Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718202205.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a
členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Marínou Gallovou,
advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská
7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpeného spoločnosťou: AK HERCEG, s.r.o., so sídlom

Košická 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 890 240, o určení záložného práva za
premlčané, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/106/2018-164 zo dňa
21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie v časti odvolania žalobcu podaného proti výroku I. rozsudku okresného súdu z a
s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a v časti
výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov v zastavenej časti odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezastavilkonanievčastižalobyourčenie,ženehnuteľnosti

vedené Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k.ú. A., Obec Blatnica, zapísané na LV č. XXX,
ako pozemok parc. č. 965/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, stavba - rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na parcele č. 965/5, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného (výrok
I.) a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
vyššie označené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a tiež určenia, že záložné právo
viaznuce na týchto nehnuteľnostiach je za premlčané. Súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v
časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom,zastavilvzhľadomnadispozitívnyúkonžalobcu.Ďalejsazaoberalotázkouuplynutiapremlčacej

doby pre výkon záložného práva zriadeného na označených nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Žalobca moment začiatku plynutia premlčacej doby pre výkon záložného práva stanovil
dvoma spôsobmi. Ako prvý stanovil dňom 18.06.2007 ako nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Martin sp.zn. 15Cb/179/2002 zo dňa 18.09.2006 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 20Cob/369/2006 zo dňa 02.05.2007, ktorým súd žalobu žalobcu (záložného
veriteľa): Credit Clearing Center, a.s. (právneho predchodcu žalovaného v tomto spore), proti žalovaným

(záložným ručiteľom): 1/ P. B. a 2/ P. B. (právnych predchodcov žalobcu v tomto právnom spore), o
zaplatenie 290.200,00 Sk s príslušenstvom, zamietol. Alternatívne moment začiatku plynutia premlčacejdoby pre výkon záložného práva stanovil nasledujúcim dňom po podaní žaloby vo veci 15Cb/179/2002
(žalobaboladoručenásúdu14.03.2002),tedapremlčaciadobabymohlazačaťplynúťdňom15.03.2002.
Pre úplnosť súd uviedol, že žaloba v konaní vedenom pod sp.zn. 15Cb/179/2002 bola zamietnutá z

dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných (právnych predchodcov žalobcu v tomto
spore) v konaní.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcu, rodičia žalobcu (P. B. a
P. B.) ako záložní ručitelia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre

okres Martin, obec Blatnica, k.ú. A. zabezpečili pohľadávku veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s.
(právneho predchodcu žalovaného v tomto spore) voči dlžníčke (N. K.), vzniknutej z úverovej zmluvy
zo dňa 08.10.1997. Záložné právo bolo zriadené zmluvou zo dňa 08.10.1997 a jej vklad do katastra
bol povolený dňa 14.10.1997. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe osvedčenia o
dedičstve18D/50/2013astalsavýlučnýmvlastníkomtýchtonehnuteľností.Ďalejsúdzistil,žeplatobným
rozkazom sp. zn. 1Rob/2042/98 zo dňa 08.02.1999, právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.1999, súd

zaviazal dlžníčku z úverovej zmluvy N. K. a ručiteľov z úverovej zmluvy T. K. a Q. G. zaplatiť žalobcovi,
t.j. Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu celkom vo výške 290.200,00 Sk s príslušenstvom. Na podklade
tohto exekučného titulu je v súčasnosti vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským
exekučnékonanievočiručiteľoviQ.G.zaúčelomvymoženiadlžnejsumyvyplývajúcejzúverovejzmluvy.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. § 100 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že k premlčaniu hlavného záväzku, t.j. záväzku vyplývajúceho z úverovej
zmluvy, doposiaľ nedošlo, preto sa nemožno domáhať premlčania akcesorického záväzku. Uviedol, že
záložné právo má rovnako ako ručenie subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita záložného práva
vyjadruje podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa a nastupuje vtedy, ak pohľadávka

nebola dlžníkom splnená dobrovoľne, prípadne nezanikla iným spôsobom. Akcesorita záložného práva
spočíva v tom, že bez hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny
vzťah, čím je ovplyvnené aj plynutie premlčacej doby, v tomto prípade výkonu záložného práva, ktoré sa
v zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Na
uplynutie premlčacej doby nepostačuje skutočnosť, že k samotnému výkonu záložného práva doposiaľ

