Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917208401
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917208401.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: O.. G. Q., K.. X.X.XXXX,

O. G. XXX/XX, XXX XX V., pr. zast. X.. X. F., U., U. R. W. P. F., W. W. S.Č. XX, XXX XX S., proti
žalovanému: W. Y., G.. F. V. W. Y. W. W. Š. X, XXX XX O., v konaní o náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 678,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 1 678,75 eur od 12.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1 678,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1
678,75 eur od 5.5.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v I., Úradu justičnej a
kriminálnej polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, zo dňa 23.1.2009, ČVS:
R. - XXX/OEK- I. - XXXX, bolo žalobcovi vznesené obvinenie za spolupáchateľstvo pokračujúceho
trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 ktorého sa mal dopustiť konaním popísaným
v tomto uznesení. Proti citovanému uzneseniu podal žalobca ako obvinený dňa 30. januára 2009 v
zákonnej lehote sťažnosť. Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry I. uznesením zo dňa 12. marca 2009

č. k. B. XX/XX - X túto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dňa 8. novembra 2012 podal prokurátor
Okresnej prokuratúry I. Okresnému súdu Trebišov na žalobcu obžalobu sp. zn. XPv XXX/XX. Okresný
súd Trebišov rozsudkom zo dňa 3. októbra 2013 sp. zn. 5T/188/2012 podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
oslobodil žalobcu spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. X V. XXX/XX zo dňa 7.
novembraXXXX,pretožeskutokniejetrestnýmčinom. ProtitomutorozsudkupodalprokurátorOkresnej
prokuratúry I. odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17. februára 2014 č. k. 8To/4/2014
- 592 odvolanie okresného prokurátora proti citovanému rozsudku ako nedôvodné zamietol. Odvolací

súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu 1. stupňa. Obe rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 17. februára 2014.Najvyšší súd Slovenskej republiky aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikovali, že
oslobodenie spod obžaloby má rovnaký právny následok ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť, pretože predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený.

V príčinnej súvislosti s trestným stíhaním žalobcovi vznikla škoda predstavujúca náklady na náhradu
účelne vynaložených trov obhajoby vo výške 1.339,34 EUR a výdavky žalobcu na cestovné vynaložené
v dôsledku povinnosti jeho účasti na úkonoch trestného konania vo výške 339,41 EUR.
Dňa 3. novembra 2015 žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podal
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v celkovej výške 1.678,75 EUR. Ministerstvo
spravodlivosti túto žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako príslušnému
orgánu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody
neuspokojila, ani žalobcovi písomne neoznámila, či tento nárok uspokojí. Keďže žalovaná uplatnený
nárok žalobcu na náhradu škody dobrovoľne neuspokojila a žalobcovi spôsobenú škodu nenahradila a
to ani len čiastočne, podľa žalobcu sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a to najneskôr

od 5. mája 2016.

3. Dňa 14. júla 2017 bolo na Okresný súd Trebišov doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, ktorým
vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že žalobca sa o skončení trestného konania, od ktorého
odvodzuje nárok, dozvedel na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach dňa 17. 2. 2014. Týmto

dňom mu začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 17. februára 2017.
Žalobca dňa 11. novembra 2015 podal na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Táto žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, ktorá ju vybavila listom zo dňa 8. februára 2016 a počas tohto obdobia (2
mesiace a 29 dní) premlčacia lehota neplynula. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Trebišov

dňa 17. mája 2017, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej lehoty a lehoty na predbežné prerokovanie
nároku. Žalovaná zároveň vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú
odôvodnila tým, že faktúru za právne služby v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu uhradila iná osoba
a nie žalobca. Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci
procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie, vedie už pre vyšší stupeň

pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j.
trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočnosti rozhodujúcich pre potvrdenie, alebo pre
vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na
uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,

nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z
rôznych dôvodov nepotvrdila. Podľa názoru žalovanej skutočnosť, že žalobca bol oslobodený v trestnom
konaní automaticky neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné, preto navrhla
žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 27.12.2017 uviedol, že žalovaná síce vzniesla námietku
premlčania, ale táto jej námietka je neopodstatnená, nakoľko žalovaná do dňa podania žaloby uplatnený
nárokžalobcunanáhraduškodyneuspokojilaanižalobcovipísomneneoznámilačitentonárokuspokojí.
Žaloba bola podaná na súd dňa 15.5.2017, teda včas. K žalovanej vznesenej námietke o nedostatku

aktívnej legitimácie uviedol, že aj táto je nedôvodná, nakoľko trovy obhajoby zaplatil žalobca zo
spoločných prostriedkov, ktoré má s manželkou v BSM. Samotná skutočnosť, že banka tento bankový
účet vedie na meno jeho manželky F. Q. je nepodstatná. Pokiaľ žalovaná vyjadrila svoj názor a to,
že skutočnosť, že žalobca oslobodený v trestnom konaní automaticky neznamená, že uznesenie o
vznesení obvinenia bolo nezákonné, na základe čoho navrhuje žalobu zamietnuť, v tejto súvislosti

dáva do pozornosti jednotný záver právnej teórie i súdnej praxe o tom, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna. V tomto smere poukázal na bohatú judikatúru súdov napr. na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30. 3. 2011 sp. zn. 3 Cdo/194/2010, ktorého právna veta znie: zákon
č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže

zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánov z hľadiska či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania. Na podporu žalobnej argumentácie opätovne zdôraznil, že oslobodenie spod
obžaloby má rovnaký právny následok ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,pretože predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Zároveň poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.8.2010 sp. zn. 4 MCdo 15/2009. Ďalej
uviedol, že žalovaná síce v bode IV. svojho vyjadrenia uviedla, že z opatrnosti sa vyjadrí aj k žalovaným

sumám, tieto sumy však nijakým spôsobom nenamietala, žalovaná nespochybnila ani skladbu a ani
výšku uplatnených nákladov na trovy obhajoby, iba vo všeobecnosti uviedla, že chce posúdiť či žalobca
žaluje len účelne vynaložené trovy konania a právneho zastúpenia.

5. Súd na pojednávaní dňa 11.2.2019 za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, zástupcu

žalovanej vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcu žalovanej, prednesom právneho zástupcu žalobcu,
oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/188/2012 (ďalej len „trestný spis“),
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi ktoré sú obsahom spisu a zistil:

6. Uznesením Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, inšpekcia generálneho riaditeľa, skrátené
vyšetrovanie, pracovisko východ, Č.: XXXX - XX/XXXX - B. zo dňa 24. mája 2016 (č. l. 6 trestného

spisu) bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158
ods.1písm.a)Trestnéhozákonač.140/1961Zb. natomskutkovomzáklade,ženapodkladerozhodnutí
v colnom konaní ev. č. XXXXXXXXXXXXX, A.. Č.. XXXXXXXXXXXXX, A.. Č.. XXXXXXXXXXXXX,
A.. Č.. XXXXXXXXXXXXX U. A.. Č.. XXXXXXXXXXXXX U. A.. Č.. XXXXXXXXXXXXX, ktorými mal
byť prepustený do režimu vývozu smerom na T. tovar - spolu 34 plazmových televízorov značky Sony

v celkovej hodnote 9.490.000 Sk, bol predmetný tovar colne prerokovaný colníkmi Colného úradu Č.
K. I. v čase od 20. decembra 2003 do 24. januára 2004 spôsobom, ktorý nebol v súlade s colnými
predpismi a to tak že zmeny týkajúce sa spôsobu prepravy predmetného tovaru cez štátnu hranicu,
ktoré nastali v priebehu režimu vývozu nezaznamenali do predmetných rozhodnutí v colnom konaní
náležitým a zákonným spôsobom, a neoznámili vykonanie týchto zmien colnému úradu odoslania,

pričom vzniklo podozrenie, že dôvodom na zmenu prepravy v režime vývoz bol úmysel napomôcť
deklarantovi, resp. vývozcovi predmetného tovaru simulovať realizáciu jeho vývozu a tak uplatniť
odpočet dane z pridanej hodnoty u príslušného správcu dane. Na základe tohto vzniklo dôvodné
podozrenie, že vyššie popísaným konaním sa colníci Colného úradu Č. K. I. ako verejní činitelia s
najväčšou pravdepodobnosťou ako spolupáchatelia dopustili trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože účelovo a v
rozpore s colnými predpismi vykonali zmeny v predmetných rozhodnutiach v colnom konaní.

7. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor
justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality Trebišov Č.: R.-XXX/OEK-I.-XXXX G. P. XX.X.XXXX

(č. l. 14 trestného spisu) bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi a X. Š. za spolupáchateľstvo
pokračujúceho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe,
že obaja ako colníci Colného úradu Č. K. I. v časovom období od 20.12.2003 do 28.1.2004 počas
výkonu služby na Colnom úrade Č. K. I. v priestoroch hraničného prechodu Č. K. I. - Č., okres I.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v rozpore s ustanovením § 378 ods. 10 zákona č. 238/2001
Z. z. colný zákon účinný do 30. 4. 2004 a ustanovením § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 200/1998 Z.
z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov potvrdili na vývozných dokladoch JCD č.
XXXXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXXXXXX vykonanie colnej kontroly a následne

aj výstup tovaru na územie T. Y. a to 34 kusov plazmových televízorov značky Sony v celkovej hodnote
315.010,29 EUR /9.490.000,- Sk/, ktoré mali byť rýchlikmi „P. U. „.“ vyvážané spoločnosťou E. P. - W. S.
pre kupujúcich občanov T. Y., uvedených na týchto dokladoch a to: U. W., X. K. a W. F. a takto konali
napriek vedomosti, že predmetný tovar nebol vyvezený na územie T. Y. a tým umožnili spoločnosti E. P.
- W. S. požiadať o vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 57.983,07 EUR /1.746.798,- Sk/.

8. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 30. januára 2009 sťažnosť (č. l. 17 trestného spisu), ktorá
bola uznesením Vyššej vojenskej prokuratúry I.Č. W.p. zn. Vpt/23/09 zo dňa 12. marca 2009 zamietnutá
ako nedôvodná (č. l. 27 trestného spisu).

9. Žalobca v trestnom konaní dňa splnomocnil na zastupovanie advokáta X.. X. R., ktorú skutočnosť
oznámil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v I. dňa 19. mája 2009 (č. l. 26
trestného spisu).10. Prokurátor Okresnej prokuratúry I.Š. podal 8. novembra 2012 na žalobcu a X. Š. pod sp. zn. 1PV
777/11 obžalobu (č. l. 522 trestného spisu) na tom skutkovom základe, že obaja ako colníci Colného
úradu Č. K. I. v časovom období od 20.12.2003 do 28.1.2004 počas výkonu služby na Colnom úrade

Č. K. I. v priestoroch hraničného prechodu Č. K. I. - Č., okres I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode
v rozpore s ustanovením § 378 ods. 10 zákona č. 238/2001 Z. z. colný zákon účinný do 30.4.2004 a
ustanovením § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších
predpisov potvrdili na vývozných dokladoch JCD č. XXXXXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXXXXXX

vykonanie colnej kontroly a následne aj výstup tovaru na územie T. a to 34 kusov plazmových televízorov
značky Sony v celkovej hodnote 315.010,29 EUR /9.490.000,- Sk/, ktoré mali byť rýchlikmi „. U. „.“
vyvážané spoločnosťou E. P. - W. S. pre kupujúcich občanov T. Y., uvedených na týchto dokladoch a to:
U. W., X. K. U. W. F. a takto konali napriek vedomosti, že predmetný tovar nebol vyvezený na územie T.
a tým umožnili spoločnosti E. P. - W. S. požiadať o vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške
57.983,07 EUR /1.746.798,- Sk/.

