Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010899919
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4010899919.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: nesv. H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, XXX XX X., zastúpeného opatrovníčkou: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX
X., zastúpenou: H.. P. Borovská, advokátka so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava, proti žalovaným:
1. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T. 3, XXX XX T., 3. Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813

63 Bratislava (právna nástupkyňa pôvodného žalovaného 2. rade), zastúpená: H.. Dagmar Kubovičová,
advokátka so sídlom Nám. Biely Kríž 3, 830 03 Bratislava, P.O. Box 39, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. mája 2XX0 č.k. 12C/62/1995-341, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 4.516,27
eura vo vzťahu k žalovanej v treťom rade p o t v r d z u j e , s tým, že žalovaná v treťom rade je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 4.516,27 eura v hrubom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. V napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 4.516,27 eura vo vzťahu
k žalovanej v treťom rade m e n í tak, že žalovaná v treťom rade je povinná zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 125,84 eura od 15.09.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.10.2000 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.11.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.12.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.01.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.02.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.03.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.04.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.05.2001 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.06.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.07.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.08.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.09.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.10.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.11.2001 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.12.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.01.2002 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.02.2002 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.03.2002 do zaplatenia
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.04.2002 do zaplatenia
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.04.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.05.2002 do zaplatenia

vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.06.2002 do zaplateniavo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.07.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.05.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.09.2002 do zaplatenia

vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.10.2002 do zaplatenia
vo výške 16 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.11.2002 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.12.2002 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.01.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.02.2003 do zaplatenia

vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.03.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.04.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.05.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.06.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.07.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.08.2003 do zaplatenia

vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.09.2003 do zaplatenia
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.10.2003 do zaplatenia
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.11.2003 do zaplatenia
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.12.2003 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.503,44
eura s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej v treťom rade m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému v 1. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
29.945,13 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a od 01.06.2010 povinnosť uhrádzať žalobcovi
stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti - úrazovú rentu v sume 221,25 eura mesačne vždy

do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu ďalej upravovať o sumu zvýšenia
dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaným v 1. a 3. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi ročné úroky z omeškania v zákonnej výške zo súm uvedených vo
výroku rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

druhého žalovaného. V ostávajúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 868
Občianskeho zákonníka, § 447 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku nároku, §
195 Zákonníka práce účinného v čase vzniku nároku, § 1, 2 vyhlášky č. 280/1993 Z.z., § 7 vyhlášky č.
78/1981 Zb. účinnej od 01.09.1981, nariadeniami vlády č. 312/1997 Zb., č. 220/1999 Zb., č. 277/2000

Zb., č. 310/2001 Zb., č. 388/2002 Zb., č. 268/2003 Zb., opatreniami MPSVaR č. 167/2005 Z.z., č.
229/2006 Z.z., č. 197/2007 Z.z., č. 136/2008 Z.z., č. 450/2008 Z.z., č. 413/2009 Z.z., § 82, § 1, 9, § 272
ods. 2, 3, 5,7,10 § 293b zákona č. zákona č. 461/2003 Z.z.
1.2. Zistil, že v dôsledku poranenia žalobcu, ku ktorému došlo dňa 04.06.1994 bol žalobca
práceneschopný od 04.06.1994 do 03.04.1995 a za toto obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky

vo výške 34.992,- Sk. Počas práceneschopnosti zamestnávateľ vyplatil žalobcovi sumu 7.992,- Sk a
titulom bolestného a SSU sumu 24.825,- Sk, ktorú vyplácal za 1655 bodov v hodnote 15,- Sk. Na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 25.05.1995 bol žalobcovi priznaný invalidný úrazový dôchodok od
04.04.1995 vo výške 3.272,- Sk, uvedený v základnej výmere 1.984,- Sk, ktorý so zvýšením za 1AA
pracovnúkategóriupredstavovalsumu2.229,-Sk.Žalobcovibolvyplácanýdôchodokztitulupracovného

úrazu od 01.03.1997 do 31.08.1997 vo výške 2.836,- Sk.
1.3. Považoval za nesporné, že poranenia žalobcu spôsobené žalovaným v 1. rade, boli súčasne
pracovným úrazom, za ktorý zodpovedal zamestnávateľ žalobcu (pôvodne žalovaný v 2. rade) podľa
ustanovenia § 190 Zákonníka práce v rozsahu uvedenom v § 195 ods. 1 Zákonníka práce (platného v
čase poškodenia) a žalovaná v 3. rade podľa § 1 a § 2 vyhlášky č. 280/1993 Z.z. a § 272 ods. 1 a 9

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1 Cz 85/79 ustálil, že povinnosť žalovaných je potrebné určiť tak, že plnením jedného zo žalovaných
zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťďalšiehožalovaného.Naobmedzeniestanovenév§447ods.2
Občianskeho zákonníka a v § 195 ods. 2 Zákonníka práce neprihliadal, pretože škoda vznikla žalobcovi

v dôsledku úmyselného konania žalovaného v 1. rade.
1.4. Zistil, že za vzniknuté poranenia mal žalobca na základe lekárskych posudkov a znaleckého
posudku vyčíslené bolestné počtom 910 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 1650
bodov, spolu 2560 bodov. Titulom základného bodového ohodnotenia právny predchodca žalovaného 2.
rade vyplatil žalobcovi sumu 24.825,- Sk. Konštatoval, že v čase vzniku nároku bola výška odškodnenia

