Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5315207608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Fond na podporu
vzdelávania, IČO: 47 245 531, so sídlom Bratislava, Panenská 29, právne zastúpeného spoločnosťou
AENEA Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, proti žalovaným: 1/ K. V., nar. X.X.XXXX, bytom
Y. XXX, Y., 2/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Y., o zaplatenie 2.679,64 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/229/2015-107 zo dňa 20.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (v texte ďalej aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť (mu) sumu
2.679,64 eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke.
2.Východiskovo súd prvej inštancie s poukazom na § 657 OZ (citovaný v napadnutom rozsudku)
vymedzil pojmové charakteristiky zmluvy o pôžičke s dôrazom na skutočnosť, že jej vznik je daný až
okamihom reálneho plnenia veriteľa.

3.Nadväzne v okolnostiach súdenej veci okresný súd konštatoval, že žalovaný 1/ namietal preukázanie
poskytnutia pôžičky (vo výške 2.500 eur). Súčasne podľa súdu zo žiadneho dôkazu, predloženého
žalobcom, nevyplýva, že by bola žalovanému 1/ predmetná pôžička poskytnutá. Žalobca nedoložil
žiaden výpis z účtu, potvrdenie o prijatí platby, a pod. Na základe toho dospel k záveru, že nie je
preukázané uzatvorenie zmluvy ako reálneho kontraktu, preto žalobcovi nevznikol nárok na požadované
platby. Žalobca napriek tomu, že sa oboznámil s odporom s namietanými skutočnosťami, ani dodatočne
súdu nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal poskytnutie sporných finančných prostriedkov.

4.Podľa okresného súdu už vyššie opísané postačuje na zamietnutie žaloby, avšak stotožnil sa aj s
ďalšími vyjadreniami žalovaného 1/, najmä so skutočnosťou, že žalovaný 1/ neprestal byť študentom
prvého stupňa vysokoškolského štúdia, keď po podpise zmluvy prestúpil na štúdium na inú vysokú školu
a to Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Zmluvné podmienky totiž
ukladajú dlžníkovi povinnosť písomne oznámiť veriteľovi prerušenie štúdia, riadne skončenie štúdia,
alebo akékoľvek iné skončenie štúdia. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi pôžičku vrátiť. Ďalej

je dlžník povinný oznámiť veriteľovi prestup na inú fakultu, alebo inú vysokú školu do 14 dní od prestupu,
avšak pri nesplnení tejto povinnosti je stanovené iba právo veriteľa na sankčný poplatok, nie vrátenie
celej pôžičky. Nakoľko žalovaný 1/ zostal naďalej študentom študijného programu na vysokej škole v SR,podľa § 13 ods. 3 zákona č. 396/2012 Z.z. mu vznikol nárok na odklad splátok, ktorý je možný celkovo
na 7 rokov. (Ani) z tohto dôvodu teda nevznikla povinnosť žalovanému 1/ vrátiť pôžičku žalobcovi.

5.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mali žalovaní 1/ a
2/ v konaní plný úspech, priznal im predmetný procesný nárok.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v
celom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Argumentoval,

že žalovaný 1/ ho požiadal dňa 7.10.2013 o poskytnutie pôžičky v akademickom roku 2013/2014, na
základe čoho uzavreli zmluvu o pôžičke č. 251/2013 dňa 30.12.2013 a následne bola žalovanému 1/
poukázaná pôžička vo výške 2.500 eur. Zmluvu podpísal žalovaný 2/ ako ručiteľ. Odvolateľ predložil
výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že suma vo výške 2.500 eur bola zaslaná na účet žalovaného
1/ dňa 20.1.2014. Túto skutočnosť žalobca uviedol už vo vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 27.7.2017.
Z uvedeného vyplýva, že predložil jednoznačný dôkaz o skutočnosti, že finančné prostriedky boli

poskytnuté priamo žalovanému 1/, ktorý v celom rozsahu poskytnutú pôžičku vyčerpal, ale v momente,
keď malo dôjsť k plneniu zmluvných povinností finančné prostriedky vrátiť, spochybnil ním podpísanú
zmluvu, s ktorou pri podpise v plnom rozsahu súhlasil.

