Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614205157.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľky - manželky: N.

rodená H., nar. XX.XX.XXXX,. W. prechodne B., proti manželovi: B. nar. XX.XX.XXXX, V. štátny občan
K., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo N. rodenej H., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX. marca
XXXX vo M.red matričným úradom M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku
M., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X,
r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu právo na náhradu trov konania voči účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.05.214 sa navrhovateľka, N., rodená H., manželka
domáhala rozvodu manželstva so B., manželom, ktorý návrh nepodal. V návrhu uviedla, že manželstvo
bolo uzatvorené dňa XX. V. XXXX vo M., u oboch ide o prvé manželstvo, navrhovateľka je občanom B.,
manžel je občanom K.. Manželstvo účastníci uzatvorili po dvojmesačnej známosti, krátko po sobáši sa
manžel povahovo zmenil, začali medzi účastníkmi nezhody, manžel navrhovateľku kontroloval a nič čo

prisľúbilpredsobášom,nedodržal.Naposledy09.06.2013odišielpohádkeaodtejdobynekomunikovali.
Navrhovateľka má za to, že manželstvo je trvale rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a nie je
vhodným prostredím pre výchovu jej maloletého syna, B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nepochádza z
manželstva.

2. B. s návrhom súhlasil, v podaní zo dňa 28.03.2018 uviedol, že počas spolužitia účastníci nemali
spoločný majetok ani spoločné deti, nakoľko si nemôže dovoliť cestovať na územie SR, žiada aby vec

súd vysporiadal bez jeho prítomnosti. Podpis manžela na vyhlásení je úradne osvedčený.

3. Navrhovateľka na pojednávaní vo veci dňa 19.12.2018 uviedla, že vzhľadom k nemožnosti zabezpečiť
účasť druhého manžela súhlasí, aby súd o návrhu rozhodol po doručení vyjadrenia manžela, ktorý návrh
nepodal aj bez nariadenia pojednávania.

4. B. v písomnosti zo dňa 06.02.2019 uviedol, že súhlasí, aby súd v konaní o rozvod jeho manželstva

rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podpis manžela na podaní je úradne osvedčený.

5. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

6. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie
manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom
právnym poriadkom slovenským.

7. Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že navrhovateľka je štátny občan SR, druhý manžel
občan Kosova, ich manželstvo bolo uzatvorené na území slovenskej republiky, navrhovateľka má pobyt
na území Slovenskej republiky nepretržite, preto dospel k záveru, že má vo veci právomoc konať a
rozhodnúť. Právny režim manželstva posúdil podľa slovenského právneho poriadku s poukazom na cit.
§ 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb.

8.Podľa§92zák.č.161/2015Civilnýmimosporovýporiadok,nakonanieorozvodmanželstvajemiestne
príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu
má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh
nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

9. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že manželia nemajú spoločné bydlisko v čase jeho podania, avšak z
návrhu vyplýva, že naposledy spolu žili u navrhovateľky vo M. (v návrhu uvedená adresa navrhovateľky
F.), súd dospel k záveru, že je miestne príslušným na prejednanie veci.

10. Podľa § 33 ods. 1 zák.č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, súd nariadi na prejednanie veci

samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

13. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP vyhlásil dňa 27.02.2019 rozsudok bez
nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci vyhlásili, že súhlasia, aby súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd
na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.02.2019.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a
právny stav:

15. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. marca XXXX vo M. pred
matričným úradom M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku M., ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom X.

16.Zozhodnýchtvrdeníúčastníkovvyplýva,žeuzavrelimanželstvopo2mesačnejznámosti,uobidvoch
účastníkov ide o prvé manželstvo. Manželstvo je bezdetné. B. od r. 2013 odišiel po hádke z domácnosti
a odvtedy manželia spolu nekomunikujú, spoločne nežijú a ani sa fyzicky nevideli.

17. Z rodného listu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX. vyplýva, že otcom maloletého je V. nar.

XX.XX.XXXX.

18. Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa ustanovenia § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.20. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj
spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a neexistuje medzi účastníkmi žiadna
možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia. Manželia spolu v rozpore s § 18 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine dlhodobo nežijú, B. žije mimo územia SR na bližšie nezistenom mieste, nemajú

záujem o obnovenie manželského spolužitia, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia a manželstvo účastníkov rozviedol.

22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na
návrh.

24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

25. S poukazom na citované ustanovenie § 52 CMP súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

26. Podľa § 155 ods. 1 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

27. Podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

28. Trovy konania štátu pozostávajú z trov prekladu písomností medzi jazykom slovenským a jazykom
srbským z dôvodu, že manžel, ktorý návrh nepodal, neovláda úradný jazyk. S poukazom na citované
ustanovenie § 155 CSP trovy spojené s prekladom písomností znáša štát a ich náhradu preto Slovenskej
republike voči účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce
priezvisko.