nedošlo.Jenevyhnutné,abymárneuplynulapremlčaciadobazabezpečenejpohľadávky,kčomuvtomto
prípade nedošlo. Súd poukázal, že pohľadávka záložného veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu
Slovenskej sporiteľne, a.s., bola zabezpečená dvoma spôsobmi, a to ručením (a v rámci exekučného
konania je pohľadávka od ručiteľa Q. G. v súčasnosti vymáhaná) a zriadením záložného práva na
označené nehnuteľnosti aktuálne vo vlastníctve žalobcu. Tiež poukázal na skutočnosť, že určenie

záložného práva za premlčané nespôsobuje zánik tohto práva, čím by fakticky nedošlo k naplneniu účelu
sledovaného žalobcom podaním žaloby, t.j. poskytnutie právnej istoty žalobcovi. Na tomto základe preto
žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

5. V zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu

účelne vynaložených trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu (aj v časti, v ktorej súd
konanie zastavil, aj vo zvyšnej časti, v ktorej žalobu zamietol).

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal riadne a včas odvolanie žalobca z dôvodov, že súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhol tento zrušiť v celom rozsahu a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Záver okresného súdu, že
záložné právo viaznuce na označených nehnuteľnostiach nie je premlčané. považoval za nesprávny.
Opätovne poukázal na inštitút premlčania a jeho účel a opakovane argumentoval nálezom Ústavného

súdu SR sp.zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, v zmysle ktorého právnych záverov existencia
inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali
nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú
dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas. Premlčaním právo
nezaniká, zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Za

nesporné považoval, že pohľadávka žalovaného, ktorá zabezpečuje nehnuteľnosť žalobcu, nadobudla
právoplatnosť a vykonateľnosť 20.03.1999, teda skoro pred 20 rokmi a zároveň ide o pohľadávku
obchodno-právnej povahy vzniknutej z úverovej zmluvy. Žalovaný sa síce domáhal exekučného plnenia
tejto pohľadávky, avšak po celú dobu skoro 20-tich rokov nevyužil svoje právo uspokojiť sa zo zálohu,to znamená výkonom záložného práva k nehnuteľnosti žalobcu. Zároveň počas obdobia 20-tich rokov
exekučného vymáhania pohľadávky žalovaného, táto pohľadávka spolu s úrokmi narástla na viac ako
dvojnásobok pôvodnej istiny z dôvodu, že exekúcia voči dlžníkom, ako aj ručiteľom nie je v tomto smere

úspešná. V tejto súvislosti citoval z označeného nálezu Ústavného súdu SR: „Pri ústavne konformnom
výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú v ich vzájomnej spojitosti,
je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 (primárne) ods. 2 Obchodného zákonníka
a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom neostáva než dospieť takto k záveru, podľa ktorého
k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v obchodno-právnych vzťahoch

nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia, v dôsledku čoho ani podľa
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde k predĺženiu (samostatnej) premlčacej doby záložného
práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná sama o sebe.“ Mal za to, že v súlade s
výkladom ústavného súdu je, bez ohľadu na to, že pre pohľadávku žalovaný vedie exekučného konanie,
pohľadávka premlčaná, nakoľko od jej právoplatnosti a vykonateľnosti a rovnako aj od doby vymáhania
v exekúcii, už dávno uplynula absolútna premlčacia lehota 10 rokov. V tejto súvislosti poukázal aj na

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1918/2005 zo dňa 25.04.2007, v ktorom sa jednoznačne
uvádza, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom.
Súd tak nesprávne vyhodnotil premlčanie pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu, a teda následne
nesprávne vyhodnotil premlčanie vo vzťahu k zabezpečeniu tohto záväzku. Skutočnosť, že právny
predchodca žalovaného ako záložný veriteľ si neuplatnil svoje právo na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky včas (to znamená vo vyše 10-ročnej lehote) a žalobca ako záložca poukázal na premlčanie
záložného práva, musí mať bezpochyby za následok, že záložný veriteľ sa už nemôže úspešne domôcť
uspokojenia pohľadávky z predaja zálohu pre jej premlčanie a táto nevymožiteľnosť by mala byť vo
forme rozsudku aj deklarovaná. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie žalovaný považoval aj to, že
určenie práva za premlčané neposkytuje žalobcovi právnu istotu, nakoľko premlčaním záložné právo

nezaniká. Potvrdil, že určením premlčania záložné právo žalovaného v právnom slova zmysle nezaniká,
avšak určenie jeho nevymáhateľnosti má pre žalobcu podstatný význam, nakoľko je dostatočným
určením na to, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo užívať či zhodnocovať s istotou, že záložné právo
nemôže byť nikdy zrealizované, de facto užívať nehnuteľnosť bez akéhokoľvek obmedzenia. Podotkol,
že nedisponoval inou právnou možnosťou ako sa domôcť ochrany pred výkonom záložného práva.