za bolesť a SSU podľa § 7 vyhlášky č. 78/1981 Zb. účinnej od 01.09.1981 určená sumou 15,- Sk za 1
bod. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, ktorý pri uplatnení sumy 30,- Sk za 1 bod nesprávne vychádzal
z vyhlášky č. 47/1995 Zb. účinnej od 01.04.1995. Keďže k úrazu došlo 04.06.1994 bolo potrebné výšku
odškodnenia posudzovať podľa vyhlášky č. 78/1981 Zb. Z uvedených dôvodov určil nárok žalobcu na
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia po odpočítaní už vyplatenej čiastky na sumu
13.575,- Sk/450,60 eura (2560 x 15 = 38400 - 24825 = 13575 x 30,1260 = 450,60), ktorý mu priznal

spoločne s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 15.06.1995.
1.5. Priemerný zárobok žalobcu pred vznikom škody mal potvrdený jeho zamestnávateľom v sume
4.930,30 Sk/163,66 eura. Konštatoval, že počas práceneschopnosti žalobcu v trvaní od 04.06.1994 do
03.04.1995 teda za 10 mesiacov by žalobca zarobil 49.303,- Sk/1.636,56 eura, nemocenské dávky boli
žalobcovi vyplatené vo výške 34.992,- Sk/1.161,52 eura a zamestnávateľ mu vyplatil sumu 7.992,- Sk.

Preto vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie rozdielu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
spolu vo výške 6.319,- Sk/209,75 eura, ktorú mu priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 22 %
ročne od 15.06.1995.
1.6. Konštatoval, že v časti nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti bolo potrebné vychádzať priemerného zárobku žalobcu vypočítaného Slovenskou

poisťovňou, a.s., v sume 5.065,- Sk/168,13 eura, ktorou sa žalobca stotožnil. Dospel k záveru, že
žalobca mal nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu
medzi priemerným zárobkom žalobcu pred poškodením a invalidným dôchodkom v základnej výmere,
pretože na zvýšenie dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neprihliadalo (§ 447
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 195 ods. 1 Zákonníka práce platných v čase vzniku nároku).

Zistil, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok v základnej výmere 1.984,- Sk/65,86 eura zvýšený
za 1.AA pracovnú kategóriu na výšku 2.229,- Sk/73,99 eura. Preto vznikol rozdiel medzi výpočtom,
ktorý za zamestnávateľa vykonávala Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá vypočítala stratu na zárobku po
skončenípracovnejneschopnostivsume2.836,-Sk/94,14eura(5065-2229),askutočnoustratou,ktorá
predstavujemesačnesumu3.080,-Sk/102,24eura(5065-1984).Konštatoval,žezuvedených dôvodov

vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie rozdielu medzi vyplácanou stratou na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti od Slovenskej poisťovne, a.s., po odpočítaní úhrad od žalovaného v 1. rade
spolu vo výške 22.368,- Sk. Určil, že žalobcovi prináleží titulom straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti suma 29.284,78 eura, ktorej výpočet rozpísal v tabuľke nasledovne za rok 1995 preplatok
7,24 eura, za rok 1996 preplatok v sume 310,06 eura, za rok 1997 nedoplatok v sume 270,25 eura, za

rok 1998 nedoplatok v sume 1.843,06 eura, za rok 1999 nedoplatok v sume 2053,38 eura, za rok 2000
nedoplatokvsume2.532,76eura,zarok2001nedoplatokvsume2.765,88eura,zarok2002nedoplatok
v sume 3.012,85 eura, za rok 2003 nedoplatok v sume 2.874,83 eura, za rok 2004 nedoplatok v sume
1.773,35 eura, za rok 2005 nedoplatok v sume 1.991,64 eura, za rok 2006 nedoplatok v sume 2.137,82
eura, za rok 2007 nedoplatok v sume 2.268,27 eura, za rok 2008 nedoplatok v sume 2.395,34 eura, za

rok 2009 nedoplatok v sume 2.576,40 eura, za rok 2010 do mája nedoplatok v sume 1.106,25 eura
(spolu 29.284,78 eura).
1.7. Uviedol, je zmena pri výpočte straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nastala, keď
vzhľadom na prudký rast inflácie vláda začala vydávať nariadenia, na základe ktorých sa priemerný
zárobok rozhodujúci pre výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti upravoval o

percentá v nich stanovené. Dospel k záveru, že pri výpočte valorizácie bolo potrebné valorizovať už
valorizovaný priemerný zárobok. Nepovažoval za správny postup žalovanej v 3. rade (pôvodne vedľajší
účastník na strane žalovaného v 2. rade), podľa ktorého sa mal valorizovať len základný priemerný
zárobok,pretožekaždávalorizáciavychádzalaztoho,žesavalorizujeposlednásumaužvalorizovaného
či už zárobku alebo dôchodku. Aplikované nariadenia vlády uviedol tiež v tabuľke.

