Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010124
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2020, v trestnej
veci obžalovaného H. L. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
18. 11. 2019, sp. zn. 3T/41/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného H. L., nar. XX.XX.XXXX vo H. L.,
trvalým pobytom L. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS R. R.

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. L. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe že,

dňa 16. 03. 2019 v čase okolo 01.00 hod. vo H. L., na ulici H. č. XX, pred D. D., fyzicky napadol
poškodeného D. D., nar. XX. XX. XXXX, a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte a
vzájomnom naťahovaní sa, ho dvakrát udrel päsťou do tváre, ktorý následkom úderu spadol na bok na
betónový chodník, potom ho dvakrát kopol do hlavy, do tvárovej časti, čím spôsobil poškodenému D. D.
otras mozgu ľahkého stupňa, impresívnu zlomeninu čelovej kosti vľavo s posunom úlomkov a krvácaním
do ľavej čelovej dutiny, zasahujúcu do stropu očnice, zlomeninu nosa s miernym posunom a krvácaním,
zlomeninu orbitomaxilárneho (očnicovočeľustného) komplexu vpravo s posunom a krvácaním do

čeľustných dutín, početné pomliaždenia tváre s drobnými tržnými rankami a veľkými hematómami
s výrazným opuchom okoloočných tkanív s dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní od 16. 03.
2019 do 16. 04. 2019, pričom uvedeným spôsobom a intenzitou útoku mohlo dôjsť k závažnejším
poraneniam, a to k poraneniu zrakového aparátu a trvalému poškodeniu videnia, k vpáčeniu lebky domozgu a poraneniu mozgu s fatálnymi následkami, kedy mu v ďalšom útoku zabránil C. N. a ďalšie dve
nestotožnené osoby.
Za to bol obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.

4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere,
zdravotnej poisťovni, a. s., škodu vo výške 887,32.- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
27. 12. 2019 a to proti výrokom o vine, o treste a o škode.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v jeho neprospech a nesprávne prijal
argumentáciu obžaloby.

V jeho prospech svedčili viaceré dôkazy, ktoré neboli brané na zreteľ, predovšetkým obsah záznamu
telefonického rozhovoru medzi svedkyňou C. L. a svedkom D. L., ako aj výpoveď svedka D. G. a
čiastočne aj výpoveď svedka G.. C. N., ktorý sa vyjadril k počiatočnému štádiu konania, ktoré výlučne
zavinil poškodený D. D.. Tento svedok nemohol vidieť určitú časť konfliktu, keďže nepočul, ako sa
C. L. ohrádzala voči útoku zo strany poškodeného. Hovoril, že došlo medzi ním a poškodeným len k

naťahovaniu, avšak nevidel, ako ho prvý napadol práve poškodený, ktorý ho udrel. Svedkyňa C. L.
naviac potvrdila, že bola poškodeným napadnutá, on ho len vyzýval, aby prestal pokračovať v takomto
konaní a poškodeného na to upozorňoval aj svedok D. G.. Svedok A. L., ktorý poskytoval poškodenému
prvú pomoc nepotvrdil, že by použil voči poškodenému nejaké násilie. Napokon tvrdenie svedka Y. L.,
že svedkyňa C. L., po vrátení sa do pohostinstva, mala žiadať o poskytnutie pomoci pre poškodeného,

nebola vôbec preverená jej opätovným výsluchom. Okrem toho bol svedok G.. C. N. pod značným
vplyvom alkoholu.
Okresný súd vypočul na hlavnom pojednávaní Y. L., hoci tento nebol vypočutý v prípravnom konaní,
avšak tento nevypočul svedka C. A. a nekonfrontoval tohto svedka ani s výpoveďou C. L., čo bol
tendenčný postup. Taktiež negatívna správa z miesta trvalého bydliska na jeho osobu bola vyslovene

