Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201392
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418201392.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: Y. X. družstvo,

G.: XX XXX XXX, so sídlom X. č. XXX, XXX XX X., právne zastúpený: U.. M. O., advokátka ,X. č. XXX,
XXX XX X., proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX ,J. O. 42, XXX XX A. N., právne zastúpený: O.
- Y. kancelária, s.r.o., G.: XX XXX XXX, so sídlom M. P. XXXX/XX, XXX XX A. N., o zaplatenie XXX,XX
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej

sumy titulom náhrady škody. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej pre katastrálne územie Semerovo ako parc. reg.,,E“, vedenej
na LV č. 908/14- orná pôda o výmer 8952 m2 a to v podiele 1/2 z celku, t.j. vo výmere spoluvlastníckeho
podielu 4476 m2. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol od právnej predchodkyni pani Alžbety
Michačovej darovacou zmluvou. Žalobca mal s právnou predchodkyňou žalovaného , pani Alžbetou
Michačovou, uzavretú nájomnú zmluvu č. 395/5. Táto nehnuteľnosť nadobudla výmerom o vlastníctve
pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodársta a pozemkovej reformy v Bratislave a to vo výmere

2,0369 ha. Rovnako tak nadobudla aj parcelu č. 908/11 vo výmere 4,8415 ha. Podľa identifikácie parciel
boli tieto parcely zlúčené a bolo vytvorené nové LV č. 448 a zvyšok bol zlúčený do EKN parcely č.
908/10. Pozemok bol vedený na LV č. 740. Výmera pozemku sa postupne upravovala až na výmeru
na aktuálnom LV, t.j. na výmeru 4476 m2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že mu žalovaný neoznámil
zmenu vlastníctva.
Podľažalobcužalovanývstúpildonájomnejzmluvyč.395/2doprávnehopostaveniaprenajímateľa.Táto
nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.9.2016. Nájomná zmluva bola uzavretá v zmysle

Občianskeho zákonníka a zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalobca poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 a §
8 zákona č.504/2003 Z.z. a mal zato, že keďže žalovaný ako prenajímateľ, po uplynutí doby nájmu ,
dohodnutého na 12 rokov relevantným spôsobom nevyzval žalobcu na vrátenie a prevzatie pozemkov,
zmluva sa obnovila na ďalších 12 rokov. Napriek uvedenému žalovaný vstúpil na pozemky, v prírode
ich označil kolíkmi a užíval ich. Žalobca vyzval žalovaného, aby kolíky odstránil a umožnil mu pozemok
užívať. Súčasne žalobcu vyzval na náhradu škody na výmere 0,4476 ha vo výške 468,69 eur. Táto škoda
mu mala vzniknúť z dôvodu, že žalobca napriek nájomnému vzťahu nemohol pozemok riadne užívať.

2. Súd vo veci vydal dňa 16.7.2016 platobný rozkaz voči ktorému však podal žalovaný odpor s
odôvodnením, preto súd uznesením zo dňa 10.9.2018, č.k. 5C/17/2018-52 platobný rozkaz zrušil.3. Žalovaný v odpore nárok žalobcu v celom rozsahu poprel. Uviedol, že žaloba je podľa neho zmätočná.
Mal za to, že žalobca si zrejme uplatňuje škodu, ktorá mu údajne vznikla nemožnosťou užívať pozemok
a to pravdepodobne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku parc.č. 908/14. Žalobca si pritom

odvodzuje svoje právo užívať pozemok, t.j. uvedený spoluvlastnícky podiel, z nájomnej zmluvy číslo
395/92, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 30.9.2016 a ktorá podľa žalobcu bola obnovená na
dobu 12 rokov. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasil, nakoľko mal za to, že nájomný vzťah z tejto zmluvy
bol ukončený uplynutím doby na ktorú bola nájomná zmluva uzavretá a to dňom 30.9.2016 a tým pádom
vznikla povinnosť žalobcu vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi t.j. žalovanému. Žalovaný poukázal na