1.8. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi sumu 29.945,13 eura, ktorá pozostávala z náhrady
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 450,60 eura, zo straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti v sume 209,75 eura a zo straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnostiv sume 29.284,78 eura. V ostatnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na zložitosť v predmetnej veci podľa
§ 151 ods. 3 OSP vyslovil že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.1. Žalovaná v 3. rade podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, jej uloží povinnosť doplatiť žalobcovi sumu 5.878,43
eura, ako náhradu za stratu na zárobku pri uznaní invalidity za obdobie od 04.04.1995 do 31.12.2003,
určí, že žalobcovi patrí k 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v sume 61,64
eura mesačne, ktorú žalovaná v 3. rade po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia s následnými

valorizáciami a doplatku za obdobie od 01.01.2004 do vydania rozhodnutia o transformovanej úrazovej
rente doplatí žalobcovi pri prvej výplate úrazovej renty. V časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného v
1. rade a žalovanej v 3. rade zaplatiť nároky žalobcu od 01.01.2004 navrhovala konanie zastaviť pre
nedostatok právomoci súdu a v ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
2.2. Namietala svoje nesprávne označenie v rozsudku, lebo ide o subjekt, ktorý nie je pasívne
legitimovaný. Sociálne poistenie vykonáva podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna

poisťovňa. Podľa § 124 zákona organizačnými zložkami SP sú ústredie a pobočky.
2.3. Namietala, že súd prvej inštancie nebol oprávnený rozhodnúť o povinnosti žalovaných v 1. a 3. rade
uhrádzať od 01.06.2010 žalobcovi úrazovú rentu v sume 221,25 eura. Tvrdila, že úrazovú rentu nemôže
vyplácať súkromná osoba, ktorou je žalovaný v 1. rade. Dávky úrazového poistenia, medzi ktoré patrí aj
úrazová renta, od 01. 01. 2004 vypláca výhradne Sociálna poisťovňa. Poukázala na zákon č. 461/2003

Z.z., podľa ktorého na rozhodovanie o úrazových dávkach, o ich výške a tiež o výplate úrazových dávok,
medzi ktoré patrí aj náhrada za stratu na zárobku pri uznaní invalidity, ktorá bola pretransformovaná
v súlade s § 272 na úrazovú rentu, je vecne príslušnou Sociálna poisťovňa. Do právomoci súdu patrí
rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity za obdobie do 31.12.2003. Tento názor má oporu v súdnej

praxi, ako aj v rozhodnutiach a stanoviskách NS SR (napr. Cpj 9/06 Stanovisko k niektorým otázkam
právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov, ako aj uznesenia vo veciach
sp.zn. 3Rks2/2005, 6Rks2/2006, 4Rks2/2005, 1Rks1/2009).
2.4. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa podľa § 447 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 195 ods. 1 Zákonníka práve platných v čase vzniku pracovného úrazu malo vychádzať

z invalidného dôchodku žalobcu vo výške 1.984,- Sk a nie zo sumy 2.229,- Sk, pretože sa
na zvyšovanie invalidného dôchodku sa neprihliada. Tvrdila, že predmetné ustanovenia sa týkajú
valorizácie invalidného dôchodku podľa príslušných zákonných ustanovení, na ktoré sa neprihliadalo do
01.04.2002. V tomto prípade však išlo o základný dôchodok stanovený pre 1. AA kategóriu, zvýšený
o pevnú čiastku 530,- Sk a 23 % na sumu 3.272,- Sk. Zvýšenie o pevnú čiastku 530,- Sk a 23 % bolo

to zvýšenie, o ktorom pojednávajú predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce.
Slovenská poisťovňa, a.s., správne odpočítavala od valorizovaného zárobku pred vznikom škody sumu
invalidného dôchodku vo výške 2.229,- Sk.
2.5. Tvrdila, že do 31.08.1997 boli žalobcovi vyplatené všetky plnenia vyplývajúce z náhrady za stratu
na zárobku, t.j. 2.836,- Sk mesačne. Od 01.09.1997 do 31.03.2002 patrila žalobcovi náhrada v celkovej

sume 155.980,- Sk/5.177,59 eura (55 mesiacov x 2836). Od 01.04.2002 do 30.06.2002 patrila žalobcovi
náhrada v sume 4.929,- Sk/163,62 eura (3 mesiace x 1643,- Sk), keďže priemerný zárobok žalobcu pred
vznikom škody bol valorizovaný k 30.06.2002 o celkom 49,7 % o sumu 2.518,- Sk na sumu 7.583,- Sk
a invalidný dôchodok rovnakému dňu bol v sume 5.940,- Sk (7583 - 5940 = 1643). Od 01.07.2002 do
30.06.2003patrilažalobcovi náhradazastratunazárobkuvsume21.132,-Sk/701,04eura(12mesiacov

x 1.761,- Sk), keďže priemerný zárobok žalobcu pred vznikom škody bol valorizovaný k 30.12.2002 o
celkom 57,9 % o sumu 2.933,- Sk na sumu 7.998,- Sk a invalidný dôchodok rovnakému dňu bol v sume
6.237,- Sk (7998 - 6237 = 1761). Od 01.07.2003 do 31.12.2003 patrila žalobcovi náhrada za stratu na
zárobku v sume 11.142,- Sk/369,84 eura (6 mesiacov x 1.857,- Sk), keďže priemerný zárobok žalobcu
pred vznikom škody bol valorizovaný k 31.12.2003 o celkom 67,2 % o sumu 3.404,- Sk na sumu 8.469,-

Sk a invalidný dôchodok rovnakému dňu bol v sume 6.612,- Sk (8469 - 6612 = 1857). Z uvedených
dôvodov patrila žalobcovi za obdobie od 01.09.1995 do 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku pri
uznaní invalidity v celkovej sume 6.412,09 eura (5177,59 + 163,62 + 701,04 + 369,84). Za rovnaké
obdobie uhradila Slovenská poisťovňa, a.s., žalobcovi túto náhradu vo výške 16.077,-Sk/ 533,66 eura.
Z uvedených dôvodov za obdobie od 01.09.1995 do 31.12.2003 doplatí žalobcovi náhradu za stratu na

zárobku pri uznaní invalidity v celkovej sume 5.878,43 eura (6412,09 - 533,66).