11. Okresný súd Trebišov rozsudkom č. k. 5T/188/2012 - 567 zo dňa 3.10.2013 rozhodol, že obžalovaný
žalobca a X. Š. sa oslobodzujú spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1PV
777 /11 zo dňa 7. novembra 2012, ktorý mali spáchať, tak že obaja ako colníci Colného úradu Č. K.
I. v časovom období od 20. 12. 2003 do 28.1.2004 počas výkonu služby na Colnom úrade Č. K.

I. v priestoroch hraničného prechodu Č. K. I. - Č., okres I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v
rozpore s ustanovením § 378 ods. 10 zákona č. 238/2001 Z. z. colný zákon účinný do 30.4.2004 a
ustanovením § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších
predpisov potvrdili na vývozných dokladoch JCD č. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXXXXXX

vykonanie colnej kontroly a následne aj výstup tovaru na územie T. a to 34 kusov plazmových televízorov
značky Sony v celkovej hodnote 315.010,29 EUR /9.490.000,- Sk/, ktoré mali byť rýchlikmi „P. U. „.“
vyvážané spoločnosťou E. P. - W. S. pre kupujúcich občanov ukrajinskej republiky uvedených na týchto
dokladochato:U.W.,X.K.U.W.F. ataktokonalinapriekvedomosti,žepredmetnýtovarnebolvyvezený
na územie T. a tým umožnili spoločnosti E. P. - W. S. požiadať o vrátenie nadmerného odpočtu DPH v

celkovej výške 57.983,07 EUR /1.746.798,- Sk/, ktorý bol právne kvalifikovaný ako pokračujúci trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože tento skutok nie je trestným
činom.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor Okresnej prokuratúry I. odvolanie, o

ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č. k. 8 CO/4/2014-592 zo dňa 17. februára 2014
tak, že odvolanie prokurátora zamietol. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 17.2.2014.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že právnu argumentáciu uplatneného nároku by
chcel ešte doplniť poukázaním na nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS/540/2016, v ktorom Ústavný súd

konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku,
bez ohľadu na dôvod pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie
je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv
jednotlivca. Tento nález Ústavného súdu bol natoľko významný, že mu bola venovaná aj tlačová
informácia č. 24/2017, v ktorom predsedníčka Ústavného súdu o tomto náleze

skonštatovala: „Konanie vedené na Ústavnom súde pod sp. zn. I.ÚS 540/2016 bolo významným a
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.“
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť
objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana.

Ústavný súd v danom rozhodnutí taktiež deklaroval, že pred posúdením rozhodnutia resp. postupu
orgánov činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Ďalej uviedol, že čo sa týka nálezu Ústavného súdu, na ktorý poukázal zástupca žalovanej a rovnako aj
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva na ktoré poukázal zástupca žalovanej, je toho názoru,

že táto judikatúra je prekonaná vzhľadom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 540/2016. Tvrdil, že tu existuje objektívna zodpovednosť štátu za škodu. Je zrejmé, že oslobodením
žalobcu spod obžaloby prokurátora v predmetnom trestnom konaní bolo preukázané, že uznesenie
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bolo nezákonným rozhodnutím. Uvedené odvodzuje z výsledkutrestnéhokonania,vktorombolžalobcaoslobodený.Jetohonázoru,žetrebamaťnazreteli,žezmyslom
právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či
nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Na základe uvedeného je toho názoru, že základ nároku

bol preukázaný. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, tu poukázal na zásadu kontradiktórnosti konania,
nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila výšku týchto trov a teda túto skutočnosť považuje
za nespornú.

13. Žalovaná, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedla, že

zotrváva na svojich písomných vyjadreniach zaslaných súdu. Zároveň zástupca žalovanej poukázal na
nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 163/2013 zo dňa 13. novembra 2013 a rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva v spore J. V. Č. Y. G. P. XX. X. XXXX. Z pripojeného trestného spisu 5T/188/2012
žiadal, aby súd posúdil, či trovy konania, ktoré boli vyúčtované zo strany žalobcu, boli aj účelne
vynaložené v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003. Čo sa týka rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva má za to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže prelomiť rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva a poukázal na ust. § 193 CSP, podľa ktorého je súd takýmito rozhodnutiami
Európskeho súdu pre ľudské práva viazaný.

