Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202767
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618202767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: J. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX U. P. Z., J. XXXX/XXX, štátny občan SR, zastúpeného N. G.. Y. C., N. U. XXX XX
E., V. XXX, proti žalovaným: 1/ M. J., nar. XX. XX. XXXX a 2/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom
XXX XX V.., I. W. XXX/X, obaja štátni občania SR a zastúpení N. G.. T. D., N. U. XXX XX E., V. XXX/X,
o uplatnenie predkupného práva pri prevode nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/13/2018-168 zo dňa 13. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nahradil prejav vôle žalovaných 1/, 2/ tak, že ako predávajúci
uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení uvedenom v rozsudku okresného súdu,
v zmysle ktorej žalovaní 1/, 2/ ako predávajúci predávajú žalobcovi nehnuteľnosti uvedené v rozsudku
okresného súdu, kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, každý z nich po X/X za kúpnu cenu po X.XXX,- €
splatnú v hotovosti po uzatvorení zmluvy. Zároveň žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v celosti.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za nesporne zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom uplatneného práva žalobcu na spätný odpredaj podľa § 603 ods. 3 OZ, boli pôvodne v
spoluvlastníctve žalobcu J.. a právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade T. J. a G. J. (po 1/4 -
pozn. odvolacieho súdu). Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. a obec S. ako parcely
registra „W.“, parcela č. XXXX/X - O. o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX/X - O. o výmere XXXXX
m2, parcela č. XXXX/X - O. o výmere XXXXX m2. Nesporným medzi stranami bolo taktiež, že pred

prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaného v 1. rade
M. J. a v 2. rade D. J. tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu spoluvlastníkovi J. J., teda žalobcovi.
Súd za sporné mal, či právo žalobcu bolo konaním spoluvlastníkov T. J. a G. J. porušené, či prevody
ich spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponukovú povinnosť, alebo táto povinnosť nemusela
byť dodržaná vzhľadom na výnimku danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym
osobám. Absencia písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu J. J. bola preukázaná,
a teda žalovaní mali povinnosť preukázať, že sa jednalo o výnimku zo zákona, a teda o prevod tzv.

blízkej osobe, ktorý predchádzajúcu ponukovú povinnosť nevyžaduje. V tomto smere dôkazné bremeno
zaťažovalo žalovaných.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 3 OZ, o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

4. Okresný súd nepovažoval za sporné, že osoby prevodcov T. a G. J. sú osobami v rodinnom vzťahu
k žalovaným 1/, 2/, avšak mal za to, že nie sú osobami v priamom príbuzenskom rade, súrodencami
ani manželmi, a teda okresný súd posudzoval, či sú žalovaní 1/, 2/ vo vzťahu k prevodcom v takom
vzájomnom vzťahu, že by ujma, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb vo vzťahu k druhej osobe, by
bola takou ujmou, ktorú by musela táto druhá osoba pociťovať ako ujmu vlastnú. Takýto vzťah medzi

prevodcami a žalovanými 1/, 2/ okresný súd v konaní nezistil. Medzi prevodcami a žalovanými 1/,
2/, ktorí sú ich rodinnými príslušníkmi, je vzťah veľmi dobrý, rodinný, príležitostne sa rodina stretáva,
je v kontakte, poskytuje si občasnú pomoc, takéto prepojenie však nedosahuje intenzitu požadovanú
zákonným ustanovením § 116 OZ. Žalovaní v tomto smere dôkazné bremeno nepreukázali. Žalovanými
posudzovaná otázka „blízkosti“ vychádza z ich rodinného prepojenia dobrých rodinných vzťahov naprieč
niekoľkými generáciami rodiny J., ale podľa názoru súdu nedosahuje intenzitu blízkych osôb (občasné

návštevy či už doma alebo v nemocničnom prostredí) tak, ako to má na mysli § 116 OZ. Z uvedeného
dôvodu bolo preto povinnosťou prevodcov G. J. a T. J. zachovať právo spoluvlastníka J. J. a o
zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov tohto písomne upovedomiť, čo sa nestalo, čím jeho
právo bolo porušené, a teda žalobca sa dôvodne žalobou domáhal vyslovenia povinnosti spätného
predaja nehnuteľností ich nadobúdateľmi za rovnakých podmienok. Súd teda žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

5. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

6.Protirozsudkuokresnéhosúdupodaliodvolanievzákonnejlehotežalovaný1/ižalovaný2/zdôvodov,

žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365
ods.1písm.f/CSP),rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP). Podľa ich
názoru neboli splnené procesné podmienky, nakoľko účastníčkou súdneho konania na strane žalobcu
malavystupovaťajmanželkažalobcuT.J..Žalovanítvrdilivodvolaní,žesúosobamiblízkymivovzťahuk

prevodcomvzmysle§116a§117OZ.Súvpomererodinnomsexistujúcimicitovýmiväzbami,udržiavajú
kontakty,podľamožnostísanavštevujú,čobolosvedkamiajpreukázanéasúdsamalzaoberaťvzťahom
posudzovaným osôb komplexne z hľadiska objektívneho aj z hľadiska spoločenskej morálky. J. T. je
strýkom J. M., teda žalovaného 1/ a J. G. a žalovaný 2/ sú tiež príbuznými, pretože starý otec žalovaného
2/ je A. J., ktorého bratom je J. G., a teda žalovaný 2/ je bratov vnuk. Tvrdili, že blízky vzťah medzi

prevodcami a žalovanými bol v konaní preukázaný svedkami. Tvrdili, že účastníkom kúpnej zmluvy
J. XXX/XXXX uzavretej dňa 21. 09. 2017 bolo aj kupujúci č. 3 I. J., nar. XX. XX. XXXX, preto nie je
zrejmé, prečo žaloba nesmeruje aj proti kupujúcemu č. 3, ktorý je taktiež podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 1/4 pod Y Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

X. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že obaja prevodcovia vypovedali, že im žalovaní
neposkytujú pomoc, nie sú na nich nijak odkázaní. G. J. vypovedal, že D. J. videl celkovo trikrát v živote,
nie sú medzi žiadne intenzívne, citové, hospodárske, ekonomické vzťahy, nepociťujú navzájom žiadnu
ujmu. Pomoc v starobe a chorobe im poskytuje žalobca a jeho synovia. Z vykonaného dokazovania

teda nevyplynulo, že by sa ujma spôsobená prevodcom prejavila na žalovaných. Ďalej tvrdil, že medzi
stranami nebolo sporné, že pred prevodom spoluvlastníckych podielov nebola uskutočnená písomná
ponuka obsahujúca všetky zákonom požadované náležitosti s dodržaním zákonnej lehoty na uplatnenie
predkupného práva. Ústna ponuka alebo obyčajná vedomosť o záujme odpredať podiel nepostačuje a
ak teda žalobca vedel z ústnych vyjadrení o prevode podielov na tretie osoby, nezaniklo mu tým jeho

predkupné právo. Naviac žalobca opakovane vyzýval pred podaním žaloby na mimosúdnu dohodu.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že stranou sporu mala byť na strane žalobcu aj jeho manželka, táto nie je vedená
ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Pokiaľ žalovaní namietali, že žaloba nesmeruje
proti prevodu podielu na I. J., žalobca uviedol, že žalobca si určuje prevod ktorého spoluvlastníckeho
podielu napadne. I. J. v čase prevodu ešte nebol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností.

Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalovaní v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných uviedli, že
trvajú na podanom odvolaní, zopakovali dôvody uvedené v ich odvolaní, a teda súd sa podľa nich malzaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne. Žalobca o prevode vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy J. XXX/XXXX mal vedomosť ešte pred jej uzatvorením, žalobca nemal záujem o kúpu
a záujem prejavil až teraz. Predkupné právo zaniká v prípade, že spoluvlastníkom zamýšľanom predaji

druhých spoluvlastníkov tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem, a to
ústne alebo konkludentne. Rozsudok znovu žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo žalobu
zamietnuť.

9. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení zotrval na tom, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaní

sa s predávajúcimi stretávajú sporadicky, a teda nemožno hovoriť o úzkom vzťahu, v ktorom ujmu, ktorú
by utrpel jeden z nich, by žalovaní dôvodne pociťovali ako vlastnú ujmu. Taktiež tvrdil, že v zmysle platnej
právnej úpravy a judikatúry ponuka podielovému spoluvlastníkovi musí byť písomná a prakticky musí
mať obsahové náležitosti kúpnej zmluvy. Tento návrh môže nositeľ predkupného práva v dvojmesačnej
lehote prijať a po uplynutí dvojmesačnej doby, v ktorej oprávnený nevyužije svoje predkupné právo,
môže dôjsť k platnému prevodu podielu na tretiu osobu bez porušenia predkupného práva. Žalobca

nedostal žiadnu písomnú ponuku a už vôbec nie písomnú ponuku s podstatnými náležitosťami kúpnej
zmluvy, na ktorú by mohol reagovať.

