Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709207880
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8709207880.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu Z. F., I. I., G. Č.. XX, práv.
zast.JUDr.MariánŠevčík,CSc.,Advokátskakancelária,Nezábudková22,Bratislava,protižalovanému:
Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v
konaní o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad

sp. zn. 20C/132/2009-158 zo dňa 21.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonnými
rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom.

Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca sa domáha vydania
rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur

z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Batizovce v konaní vedenom pod sp. zn. 711/2003-8-
Kz. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že proti uvedenému rozhodnutiu obce podal žalobu s tým, že
Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/32/2006 zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie
rozhodnutia o vyvlastnení. Nakoľko sa navrhovateľ domnieva, že toto rozhodnutie je nezákonné a
predchádza mu nesprávny úradný postup Obce Batizovce, domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy s
tým, že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 3Co/

l 31/2010-19 zo dňa 14.1.2011 a následne rozhodnutím č.k. 3Co/83/2015-66 zo dňa 11.11.2015 zrušil
prvostupňové uznesenie v tejto veci, ktorým súd podanie navrhovateľa aj po jeho doplnení odmietol a
vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení Krajský súd v Prešove uviedol, že žalobca presne
označil účastníkov konania na žalovanej strane, pričom z podania je zrejmé, že jeho návrh smeruje proti
Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň podľa odvolacieho súdu je
z podaní žalobcu zrejmé čoho sa domáha, t.j. že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške

16.596,96 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom konajúcich štátnych
orgánov.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené, a neboli využité riadne
opravné prostriedky, nemožno priznať. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko od
okamihu, kedy sa dozvedel o rozhodnutí Krajského súdu Prešov uplynulo viac ako 3 roky. K údajnému

nesprávnemu či nezákonnému postupu malo dôjsť dňa 16.5.2005. Návrh vo veci samej bol podaný dňa
27.7.2009. Nároky uplatnené po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty tak nemožno priznať. V konaníneboli tiež preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podaný návrh, aj keby bol podaný
v zákonnej lehote. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, keď podľa všeobecných ustanovení
nijako nepreukázali porušením akej právnej povinnosti odporcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu či vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca tiež nepreukázal vznik nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal žiadnu z podmienok na uplatnenie tohto nároku, a to či už
podľa špeciálnych zákonných predpisov alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa
Občianskeho zákonníka, nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, t.j. že škoda vznikla
jemu alebo jeho právnemu predchodcovi a rovnako nepreukázal ani pasívnu legitimáciu, t.j. že za škodu

zodpovedá odporca ako zástupca štátu.
5. Aplikoval ustanovenia §1,2,4,5,6,9,15,16 zákona č. 514/2003 Z.z..
Obsah odvolania
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru
žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci samej a

z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobca má za to, že nositeľom pasívnej legitimácie je v
danom prípade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., čo predloženými dôkazmi žalovaný nijak nespochybnil. Žalobca rozhodnutia
orgánov verejnej moci v súvislosti s ktorými mu mala vzniknúť predmetná škoda riadne a dostatočne
pomenoval a z vykonaného dokazovania vyplynul ten záver, že skutočne išlo o nezákonné rozhodnutia,

čo preukazuje v konečnom dôsledku dôvodnosť podaného žalobného návrhu v celom rozsahu. Žalobca
preukázal, že sa domáhal svojich práv aj na príslušnom ministerstve, ktoré na podané podnety zo strany
navrhovateľa reagovalo negatívnymi odpoveďami, ktoré sú založené v spise, na základe čoho v danom
prípade nedošlo k riadnemu predbežnému prerokovaniu náhrady škody zo strany žalovaného a preto
pristúpil k podaniu žalobného návrhu na súd. Právna úvaha súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia

sa riadne nezaoberala aj existujúcim nesprávnym úradným postupom, na základe ktorého mala vzniknúť
žalobcovi škoda uplatňovaná v tomto konaní.
Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1

a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu ( č.l. 141) žalobca ustálil, že sa
proti Slovenskej republike v konaní domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonnými
rozhodnutiami Obce Batizovce vo vyvlastňovacom konaní podľa stavebného zákona a uznesením
Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho
orgánu. Okrem škody spôsobenej nesprávnymi rozhodnutiami sa domáha náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom v konaní o vyvlastnenie a následným postupom súdov.
9. Žalobca v odvolaní súdu vytýka nedostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí jeho
žalobného nároku. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku; zákon mu ukladá vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a svoj myšlienkový postup dostatočne vysvetliť s poukazom na rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež
ich právne posúdenie. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval
aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť

jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých otázkach, ktoré sú pre posúdenie
veci významné.
10. V prejednávanej veci sa žalobca voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom správnych orgánov a následne súdu
pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát
zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmyvyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré
môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho

orgánu (orgánu verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré
po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť.
Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak
je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu, súd z takého
rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny

úradnýpostup,ideokonanieštátnehoorgánu,priktoromporušilprávnyminormamipredpísanépravidlá.
Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené,
aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu,
že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v
obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu
alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon bližšie
nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby ale nesprávnym
úradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri
ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym
úradným postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu

mu z právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne
záväznýprávnypredpis,alevrozporespravidlomvyplývajúcimztohtoprávnehopredpisu.Zanesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.
11. Primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie premlčania nároku žalobcu.
Odvolací súd sa nestotožňuje s týmto záverom. Žalobca sa v konaní vedenom na Krajskom súde
v Prešove pod sp.zn. 3S 32/2006 domáhal preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, pričom súd
uznesením z 9.5.2007 konanie zastavil. Najvyšší súd SR uznesením z 10.6.2008 odvolanie žalobcu

proti tomuto uzneseniu odmietol. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody je určujúci moment, kedy žalobca vyčerpal
všetky dostupné prostriedky, ktorými sa domáhal zmeny rozhodnutia v súdnom konaní. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca v konaní tvrdí, neboli
zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom pre ich nezákonnosť, preto je potrebné prisvedčiť záveru

súdu o tom, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Záver súdu o tom, že nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je však predčasný a nedostatočne odôvodnený. Z
obsahu prednesov žalobcu a jeho písomných podaní je možné vyvodiť, že žalobca namieta okrem iného
nedodržanie lehôt a prieťahy v konaniach, v dôsledku čoho mu vznikla škoda.

12. Keďže v rozhodnutí súdu v tejto časti absentuje akékoľvek odôvodnenie, neostalo odvolaciemu súdu
iné, než rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).
13. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude dôsledne sa zaoberať tvrdeniami žalobcu, že v konaniach pred
správnymi orgánmi a súdmi došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým mu
vznikla škoda. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto

skutočností ja na žalobcovi. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu na
zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa ktorej nárok posúdil.
Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným
kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396, ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).