7.Pokiaľ ide o ďalší dôvod zamietnutia žaloby, odvolateľ poukázal na článok V. bod 1.a bod 3. Zmluvy,

v zmysle ktorých je dlžník povinný písomne oznámiť veriteľovi prerušenia štúdia, riadne skončenie
vysokoškolského štúdia prvého stupňa (bakalársky študijný program) a druhého stupňa (magisterský,
inžiniersky, doktorský študijný program) a akékoľvek iné skončenie vysokoškolského štúdia prvého
alebo druhého stupňa, a to do 14 dni odo dňa, keď nastala niektorá z týchto skutočností. Za iné
skončenie štúdia sa považuje (i) zanechanie štúdia, (ii) neskončenie štúdia v termíne, ktorý nepresahuje

maximálnu prípustnú dĺžku štúdia, (iii) vylúčenie zo štúdia a (iv) zrušenie študijného programu, ak
Dlžník nepokračuje v štúdiu iného študijného programu. V prípade, ak nastane niektorá z uvedených
skutočnosti ešte pred dňom poskytnutia pôžičky, dlžník stráca nárok na čerpanie pôžičky a veriteľ
pôžičku neposkytne. Dlžník je zároveň povinný jednorazovo vrátiť veriteľovi pôžičku, ak mu bola
poskytnutá až po tom, čo nastala niektorá z uvedených skutočností. Neoprávnene čerpaná pôžička sa

úročí úrokovou sadzbou zvýšenou o 2 %, a to odo dňa jej poskytnutia až do jej vrátenia. Neoprávnene
čerpanú pôžičku je dlžník povinný vrátiť veriteľovi v lehote 15 dní odo dňa, kedy mu bude doručená
výzva veriteľa na jednorazové vrátenie pôžičky.
8.Žalobca v danej spojitosti zaslal žalovanému 1/ výzvu na doručenie dokladu o skončení štúdia dňa
23.6.2014, nakoľko žalovaný 1/ mal v zmysle zmluvy ukončiť štúdium v období 05/2014. Dňa 8.7.2014

žalobca opätovne upozornil žalovaného 1/ na nesplnenú povinnosť, t.j. nedoručenie dokladu o skončení
štúdia v stanovenom termíne. Žalovaný 1/ doručil žalobcovi doklad - Rozhodnutie o vylúčení zo štúdia
zo dňa 14.5.2014, v zmysle ktorého bol žalovaný 1/ vylúčený zo štúdia dňom doručenia rozhodnutia.
Žalovaný 1/ nesplnil podmienky pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia (štátna skúška) v letnom
semestri 3. ročníka. Žalobca v zmysle uvedeného považuje tvrdenia žalovaného 1/ o skutočnosti, že

nikdyneprestalbyťštudentomzaúčelové,nakoľkosámžalovaný1/doručilžalobcovidokladotom,žezo
štúdia bol vylúčený, a teda žalovaný 1/ musel mať vedomosť o vylúčení zo štúdia, avšak túto skutočnosť,
súdu zamlčal. Na základe rozhodnutia o vylúčení zo štúdia žalobca zaslal žalovanému 1/ upozornenie
na začiatok splatnosti pôžičky dňa 17.7.2014, v zmysle ktorého mala byť prvá splátka uhradená v
mesiaci august 2014, a to vo výške 26,95 eur. Žalobca rovnako upozornil žalovaného 1/, že pôžička sa

