Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204319
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414204319.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., ako členov senátu, v spore
žalobkyne N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., č. XXX, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti žalovanému Provident Financial,

s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49, zastúpenému právnym zástupcom
De minimis, spol. s r.o., IČO: 36868949, so sídlom v Bratislave, Lovinského č. 22, v mene ktorého pred
súdomkonáMgr.MarekKaľavský,advokátakonateľ,ozaplatenie634,22€spríslušenstvom,oodvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/41/2014-90 zo dňa 04.06.2015, ako
súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobkynezamietol(prvývýrok)ažalobkyniuložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 414,30 € na účet jeho právneho zástupcu do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 634,22 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobkyňa na jednej
strane a žalovaný na strane druhej uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 473497428 zo dňa

12.05.2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 780,- €, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala vrátiť žalobcovi v 60 splátkach v sume 17,49 € týždenne a posledná splátka v sume 17,17 €;
termín splatnosti poslednej splátky a teda termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na siedmy deň
60. týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere; doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná
na 60 týždňov; podľa zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) predstavoval
70,24 % a údaj o priemernej hodnote RPMN predstavoval 44,86 %; súd prvej ďalej vychádzal zo záver,

že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že žalovanému z titulu vrátenia poskytnutého úveru zaplatila
sumu 1.450,78 € a teda viac ako poskytnutú sumu úveru 780,- €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nie je žaloba žalobkyne dôvodná; podľa
názoru súdu prvej inštancie sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“) vrátane žalobkyňou namietanejdoby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
RPMN; podľa súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmluve je jednoznačným spôsobom dojednané, že doba

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 60 týždňov s určením termínu splatnosti poslednej splátky v
siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy; ďalej podľa súdu prvej inštancie pokiaľ ide údaj o RPMN,
zmluva obsahuje aj údaj o RPMN vo výške 70,24 % v konfrontácii s priemernou hodnotou RPMN vo
výške 44,86 % pre porovnateľný úver; súd prvej inštancie navyše vychádzal z názoru, že aj keď podľa
tvrdenia žalobkyne mala byť hodnota RPMN vyššia ako 70,24 % deklarovaná žalovaným v zmluve,

nemala by prípadná nesprávnosť výpočtu za následok uvedenie RPMN v neprospech žalobkyne, ktorá
porovnaním hodnoty RPMN a priemernej RPMN musela zistiť, že jej úver je drahší ako iný porovnateľný
úver; podľa súdu prvej inštancie preto úver poskytnutý na základe spornej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov; nakoniec dospel súd prvej inštancie k
názoru, že žalobkyňa nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor a preto
nepovažoval za potrebné skúmať dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania uplatneného

nároku žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka; § 9 ods. 2 písm. f), j) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy; o trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a
plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 27.07.2015 (č.l. 95-102 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom
rozsahu. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.06.2016), rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a v konaní došlo jednak k vade
spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a jednak k vade spočívajúcej v odňatí možnosti konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016).

2.1.1 Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; konkrétny termín (dátum)
konečnej splatnosti zmluva neobsahovala; poukázala na úmysel zákonodarcu, ktorým bola skutočnosť,
aby spotrebiteľ pri uzavieraní zmluvy nemusel rôznymi výpočtami dôjsť ku konkrétnemu dátumu
konečnej splatnosti a preto má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať dobu trvania zmluvy a
súčasne aj termín konečnej splatnosti; vyjadrila názor, že žalovaným uvádzaný údaj „siedmy deň 60.

týždňa po dni uzavretia zmluvy“ nie je možné považovať za termín jasne a presne určujúci konečnú
splatnosť úveru; pri použití gramatického a teleologického výkladu v spojení s judikatúrou je nutné
od žalovaného ako podnikateľa vyžadovať uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru; údaj
„siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“ nie je možné hodnotiť ako splnenie povinnosti uviesť
dobu trvania úveru a termín konečnej splatnosti úveru; súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu

záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky zákonné náležitosti.

2.1.2 Nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje údaj o RPMN v jej neprospech; vyjadrila názor, že do RPMN a teda nákladov úveru mal byť
započítanýajadministratívnypoplatokvsume156,78€;pozapočítanítohtopoplatkuRPMNpredstavuje

103,75 %; RPMN v spornej zmluve bola teda uvedená v nesprávnej výške v jej neprospech; súd prvej
inštancie preto aj z tohto dôvodu dospel k nesprávnemu záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom
úvere má všetky zákonné náležitosti.2.1.3 Nakoniec nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
ohľadom svojho tvrdenia, že zaplatila žalovanému sumu 1.450,78 €; poukázala na to, že počas celého
konania nedošlo zo strany žalovaného k spochybneniu uhradenej sumy; právny zástupca žalovaného

až v záverečnej reči namietol neunesenie dôkazného bremena ohľadom uhradenia predmetnej sumy a
na túto námietku jej súd prvej inštancie nedal možnosť reagovať a preto postupom súdu došlo k odňatiu
jej možnosti konať pred súdom.