14. Z prehľadu transakcií od 1. marca 2014 do 31. marca 2014 bankového účtu platiteľa F. Q. (č. l.
34 spisu) bolo zistené, že dňa 18. marca 2014 bola uhradená suma vo výške 1339,34 EUR na účet

X.. X. R., D.., so správou pre príjemcu: Odmena za poskytnuté právne služby. Z potvrdenia W. W. U..
W.. zo dňa 12.12.2017 (č. l. 33 spisu) je zrejmé, že banka potvrdila, že žalobca je oprávnenou osobou
splnomocnenou klientom na nakladanie s prostriedkami na účte F. Q..

15. Žalobca listom zo dňa 3. novembra 2015 (č. l. 16 spisu) uplatnil návrh na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 1.678,75 EUR, zodpovedajúcej
trovám obhajoby v trestnom konaní vo výške 1339,34 EUR a výdavkov žalobcu na cestovné vo výške
339,41 EUR na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

16. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú
ideológiu ani náboženstvo.

17. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

18. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

19. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

20. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na
prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným
rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v

konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

25. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), pri obhajobe
v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania,
vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste,
pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

27. Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

28. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

29. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo

výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

30. Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy a po právnom posúdení veci súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.31. Zákon č. 514/2003 Z. z, upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti štátu

predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/ príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.
Predpokladom zodpovednosti štátu je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom a
rozhodnutím,ktorébolozrušenéprenezákonnosť,niemedziujmouaskutočnosťou,ktoráboladôvodom
zrušenia rozhodnutia. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu

objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny
liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť.

32. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Aj v tomto prípade
všaktrebamaťnazreteli,žezmysluprávnejúpravyzodpovednostištátuzaškoduzodpovedá,abykaždá

majetková ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená.

33. V danej veci uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v I., Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, zo dňa 23.1.2009, Č.: R. - XXX/
OEK,- I. - XXXX, bolo žalobcovi vznesené obvinenie za spolupáchateľstvo pokračujúceho trestného

činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a)/, ods. 2 písm.
a)/Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť konaním popísaným v tomto
uznesení. Proti citovanému uzneseniu podal žalobca ako obvinený dňa 30. januára 2009 v zákonnej
lehote sťažnosť. Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry I. uznesením zo dňa 12. marca 2009 č. k.
Vpt 23/09 - 3 túto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dňa 8. novembra 2012 podal prokurátor Okresnej

prokuratúry I. Okresnému súdu Trebišov na žalobcu obžalobu sp. zn. 1Pv 777/11. Okresný súd Trebišov
rozsudkom zo dňa 3. októbra 2013 sp. zn. 5T/188/2012 podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil
žalobcu spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry I. sp. zn. 1 Pv 777/11 zo dňa 7. novembra 2012,
pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry I.
odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17. februára 2014 č. k. 8To/4/2014 - 592 odvolanie

okresného prokurátora proti citovanému rozsudku ako nedôvodné zamietol.

34. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to

z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v
tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného

stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

35. V zmysle právnych záverov súdnej judikatúry je pravdou, že oslobodenie spod obžaloby v
trestnom konaní má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú

začatím(vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím
trestnéhosúdu.TátozásadabolavyjadrenáužvoviacerýchrozhodnutiachNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.Rozhodovaniesúdovsaustálilomedziinýmnanázore,žeten,protikomubolotrestnéstíhanie

zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod žaloby má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1CZ/6/1990,
publikovaný ako Rc/35/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 53/1993
zo dňa 08.06.1993, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod číslom R
35/1991). Judikatúra tak jednoznačne dospela k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného

uzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaaovzneseníobvineniaprenezákonnosťmátiežoslobodeniespod
obžaloby. Na to nadviazal záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ten, proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takétoprávo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v
súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie rozhodnutie publikované
pod č. R 70/1994). Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia

pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod
obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič
nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania. Uvedený právny názor kontinuálne nadväzuje na predchádzajúcu súdnu prax, keď napríklad v

uzneseníNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4MCdo/15/2009zodňa18.08.2010bolozaujaté
stanovisko, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)

začatia (vedenia)trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

36. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 540/2016 zo dňa 1.12.2016:
„Ústavný súd zhodne so svojou judikatúrou pripomína, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť
objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana.

Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, respektive postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie
je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej
osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod pre ktorý sa tak stalo (v danom
prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor ustúpil od žaloby boli podľa § 239 ods. 2 tr. por.)

uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie je potrebné považovať za takýchto okolností
vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.“

37. V prvom rade sa súd musel vysporiadať so žalovanou vznesenou námietkou premlčania. Žalobca
sa o skončení trestného konania dozvedel na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach dňa

17.2.2014, na ktorom bol prítomný. Žalobca dňa 11.11.2015 podal na Ministerstve spravodlivosti SR
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Táto žiadosť bola postúpená Generálnej
prokuratúre, ktorá ju podľa tvrdenia zástupcu žalovanej vybavila listom zo dňa 8.2.2016, ktorý však
žalovaná v konaní nepreukázala. Počas tohto obdobia (2 mesiace a 29 dní ) v zmysle § 19 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. premlčacia lehota neplynula a uplynula by dňom 16.5.2017. Keďže žalobca podal

žalobu na tunajší súd dňa 15.5.2017, žalovanou vznesená námietka premlčania tak bola nedôvodná.

38. V danom prípade žalobcovi vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojmu právnemu zástupcovi,
ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
1.339,34 EUR a zároveň mu vznikla škoda titulom výdavkov žalobcu na cestovné vynaložené v dôsledku

povinnosti jeho účasti na úkonoch trestného konania vo výške 339,41 EUR. Čo do príčinnej súvislosti
medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou je potrebné uviesť, že žalobca využil svoje ústavné právo
garantované v čl. 47 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá
právnickévzdelanie.Podľanázorusúdujenespochybniteľnánevyhnutnosťtakéhotopostupuvsúvislosti
s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania

a je irelevantné či ide o prípady nutnej obhajoby alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve
vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby, boli výlučnou
príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Po preskúmaní veci
všetky uskutočnené úkony obhajoby súd považoval za účelné podmienené úkonmi orgánov činných
v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli, pričom z vykonaného dokazovania súd

zistil, že všetky úkony boli vykonané. Trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) v znení účinnom ku dňu vykonania toho-ktorého
úkonu.

39. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna
osmina výpočtového základu.40. Jedna osmina výpočtového základu za rok 2009 predstavuje sumu 86,93 EUR, za rok 2011 sumu
92,63 EUR, za rok 2012 sumu 95,37 EUR, za rok 2013 sumu 97,62 EUR.

41. Žalobca si za rok 2009 uplatnil odmenu advokáta za dva úkony:
13.5.2009 - prevzatie plnomocenstva a prvá porada s klientom 1 x 86,93 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)
2.7.2009 - výsluch svedka S. 1x 86,93 EUR

(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky)

42. Žalobca si za rok 2011 uplatnil odmenu advokáta za jeden úkon:
10.3.2011 - výsluch svedka P. 1 x 92,63 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky)

43. Žalobca si za rok 2012 uplatnil odmenu advokáta za dva úkony:
7.8.2012 - oboznámenie s výsledkami vyšetrovania I. 1 x 95,37 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky)

44. Žalobca si za rok 2013 uplatnil odmenu advokáta za tri úkony:

11.4.2013 - hlavné pojednávanie I. 1 x 97,62 EUR
3.10.2013 - hlavné pojednávanie I. 8,30 hod. - 10,40 hod. 2 x 86,93 EUR = 173,86 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky)
5.12.2013 - vyjadrenie k odvolaniu prokurátora 1x 86,93 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky)

