Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218201801
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218201801.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Q.
A. A., I. u. X - 8, XXXX Q., Maďarsko, zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Medená 18, proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018,
o zaplatenie 63,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno

zo dňa 18. decembra 2018 č. k. 8C/18/2018-67 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu doručené dňa 29. 03. 2018 v znení

doplnenia podaním zo dňa 07. 12. 2018 odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 133 ods.
1, 2, § 129 ods. 1, 2, 3 CSP a uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Komárno dňa 20. 07.
2018 podanie, ktoré podľa jeho obsahu možno považovať za žalobu. Keďže toto podanie žalobcu
trpelo nedostatkami (neobsahovalo riadne označenie žalovaného), bez odstránenia ktorých nemožno
v konaní pokračovať, tunajší súd uznesením č. k. 8C/18/2018-19 zo dňa 15. 11. 2018 vyzval žalobcu
na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Zároveň uviedol, ako

je potrebné doplnenie a opravu podania vykonať. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 29. 11. 2018. Žalobca doplneným podaním dňa 07. 12. 2018 reagoval na
výzvu a uviedol, že žalovaného v podanej žalobe označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu,
ktorá bola ku konkrétnemu dátumu držiteľom motorového vozidla s EČV: B Z objektívnych dôvodov
nie je schopný žalovaného označiť inak, nakoľko údaje o žalovanom (v zmysle uznesenia súdu č.
k. 8C/18/2018-19 zo dňa 15. 11. 2018) sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne

prístupná. Podľa názoru žalobcu, označenie žalovaného tak, ako je uvedené v podanej žalobe, je
dostatočné a o zistenie konkrétnych údajov držiteľa predmetného motorového vozidla požiadal súd.
Mal za to, že pokiaľ súd na jeho žiadosť nezistí a neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom
identifikácie žalovaného, zo strany súdu by mohlo dôjsť k odňatiu práva na spravodlivosť. Taktiež by tým
porušil jednotlivé princípy Civilného sporového poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca
vytkol súdu, že prípadným odmietnutím žaloby by ochraňoval protiprávne konanie žalovaného a že

neexistujú dôvody na odmietnutie podania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej
republiky, ktorý konštatoval, že označenie strany sporu je dostatočné v prípade, ak žalobca označí
žalovaného evidenčným číslom vozidla a dátumom, ku ktorému bol žalovaný držiteľom daného vozidla,
a to v prípade, ak fyzickú osobu nie je možné špecifikovať na základe mena a priezviska, nakoľko
týmito údajmi žalobca nedisponuje. Taktiež poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k.
12Co/13/2018-45 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva obdobný právny názor. Pre riadne označenie

žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, je postačujúce, aby žalobca uviedol aj len iný identifikačný údaj,
ktorý žalovaného jednoznačne identifikuje, pokiaľ žalobca nemá informáciu o mene, priezvisku, dátumenarodenia, bydlisku žalovaného - fyzickej osobe. Ak je však žalovaným právnická osoba, túto je potrebné
v podanej žalobe označiť názvom, prípadne obchodným meno, sídlom a identifikačným údajom, pričom
pri právnickej osobe zákon nepripúšťa označenie strán sporu iným identifikačným údajom. Neoznačenie

právnickej osoby v podanej žalobe podľa týchto identifikátorov potom spôsobuje to, že súd nebude
môcť jednoznačne identifikovať právnickú osobu a je na mieste postup podľa § 129 CSP. V prípade, ak
žalobca tento nedostatok neodstráni, bude potrebné podanie žalobcu odmietnuť. Súd lustráciou v jemu
prístupných databázach zistil, že držiteľom motorového vozidla EČV: B k 09. 02. 2018 nebola fyzická
osoba. Keďže žalobca na výzvu súdu svojim podaním zo dňa 07. 12. 2018 neodstránil vady podania v

stanovenej lehote, tak ako mu bolo uložené uznesením č. k. 8C/18/2018-19 zo dňa 15. 11. 2018, keď
žalovaného neoznačil v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 CSP, a pre tento nedostatok podania nie je
možnévkonanípokračovať,súdjehopodanievsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamiodmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho
tým, že súd svojim rozhodnutím odňal žalobcovi spravodlivosť a odmietol prístup k súdu. Účelom