Zotrval na tom, že určenie záložného práva za premlčané je jediný právne konformný spôsob, ktorým
si môže zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu záložného
práva v katastri. Poukázal aj na ustálenú prax, kedy určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného
práva z príslušného registra záložných práv, a to aj napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej
podobe de iure pretrváva (odkaz: Komentár, Obč. z. I. - Števček).

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.01.2019 žalobca vzal čiastočne späť odvolanie proti
rozsudkuOkresnéhosúduMartinpodsp.zn.5Csp/106/2018-164vrozsahuvýrokuI.,ktorýmsúdkonanie
zastavil v časti žaloby o určenie, že v nej špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného. Zotrval na odvolaní proti výroku II. označeného rozsudku, ktorým zamietol

žalobu žalobcu a výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho odvolacou argumentáciou. V podstate
zopakoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že predmetná
pohľadávka je premlčaná, pretože aj pri aplikácii ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné

uzavrieť, že ide o pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, pričom po
nadobudnutí vykonateľnosti platobného rozkazu a ešte v čase pred uplynutím absolútnej premlčacej
lehoty v zmysle ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bola vo veci nariadená exekúcia a z tohto
dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Tým, že k premlčaniu hlavného záväzku
nedošlo, nemohlo dôjsť v zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani k premlčaniu záväzku

akcesorického, t.j. k premlčaniu záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.
1Cdo/71/2010 zo dňa 25.04.2012, v ktorom najvyšší súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého, ak
zabezpečená pohľadávka nie je premlčaná, nie je premlčané ani záložné právo. Vzhľadom na uvedené
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. V odvolacej replike žalobca zotrval na všetkých dôvodoch podaného odvolania a opätovne poukázal
na citovaný nález Ústavného súdu SR, ktorý dáva odpoveď aj na argument uvedený žalovaným vo
vyjadrení k odvolaniu. Vzhľadom na to zotrval na svojom odvolacom návrhu.10. Pri rešpektovaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 374 CSP žalovaný
odvolaciureplikuvovecinepodal,aodvolacísúdnedisponovalvodvolacomkonaníďalšímivyjadreniami
strán.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods.
1 CSP v časti napadnutej odvolaním (t.j. vo výroku II. a v časti výroku III.) zrušil a v rozsahu zrušenia

mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Primárne odvolací súd uvádza, že odvolateľ pôvodne napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu. Následne podaním zo dňa 11.01.2019 vzal odvolanie späť v časti, v ktorej súd prvej
inštancie konanie zastavil a žiadal v rozsahu tohto späťvzatia zastaviť odvolacie konanie. Odvolací súd
tak v zmysle ust. § 369 ods. 3, 4 CSP odvolacie konanie v časti späťvzatia odvolania (voči výroku I.

rozsudku súdu prvej inštancie) zastavil. Uvedené malo za následok, že rozhodol o časti trov odvolacieho
konania vzťahujúcej sa k tejto zastavujúcej časti.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v prípade využitia opravných prostriedkov musí poskytovať
dostatočný podklad pre prieskum predmetného rozhodnutia súdom vyššej inštancie. Súčasťou

základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok
46 Ústavy SR), je aj právo účastníka konania/strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (bližšie napr.
IV.ÚS 115/03). V dôsledku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia dochádza v konečnom

dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod pre
zrušenie takéhoto rozhodnutia.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie zaoberal, resp.
skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na určení v zmysle návrhu žalobcu. Len jednou vetou

poukázal na skutočnosť, že určenie záložného práva za premlčané nespôsobuje zánik tohto práva, čím
by fakticky nedošlo k naplneniu účelu sledovaného žalobcom podaním žaloby, t.j. poskytnutie právnej
istoty žalobcovi. Teda aj v zmysle tejto právnej úvahy súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej
časti zamietol.