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade uviedol, že odvolanie nepodal, obsah
odvolania berie na vedomie akceptujúc právny názor v ňom uvedený.4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade navrhol odvolanie odmietnuť ako
podané neoprávnenou osobou, keďže ho podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená konať v mene

štatutárneho orgánu. Mal za to, že žalovaná v 3. rade je označená správne a chyba súdu prvej
inštancie, ktorý k jej označeniu pridal slovo „ústredie“ je zrejmou vadou, spočívajúcou v chybe v písaní.
Pokiaľ žalovaná v 3. rade uviedla v odvolaní nové dôvody, hoci sa na pojednávaniach pred súdom
prvej inštancie nezúčastňovala, odvolací súd na ne nie je oprávnený prihliadať. Navyše poukázal na
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a tvrdil, že spory o rovnakých nárokoch, ako je to v prípade

žalobcu, rozhodujú súdy. Postup žalovanej v 3. rade pri stanovení priemerného zárobku navrhovateľa
a následne vypočítanej úrazovej renty považoval za nesprávny. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

5.1. Odvolací súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 28. septembra 2011 č.k.
25Co/171/2010-409, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa

žalovanej v 3. rade zmenil tak, že žalobu voči nej zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
Zároveň konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie zostáva v ostatnej časti nedotknutý.
5.2. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 6. marca 2014 č.k. 3 Cdo/75/2012-466
rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 28. septembra 2011 č.k. 25Co/171/2010-409 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanej v 3. rade z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie v danej veci nemožno považovať za správne. Podal podrobný výklad
zmeny v poistení zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú pracovným úrazom a chorobou
z povolania odôvodňujúci pasívnu legitimáciu žalovanej v 3. rade v posudzovanej veci.

6. Odvolací súd opätovne prejednal odvolanie žalovanej v 3. rade a rozsudkom zo dňa 17. júna 2015 č.k.

25Co/384/2014-620, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 č.k. 25Co/384/2014-650,
rozhodol tak že I. pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.016 eur, rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 27. mája 2010 č.k. 12C/62/1995-341 v tejto časti zrušil a konanie o tejto
sume zastavil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 3. rade zmenil tak, že žalovanej v 3.
rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1. náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo

výške 450,60 eura, 2. náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu vo výške 209,75
eura, 3. náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 04.04.1995 do
31.12.2003 a úrazovú rentu za obdobie od 01.01.2004 do 15.06.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci v
mesačnej výške špecifikovanej vo výroku rozsudku, 4. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť žalobcovi
zaplatiť úroky z omeškania vo výške špecifikovanej v tabuľke vo výroku rozhodnutia, 5. zročný

nezaplatený dlh žalovanej v 3. rade pozostávajúci z nárokov uvedených pod bodmi 1. až 3. výroku
rozsudku za obdobie do 30.06.2015 určil sumou 37.194,57 eura (podľa opravného uznesenia), ktorú
sumu uložil žalovanej v 3. rade zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že plnením jedného
zo žalovaných, žalovaného v 1.. a žalovanej v 3. rade Sociálnej poisťovne Bratislava, zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň vyslovil, že rozsudok súdu prvej inštancie zo

dňa 27. mája 2010 č.k. 12C/62/1995-341 v ostatných častiach týkajúcich sa žalovaného v 1. rade X. U.
zostáva nezmenený. II. Odvolací súd ďalej zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 26. marca
2015 č.k. 12C/62/1995-549 v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov tak, že účastníci - žalobca ako
aj žalovaný v 2. rade a vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade nemajú voči sebe právo na
náhradu trov konania.

7.1. Na dovolanie žalovanej v 3. rade a na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR, ako súd dovolací,
uznesením zo dňa 17. októbra 2018 č.k. 3Cdo/63/2016-738, I. výrokom rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 17. júna 2015 sp.zn. 25Co/384/2014 spolu s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 sp.zn.
25Co/384/2014 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. mája 2010 č.k. 12C/62/95-341 v

časti úrazovej renty od 1. januára 2004 s príslušenstvom zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Vyslovil,
že po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,
ul. 29. augusta č. 8. II. výrokom dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
dňa 17. júna 2015 sp.zn. 25Co/384/2014, ktorým pripustil späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy
5.016 eura, zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. mája 2010 č.k. 12C/62/95-341 a

konanie zastavil, odmietol. III. výrokom rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. júna 2015 sp.zn.
25Co/384/2014 spolu s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 sp.zn. 25Co/384/2014 vo zvyšnej
napadnutejčastizrušil avecvrozsahuzrušeniavrátilKrajskémusúduvNitrenaďalšiekonanie.Dôvodil,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo v zrušujúcej časti za nedostatočné a nepresvedčivé.7.2. Konštatoval, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd pri valorizácii priemerného
zárobku použitého pre výpočet náhrady za stratu na zárobku vychádzal správne zo zákona č. 320/1993
Z.z., na vykonanie ktorého boli vydávané v jednotlivých rokoch opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré stanovili výšku percenta a obdobie, za ktoré sa
upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania (opatrenia č. 151/1996 Z.z., č. 98/1997 Z.z., č. 125/1999 Z.z., č.
194/2000 Z.z., č. 235/2001 Z.z., č. 340/2002 Z.z., č. 199/2003 Z.z.) t.j. priemerný zárobok rozhodný pre
výpočet tejto náhrady. Napriek tomu, že každý z účastníkov konania uvádzal iný spôsob výpočtu