stáva splatnou pokiaľ si neuplatní nárok na odklad splátok. Žalovaný 1/ sa dňa 3.12.2014 informoval
o prípadnom odklade splátok pôžičky. Žalobca zaslal žalovanému 1/ oznámenie zo dňa 4.12.2017, v
ktorom ho upozornil, že je potrebné aby žalovaný 1/ doručil žalobcovi potvrdenie o návšteve školy a
rovnako písomnú žiadosť o odklad splátok. Nakoľko žalovaný 1/ bol písomne upozornený na podmienky
odkladu splátok žalobcom dňa 4.12.2014, a až do jednorazového zosplatnenia pôžičky žalovaný 1/ o

odklad splátok nepožiadal, žalobca rovnako nepovažuje tvrdenia žalovaných o splnení podmienok na
odklad splátok za opodstatnené.

9.Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.11.Okresný súd pomenoval/označil 2 samostatné dôvody zamietnutia predostretej žaloby (body 3
a 4 tohto odôvodnenia). Z hľadiska procesnej ekonómie preto postačuje pre overenie/potvrdenie

vecnej správnosti zamietajúceho meritórneho výroku zistenie opodstatnenosti čo i len jedného z týchto
dôvodov. Odvolací súd sa preto primárne venoval určujúcemu záveru súdu prvej inštancie o tom, že
žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov (pôžičky)
žalovanému1/,vdôsledkučohoniejepreukázanéuzatvoreniezmluvyopôžičkeakoreálnehokontraktu.
12.Opísaný záver zodpovedá procesným okolnostiam súdenej veci. Žalovaný už v odpore proti

platobnému rozkazu namietal odovzdanie finančných prostriedkov (zo zmluvy o pôžičke), žalobca teda
mal rozsiahly časový priestor reagovať na túto procesnú obranu, čo však nevyužil. Správne preto súd
prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne odovzdania/poskytnutia
finančných prostriedkov ako predpokladu vzniku reálneho kontraktu - zmluvy o pôžičke.
13.Pokiaľ následne žalobca až k odvolaniu pripojil listinný dôkaz - Výpis z účtu - ktorý má preukazovať
prevod finančných prostriedkov, ide svojou povahou o tzv. novotu (§ 366 CSP), na ktorú v

odvolacom štádiu konania v zmysle explicitného normatívneho zákazu nie je možné prihliadnuť.
Žalobca v (tvrdenom) zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícii veriteľa a disponoval všetkými súvisiacimi
písomnosťami. Nadväzne dotknutý dôkaz mohol (v zmysle mal) predložiť už v konaní pred súdom prvej
inštancie - najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 153 a § 154 CSP).
Inými slovami, ide o procesne neakceptovateľný postup sporovej strany (žalobcu), ktorá v protiklade s

kontradiktórnym charakterom sporového konania, predkladá rozhodujúci dôkaz až v štádiu odvolacieho
konania. Akceptovaním takéhoto prístupu sporových strán by úplne stratila zmysel koncentrácia
súdneho konania ako jej zásadná charakteristika a sporové strany by prakticky v ktoromkoľvek štádiu
konania mohli (neustále) vznášať/označovať nové dôkazy, čo je v priamom rozpore s požiadavkou
procesného kódexu prejednávať veci čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov (čl. 17 Základných

princípov CSP).

14.Vychádzajúc z opísaného zákonného dôsledku - nemožnosti prihliadať na oneskorene predložený
dôkaz - možno uzavrieť, že nie je relevantným spôsobom spochybnený záver súdu prvej inštancie o
tom, že žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov (pôžičky) žalovanému 1/, v

dôsledku čoho obstojí zásadný úsudok súdu prvej inštancie, že nie je preukázané uzatvorenie zmluvy o
pôžičkeakoreálnehokontraktu.Odvolacísúdpretopristúpilkpotvrdeniuvecnejsprávnostinapadnutého
výroku.
15.Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania. Okresný súd totiž náležite vychádzal z určujúceho princípu úspechu sporových strán.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovaným však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom

nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo sporových strán.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.