to, že žalobca bol v zákonom stanovenej lehote o ukončení nájmu upovedomený, dňa 9.4.2015 dal
totiž žalovaný výpoveď z nájomnej zmluvy , čím bola prejavená vôľa žalovaného, nezotrvať naďalej v
nájomnom vzťahu so žalobcom po riadnom ukončení nájmu. Žalovaný mal za to, že nájomná zmluva
číslo 395/92 sa ukončila a preto bol oprávnený vlastný majetok používať a užívať a preto nemohlo
dôjsť ani k žiadnemu protiprávnemu konaniu z jeho strany, ktorým by mohla byť žalobcovi spôsobená
akákoľvek škoda. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na jeho podanie - vypovedanie nájomnej zmluvy

zo dňa 9.4.2015 nereagoval, hoci mu bolo doručené a ani neoznámil žalovanému to, že podľa neho sa
nájomná zmluva obnovila na dvanásťročnú dobu. Okrem uvedeného žalovaný relevantným spôsobom
nezdôvodnil a dôkazmi nepodoprel vznik škody, jej výšku.

4. V priebehu konania účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach. Čo sa týka výšky škody

právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v roku 2017 bola v lokalite kde sa predmetná parcela
nachádza, dosiahnutá úroda z jedného hektára 8,5 tony kukurice. Na výmere spoluvlastníckeho
podielu žalovaného, t.j. 0,46 hektára bola následne po prepočte zistená dosiahnutá úroda 3,846 tony
kukurice. Táto výmera bola vynásobená priemernou cenou kukurice za 1 tonu v roku 2017, ktorá vtedy
predstavovala 153,-eur. To jest 3,846 tony kukurice x 153,-eur predstavuje predpokladaný výnos z

kukurice zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu žalovaného a to 582,1038 eur. Od tohto výnosu
žalobca odrátal 129,2448 eur čo predstavuje odpočítané náklady na výmeru spoluvlastníckeho podielu.
Rozdiel týchto dvoch súm predstavuje ušlý zisk žalobcu. Okrem tohto ušlého zisku si žalobca uplatnil aj
poštové výdavky vo výške 4,8 eur, ktoré tiež považuje za škodu a jedná sa o poštové výdavky súvisiace
s písomnou komunikáciou žalobcu so žalovaným. Ďalej si žalobca uplatnil ako škodu aj daň vo výške

10,94 eur, ktorú zaplatil z nehnuteľnosti. Takto vyrátaná škoda predstavuje škodu ktorá vznikla žalobcovi
v roku 2017. A žalobca si ju uplatnil v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní jednak spochybnila škodu, jej vznik, výšku a aj príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Okrem uvedeného však uviedla , že nájomnú
zmluvu považuje za absolútne neplatný úkon a na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej

povinnosti. V prvom rade poukázala na to, že na nájomnej zmluve predloženej zo strany žalobcu je
rukou dopísaná parcela číslo 908/11. Poukázala na to, že ako to vyplýva z identifikácii parciel, došlo k
rozčleneniu pôvodných parciel z LV č. 740 a to na parc.č. 908/11 a číslo 908/14. Parcela číslo 908/14
je zapísaná na LV č. 740 a tá druhá parcela číslo 908/11 bola zapísaná do nového listu vlastníctva
číslo 1332. Podľa identifikácie parciel z roku 1993 bola pritom výmera parcely číslo 908/14 v rozsahu

2,036 hektára a táto výmera nekorešponduje s výmerou predmetnej parcely podľa nájomnej zmluvy.
Právna zástupkyňa žalovaného mala za to, že pokiaľ v nájomnej zmluve nebol jasne a určite vymedzený
predmet nájmu, táto je absolútne neplatná. Uviedla, že zákon číslo 504/2003 Z.z. vyžaduje pre nájomnú
zmluvu písomnú formu, preto každý jej prípadný dodatok , každá jej zmena vyžaduje písomnú formu.
Pretopokiaľodčlenenímnejakejparcelydošlokzmenepredmetunájmumalobyťtotoošetrenépísomne.

Ďalej uviedla, že pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je platná, majú za to, že
podanie žalovaného z 9.4.2015, nazvané ako vypovedanie nájomnej zmluvy treba posudzovať podľa
jeho obsahu. A tento právny úkon žalovaného sledoval cieľ v § 12 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný
týmto právnym úkonom prejavil vôľu prevziať predmet nájmu po ukončení nájomného vzťahu. Žalobca
odtohoapríla2015dokoncaroka2016 nijakýmspôsobomnauvedenépodaniežalovanéhonereagoval.