valorizácie priemerného zárobku (čo má nepochybne vplyv na výšku priemerného zárobku), odvolací
súd pri výpočte priemerného zárobku postupoval podľa návrhu žalobcu tým spôsobom, že valorizoval
vždy už predchádzajúci valorizovaný priemerný zárobok za jednotlivé roky, čo odôvodnil všeobecne iba
tým, že tento postup zodpovedá duchu a účelu zákona a reaguje na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne
a každoročne sa upravuje na základe údajov Štatistického úradu SR a dodal, opäť len všeobecne
bez bližšej konkretizácie, že súdna judikatúra SR ustálila, že v ďalších obdobiach sa má valorizovať nie

prvotný priemerný zárobok, ale už valorizovaný zárobok. Tento jeho názor považoval dovolací súd za
nepresvedčivý, ničím nepodložený. Že táto problematika bola riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
dokazujú rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 5 Cdo 178/2008, sp.zn. 1 MCdo 12/2006, sp.zn. 2 MCdo
8/2008, ktoré sú v rozpore s názorom odvolacieho súdu (pozri aj prof. JUDr. F. U., DrSc., Komentár k
Zákonníku práce, str. 651, rok vydania 2003).

7.3. K otázke určenia výšky invalidného dôchodku žalobcu, ktorý sa odpočítava od priemerného zárobku
žalobcu pre účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti dovolací
súd uviedol, že aj v tejto otázke sa zásadne odlišovali názory účastníkov pri určení výšky relevantného
invalidného dôchodku. Žalobca vychádzal z názoru, že sa odpočítava od priemerného zárobku
invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný v základnej výške, t.j. 1.984,- Sk, žalovaná v 3. rade

zastávala názor, že sa odpočítava invalidný dôchodok aj s jeho zvýšením za 1.AA pracovnú
kategóriu podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) vo výške 2.229,-
Sk. Odvolací súd zaujal stanovisko zhodné so stanoviskom žalovanej v 3. rade, podľa ktorého sa od
04.04.1995 (t.j. od priznania invalidného dôchodku žalobcovi) do 31. marca 2002 (do účinnosti nového
Zákonníka práce zákon č. 311/2001 Z.z.) odpočítaval od priemerného zárobku invalidný dôchodok so

zvýšením za 1.AA pracovnú kategóriu. Svoje stanovisko odvolací súd odôvodnil iba tým, že nejde o
prípad takého zvýšenia, kedy sa neprihliada na zvýšenie v dôsledku zmien vo vývoji mzdovej
úrovne,napr.zákonomč.195/1994Z.z. Dovolacísúdzastalnázor,žeajvtejtočasti,pokiaľideo určenie
relevantnej výšky invalidného dôchodku, ktorý sa odpočítava od priemerného zárobku použitého
pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu, sa odvolací súd

dostatočným spôsobom nevysporiadal s rozdielnymi názormi účastníkov na túto otázku, odôvodnenie
jeho rozhodnutia neobsahuje dostatočné a presvedčivé zdôvodnenie jeho názoru s poukazom
na aplikáciu a výklad konkrétneho právneho predpisu. Uviedol, že v tejto súvislosti bolo potrebné
zohľadniť a vyporiadať sa s ustanovením § 195 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. účinného do
31. marca 2002, ktoré výslovne uvádzalo, že pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku podľa predpisov o sociálnom
zabezpečení, ani zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným úsilím a tiež s ustanovením § 201
zákona č. 311/2001 Z.z., ktorý v tomto smere priniesol zmeny.
7.4. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd riadne nezdôvodnil ani svoje rozhodnutie pokiaľ ide o
náhradu za stratu na zárobku, keď v celom rozhodnutí neuviedol, či priznaná náhrada straty na zárobku

je v brutto alebo netto čiastke (i keď treba pripustiť, že uvedená právna otázka nebola v praxi súdov
dlhodobo riešená jednotne). V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn.
9 So 1/2011, ktoré rieši uvedenú otázku a ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 33/2018, ktorého právna veta znie nasledovne: „Náhrada
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorá bola vyplácaná k 31. decembru 2003 a

považuje sa za úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., sa vypláca v sume, v akej
patrila do 31. decembra 2003, za ktorú je potrebné považovať sumu, v akej bola vyplácaná,
po zdanení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Nemožno stotožňovať úrazovú rentu,
priznanú podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá od 1.1.2004 dani z príjmu nepodlieha, a
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona

č. 461/2003 Z.z. za úrazovú rentu iba považuje, a ktorá dani z príjmu podlieha“.
7.5. Dovolací súd uzatvoril, že so zreteľom na absenciu náležitého odôvodnenia zmeňujúceho výroku
rozsudku odvolacieho súdu v časti náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 04.04.1995do 31.12.2003, bol rozsudok napadnutý dovolaním v tejto časti nepreskúmateľný. Táto skutočnosť
zakladala procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP (viď R 111/1998 a R 2/2016).
7.6. Prípustnosť dovolania žalobcu posudzoval dovolací súd samostatne vo vzťahu k viacerým

