebo

prostredníctvom obhajcu) aj kontradiktórny výsluch svedkov, mal možnosť navrhovať dôkazy ako aj
vyjadrovať sa k už vykonaným dôkazom. Konanie pred súdom prvého stupňa preto považuje krajský
súd za konanie, v ktorom boli rešpektované všetky procesné práva obžalovaného a preto ho možno
označiť za konanie spravodlivé. Odvolací súd nezistil žiadne také zásadné (podstatné) chyby konania,
ktoré by predchádzali napadnutému rozsudku, ktoré by mali vplyv na zákonnosť vydaného meritórneho

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V súlade so zákonom je aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudokom.
Okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne zo závažnosti prečinu, z
ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 171 ods. 2 Tr. zák.)

v rozpätí až päť rokov. Ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale zistil jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. por. (už bol súdne trestaný), pokiaľ súd prvého
stupňa pri rozhodovaní uvažoval o tom, o tom aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú
trestnú činnosť, bolo nutné vychádzať predovšetkým zo zákonných zásad pri ukladaní trestu.

Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.
(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto

zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.
(5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného
činu,
písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na

spáchanom trestnom čine,
písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.

V osobe obžalovaného P. Pástiho ide v súčasnosti o 23 ročného mladého slobodného, vyučeného
muža, podľa posledných informácií z I. stupňového súdu sa zaoberal s rozvozom jedál. Bol jedenkrát
súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/1/2016 zo dňa 17. 02. 2016
pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s
prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pre ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov
aj s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. V poslednom období bol 10-krát
priestupkovo riešený na úseku dopravy a sankcionovaný blokovými pokutami od 10,- až 150,-€. Keďže
obžalovaný inkriminovanej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby pri odsúdení pre
pokus zločinu ublíženia na zdraví, v súbehu aj s prečinom výtržníctva, okresný súd vo svojom rozsudku

správne poukázal na skutočnosť, že podľa ust. 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby
v tomto prípade musí navýšiť o jednu tretinu. Takže súd pri úvahe o uložení trestu musel vychádzať z
trestnej sadzby od 20 mesiacov až 5 rokov.

Pokiaľ okresný súd v súhrne vyššie uvedených okolností a faktorov aj so zreteľom na zásady pri

ukladaní trestu dospel k takému záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným
trestom odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, tak uvedený trest obžalovanému treba považovať za
zákonný aj primeraný, keďže uloženie iného než nepodmienečného trestu tu neprichádzalo do úvahy.
Obžalovaný totiž žalovanej trestnej činnosti sa dopustil práve v čase plynutia podmienečne odloženéhotrestu odňatia slobody, aj za probačného dohľadu. Predchádzajúce odsúdenie zrejme nemal na neho
dostatočne výchovný vplyv. Uvedený trest z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako
aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., možno

považovať za primeraný. Jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
sa správne opiera o ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.