Nenavrhol žalovanému uzavretie novej nájomnej zmluvy alebo dodatku, ktorý by zohľadňoval zmenu
v osobe spoluvlastníctva, t.j. zmenu v osobe prenajímateľa a ktorý by zohľadňoval aj zmenu výšky
nájomného. Čo sa týka oprávnenia žalovaného ako spoluvlastníka vykolíkovať si časť parcely tak k
tomu došlo po vzájomnej dohode so spoluvlastníkmi a jedná sa o dohodu medzi spoluvlastníkmi, do
ktorej žalobca nie je oprávnený zasahovať.

6. Súd nárok žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu škody uplatnení podľa § 420 a nasledovné
občianskeho zákonníka, ktorá škoda mala vzniknúť porušením právnej povinnosti žalovaného ako
prenajímateľa, umožniť žalobcovi ako nájomcovi dohodnutý predmet nájmu riadne užívať. Žalobcatotiž tvrdil, že mu vznikla škoda protiprávnym konaním žalovaného, ktorý konal v rozpore s nájomnou
zmluvou uzavretou 16.11.2004 pod číslom 395/92 a ktorá sa obnovila v zmysle § 12 odsek 1 Zákona
číslo 504/2003 Z.z. na ďalších 12 rokov. Škoda predstavujúca ušlý zisk a náklady súvisiace s poštovným

a úhradou dane z nehnuteľností. Protiprávnym konaním malo byť teda to, že žalovaný ako prenajímateľ
z nájomného vzťahu obmedzil svojim konaním žalobcu ako nájomcu, v užívaní dohodnutého predmetu
nájmu.

7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nespôsobil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v

stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 504/2003 Z.z. nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to

vzťahuje na podnájom.
Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo
do neho patrí,2) alebo časť
tohto pozemku, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku;
ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 504/2003 Z.z. pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.
Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na určitý čas možno
uzavrieť

a)najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu,
b)najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny,
založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice,
c)najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu špargle, alebo porastu drobného ovocia,
d)najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované,6)
e)najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované.7)
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 504/2003 Z.z. nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok
riadnym spôsobom8) na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku9) a v súlade s osobitnými predpismi.10)
Nájomca môže vykonať zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku len s písomným súhlasom
vlastníka pozemku a v súlade s osobitnými predpismi,11) ktoré upravujú zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na
ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatéhopozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 .
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri

prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 16.11.2004 uzatvoril žalobca ako nájomca s Alžbetou
Michačovou ako prenajímateľkou nájomnú zmluvu č. 395/92. Predmet nájmu bol v zmluve vymedzený
v čl. I a to ako parc.č. 908/14 z LV č. 740 orná pôda o výmere 5,736 , spoluvlastnícky podiel 1/2 spolu

vo výmere 2,8681 ha. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 1.10.2004 do 30.9.2016. Podpísaním
tejto dohody sa odstúpilo od nájomnej zmluvy číslo 395/92 z 15.5.1998. T.j. 16.11.2004 bol uzavretá
nová nájomná zmluva. V článku V zmluvy mali zmluvné strany dohodnutú výšku nájomného. Keďže
predmetom nájmu bola orná pôda , t.j. pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely táto zmluva sa v
zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. spravovala aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o nájomnej zmluve, ak zákon č. 504/2003 Z.z. neustanovoval inak. Pre platnosť tejto zmluvy

sa vyžadovala písomná forma a to podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalobca v konaní tvrdil,
že nájomná zmluva bola dohodnutá platne, jej predmet bol dojednaný jasne, určite a zrozumiteľne. Mal
zato, že zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 30.9.2016. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný ako osoba,
ktorá darovaním nadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý je predmetom nájmu, vstúpil
do všetkých práv a povinností pôvodného prenajímateľa / pani Michačovej/. A keďže žalovaný ako

prenajímateľ nevyužil svoje právo podľa § 12 ods. 1 zákona č.504/2003 Z.z., došlo k obnove nájomnej
zmluvy na ďalších 12 rokov. Preto nebol žalovaný oprávnený obmedzovať v roku 2017 žalobcu v užívaní
pozemku a keďže tak urobil, svojim konaním , porušením povinnosti umožniť žalobcovi ako nájomcov
pozemok užívať, spôsobil žalobcovi v roku 2017 škodu vo výške žalovanej sumy. Žalovaný naopak tvrdil,
že zmluva je absolútne neplatná, preto bol oprávnený pozemok v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu, po dohode so spoluvlastníkmi vykolíkovať a užívať. A keďže je nájomná zmluva neplatná, nemal
voči žalobcovi žiadne povinnosti.

