Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/320/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314218550
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314218550.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: V. P., narodený
X.XX.XXXX, bytom E. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Nagy, so sídlom Sklenárova 1,
Bratislava, proti žalovaným: 1. B. D., narodená X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, L.-R. H., 2. H. L.,
narodená X.X.XXXX, bytom H. XX/M, L., 3. Ing. U. P., narodený X.X.XXXX, bytom H. XXX, 4. L E H

O R, spol. s r.o., IČO 35 754 524, so sídlom Lietavská 16, Bratislava, žalovaní 1., 2., 4. zastúpení
splnomocnencom: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, Banská
Bystrica, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 8C/297/2014-180 zo dňa 18.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nájomná zmluva uzavretá žalovanými
v 1., 2. a 3. rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4. rade ako nájomcom dňa 21.5.2013 na pozemok
o výmere 691 m2 vymedzenom geometrickým plánom č.21/2013 zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou
je aj parcela registra „C“ č. 877/22 KU D. okres Galanta zapísaná na LV č. XXXX na Okresnom úrade
Galanta - Katastrálny odbor, je neplatná, výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1., 2., 3., 4.

právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením
súdom prvej inštancie.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 663, § 37 ods. 1, § 39, §
139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 21 - § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho
podniku, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie D. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ č. 877/22 orná pôda o výmere
6685 m2 sú V. P. v podiele 2/12 - iny, B. D. v podiele 1/12 - ina, H. L. v podiele 1/12 - ina, U. P. v

podiele 8/12 - in. Dňa 21.5.2013 bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej B. D., H. L. a Ing. U.
P. ako prenajímatelia prenajali obchodnej spoločnosti L E H O R, spol. s r.o. ako nájomcovi za odplatu
do dočasného užívania časť pozemku o výmere 691 m2 vymedzenú Geometrickým plánom č. 21/2013
zo dňa 27.4.2013 vypracovaným Ing. R. L.. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za užívanie predmetu
nájmu vo výške 20 eur za rok trvania nájmu. Prenajímateľ sa na základe tejto zmluvy zaviazal umožniť
nájomcoviavlastníkominžinierskychsietí,ktorésanachádzajúvpredmetenájmu,alebonímpovereným

osobám nerušený a neobmedzený výkon opráv, úprav a revízii inžinierskych sietí (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina), ako aj strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa§ 19 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez predmet
nájmu a umožniť týmto osobám vstup na predmet nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca
má v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu v predmete nájmu, a to najmä viesť cez predmet nájmu akékoľvek inžinierske siete (tzv. iné
právo k pozemkom a stavbám). Zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ je za účelom výkonu práva
nájomcu povinný poskytnúť nájomcovi do 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy nájomcu všetky
prípadne potrebné súhlasy vyžadované v zmysle stavebného zákona (najmä v súvislosti so stavebným a

kolaudačným konaním). Prenajímateľ podpisom tejto zmluvy vyjadril svoj výslovný súhlas, aby nájomca
v predmete nájmu umiestnil podzemnú stavbu: vodovod, plynovod, kanalizáciu, elektrinu, vrátane
prípojok. Prenajímateľ súhlasí s umiestnením podzemnej stavby inžinierskych sietí s ich realizáciou,
skolaudovaním a užívaním. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca je oprávnený dať predmet nájmu do
podnájmu tretej osobe na poľnohospodárske účely a/alebo aj s tzv. iným právom k pozemkom a stavbám
v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Podľa čl. VI. bod 2 písm. e) zmluva zaniká okamihom

zriadenia vecného bremena na pozemku v prospech nájomcu alebo v prospech nehnuteľnosti (vrátane
inžinierskych sietí) vo vlastníctve nájomcu. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/144/2011 zo
dňa 23.8.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017,
bolo určené že: „Na pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2,
zapísaný na LV č. XXXX, obec D., okres Galanta, katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno:

- Právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m, od vonkajších vedení
podľa § 19 zák. č. 442/20052 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez
tento pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, - Právo uloženia, užívania, vykonávania
opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovodov, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť

obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa §19 zák. č. 442/2002 Z .z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka
týchto inžinierskych sietí, - Právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych
sietí, (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme
1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh
stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál- Admin. - výrobný kom, na výmere 1500 m2) zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne
územie: D..“