právnej úpravy podmienok, ktoré musí spĺňať podanie návrhu na súd, je zabezpečenie riadneho
chodu spravodlivosti, a najmä rešpektovanie právnej istoty. Súdy musia skúmať, či obmedzenie na
prístup k súdu nezasahuje do samotnej podstaty tohto práva. Súdy sa musia pri aplikácii procesných
pravidiel vyhnúť tak prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.
Žalobcadisponujeúdajmiožalovanom,nazákladektorýchjemožnéuskutočniťjednoduchúidentifikáciu

žalovaného. Štát neumožňuje žalobcovi získať bližšie údaje o žalovanom, ktoré súd formalisticky
vyžaduje, aby umožnil žalobcovi prístup k súdu. Súd má možnosť zistiť od štátneho orgánu údaje o
žalovanom a ak túto možnosť nevyužije, protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu. Právo
na prístup k súdu je významnejšia zásada ako zásada kontradiktórnosti a nikdy nemôže ospravedlniť
odmietnutie prístupu k súdu. Uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom ako osobu,

ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018, pričom z objektívnych dôvodov nie
je schopný bližšie identifikovať žalovaného. Nakoľko žalobca nevie získať bližšie údaje o žalovanom,
žalobca už v samotnej žalobe požiadal súd, aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za
účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018. Súd jeho
žiadosti nevyhovel, a tým došlo k odňatiu spravodlivosti. Zo záveru prijatého súdom vyplýva, že žalobca

nemá žiadnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému. Je neprípustné, aby štát
neumožnil získať žalobcovi údaj o osobe, ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. V právnom štáte je
neprípustné, aby súdy ochraňovali protiprávne konanie. Uviedol, že aj keď podanie žalobcu neobsahuje
požadované náležitosti, nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. V konaní
sú naplnené všetky predpoklady, aby súd mohol stotožniť osobu žalovaného. Vzhľadom na prepojenie

informačných systémov, má súd presnú vedomosť, kto je takýmto držiteľom, teda podanie žalobcu
nemohlo obsahovať nedostatok, pre ktorý nebolo možné pokračovať v konaní. Z ustanovenia § 133 ods.
1 CSP nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom. Podstatné
je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú osobu. Tým, že súd
nevykonal stotožnenie žalovaného, nemôže vylúčiť, že žalovaný je fyzickou osobou, nakoľko v prípade

fyzickej osoby je žalovaný identifikovaný v súlade s § 133 ods. 1 CSP. Súd sa v konaní neriadil článkami
3 a 4 CSP a odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu jeho subjektívnych práv, ktoré žalovaný porušil.
Súd takýmto nezákonným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Návrh žalobcu na
zabezpečenie údajov z evidencie vozidiel mal súd vyhodnoť ako zabezpečenie dôkazu pred začatím
konania podľa § 345 CSP. Tým, že súd zabezpečenie dôkazu nevykonal, odňal tým žalobcovi možnosť

konaťpredsúdom.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvNitrez28.02.2018sp.zn.12Co/13/2018,
ktorý dospel k rovnakému záveru. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V doplnení odvolania zo dňa 17. 01. 2019 žalobca uviedol, že žaloba musela byť pre súd zrozumiteľná

už len z toho dôvodu, že dokázal zistiť, proti akému subjektu smeruje.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie odmietol

podanie žalobcu, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnepotvrdil,akeďžesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza
nasledovné.

8. Posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca a
žalovaný, čím vyjadruje existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na
výsledku konania. Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené
tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči osobe označenej ako držiteľ motorového vozidla s
EČV: B k 09. 02. 2018 zaplatenia sumy 63,07 eura titulom neuhradeného parkovného. Súd prvej
inštancie napadnutým uznesením podanie, ktoré malo byť podľa obsahu žalobou, odmietol. V dôvodoch
rozhodnutia poukázal na to, že žalobca napriek súdom stanovenej lehote neodstránil vady podania

spočívajúce v riadnom označení strany sporu (žalovaného), ako to vyžaduje § 133 CSP. Žalobca
žiadal, aby súd zabezpečil údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom
motorového vozidla B k 09. 02. 2018. Jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada
kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto

povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán
a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť nemožno
prenášať na súd. Súd ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať
stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba

smerovať, naopak, je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať
pred tým, ako svoj nárok uplatní na súde. Pokiaľ by súd poskytol jednej zo strán sporu súčinnosť
nad rozsah vymedzený zákonom, mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosti žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie
vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 09. 02. 2018 držiteľom motorového vozidla s EČV:

B nevyhovel.