napadnutým výrokom. Dovolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku odvolacieho súdu o zastavení konania
ako neprípustné odmietol. Ďalej dovolací súd skúmal danosť súdnej právomoci ako jednu z procesných
podmienok a ustálil, že rozhodnutiami súdov nižších inštancií došlo k vade konania v zmysle § 237
ods. 1 písm. a) OSP, t.j. že oba nižšie súdy rozhodli vo veci, ktorá čiastočne nepatrí do právomoci
súdov pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku po 31.12.2003, t.j. o úrazovej rente

počnúc 01.01.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. Z tohto dôvodu dovolací súd zrušil
rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. bod 3. v časti náhrady za stratu na zárobku, resp. od 01.01.2004
úrazovej renty, v spojení s opravným uznesením odvolacieho súdu, do 15.06.2015, a rozsudok súdu
prvej inštancie v časti úrazovej renty od 01.01.2004 s príslušenstvom, konanie v tejto časti zastavil a
vyslovil,žepoprávoplatnostitohtouzneseniabudevecpostúpenénaďalšiekonanieSociálnejpoisťovni,
so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8.

7.7. K ostaným námietkam žalobcu voči nesprávnemu právnemu posúdeniu nároku na náhradu
straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, nesprávnemu postupu pri výpočte priemerného
zárobku použitého pre výpočet straty na zárobku, nesprávnemu právnemu posúdeniu v úrokov z
omeškania priznaných zo súm vyčíslenej náhrady za stratu na zárobku za jednotlivé mesiace, výška
ktorých je v rozpore s § 10a nariadenia č. 87/1995 Z.z., voči pochybeniu pri výpočte zročného dlhu

(zmeňujúci výrok v bode 5. napadnutého rozsudku spolu s opravným uznesením), vyčísleného v čase
vyhlásenia rozsudku, resp. opravného uznesenia v sume 42.406,53 eura, po oprave 45.673,62 eura a
nesprávnemu odpočítaniu čiastok uhradených žalobcovi pred rozhodnutím súdu, dovolací súd uviedol,
že nedostatočne vysvetlené odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu viedlo v dovolacom konaní k
záveru, že napadnutý rozsudok v ostatnej napadnutej časti (t. j. vo výroku I. v bodoch 3., 4., 5.) bol

vydaný v konaní, v ktorom došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP). Z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).
7.8. Pokiaľ žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku,
pretože po poslednej úprave žalobného petitu v roku 2012 okrem iných nárokov žiadal priznať náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti aj do budúcna, priznal mu úrazovú rentu v nižšej
sume ako žiadal, pričom vo zvyšku nárok nezamietol a nezamietol nárok ani pokiaľ ide o priznanie
úrazovej renty ako opakujúcej sa dávky, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti a nerozhodol ani o zvyšku
uplatnených úrokov z omeškania, túto námietku považoval dovolací súd za neopodstatnenú.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem skutkového stavu zisteného odvolacím súdom
doplnením dokazovania na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 20.05.2015 (§ 383 CSP), vec opätovne

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 3. rade
je čiastočne dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
sumy 4.516,27 eura vo vzťahu k žalovanej v 3. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s tým, že žalovaná
v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.516,27 eura v hrubom. V napadnutej vyhovujúcej časti
týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 4.516,27 eura vo vzťahu k žalovanej v treťom rade rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná v treťom rade je povinná zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania zo sumy mesačnej náhrady za stratu na zárobku priznanej odvolacím súdom vždy od
15. dňa kalendárneho mesiaca do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.503,44 eura s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej v treťom rade
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

9. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12.1. v danej veci sa žalobca, po poslednom pripustení zmeny žaloby uznesením na č.l. 319, domáhal
voči žalovaným v 1. a v 3. rade náhrady škody z ublíženia na zdraví v sume 31.656,23 eura a od
01.06.2010 straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti - úrazovej renty vo výške 221,25 eura
mesačne vždy do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu upravovať - zvyšovať

o sumu zvýšenia dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov, a ďalej zaplatenia úrokov
z omeškania zo súm a vo výške uvedenej vo vyjadrení k uplatneným nárokom a v rozšírení žaloby zo
dňa 27. apríla 2010 (č.l. 309-313) s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.
12.2. Súd prvej inštancie rozsudkom (č.l. 341) uložil žalovanému v. 1 a 3. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 29.945,13 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a od 01.06.2010 povinnosť

uhrádzať žalobcovi stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti - úrazovú rentu v sume 221,25
eura mesačne vždy do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu ďalej upravovať
o sumu zvýšenia dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ďalej žalovaným v
1. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ročné úroky z omeškania v zákonnej výške súm

uvedených (špecifikovaných) vo výroku rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V ostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
12.3. Následne z obsahu spisu vyplýva, že:
- rozsudok súdu prvej inštancie nebol v časti o zaplatenie sumy 450,50 eura titulom náhrady bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia spoločne s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od
15.06.1995 zaplatenia, v časti o zaplatenie sumy 209,75 eura titulom straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti spoločne s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 15.06.1995 zaplatenia, ani v
zamietajúcej časti napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť,
- v časti o zaplatenie sumy 5.016 eura bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. júna 2015 č.k.