45. Žalobca si za rok 2014 uplatnil odmenu advokáta za jeden úkon:
17.2.2014 - verejné zasadnutie KS v S. 1 x 90,17 EUR
(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky)

46. V súvislosti s vyššie uvedenými úkonmi patrí advokátovi žalobcu režijný paušál v zmysle § 16 ods.
3 vyhlášky spolu 60,46 EUR:
Za rok 2009: 2 úkony x 6,95 EUR = 13,90 EUR
Za rok 2011: 1 úkon x 7,41 EUR = 7,41 EUR
Za rok 2012: 1 úkon x 7,63 EUR = 7,63 EUR

Za rok 2013: 3 úkony x 7,81 EUR = 23,43 EUR
Za rok 2014: 1 úkon x 8,09 EUR = 8,09 EUR

47. Ďalej si advokát žalobcu uplatnil cestovné (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) motorovým vozidlom v
zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách spolu v sume 90,30 EUR:

7.8.2012 S.Š. - I. a späť 2 x 55 km x 6,7/100 x 1,354 = 9,97 EUR cena PHM
2 x 55 km x 0,183 = 20,13 EUR paušálna náhrada, spolu 30,10 EUR
11.4.2013 S. - I. a späť 2 x 55 km x 6,7/100 x 1,354 = 9,97 EUR cena PHM
2 x 55 km x 0,183 = 20,13 EUR paušálna náhrada, spolu 30,10 EUR
5.12.2013 S. - I. a späť 2 x 55 km x 6,7/100 x 1,354 = 9,97 EUR cena PHM

2 x 55 km x 0,183 = 20,13 EUR paušálna náhrada, spolu 30,10 EUR

48. Ďalej si advokát žalobcu uplatnil náhradu za stratu času na ceste S. - I. a späť za 7.8.2012, 11.4.2013
a 5.12.2013 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60 výpočtového základu za každú polhodinu
spolu 154,92 EUR:

4 x 12,71 EUR= 50,84 EUR
8 x 13,01 EUR = 104,08 EUR

49. Taktiež advokátovi žalobcu ako platiteľovi DPH patrí zo sumy 1116,12 EUR titulom 20 % DPH suma
223,22 EUR.

50. V konaní bolo preukázané, že žalobca advokátovi trovy právneho zastúpenia dňa 18.3.2014 uhradil
a preukázal to výpisom z bankového účtu manželky žalobcu, s ktorým mal žalobca právo disponovať.
Čo sa týka žalobcom uplatnenej náhrady škody titulom výdavkov žalobcu na cestovné vynaložené vdôsledku povinnosti jeho účasti na úkonoch trestného konania vo výške 339,41 EUR, tieto žalovaný
nerozporoval a ani nenamietal ich výšku.

51. Keďže žalovaná uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody dobrovoľne neuspokojila a žalobcovi
spôsobenú škodu neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania odo dňa 5.5.2016 s poukazom na § 16 ods. 4 posledná veta zákona č. 514/2003 Z.
z. v zmysle ktorého, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.
Keďže v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná oznámila žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí,
určil súd začiatok plynutia omeškania dňom 11.5.2016, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal deň
podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3.11.2015 na Ministerstvo spravodlivosti
SR. Z vyjadrenia žalovaného bolo zistené, že žiadosť bola podaná na Ministerstvo spravodlivosti SR

dňa 11.11.2015, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy odo
dňa 12.11.2016 (po uplynutí 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie sporu) do zaplatenia. Čo
sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 5.5.2016 do 11.5.2016 v tejto časti
súd žalobu zamietol.

52. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

53. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluch žalobcu, nakoľko tento súd nepovažoval s
prihliadnutím na predložené listinné dôkazy za potrebný. Súd nevykonal výsluch svedka F. Q., manželky

žalobcu, nakoľko predložením potvrdenia W. W., U..W.. o možnosti disponovania žalobcu s jej bankovým
účtom sa táto skutočnosť stala nespornou, čo potvrdil aj zástupca žalovanej a žalobca následne na jej
výsluch netrval.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej.

55. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.