9. To, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam darovaním sporné
nebolo, nerosporavala to žiadna zo strán sporu. Súd však vzhľadom na vyššie uvedené, ako predbežnú

otázku riešil otázku platnosti nájomnej zmluvy, na ktorú platnosť, resp. neplatnosť je povinný prihliadať z
úradnejpovinnosti.Vychádzajúczprávnejúpravytejtonájomnejzmluvy,naktorúsaokremObčianskeho
zákonníka vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z., pre jej platnosť sa vyžaduje, aby bola
uzavretá v písomnej forme. Táto nájomná zmluva bola uzavretá písomne, ako prenajímateľ ju uzatvárala
p. Michačová a ako nájomca žalobca. Ďalej je však pre platné uzavretie nájomnej zmluvy dôležité, aby

táto obsahovala všetky podstatné náležitosti. Tieto podstatné náležitosti musia byť v zmluve dohodnuté
jasne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je, alebo ak niektorá z podstatných náležitostí v
zmluve chýba , robí to zmluvu absolútne neplatnou. Podľa právnej úpravy nájomnej zmluvy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku je podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy, t.j. aj nájomnej
zmluvy uzavretej za podmienok zákona č.504/2003 Z.z. , jednak vymedzenie zmluvných strán, a

vymedzenie predmetu nájmu. Vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy však súd dospel k záveru, že
vyššie uvedená nájomná zmluva, ktorej ustanovenia mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu porušiť, je
absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet plnenia / predmet nájmu/ je
upravený nejasne, neurčito a zmätočne. Vychádzajúc z písomného zmenia zmluvy, predmetom nájmu
mal byť spoluvlastnícky podiel 1/2 z celku na jednej konkrétnej parcele a to č. 908/14, zapísanej

na LV č. 740. Pričom podľa zmluvy mala byť celková výmera parcely 5,7363 / zrejme v ,,ha“/, t.j.
podiel, ktorý mal byť predmetom nájmu podľa zmluvy predstavoval 2,8681 ha. Je pravda, že v zmluve
je uvedený list vlastníctva na ktorom je predmet nájmu zapísaný a je tam uvedené , že sa jedná o
ornú pôdu nachádzajúcu sa v kat. území Semerovo. Súčasne je však v zmluve označená len jedna
parcela, ktorej sa mal nájomný vzťah týkať a to parc. č.908/14. V zmluve je ale nesprávne uvedená

výmera , ktorá sa zrejme týka oboch parciel v tom čase zapísaných na LV č.740, t.j. jednak v
zmluve uvedenej parcely č. 908/14 , ale ja parcely č. 908/11, ktorá však v zmluve riadne uvedená
nebola, bola len ceruzkou dopísaná ekonómkou žalovaného, ako to potvrdila právna zástupkyňa
žalobcu na poslednom pojednávaní. Predmet nájmu, ako podstatná náležitosť zmluvy musí byť v
zmluve vymedzený a musí byť vymedzený jasne, určite a zrozumiteľne. V tomto prípade tomu tak

nebolo. Podľa zmluvy mal byť predmetom nájmu spoluvlastnícky podiel žalovaného o výmere 2,8681
ha - zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/2 na v zmluve uvedenej parcele č. 908/14.
V čase uzavretia zmluvy mala táto parcela výmeru 48415 m2, t.j. polovica výmery je 24207,5 m 2 a
nie v zmluve uvedených 2,8681 ha. T.j. dohodnutý výmer prenajatej pôdy nekorešponduje s výmerouzodpovedajúcou 1/2 bližšie špecifikovanému predmetu nájmu , ktorým podľa zmluvy mala byť len jedna
konkrétna parcela a to parcela č. 908/14. Ak mali zmluvné strany vôľu uzavrieť túto nájomnú zmluvu
zo 16.11.2004 tak, aby predmetom nájmu bol aj spoluvlastnícka podiel na parc. č. 908/11 o výmer