tendenčná, keďže ju podpísala osoba, ktorá je voči nemu zaujatá.
Ďalej spochybnil znalecký posudok svedka G.. A. A., ktorý len vysvetľoval rôzne okolnosti, ktoré mohli
nastať, avšak tieto neboli z medicínskeho hľadiska preukázané, naviac boli všeobecné. Závery tohto
znaleckého posudku sú úplne v rozpore so závermi znaleckého posudku G.. G. Q., z ktorého vyplýva,
že jeho správanie nie je agresívne a ničím nebolo podložené, že by konal v silnom afekte smerujúcom

k ťažkej ujme na zdraví. Za takejto situácie nebolo preukázané, že by jeho konanie smerovalo k
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, naviac toto bolo len reakciou na útok zo strany
poškodeného, najmä ak nebolo jednoznačne zistené, že by mal poškodeného aj kopnúť nohou. Na
zdraví poškodeného ani nenastal následok, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví.
Pokiaľ ide o trest, namietal použitie ust. § 37 písm. h) Tr. zák., t. j. že mal spáchať viac trestných činov,

keďže šlo u neho o jednočinný súbeh a nie o viac skutkov, preto mu nemala byť pričítaná táto priťažujúca
okolnosť. Taktiež okresný súd nemal prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m)
Tr. zák., t. j. že už bol v minulosti trestaný, keďže vychádzal len z odpisu z registra trestov, ktorý
nemusí byť dôsledný a nie je z neho možné zistiť, kedy spáchal skutok, pre ktorý bol odsúdený v konaní
vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8T/112/2008. Naproti tomu mu mala byť priznaná

poľahčujúca okolnosť podľa ust. § 36 písm. i) Tr. zák., keďže táto patrí páchateľovi, ktorý trestný čin
spáchal odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia
ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, pričom konal bez toho, že by boli celkom splnené
podmienky nutnej obrany.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na opätovné prejednanie s tým, že bude musieť doplniť dokazovanie v naznačenom smere.
Naverejnomzasadnutíprokurátorkrajskejprokuratúryuviedol,žepovažujenapadnutýrozsudokvcelom
rozsahu za zákonný a správny, okresný súd sa náležite vysporiadal s vykonanými dôkazmi, a preto
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Naprotitomuobhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutízotrvalnadôvodochuvedenýchvpísomnom

vyhotovení odvolania. Zdôraznil, že výpoveď svedka G.. C. N. nebola dôveryhodná, tento bol pod
značným vplyvom alkoholu, pričom sa ako bývalý policajt chcel len zviditeľniť. Dôležité bolo aj to, že
vážnejšie zranenia, ktoré mohli nastať, u poškodeného reálne nenastali. Z týchto dôvodov navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu, spáchanie skutku oľutoval, avšak poukázal na to, že
incident nevyvolal, hoci bol pod vplyvom alkoholu. V podstate sa len bránil poškodenému, hoci táto
obrana bola v určitých častiach neprimeraná.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku
o vine, o treste a o škode. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom

procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne len čiastočne,
a to proti výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,
rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto
smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por.,

posudzovanémuprípaduvenovalnáležitúpozornosťanemožnomuvtomtosmereničpodstatnévyčítať.
Vyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúd
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny

obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom
dôsledku uznal za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Krajský súd v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom predovšetkým na stranách č. 7
až 9, s ktorým sa stotožnil, ale považoval za potrebné reagovať na odvolacie námietky obžalovaného,

ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výroku o vine.
Na začiatku krajský súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
obžalovaný sa spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu dopustil takého
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

pričom konal v úmysle spáchať trestný čin, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo. Obžalovaný totiž
poškodenému nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví, t.j. následok, ktorý by musel nastať, aby bol skutok
právne kvalifikovaný ako dokonaný zločin ublíženia za zdraví. Poškodenému spôsobil zranenia s dobou
liečenia31dní,t.j.ujmunazdraví, ktorúvšaknemožnoposúdiťakoťažkúujmunazdraví(ust.§123ods.
3 Tr.zák.), ale len ako ublíženie na zdraví (ust. § 123 ods. 2 Tr.zák.), najmä vzhľadom na primeranú dobu

liečenia, ktorá nepresiahla 42 kalendárnych dní (ust. § 123 ods. 4 Tr.zák.), a práve preto išlo o pokus
uvedeného zločinu, ako vývojového štádia, ktoré už bolo trestným, a ktoré predchádzalo dokonaniu
trestného činu. Priamy úmysel obžalovaného spôsobiť takýto následok sa dal vyvodiť z toho, že útoky na
poškodeného viedol opakovane, veľkou intenzitou, a to na miesta, kde sa nachádzajú životne dôležité
orgány, pričom v napádaní pokračoval, aj keď už poškodený ležal na zemi.

Zároveň spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., nakoľko sa dopustil fyzicky, na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, tým, že napadol iného. I keď vzniku konfliktu s obžalovaným
predchádzalo nevhodné konanie zo strany poškodeného D. D. voči svedkyni C. L., v žiadnom prípadne
následné konanie obžalovaného nemožno posúdiť ako nutnú obranu.

Okrem toho, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku čiastočne priznal, usvedčuje ho predovšetkým
výpoveď priameho svedka G.. C. N., ktorý nemal žiadny dôvod priťažovať mu, a ktorého popis útoku
na poškodeného korešponduje so závermi znaleckého posudku z odvetvia traumatológie, pokiaľ ide o
rozsah, spôsob, charakter a lokalizáciu zranení poškodeného, ktoré potvrdili ďalší nepriami svedkovia,

ktoríhovideli bezprostrednepoútoku.Súhrndôkazovvyznievajúcichvneprospechobžalovaného,ktoré
na seba nadväzujú a logicky sa dopĺňajú, nielenže vyvracia ním produkovanú obhajobu, ale v konečnom
dôsledku jednoznačne preukazuje, že skutok, tak ako bol ustálený, spáchal práve obžalovaný.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd, na rozdiel od výroku o

vine, sčasti k inému záveru ako okresný súd, a keďže odvolanie obžalovaného v tomto smere považoval
za čiastočne dôvodné, nakoľko mu bol uložený neprimeraný trest, z tohto dôvodu napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd správne ustálil pomer
poľahčujúcichapriťažujúcichokolnostína0:2,keďnezistiluobžalovanéhožiadnupoľahčujúcu okolnosť

a na druhej strane mu pričítal dve priťažujúce okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov a už bol
za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. h/, m/ Tr.zák.).

Obžalovaný sa domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti, keď odvracal útok, hoci neboli splnené ďalšie
predpoklady, ktoré by inak vylučovali trestnosť jeho činu a konal bez toho, aby boli celkom splnené

podmienky nutnej obrany (ust. § 36 písm. i/ Tr.zák.). Takáto poľahčujúca okolnosť mu neprináleží,
nakoľko, ako už bolo pred tým konštatované, v útoku na poškodeného pokračoval aj v čase, keď tento
ležalnazemiaužneobťažovalsvedkyňuC.L.,aninanehoneútočil.Zároveňnamietalpostupokresného
súdu, keď zistil u neho vyššie uvedené dve priťažujúce okolnosti, avšak ani v tomto smere nebola jeho
argumentácia dôvodná. Na existenciu priťažujúcej okolnosti podľa ust. § 37 písm. h) Tr.zák., t.j., že
mal spáchať viac trestných činov (minimálne dva), nemá vplyv skutočnosť, že išlo o tzv. jednočinný

súbeh trestných činov, a nie tzv. viacčinný súbeh (viac skutkov), rozhodujúcim bolo to, že spáchal viac
trestných činov, konkrétne dva. Neobstojí ani jeho odvolacia námietka, že nemala byť u neho vzhliadnutá
priťažujúca okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr.zák., t.j., že už bol pre trestný čin odsúdený. Doposiaľ
bol súdom štyrikrát trestaný, pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že zahladené mal len prvé
odsúdenie. Podľa názoru odvolacieho súdu však došlo k zahladeniu aj druhého a tretieho odsúdenia,