10.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§379,§380CSP)beznariadeniapojednávanianaprejednanieodvolania(§385ods.1acontrarioCSP)

a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov:

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom v rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Medzi stranami

sporunebolosporné,žeprevodcoviaT.J.aG.J.predprevodomsvojichpodielov,atoT.J.nažalovaného
1/ a G. J. na žalovaného 2/ po 1/4 neponúkli svoje podiely na predaj svojmu spoluvlastníkovi J. J.
písomne.

13. V zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho

podielu zákonné predkupné právo. Pokiaľ jednu vec vlastní viacero osôb, ide vo všeobecnosti o
podielových spoluvlastníkov, z ktorých každý vlastní určitý podiel na veci, napr. v prípade štyroch
spoluvlastníkov môže každý z nich vlastniť 1/4 z celku, ide o ideálny podiel, a teda nie je možné určiť,
ktorú časť veci vlastní ten-ktorý spoluvlastník. V takomto prípade predaj spoluvlastníckeho podielu je
obmedzený zákonným predkupným právom, a teda spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel je povinný

ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu. Takáto ponuka
musí obsahovať predmet predaja, cenu veci, ďalšie podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju a
v prípade, že ide o nehnuteľnú vec, musí byť dodržaná aj písomná forma. K prijatiu ponuky na
odpredaj spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobu v zákonnej
dvojmesačnej lehote, samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno

považovať za účinné prijatie ponuky. Lehota na prijatie ponuky plynie každému spoluvlastníkovi
samostatne od riadneho písomného doručenia ponuky. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku
správne poukázal na to, že z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce
z § 140 OZ aplikovať analógiou legis v zmysle § 853 OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve
zaradenú do 8. časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka v § 602 až 606. Povinnosť

písomnej ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti potom vyplýva z ust. § 605 OZ,
podľa ktorého ustanovenia, ak nie je dohodnutá doba, do kedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne,
predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť,
musí byť ponuka písomná.

14. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola preukázaná tá skutočnosť, že by prevodcovia písomne
ponúkli žalobcovi na odpredaj svoje spoluvlastnícke podiely, správne okresný súd v konaní skúmal, či
žalovaní 1/, 2/ sú vo vzťahu k prevodcom osobami blízkymi, príp. inými osobami v pomere rodinnomalebo obdobnom, v ktorom vzťahu by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu (viď § 116 OZ). V konaní bolo preukázané, že prevodcovia a žalovaní 1/, 2/ nie sú
príbuznými v priamom rade, súrodencami ani manželmi, a preto bolo dôvodné skúmať, či prevodcov

a žalovaných 1/, 2/, ktoré je možné považovať za iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, čo
v súdenej veci tiež nie je sporné, sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke v takom rozsahu, že
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Takýto vzťah okresný
súd správne v konaní nezistil, resp. mal za to, že takýto vzťah žalovaní 1/, 2/ v konaní nepreukázali,
a teda v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Zákon nevyžaduje, aby kupujúci sa cítili vo vzťahu

k predávajúcim osobami v takomto blízkom rodinnom vzťahu, ale vyžaduje, aby sa za blízke osoby
pokladali osoby sebe navzájom blízke, teda aj pokiaľ ide o vzťah predávajúcich ku kupujúcim. Zákon
vyžaduje, aby aj predávajúci pociťovali ujmu, ktorú utrpela jedna z kupujúcich, dôvodne ako vlastnú.
Vyžaduje sa teda synalagmatickosť vzťahu medzi nimi. Okresný súd takýto vzťah medzi predávajúcim T.
J. a kupujúcim M. J. ani medzi predávajúcim G. J. a kupujúcim D. J. nezistil a v tomto smere odvolací súd
len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu (najmä bod 51 dôvodov napadnutého rozsudku).

15. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj vo
výroku o náhrade trov konania, ktorý ako taký je závislý od rozhodnutia vo veci samej a keďže žalobca
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, okresný súd správne uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v celosti podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

16. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, a preto taktiež podľa ust. § 255 ods.
1 CSP mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrade trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).