Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217206245.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XXXX/XX, XXX

XX K., o zaplatenie 1.839,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 5Csp/206/2017-77 zo dňa 03.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 249,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 449,45 Eur od 8.6.2017 do 16.6.2017, zo sumy 399,45 Eur od 17.6.2017 do 11.7.2017,
zo sumy 349,45 Eur od 12.7.2017 do 2.8.2017, zo sumy 299,45 Eur od 3.8.2017 do 21.9.2017, zo sumy
249,45 Eur od 22.9.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
V odôvodnení uviedol, že medzi O. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.06.2012
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,-
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 69,29 Eur. Keďže žalovaný úver

riadne a včas nesplácal veriteľ ku dňu 10.11.2014 určil predčasnú splatnosť celého úveru. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na
žalobcu.
Z predloženej zmluvy o úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona, t.j. nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ

vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších
údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí
dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej
miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda
nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku.
Ďalej zmluva o úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona ani údaj o celkovej čiastke,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom pod náležitosťami zmluvy, že
„Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených sospotrebiteľským úverom“, pričom ako celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 1.111,54 Eur.
Nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné
informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej

čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy a to bez
použitia kalkulačky, resp. matematických operácii.
Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, tento sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.
Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi sumu 249,45

Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.000,- Eur, úhradou žalovaného pred
vyhotovením aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vo výške 1.550,55 Eur a následnými úhradami
v celkovej výške 200,- Eur, keďže žalovaný podľa tvrdení žalobcu v žalobe uhradil dňa 16.06.2017 sumu
50,- Eur, dňa 11.07.2017 sumu 50,- Eur, dňa 02.08.2017 sumu 50,- Eur a dňa 21.09.2017 sumu 50,-
Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe žiadal úrok z omeškania od 08.06.2017, súd
priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 449,45 Eur od 08.06.2017 do 16.06.2017,

zo sumy 399,45 Eur od 17.06.2017 do 11.07.2017, zo sumy 349,45 Eur od 12.07.2017 do 02.08.2017,
zo sumy 299,45 Eur od 03.08.2017 do 21.09.2017, zo sumy 249,45 Eur od 22.09.2017 do zaplatenia v
súlades§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,pričomzohľadniljednotlivéplatbyvykonanéžalovaným
po 08.06.2017. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 1.590,06 Eur
(žalovaná suma 1.839,51 Eur - priznaná suma 249,45 Eur), úrokov vo výške 1.183,87 Eur, úrokov vo

výške 32,99 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.839,51 Eur od
01.06.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne prevyšujúce súdom priznaný
nárok (t.j. nad úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo 449,45 Eur od 8.6.2017 do 16.6.2017, zo
sumy 399,45 Eur od 17.6.2017 do 11.7.2017, zo sumy 349,45 Eur od 12.7.2017 do 2.8.2017, zo sumy
299,45 Eur od 3.8.2017 do 21.9.2017, zo sumy 249,45 Eur od 22.9.2017 do zaplatenia) zamietol ako

nedôvodnú, keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

Súdnevyzvalžalobcuanipodľa§157CSP. Súdnevytýčiltermínpredbežnéhoprejednaniasporu.Takýto
postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy
jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha
súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku úveru, celkovú výšku nákladov tvorí súčet výšky úveru a celkových

nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve
v časti 3. údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje,
pričom výklad súdu je šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tomto smere žalobca
poukázal na rozsudok SD EÚ C-42/15. Je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o

úvere, nakoľko celková čiastka úveru je jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom.
Všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere
obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že
údajevzmluveoúverechýbajú,avšakbezbližšejšpecifikácie,oakéúdajesamájednať.Zmluvaoúvere
obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti,

ako aj počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje, podľa názoru súdu,
neboli uvedené. nesprávny. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa
vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp.
jehoprávnemupredchodcovi,dokalkulačkyimplementovalexternýdodávateľ,ktorýgarantujesprávnosť
výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 48. splátka úveru bola len vo výške 9,51 Eur.

Celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu
o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Je nevyhnutné uviesť, že
v čase uzavretia zmluvy o úvere platná a účinná právna úprava neustanovovala formát písma, ktorý sa
má používať v zmluvných záväzkoch. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Súdy sú
povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v

žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne,
aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola

zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru poskytnutého žalobcom žalovanému v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy
vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu dospel k
záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok len na zaplatenie istiny úveru.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet
RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej

inštancie však nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN považuje za
absentujúce. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, tu je potrebné súhlasiť s argumentom žalobcu, že nie
je namieste posudzovať uvedenie tejto zmluvnej náležitosti striktne formálnym spôsobom. V zmluve

(článok 3 zmluvy) je transparentným, jednoznačným spôsobom uvedená tak výška úveru (2000 Eur) ako
aj celková výška nákladov (1111,54 Eur), pričom spotrebiteľovi je umožnené získať informáciu o celkovej
čiastke, ktorú má veriteľovi zaplatiť, a to na základe jednoduchého súčtu výšky úveru a celkových
nákladov.
Za daného stavu je záver súdu prvej inštancie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predčasný.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP.

Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.
§ 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí sa vyrovná aj s argumentmi žalobcu prezentovanými
v odvolacom konaní. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.