15. Nesprávnosť tohto záveru súdu prvej inštancie namietal aj žalobca vo svojom odvolaní. Potvrdil, že
síce záložné právo žalovaného v právnom slova zmysle nezaniká, avšak určenie jeho nevymáhateľnosti
má pre žalobcu podstatný význam, nakoľko je dostatočným na to, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo
užívať či zhodnocovať s istotou, že záložné právo nemôže byť nikdy zrealizované, de facto môže
nehnuteľnosť užívať bez akéhokoľvek obmedzenia.

16. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. K tejto otázke je nevyhnutné poukázať na vymedzenie naliehavého právneho záujmu na určení
sledovaného predmetnou žalobou priamo v žalobe. Žalobca mal za to, že existencia naliehavého
právneho záujmu je v tomto konaní nepochybne daná. Naliehavý právny záujem na určení, že záložné
právo je premlčané, spočíva v tom, že žalobca nemôže v aktuálnom čase zhodnocovať nehnuteľnosti,
nakoľko na nich viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech žalovaného. Žalobcovi je potrebné

poskytnúť ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu už premlčaného
záložného práva viaznuceho na jeho nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľností. Stav tohto ohrozenia či
neistoty možno odstrániť práve rozhodnutím súdu o premlčaní záložného práva zapísaného v prospech
žalovaného. Vyhovujúci rozsudok súdu bude mať pre žalobcu podstatný význam, nakoľko bude môcť
nehnuteľnosťami právne disponovať bez akéhokoľvek obmedzenia. Zo skutkových tvrdení uvedených

v žalobe ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu dňa 16.11.2017 (pred podaním žaloby) doručila
Okresnému úradu Martin, katastrálny odbor, návrh na výmaz záložného práva na nehnuteľnostiach. Z
odpovede označeného orgánu na túto žiadosť vyplynulo, že nie je možné vykonať výmaz záložného
práva vedeného na nehnuteľnostiach v prospech právneho predchodcu žalovaného (z predloženéhonávrhu na výmaz záložného práva je zrejmé, že tento bol podaný na podklade vyššie označeného
rozhodnutia okresného súdu pod sp.zn. 15Cb/179/2002 zo dňa 18.09.2006, ktorým bola žaloba žalobcu
vočiprávnympredchodcomžalobcuvtomtokonanízamietnutá;poznámkaodvolaciehosúdu).Vďalšom

konaní sa žalobca pridržiaval svojich tvrdení uvedených v žalobe a potrebu vyslovenia premlčania
záložného práva v súdnom rozhodnutí zdôvodnil tým, aby mohol začať nakladať s nehnuteľnosťou,
alebo ju zveľaďovať, nakoľko momentálne je tam prekážka, ktorá svieti v podobe ťarchy na LV. Takto
deklarovaný záujem žalobcu na podanej žalobe s cieľom dosiahnuť odstránenie ťarchy z listu vlastníctva
dala do pozornosti súdu prvej inštancie aj právna zástupkyňa žalovaného v súvislosti s čiastočným

späťvzatím žaloby žalobcu, najmä, či je možné vzhľadom na žalobný petit dosiahnuť odstránenie ťarchy
z dotknutého listu vlastníctva. Žalobca považoval za postačujúce rozhodnúť o takejto žalobe (rozumej
po späťvzatí časti žaloby) s tým, že v prípade pristúpenia k výkonu záložného práva by bolo možné
poukázať, že toto je premlčané a nevymáhateľné.

18. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie si v počiatočnom štádiu konania neustálil otázku

naliehavého právneho záujmu, t.j. čo vlastne žalobca určovacou žalobou sleduje. Inak povedané, súd
prvejinštancieneustálil,činaliehavýprávnyzáujemnaurčenísmerovalkvymazaniuzapísanejťarchyna
dotknutom liste vlastníctva (tak, ako sa to javilo najskôr zo žaloby, ako aj dôkazov, ktoré predkladal sám
žalobca),resp.byžalobcovipostačovalstavprávnejistoty,abymoholsvojunehnuteľnosťzhodnocovaťa
nerušenejuužívať,atedabymupostačovalajstavurčeniazáložnéhoprávazapremlčané.Nevyriešenie

tejto zásadnej a základnej otázky pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o určovacej žalobe sa prejavilo aj
v odvolaní žalobcu. V odvolacom konaní žalobca svoj záujem na podanej žalobe prezentoval obdobne,
keď na jednej strane má takéto určenie podstatný význam, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo užívať
či zhodnocovať s istotou, že záložného právo nemôže byť nikdy zrealizované a na druhej strane ide o
ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu záložného práva v katastri.