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
charakteristické, že pôsobí od začiatku, nastáva priamo zo zákona, určenie absolútnej neplatnosti
právneho úkonu a v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na tomto určení, súd na ňu
prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ho žiadnym spôsobom napraviť. V zmluve o nájme sa hovorí o
predmete zmluvy, ktorým je pozemok o výmere 691 m2 vymedzený geometrickým plánom č. 21/2013 zo

dňa 27.4.2013 vypracovaným Ing. R. L.. Takto vymedzený predmet nájmu je neurčitý, nakoľko pozemok
o výmere 691 m2 nie je označený parcelným číslom a taktiež chýba uvedenie katastrálneho územia.
Zákazom drobenia pozemkov sa rozumie zákonný zákaz rozdeliť pozemok umiestnený v extraviláne
obce na určité malé časti. Ak sa teda pozemky nachádzajú v extraviláne obce, zákon zakazuje, aby na
základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu rozdelením jestvujúcich pozemkov vznikol pozemok

menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide
o lesný pozemok. Zákaz drobenia pozemkov sa vzťahuje aj na spoluvlastnícke podiely. Z nájomnej
zmluvy zo dňa 21.5.2013 vyplýva, že parcela reg. „E“ č. 877/22 - orná pôda o výmere 6685 m2 zapísaná
na LV č. XXXX kat. územie D. bola rozdelená, pričom podľa zmluvy vznikol diel o výmere 691 m2,
čo je však v rozpore so zákonom, a preto ju zmluva neplatná. Nájomná zmluva nespĺňa náležitosti

stanovené zákonom, keďže v nájomnej zmluve nie je vymedzený účel nájmu, neobsahuje určenie kvality
pôdy v rámci jej zatriedenia do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky na základe posudku. Nájomná
zmluva je z týchto dôvodov neplatná. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že podľa čl. V bod 4 nájomca má
právo na pozemku uskutočniť stavbu alebo jej zmenu a to najmä viesť cez predmet nájmu akékoľvek
inžinierske siete a v bode 5 sa uvádza, že prenajímateľ vyjadruje svoj výslovný súhlas, aby nájomca

v predmete nájmu umiestnil podzemnú stavbu. Zriadením stavby sa jedná o dôležitú zmenu veci a je
nutné postupovať v zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca o uzatvorení nájomnej zmluvy
nevedel, nemal možnosť sa obrátiť na súd ako prehlasovaný spoluvlastník. Nedošlo k jednaniu medzi
všetkými spoluvlastníkmi o uzatvorení nájomnej zmluvy. Aj z tohto dôvodu je zmluva neplatná.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 3. z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nájomná zmluva nebola uzatvorená v tiesni, za nevýhodných

podmienok a účastníci ju dobrovoľne podpísali, bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi a
obsahuje všetky náležitosti v nutne požadovanom rozsahu, špecifikácia pozemku a rozsahu nájmu je
plne jednoznačná, nakoľko jej neoddeliteľnou súčasťou je odborne renomovaným geodetom vyhotovený
geometrický plán, na ktorom je uvedené, aká časť, z akého čísla parcely, na akom liste vlastníctva
sa prenajíma, geometrický plán bol riadne autorizovaný Správou katastra v Galante a preto údaje

sú správne, objektívne a reálne, nájomná zmluva bola akceptovaná aj ďalšími štátnymi inštitúciami.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1., 2., 4. z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedli, že nesprávne právne posúdenie

obsiahnuté v rozsudku vyplýva zo skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti
nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými dňa 21.5.2013 a posudzoval ju podľa
nariadenia, ktoré však bolo platné a účinné len do 31.12.2003. Súd prvej inštancie teda pri posudzovaní
nájomnej zmluvy aplikoval predpis, ktorý už 10 rokov neúčinkoval a nebol teda pre zmluvné strany
nájomnej zmluvy záväzný. Súd prvej inštancie dospel bez akejkoľvek opory v predpisoch Slovenskej

republiky k záveru, že pokiaľ je predmetom nájmu len časť pozemku vymedzená geometrickým plánom,
týmto automaticky dochádza k vzniku nového pozemku, ktorý má spĺňať predpoklady pre minimálnu
výmeru stanovenú zákonom. Opomenul však, že nájmom pozemkov nedochádza k vzniku nových
parciel a teda ani k ich (nedovolenému) drobeniu. Nájmom časti pozemku nevzniká nový pozemok,
ale výhradne dochádza k odovzdaniu časti pozemku do dočasného užívania tretej osobe. Súd prvej

inštancie ďalej pochybil, keď pre určitosť predmetu nájomnej zmluvy má byť potrebné uvedenie
parcelného čísla, a to aj napriek skutočnosti, že geometrický plán nezameniteľne a určito stanovil
(vymedzil) predmet nájmu; čím naplnil základnú náležitosť každého úkonu, ktorou je určitosť takéhoto
úkonu. Z nájomnej zmluvy v spojitosti s geometrickým plánom je objektívne a nezameniteľne zrejmé,
čo bolo predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy, a preto niet pochybností o jej určitosti a právne