10. S tvrdením žalobcu, že žalovaný je označený nezameniteľným spôsobom, a preto je súd povinný
s ním konať, nemožno súhlasiť. Spôsob, akým má byť označená strana sporu v žalobe upravuje §
133 CSP, a to fyzická osoba má byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo

pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Po pojmom ,,iný
identifikačný údaj“ sa primárne rozumie taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od
inej osoby, napríklad údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP
už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod

pojem ,,iný identifikačný údaj“ subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo
jej IČO. Žalobca súdu neposkytol ani jeden zákonom požadovaný údaj. Nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 26. 03. 2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07, na ktorý žalobca poukazuje v podanom odvolaní,
riešil situáciu, keď žalobca označil osobu žalovaného menom, priezviskom a EČV, a teda bolo možné
spoľahlivo odlíšiť osobu žalovaného, keďže ide o údaje vedúce k presnej identifikácii osoby. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v Českej republike je odchýlna právna úprava v tom, že
údaje z evidencie motorových vozidiel je možné za určitých podmienok pri preukázaní právneho záujmu
získať. Žalobca v tomto prípade označil žalovaného len ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového
vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018, čo súd nemôže považovať za dostatočné označenie osoby žalovaného.Súd prvej inštancie preto vyššie uvedené skutočnosti správne vyhodnotil ako nedostatok, pre ktorý
nemožno v konaní riadne pokračovať, a rovnako správne s poukazom na § 129 ods. 3 CSP podanie
žalobcu odmietol.

11. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním
rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Meritum ústavnej zásady rovnosti

účastníkov spočíva v tom, že všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a
povinnosti za rovnakých procesných podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná
alebo zvýhodňovaná (Nález ÚS SR zo dňa 11. 04. 2002 sp. zn. II. ÚS 35/02).

12. Obdobnou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29.
februára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo/68/2017, ktorý okrem iného v tomto rozhodnutí uviedol,

že v súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti na odstránenie
vád podania v označení žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 až § 135 CSP, súd nie je povinný
žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup
súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže
podávaťinformáciežalobcovipriidentifikáciisubjektu,ktorýmávystupovaťnastranežalovaného. Išloby

o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Platná právna
úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným
v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia
bez zaplatenia po spoplatnených cestách, neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky.
Z prílohy zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných právne

záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch
súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13. 03. 2015). Táto smernica sa na
tento prípad však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod
jeden z ôsmich deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému

cezhraničnej výmeny dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2
smernice (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti; nepoužitie bezpečnostného pásu; nezastavenie na
červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu;
vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla
v jazdnom pruhu; nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného

zariadenia počas vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej
únie, pretože smernica, ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch,
ktoré neoprávnene používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou
žalobcu, aby si strážil svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“.

13. Odvolací súd, s ohľadom aj na uvedené právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
dospel k názoru, že súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných
údajov žalovaného, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie podanie
žalobcu zo dňa 29. 03. 2018, doplnené podaním dňa 07. 12. 2018, odmietol, ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu

uvedenými v podanom odvolaní. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu mu
bolo známe aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vydané v obdobnom spore, a to uznesenie č. k.
12Co/13/2018-45 zo dňa 28. 02. 2018, v ktorom odvolací súd prišiel k inému právnemu záveru. Išlo
však o rozhodnutie vydané pred citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29. februára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo/68/2017. Po tom, čo sa odvolací súd oboznámil s

obsahom spisu a tiež s dôvodmi uvedenými v tomto uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
prijal odlišný právny záver ako prijal v obdobnom spore iný senát odvolacieho súdu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).