Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018201943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska5protižalovanémuN.N.,nar.XX.X.XXXX,bytomvI.,R.XX,ozaplatenie296,57eurasprísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.1.2019 č.k. 24Csp/53/2018-87
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 170,13 eura s
príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku I. rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 14%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 296,57 eura s prísl.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 488, § 409

ods. 1, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 2 písm.
a/, b/, § 44 ods. 1, 8 písm. d/ a e/ zák. č. 351/2011 Z.z. a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vzal
za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu
o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. Obsahom zmluvy sa stal záväzok, že spoločnosť Slovak
Telekom a.s. bude žalovanému poskytovať dohodnuté / aktivované služby a žalovaný bude dodržiavať
dohodnuté zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby, ktorú vyúčtuje
dodávateľ na základe faktúr, ktoré vyhotoví. Slovak Telekom a.s. vyúčtoval žalovanému cenu na základe

zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2014 za mesačné poplatky, hlasovú spotrebu, nehlasovú spotrebu a iné
poplatky a služby jednotlivými faktúrami, ktoré uviedol v žalobe celkovo vo výške 170,13 eura. Faktúrou
č.7509577993sosplatnosťou9.11.2015znejúcounasumu126,44eurafakturovalžalovanémuzmluvnú
pokutu.

4. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že pohľadávka voči žalovanému
uplatňovaná v tomto konaní bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 21.6.2017 z postupcu - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s.

5. V konaní nebolo pochýb o tom, že žalovaný do dňa rozhodnutia súdu vyúčtované poplatky za
poskytnuté služby v celkovej sume 170,13 eura neuhradil, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel, keďženárok v tejto časti mal za opodstatnený. Spolu s istinou vo výške 170,13 eura zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania tak ako vyplýva z výroku rozsudku v súlade s § 3 ods.
1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

6. Pokiaľ žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
126,44 eura, súd tento nárok vyhodnotil ako neopodstatnený a žalobu v tejto časti zamietol.

7. Žalobca nárok voči žalovanému ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty odvíjal od uzavretia dodatku

k zmluve o pripojení tvrdiac, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom základ
zmluvných pokút bol dojednaný vo výške 158,00 eur. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ mal
pomerne znižovať. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje
denné klesanie zo základu pre výpočet plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti alebo odo dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v

dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu žalovanému faktúrou č.
7509577993 so splatnosťou 9.11.2015 vo výške 126,44 eura.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti v zmysle §
544 až § 545a Občianskeho zákonníka, ale súčasne tiež konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú,

ktorá sa riadi ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. V tej súvislosti uzatvoril, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač dodatku k zmluve
bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta dojednaná v bode 2 dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb vzhľadom na charakter jej dojednania a začlenenia v texte

právneho úkonu nebola dojednaná individuálne. Súd prvej inštancie vyhodnotil takto dojednanú zmluvnú
podmienkuozmluvnejpokuteakoneprijateľnú,ktorájevzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná. V tejto súvislosti odkázal na judikatúru súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ.
Tiež poukázal na to, že viaceré súdy opakovane rozhodli o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky a
poukázal aj na konkrétne rozhodnutia.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhranený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať

zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb, minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe
snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne
vyhodnotiť povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

11. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb

zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie viazanosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 18, 24 až 36

mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku,
v danom prípade vo výške 158,00 eur nesmie znemožniť zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a
to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac,
ak o jej aktiváciu vôbec nežiadal.

13. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná

a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby
(ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže
nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj aprostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia
výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

14. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty súd prvej inštancie poukázal aj na samotnú žalobcom stanovenú
definíciu pojmu „záväzok viazanosti“, ktorého porušením vzniká žalobcovi právo na základe vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. V tej súvislosti poukázal na bod 3 dodatku a uviedol, že dôvod spočívajúci v
„nezaplatení ceny za poskytnuté služby účastníkom“ vytvára neúmerne široký diapazón akýchkoľvek

služieb, ktoré sa žalobca ako operátor rozhodne žalovanému ako účastníkovi poskytnúť. Je neúmerné
a aj v prípade neuhradenia takto poskytnutej služby, ktorú účastník ani nežiadal a ani ju nepotreboval
konštatovať porušenie záväzku viazanosti a následný vznik práva podniku na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Takéto konanie znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej
významnom porušení viazanosti uplatniť voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu, hoci aj v degresívnej výške.

15. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že takto dojednaná zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká, nereflektuje charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti, preto je
sankcionovaná absolútnou neplatnosťou ako neprijateľná zmluvná podmienka. V tej súvislosti poukázal
aj na iné rozhodnutia krajských súdov, ktorí rovnako zmluvnú pokutu vyhodnotili ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

16.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p.avychádzajúczpomeruúspechužalobcuvo
veci, ktorý bol vo výške 57%, keď úspech žalovaného činil 43%, zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 14%.

17. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že mu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na účel dojednania o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktorým je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Dojednaná zmluvná pokuta má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná),
lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bude hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Je
zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté plnenie, ktorú
skutočnosť však súd vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie rozsudku nereflektuje požiadavke uvedenej v ust.

§ 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu zmluvnej podmienky vo
všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti,
t.j. skutočne nárokovanú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k dlžnej sume, časové obdobie, v ktorom bol
žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
že zmluvná pokuta nie je v danom prípade výsledkom individuálneho dojednania účastníkov. Žalovaný

mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytnutú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov
a služieb. Zmluvná pokuta v danom prípade predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Zmluvnou
pokutoužalobcazabezpečiťnávratnosťposkytnutejzľavyzostanovenejcenyposkytovanejslužbyalebo
navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Právny predchodca
žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej ceny

za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta bola v danom prípade stanovená so zohľadnením počtu dní, ktoré
uplynuli z doby viazanosti degresívnym spôsobom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 19.10.2017 sp.zn. 19Co/142/2016 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.8.2017
sp.zn. 4Csp/24/2016 a Okresného súdu Malacky zo dňa 27.10.2017 sp.zn. 7C/256/2016.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

19. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.20. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je
naplnený. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu.

24. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

25. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý dojednanie o zmluvnej pokute
vyhodnotil ako zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o zmluvnej

pokutejesúčasťouvopredpripravenejformulárovejzmluvyvyhotovenejprávnympredchodcomžalobcu,
ktorej obsah nemal žalovaný možnosť ovplyvniť, ani jednotlivé zmluvné dojednania individuálne
dohodnúť a dosiahnuť tak zmenu formulárového znenia. Pokiaľ mal žalovaný záujem o poskytovanie
telekomunikačnýchslužieb,muselsasobsahomzmluvy,vrátanedojednaniaozmluvnejpokutestotožniť
a zmluvu ako celok podpísať. Neexistujú tiež žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ v danom

zmluvnom vzťahu bol v pozícii slabšej zmluvnej strany z hľadiska vyjednávajúcej dosiahnuť zmenu
vopred naformulovanej zmluvy. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej
inštancie pristúpil k hodnoteniu tejto zmluvnej podmienky vo všeobecnej rovine, keďže v danom prípade
zohľadnil konkrétne okolnosti, t.j. skutočnú výšku uplatnenej zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej
sumy a aj závažnosť porušenia povinností zo strany žalovaného tak, ako vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku.

26. V danom prípade obe zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb majú
charakter zmlúv uzatvorených na dobu neurčitú a nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok
zotrvať v týchto zmluvných vzťahoch po dobu 24 mesiacov. Ust. § 44 ods. 11 zák. č. 351/2011 Z.z.

ustanovuje možnosť účastníkovi zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných elektronických
komunikačných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu tak nemôže predstavovať porušenie povinností,
za ktoré možno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako aj dojednanie zmluvnej pokuty za
nezaplatenie ceny za poskytnuté služby bez toho, aby táto reflektovala výšku nezaplatenej ceny je

podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nemení na tom
nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri dojednaní zmluvnej pokuty zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti
do dňa porušenia poskytovania služieb. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty totiž nereflektuje výšku
nesplneného záväzku spotrebiteľa voči dodávateľovi v tom ktorom okamihu zmluvného vzťahu, teda

výšku vzniknutej pohľadávky. Zmluvná pokuta odvíjajúca sa od dĺžky zmluvného vzťahu tak umožňuje
poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej samotnú pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť cenu poskytnutých služieb.
V danom prípade výška požadovanej zmluvnej pokuty 126,44 eura dosahuje takmer výšku vzniknutej
pohľadávky 170,13 eura.

27. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ považoval dojednanie o zmluvnej pokute
obsiahnutej v dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb za zmluvné dojednanie spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

28. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku vrátane výroku
o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca
bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a

úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).