19. Pokiaľ nie je dostatočne, t.j. s pozitívnym záverom, vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je naopak predčasné a neúčelné zaoberať sa bezprostredným meritórnym
posúdením uplatňovaného nároku, čo platí aj vo vzťahu k prieskumu prejednávaného prípadu krajským
súdom aktuálne v odvolacom konaní.

20. Existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou sine qua non, je totiž základným
predpokladom pre možnosť vyhovenia určovacej žalobe. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neposkytuje odvolaciemu súdu na vykonanie jeho
prieskumu ohľadom správnosti záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
náležitýpodklad(§137písm.c/CSP).Abysasúdmoholvecnezaoberaťopodstatnenosťouuplatneného

nároku, primárne musí byť vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V
tomto štádiu odvolacieho konania teda nemožno hovoriť len o otázke právneho posúdenia žalobou
uplatneného nároku bez vyriešenia naliehavého právneho záujmu na určení práva, ktorý je vecnou
legitimáciou žalobcu.

21. Naliehavosť požadovaného určenia sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu
podstatným spôsobom užitočný, naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob
ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý
právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak
v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho

porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý
právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že
naliehavýprávnyzáujemjedanýnapreukázanietýchtotvrdení,jepovinnýnavrhnúťdôkazy.Súdsamusí
zaoberať formuláciou právneho záujmu žalobcom na požadovanom určení, či a ako prípadne vyhovenie
žaloby odstráni s konečnou platnosťou stav právnej neistoty strán sporu, alebo či bude nevyhnutné na

usporiadanie ich vzájomných vzťahov potrebné viesť ešte ďalšie súdne konanie. Podľa väčšinového
názoru súdnej praxe je absencia naliehavého právneho záujmu dôvodom zamietnutia žaloby.

22. V dôsledku nedostatočného a nedôsledného riešenia otázky naliehavého právneho záujmu
považoval odvolací súd závery meritórneho rozhodnutia súdu za predčasné. Odhliadnúc od toho,

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo jednostranné, keďže sa súd vôbec nezaoberal
argumentáciou žalobcu.23. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok okresného súdu v rozsahu uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia zrušil. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie prioritne posúdi otázku
danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP) v zmysle ustálenej

súdnej praxe, na ktorú odvolací súd poukázal a tento zhodnotí vo vzťahu k žalobnému petitu. V
tomto smere svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. § 220 CSP. V prípade pozitívneho záveru o
danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení okresný súd svoje meritórne rozhodnutie
skonfrontuje so závermi obsiahnutými v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa
08.12.2011, na základe ktorého žalobca vystaval svoju žalobnú argumentáciu (najmä povahu hlavného

záväzku, ktorý bol zabezpečený záložným právom, premlčanie ktorého žalobca žiada určiť) a vzhľadom
na ustálenú povahu hlavného záväzkového vzťahu posúdi premlčanie záložného práva.

24. Pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II.;
s poukazom na podmienenosť výroku o trovách konania meritórnym výrokom sa zrušenie rozhodnutia
vo veci samej automaticky týka i tohto závislého výroku (§ 379 písm. a/ CSP), ale len v časti v spojenej

s nárokom, ktorý bol predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Teda súd prvej inštancie rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania týkajúce sa nároku určenia záložného práva za premlčané (§396
ods. 3 CSP).

25. V zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd len o

trovách zastavenej časti odvolacieho konania. Tento výrok má len formálny charakter z toho dôvodu, že
čiastočné späťvzatie odvolania žalobcom bolo súdu doručené v krátkom čase po doručení odvolania.
Súčasne z obsahu odvolania, ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že predmetom nebola
sporná otázka vo vzťahu k zastavenej časti konania súdom prvej inštancie (výrok I.). Z uvedeného
dôvodu odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti pri aplikácii

ust. §257 CSP nepriznal.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).