keďže v týchto prípadoch vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody neprevyšujúce jeden rok,
ktoré mu boli uložené ako mladistvému, a tieto tresty sa podľa § 121 ods. 1 Tr.zák., t.j. priamo zo zákona
zahladili dňom ich vykonania. Podstatným však bolo to, že pri štvrtom odsúdení (Okresný súd Veľký
Krtíš,sp.zn.8T/112/2008)muužnebolukladanýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyakomladistvému,
a hoci bol z jeho výkonu podmienečne prepustený a po uplynutí skúšobnej doby podmienečného

prepustenia bolo vyslovené, že sa osvedčil, nedošlo ešte k jeho zahladeniu (obžalovaný si nepodal
žiadosť o takýto procesný postup), teda sa ohľadne tohto odsúdenia na neho nehľadí, ako by odsúdený
nebol.

Vzhľadom k prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, došlo v zmysle ust. § 38 ods. 4, 8 Tr.zák.

k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, teda obžalovanému bolo možné
uložiť trest odňatia slobody od 6 rokov až do 10 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby, by však bolo neprimerane prísne, preto bolo potrebné aplikovať ust.
§ 39 ods. 2 písm. a) Tr.zák. v spojení s ust. § 39 ods. 3 písm. e) Tr.zák., a výmeru uloženého trestu
obžalovanému mimoriadne znížiť na 4 roky, keďže na ochranu spoločnosti postačoval i trest kratšieho

trvania. Krajský súd v tomto smere poukazuje na všetky kritériá vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.zák.,
to platí aj pre zohľadnenie ust. § 34 ods. 5 písm. c) Tr.zák., týkajúce sa pokusu zločinu ako nižšieho
vývojového štádia. Súčasne zdôrazňuje, že konanie obžalovaného sa k dokonaniu trestného činu úplne
nepriblížilo, a to najmä vzhľadom na primeranú dĺžku liečenia poškodeného Pokiaľ ide o okolnosti a
dôvody, pre ktoré nedošlo k dokonaniu trestného činu, odvolací súd opakuje, že tieto nastali jednak v

dôsledku konania obžalovaného a jeho vôle (napr. útoky neviedol ešte väčšou intenzitou a viackrát), ale
na druhej strane aj v dôsledku zhluku priaznivých skutočností a okolností pre poškodeného, ktoré nastali
nezávisle od jeho vôle (zabránenie mu v pokračovaní útoku inými osobami). Krajský súd prihliadol na
tieto skutočnosti, ako aj na ust. § 39 ods. 2 písm. a) Tr.zák., ktoré je samostatným, osobitným dôvodom
(jednouzmožností)nazníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzby,ataktiežajnato,žekukonfliktu

prispelo výrazným spôsobom tiež nevhodné správanie poškodeného D. D. voči svedkyni C. L., ktoré
bolo prvotným a základným dôvodom jeho vzniku.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody

podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a
individuálnej prevencie a postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods.
1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre

ukladanie trestov.
Výrok,ktorýmbolauloženáobžalovanémupovinnosťnahradiťpoškodenejDôvere,zdravotnejpoisťovni,
a. s., škodu vo výške 887,32.- Eur, bol v súlade so zákonom, keďže tento čiastočný právny nástupca
poškodeného preukázal svoj nárok odvodený od nároku poškodeného D. D., a to čo do základu, aj čodo výšky (náklady za poskytnutú službu právnej pomoci, za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a
poskytnutú ústavnú - lôžkovú starostlivosť, ako aj špecializovanú ambulantnú starostlivosť). Obžalovaný
zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., s prihliadnutím na ust. § 449 ods. 1 Obč. zák.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o
škode, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné (vo
výroku o treste), rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.