25Co/384/2014-620, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 č.k. 25Co/384/2014-650,
pripustené čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie bol v tejto časti zrušený a konanie
bolo zastavené,
- rozsudok súdu prvej inštancie (č.l. 341) a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. júna 2015 č.k.
25Co/384/2014-620, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 č.k. 25Co/384/2014-650,

bol v časti úrazovej renty od 1. januára 2004 s príslušenstvom uznesením Najvyššieho súdu SR zo
dňa 17. októbra 2018 č.k. 3Cdo/63/2016-738 zrušený a v tejto časti bolo konanie zastavené, zároveň
Najvyšší súd SR vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia vec bude postúpená Sociálnej poisťovni,
so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8,
- v ostatnej napadnutej časti (t.j. vo výroku I. v bodoch 3, 4, 5) Najvyšší súd SR uznesením zo dňa

17. októbra 2018 č.k. 3Cdo/63/2016-738 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. júna 2015 č.k.
25Co/384/2014-620, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 č.k. 25Co/384/2014-650,
zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
12.4. V zmysle vyššie uvedeného zostal predmetom odvolacieho konania nárok žalobcu voči žalovanej
v 3. rade na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 04.04.1995

do 31.12.2003 priznaný rozsudkom súdu prvej inštancie a vypočítaný za rok 1995 (04.04.1995 do
31.12.1995)akopreplatokvsume7,24eura, zarok1996akopreplatokvsume310,06eura,zarok1997
ako nedoplatok v sume 270,25 eura, za rok 1998 ako nedoplatok v sume 1.843,06 eura, za rok 1999
ako nedoplatok v sume 2.053,38 eura, za rok 2000 ako nedoplatok v sume 2.532,76 eura, za rok 2001
ako nedoplatok v sume 2.765,88 eura, za rok 2002 ako nedoplatok v sume 3.012,85 eura, za rok 2003

ako nedoplatok v sume 2.874,83 eura, spolu v sume 15.035,71 eura (- 7,24 - 310,06 + 270,25 + 1843,06
+ 2053,38 + 2532,76 + 2765,88 eura + 3012,85 + 2874,83 = 15035,71). V časti o zaplatenie sumy
5.016 eura žalobca vzal žalobu späť a ostatným rozsudkom odvolacieho súdu (č.l. 620) bolo čiastočné
späťvzatie žaloby pripustené, rozsudok súdu prvej inštancie bol v tejto časti zrušený a konanie bolo
zastavené. Z uvedeného vyplýva, že predmetom odvolacieho konania zostal priznaný nárok žalobcu

voči žalovanej v 3. rade na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie
od 04.04.1995 do 31.12.2003 v sume 10.019,71 eura (15053,71 - 5016 = 10019,71).13. Odvolací súd v danej veci aplikoval ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965
Zb. v znení účinnom od 26.11.1993 do 31.12.1996), § 201 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001
Z.z. v znení účinnom do 30.12.2003), § 201 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení

účinnom do 30.06.2003 a v znení účinnom od 01.07.2003 do 30.12.2003), zákon č. 320/1993 Zb. o
úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania, § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 2 zákona č.
195/1994 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995, opatrenie
č. 98/1997 Z.z. opatrenie č. 120/1998 Z.z., opatrenie č. 125/1999 Z.z., opatrenie č. 194/2000 Z.z.,

opatrenie č. 235/2001 Z.z., opatrenie č. 340/2002 Z.z., opatrenie č. 199/2003 Z.z., § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom
do 31.12.2008). Všetky uvedené zákonné ustanovenia už boli v konaní pred súdom prvej inštancie alebo
v odvolacom konaní použité, preto nebolo potrebné postupovať podľa § 382 CSP.

14.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu a uvedených

zákonných ustanovení, viazaný právnymi názormi dovolacieho súdu vyslovenými v uznesení zo dňa 17.
októbra 2018 č.k. 3Cdo/63/2016-738, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci.
14.2. Pokiaľ ide o právne posúdenie výšky invalidného dôchodku, ktorá sa odpočítavala od priemerného
zárobku odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.

účinný do 31.03.2002), ktoré stanovilo, že od priemerného zárobku sa odpočítava invalidný dôchodok,
pričom sa ale neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.
Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 04.04.1995 vo výške
3.272,-Skrozhodnutímzodňa25.05.1995.Základnávýškainvalidnéhodôchodkubola1.984,-Sk,výška
s pripočítaním zvýšenia za 1. AA pracovnú kategóriu bola 2.229,- Sk, ku ktorej bolo žalobcovi priznané

zvýšenie podľa § 2 zákona č. 195/1994 Zb. o 23 % mesačne (513,- Sk) a o pevnú sumu 530,- Sk
mesačne (2229 + 513 + 530 = 3272). Z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku vyplýva, že podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol žalobcovi vymeraný invalidný dôchodok za 42
rozhodnýchrokov,ztohovIII.pracovnejkategórii36rokov,vII.pracovnejkategórii0rokov,vI.pracovnej
kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 4 roky. Za takto započítané rozhodné

roky mu bol vypočítaný invalidný dôchodok vo výške 2.229,- Sk. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dôchodok vypočítaný z počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zamestnancovi započítavajú do
doby rozhodnej pre výpočet invalidného dôchodku, hoci aj zvýšený o zákonom stanovené percento z
dôvodu odpracovania určitého počtu rokov v preferovanej pracovnej kategórii (§ 30 ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) nemožno považovať za dôchodok zvýšený podľa predpisov

o sociálnom zabezpečení tak, ako to má na mysli ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce (zákon
č. 65/1965 Zb. účinný do 31.03.2002). Takto zvýšený dôchodok totiž vychádzal z nároku každého
zamestnanca na vyššiu základnú výmeru invalidného dôchodku a vyššie percentuálne zvýšenie za
dobu zamestnania presahujúcu 20 rokov, resp. 25 rokov (v danej veci 65 % priemernej mesačnej
mzdy) za splnenia podmienky odpracovania určitého počtu rokov v preferovanej pracovnej kategórii (v