posúdenie nájomnej zmluvy ako neplatnej pre absenciu parcelného čísla je nesprávne. Súd prvej
inštancie súčasne pochybil v tom smere, že bez opory v akomkoľvek predpise priznal geometrickým
plánom funkciu, podľa ktorej vždy musí pri vyhotovení geometrického plánu vzniknúť nová parcela a to
aj napriek tomu, že právne predpisy upravujúce geometrické plány priznávajú geometrickým plánom aj
inú funkciu. Aj na takomto nesprávnom chápaní funkcie geometrických plánov súd vyvodil nesprávny

právny záver o neplatnosti nájomnej zmluvy. Pri nájomnej zmluve k žiadnemu vytváraniu nových parciel
geometrickým plánom nedošlo. Geometrický plán slúžil výhradne ako odborne spracovaný a riadne
geograficky zameraný podklad slúžiaci na to, aby bola naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu,
napádanej nájomnej zmluvy. Keďže na základe Geometrického plánu nevznikla nová parcela, potom ani
spracovateľovi geometrického plánu nevnikla povinnosti požiadať o pridelenie parcelných čísel. Keďže

takáto povinnosť nevznikla, geometrický plán je vyhotovený v súlade s právnymi normami. Geometrický
plán „môže“ ale nemusí slúžiť na zápis zmeny údajov katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie
s ohľadom na nesprávnosť vyššie jeho právnych zistení vytvoril stav, kedy domnelo nemusel riešiť
otázku naliehavého právneho záujmu. Nakoľko však základy o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy
vyplynuli z nesprávnych právnych základov, potom je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie

v určovacom konaní rozhodol, a to aj bez toho, aby žalovaný uniesol dôkazné bremeno v otázke
naliehavého právneho záujmu. Žalobca naliehavý právny záujem odvodzuje od ním tvrdenej existencie
správneho konania, ktoré má záujem napadnúť práve s ohľadom na výsledok tohto súdneho konania.
Do súdneho konania žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz, a preto neuniesol na neho
kladené bremeno dokázania naliehavého právneho záujmu. S ohľadom na uvedené je preto potrebné

konštatovať, že sú dané predpoklady pre to, aby súd prvej inštancie určovací návrh žalobcu z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Žalobca,
keďže nesúhlasil s uzatvorením nájomnej zmluvy, mal uplatniť postupu uvedený v § 139 ods. 3 zákona
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie a jeho aplikácia je určená na ochranu prehlasovaných
spoločníkov. Súd prvej inštancie v konaní vykonal viaceré úkony (vydal uznesenie, vyjadril svoje

predbežné právne posúdenie veci, vydal rozsudok), ktorými vyjadril svoj právny názor na vec. Tieto
priebežné právne posúdenie sa nepremietli do rozsudku, ktorý sa absolútne odlišuje od v procese
produkovaných záverov súdu prvej inštancie. Rozsudok je teda rozhodnutím popierajúcim princípy
právnej istoty, resp. princíp neprekvapivosti súdnych rozhodnutí. Počas celého súdneho konania a ani vrámci predbežného právneho posúdenia súd prvej inštancie neuviedol skutočnosť, že by sa pri nájomnej
zmluve malo jednať o absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď uviedol, že v nájomnej zmluve absentuje jej účel, napriek tomu, že sa uvedené

ustanovenie v nájomnej zmluve nachádza a jedná sa konkrétne o ust. čl. III bodu 5 nájomnej zmluvy,
malo dôjsť k drobeniu pozemkov, a to aj napriek tomu, že na liste vlastníctva sa nenachádza žiaden zápis
osvedčujúci túto skutočnosť, žalobca nebol prizvaný na rokovanie a hlasovanie o nakladaní s pozemkom
ako so spoločnou vecou v spoluvlastníctve a to výhradne na základe nepreukázaného tvrdenia žalobcu,
a to aj napriek tomu, že žalovaný 3. tvrdil opak a táto skutočnosť je obsiahnutá aj v odôvodnení rozsudku.