4476 m2, malo to byť jasne určite a zrozumiteľne uvedené v zmluve. Bez takejto jasnej a určitej dohody
zmluvných strán o predmete nájmu je znenie zmluvy zmätočné. Podľa súdu je vymedzenie toho , ktorá
konkrétna parcela je predmetom nájmu dôležité. Zmluvným stranám musí byť od počiatku zmluvného
vzťahu jasné, na ktorú konkrétnu parcelu sa nájom vzťahuje, t.j. musí byť jasné, ktorú konkrétnu parcelu
môže nájomca užívať a tým pádom, na ktorej konkrétnej parcele je v užívaní obmedzený jej vlastník. V

tejto písomnej zmluve však vymedzenie parcely, ktorá mala byť predmetom nájmu nekorešpondovalo s
v zmluve uvedenou výmerou a v zmluve dohodnutým nájomným. A v zmluve vôbec nebolo uvedené,
že predmetom nájmu je aj spoluvlastnícky podiel na parcela č. 908/11, táto v predmete nájmu v
zmluve uvedená nebola. Je neprípustné, aby bol chýbajúci podstatný údaj týkajúci sa predmetu nájmu
dopísaný do zmluvy dodatočne, len ceruzkou. Tu súd poznamenáva, že žalobca podnikajúci v oblasti
poľnohospodárske výroby a produkcie, ktorý si za týmto účelom prenajíma pôdu od súkromných osôb

a ktorý jej písomné znenie aj pripravoval, bol povinný pri je príprave a uzatváraní postupovať z
odbornou starostlivosťou a obozretnosťou. V zmluve malo byť jasne uvedené , ktorá konkrétna parcela,
s akým rozmerom, v akom spoluvlastníckom podiele a to s prihliadnutím na vtom čase aktuálne údaje
katastra nehnuteľností, je predmetom nájmu. Keďže ako bolo uvedené predmet nájmu nebol v jej
zákonom požadovanej písomnej forme vymedzený jasne zrozumiteľne a určite , je táto zmluva od

počiatku absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť
zmluvy sú súdy povinné prihliadať z úradnej povinnosti. Z takejto neplatnej zmluvy nemohli žalovanému
vzniknúť žiadne povinnosti, t.j. ani povinnosť umožniť žalobcovi pozemky užívať. Žalovaný neporušil
žiadnu povinnosť zo zmluvy, nakoľko táto je neplatná od počiatku. A keďže sa voči žalobcovi nedopustil
žiadneho protiprávneho konania, nemohol mu spôsobiť žiadnu škodu. Žalobca si žalobou uplatnil nárok

na náhradu škody, za ktorú žalovaný nemôže zodpovedať, on neporušil žiadne zmluvné povinnosti voči
žalobcovi. Preto je nárok žalobcu voči žalovanému uplatňovaný nedôvodne a súd z uvedeného dôvodu
žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Na doplnenie súd uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, že pre

platnosť zmluvy stačí ak je vymedzené katastrálne územie a list vlastníctva a že výmera pôdy nie
je podstatná a ani s tvrdením, že túto zmluvu strany akceptovali. Ako bolo uvedené, pre platnosť tejto
nájomnej zmluvy okrem jej písomne formy a vymedzenia zmluvných strán, bolo nevyhnutné, aby
táto obsahovala aj jasné, určité a zrozumiteľné vymedzenie predmetu nájmu. Pokiaľ táto podstatná
náležitosť zmluvy chýbala, resp. predmet nájmu bol dohodnutý nejasne a neurčito, zo zákona to

spôsobilo jej absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na to, či by boli strany ochotné takúto neplatnú
zmluvu akceptovať a riadiť sa ňou. Absolútnu neplatnosť zmluvy nie je totiž bez ďalšieho možné zhojiť
ani prípadnou akceptáciou zmluvných strán.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žaloba bola zmietnutá,
žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Krajský súd Nitra cestou tunajšieho súdu a to v lehote 15
dní od doručenia rozsudku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.