2.1.4 Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal

vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.5 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné

podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Medzi stranami zostala sporná skutočnosť, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
473497428 zo dňa 12.05.2011 obsahuje jednu zo zákonných náležitostí zmluvy a to termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy); súd prvej inštancie dospel k záveru,
že termín konečnej splatnosti úveru predstavuje dojednanie v spornej zmluve, podľa ktorého je úver
konečne splatný v deň splatnosti poslednej splátky, t.j. „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“;

žalobkyňa s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasila a uvedené dojednanie nepovažovala za
dostatočne určité; po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je v tejto
časti dôvodné; z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí okrem iného obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; aj keď v tomto smere

zákon výslovne nevyžaduje, aby zmluva obsahovala konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, musí
však ísť o také vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu umožňuje bez ťažkostí a s istotou
dátum konečnej splatnosti úveru jednoznačne identifikovať; sporný termín konečnej splatnosti úveru
„siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“ za taký odvolací súd nepokladá, pretože predovšetkým
v okamihu uzavretia spornej zmluvy nebolo možné bez ťažkostí a s istotou hneď jednoznačne určiť
konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru; nakoľko v prípade spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola aj v tejto časti vopred formulovaná zo strany žalovaného, táto
skutočnosť musí ísť na ťarchu žalovaného; odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 473497428 zo dňa 12.05.2011 neobsahuje
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy.

4.8Súdprvejinštancienavyšedospelkzáveru,žespornázmluvaospotrebiteľskomúvereč.473497428
zodňa12.05.2011obsahujeúdajoRPMN(§9ods.2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy); zo spornej zmluvy vyplýva, že RPMN úveru
má byť 70,24 %; pri výpočte RPMN vzali strany do úvahy len sumu úveru 780,- € a dohodnuté splátky

(59 krát po 17,49 € a 1 krát 17,17 €); pri výpočte RPMN nebol vzatý do úvahy „administratívny poplatok“
v sume 156,78 €; podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, ročnou percentuálnou
mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom podľa § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej
zmluvy, sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady

vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe; z uvedeného vyplýva, že na výšku
RPMN majú priamy vplyv celkové náklady spotrebiteľa, do ktorých patria aj poplatky akéhokoľvek druhu;
administratívnypoplatokvsume156,78€malbyťpretozahrnutýdovýpočtuRPMN;niejepritomsprávny
názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého aj keby bola RPMN sporného úveru v skutočnosti vyššia,

než bola uvedená v zmluve, vzhľadom na údaj o priemernej RPMN v zmluve, muselo byť žalobkyni
ako spotrebiteľovi zrejmé, že jej úver je drahší ako iný porovnateľný úver, pretože ide práve o mieru
informovanosti spotrebiteľa o tom, že sa jeho úver odlišuje od iných úverov a presne v akom rozsahu,
aby mal spotrebiteľ možnosť zvážiť, či úver za takýchto podmienok akceptuje alebo nie; uvedenie nižšej
ako skutočnej RPMN preto aj súdna prax vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku za predpokladu,

že môže zapríčiniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobil
(pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-453/10 zo dňa 15.03.2012; v tomto prípade išlo
o uvedenie RPMN v zmluve vo výške 48,63 %, hoci podľa výpočtu vykonaného vnútroštátnym súdom
predstavovala v skutočnosti 58,76 %); podľa tvrdenia žalobkyne by RPMN po zohľadnení uvedeného
administratívneho poplatku v skutočnosti predstavovala 103,75 %; bude úlohou súdu prvej inštancie

toto tvrdenie žalobkyne v ďalšom konaní overiť a vyhodnotiť, či RPMN bola v spornej zmluve uvedená
v nesprávnej výške v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa s dôsledkami podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy.

4.9 Nakoniec dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno o úhrade sumy 1.450,78 € žalovanému, k tomuto záveru dospel porušením
práva žalobkyne na spravodlivý proces; z obsahu spisu vyplýva, že tvrdenie o nepreukázaní zaplatenia
uvedenej sumy predniesol žalovaný až v záverečnej reči bezprostredne pred vyhlásením napadnutého
rozsudku; súd prvej inštancie nedal priestor žalobkyni sa k tomuto vyjadreniu žalobcu kontradiktórnevyjadriť, hoci na ňom založil svoje rozhodnutie; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemôže byť
už len z tohto dôvodu považovaný za správny.

4.10 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku splnenia zákonných náležitostí spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
473497428 zo dňa 12.05.2011 podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy v dôsledku čoho nevykonal navrhované

dôkazy (najmä vo vzťahu k dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku) a tento
nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.); súčasne v dôsledku
porušenia princípu kontradiktórnosti konania (bod 4.9 odôvodnenia) súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo vzhľadom na zrušenie
rozsudku aj z iného dôvodu možné (a najmä účelné) napraviť v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm.

b/ C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1Žalobkyňapodanéodvolanieobsahovoodôvodnilavpodstatetým,ževprejednávanomsporejejsúd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.),
ďalej tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nakoniec tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobkyne
vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (body 4.6 až 4.10 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie zopakuje dokazovanie spornou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a vyhodnotí dodržanie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy; vzhľadom
na obranu žalovaného v spore umožní žalobkyni predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o
zaplatení sumy 1.450,78 € žalovanému (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného

nároku môže súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 2 C.s.p. požiadať strany o uvedenie ďalších
skutkovýchtvrdenípotrebnýchnazisteniepodstatnýcharozhodujúcichskutočností,pretožezatiaľniesú
zo skutkových tvrdení strán zrejmé skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie plynutia premlčacej doby na
uplatnenie sporného práva); následne sa bude zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania
uplatneného nároku žalobkyne; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní, pričom sa

vyvaruje nesprávnosti v identifikačnom čísle (IČO) žalovaného v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).