Žalovaným nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie z dôkazov, z ktorých vychádzal, dospieť k
skutkovému záveru ohľadne toho, či bol alebo nebol žalobca informovaná o uzatvorení nájomnej zmluvy.
Ak je teda súdu známe, že existujú dve protichodné tvrdenie o určitej skutočnosti, je na žalobcovi, aby
dôkazne uniesol ním tvrdené skutočnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko
vo viacerých významných častiach odôvodnenia obsahuje nedokončené myšlienky, čím núti sporové
strany k ústavne neudržateľnému hľadaniu odpovedí na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

Žalovaní 1., 2., 4. navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca nevyjadril.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - stranami, v
ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového

poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f),
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
jenevyhnutnénapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušiť(§389ods.1písm.b)Civilnéhosporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

10. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov odvolateľov a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimkupredstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že nájomná zmluva uzavretá žalovanými 1.,
2. a 3. ako prenajímateľmi a žalovaným 4. ako nájomcom dňa 21.5.2013 na pozemok o výmere 691 m2
vymedzený Geometrickým plánom č. 21/2013 zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou je aj parcela registra
„C“ č. 877/22, katastrálne územie D., okres Galanta, zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, je neplatná.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená,

keďže predmetná nájomná zmluva má neurčito vymedzený predmet nájmu, jej uzavretím bol porušený
zákonný zákaz drobenia pozemku, neobsahuje predpísané náležitosti stanovené zákonom a medzi
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nedošlo k jednaniu o uzatvorení nájomnej zmluvy. Žalovaní nesúhlasili
s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, keď v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní nájomnej zmluvy aplikoval neúčinný právny predpis, geometrickým plánom nedošlo k
vzniku nového pozemku, geometrický plán nezameniteľne a určito vymedzuje predmet nájmu, žalobca

neuniesol dôkazné bremeno v otázke naliehavého právneho záujmu a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľný. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces,čisúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovým
zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

13. Jednou z odvolacích námietok žalovaných 1., 2., 4., pritom však zásadnou bolo namietanie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno dokázania naliehavého právneho záujmu. Žalobca naliehavý
právny záujem preukazoval tým, že boli vydané kolaudačné rozhodnutia, avšak keď je zmluva neplatná,
bol podaný návrh na obnovu konania, pričom Okresný súd Galanta vyhovel podanej obnove, proti

čomu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Trnave konanie prerušil do právoplatného skončenia
prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že v súdnom konaní o určenie absolútnej
neplatnosti sa právny záujem na tomto určení predpokladá.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníkakonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľom, že závery v ňom obsiahnuté
sú nedostatočné. Z obsahu preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie nemožno jednoznačne
vyvodiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané vzhľadom na predmet rozhodovania a ktoré nie, a to najmä v súvislosti s posúdením
dôvodnosti naliehavého právneho záujmu, keď vyslovil ničím nepodložený záver, že pri určovaní
absolútnej neplatnosti sa naliehavý právny záujem predpokladá. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a
záveryorozhodnýchskutočnostiachformulovaťvlastnýmislovamisprihliadnutímnakonkrétneokolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán
na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný

rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu
je záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu nedostatočne odôvodnený.
Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva absencia presvedčivého a
výstižného vysvetlenia existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva

a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v
odvolacom konaní.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu

a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto
normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu existencie
naliehavého právneho záujmu úplne absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku
sa nielenže nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad, ale žiadne právne
normy v preskúmavanom rozsudku vo vzťahu k posudzovaniu existencie naliehavého právneho záujmu

ani necitoval. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v
rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii (súd prvej inštancie neuviedol
právnu normu, ktorú na skutkový stav aplikoval), keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje len stručnú
konštatáciu, že naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti sa predpokladá, a to bez
odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
Civilný sporový poriadok upravuje druhy žalôb podľa ich obsahu v ustanovení § 137. Žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§
137 písm. c) Civilného sporového poriadku), o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie,
či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu (písm. c)) a prípustnosť žaloby na

určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä hmotného práva (písm. d)),
inak je takáto žaloba neprípustná. Určenia právnej skutočnosti, akou je aj neplatnosť právneho úkonu,
sa možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku). Cieľom tejto novej koncepcie úpravy určovacích žalôb je vylúčiť všetky nepotrebné žaloby
o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a

míňajú sa účelu určovacej žaloby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však
aplikácia náležitej právnej normy a vyhodnotenie týchto skutočností vo vzťahu k naliehavému právnemu
záujmu absentuje.

20. Je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho

dôvodov, čo znamená, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou naliehavého
právneho záujmu, ktorý v preskúmavanom prípade prezumoval bez opory v zákone. Podľa názoru
odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou zmätočnosti
je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede navšetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia.

21. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej

inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia
§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom

na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetným zaoberať sa
ďalšími odvolacími dôvodom, keďže pri určovacích žalobách súd v prvom rade skúma naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe ako základnej procesnej podmienke bez toho, aby sa zaoberal
hmotnoprávnymi skutočnosťami.

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento
rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu

neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §

391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť
naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok pre existenciu naliehavého právneho záujmu s ohľadom na
okolnosti prípadu, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc
zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov
Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä

so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení
rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré
zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu
pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého

poriadku odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).