danej veci I. pracovnej kategórii a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii). Za zvýšenie invalidného
dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení možno považovať len zvýšenie podľa § 2 zákona
č. 195/1994 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995.
Uvedenému záveru nasvedčuje aj právna úprava v Zákonníku práce účinná od 01.04.2002 (zákon č.
311/2001 Z.z.), ktorá pri výpočte straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti na prihliada aj

na valorizovanú časť dôchodku, pretože k zárobku dosahovanom po pracovnom úraze sa pripočítava
poskytovaný invalidný dôchodok z toho istého dôvodu (§ 201 ods. 1 Zákonníka práce). Pokiaľ žalobca
tvrdil, že od priemerného zárobku sa má odpočítať invalidný dôchodok v základnej výške 1.984,- Sk, s
týmto tvrdením sa odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, nestotožnil. Keďže súd prvej
pri výpočte náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vychádzal z invalidného

dôchodku žalobcu vo výške 1.984,- Sk a nie vo výške 2.229,- Sk, je v tejto časti jeho rozhodnutie
nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
14.3. Navyše od účinnosti Zákonníka práce prijatého zákonom č. 311/2001 Z.z. bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 201 ods. 1 prvá veta, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej

sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s
pripočítanímprípadnéhoinvalidnéhodôchodkualebočiastočnéhoinvalidnéhodôchodkuposkytovaného
z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Podľa ustanovenia §
251ods.2Zákonníkaprácesaúpravanáhradyzastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostipodľa § 201 ods. 1 uskutoční aj u zamestnancov, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002, čo
platilo aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška
bola dohodnutá. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca poberal invalidný dôchodok od 16.10.2001 vo

výške 5.940,- Sk, od 16.07.2002 vo výške 6.237,- Sk a od 16.07.2003 vo výške 6.612,- Sk, z čoho
bolo zrejmé, že v rozhodný deň 01.04.2002, kedy došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa výšky
invalidného dôchodku, ktorá sa pripočítava k zárobku po pracovnom úraze, mal invalidný dôchodok vo
výške 5.940,- Sk, ktorý sa následne zvýšil na výšku 6.237,- Sk (od 16.07.2002) a na výšku 6.612,- Sk
(16.07.2003). Napriek týmto zisteniam súd prvej inštancie prihliadal na invalidný dôchodok v plnej výške

až od 01.10.2003, čo bolo v rozpore s právnou úpravou § 201 ods. 1 a § 521 ods. 2 Zákonníka práce
(účinného od 01.04.2002).
14.4. Čo sa týka valorizácie priemerného zárobku odvolací súd sa oboznámil s obsahom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 178/2008 a sp.zn. 2 MCdo 8/2008, na ktoré vo svojom rozhodnutí
poukázal dovolací súd.
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 1. júla 2009 sp.zn. 5 Cdo 178/2008 prisvedčil námietke žalobcu, že

pri výpočte jeho priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na jeho zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom, bolo treba vychádzať z ustanovenia
§ 201 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.2003, a teda jeho priemerný zárobok upraviť
o výšku priznaných percent postupne, zvyšovaním posledného percentuálne upraveného priemerného
zárobku, tak ako to urobil súd prvého stupňa. Prechodné ustanovenie § 252a ods. 1 Zákonníka práce

k úpravám vykonaných zákonom č. 210/2003 Z.z., účinným od 01.07.2003, je vzhľadom na čas vzniku
nároku upravenej náhrady za stratu na zárobku (01.07.2003) nepoužiteľné.
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16. júla 2009 sp.zn. 2 MCdo 8/2008 uviedol: „Náhrada za stratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§
195 Zákonníka práce) sa poskytovala poškodenému zamestnancovi ako samostatný čiastkový nárok

v čase, kedy už nepoberal nemocenské dávky, ale mal určitú stratu na zárobku, a to bez ohľadu na
to, či mu vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo nie. Náhrada za stratu na zárobku, ktorá patrila
pracovníkovi podľa osobitných predpisov (§ 195 zákona č. 65/1965 Zb. v znení novely) vychádza z
priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Priemerným zárobkom pred vznikom škody je
treba rozumieť priemerný zárobok valorizovaný podľa právnych predpisov o valorizácii v tých prípadoch,

na ktoré valorizácia dopadá. Na účely valorizácie zárobku pre náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti platia nasledujúce zákonom stanovené zásady:
- použije sa suma priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred vznikom škody, t.j. pred
znížením zárobkov alebo dosiahnutím nižších zárobkov následkom pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, pričom priemerný mesačný zárobok sa vypočíta podľa platnej právnej úpravy pre jeho

výpočet,
- sumy zvýšenia o príslušné % patriace za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy pôvodného, t.j.
nezvýšeného priemerného zárobku,
- priemerný zárobok sa zvýši len za celé obdobie nasledujúce po vzniku nároku na náhradu za stratu
na zárobku, za ktoré podľa právnych predpisov zvýšenie patrí,

- náhrada za stratu na zárobku po úprave podlieha rovnakému obmedzeniu ako pri priznaní, t.j. § 195
ods. 2 Zákonníka práce a čl. 2 ods. 7 zákona č. 188/1988 Zb. platia aj pre stanovenie výšky náhrady
za stratu na zárobku po valorizácii priemerného zárobku.“
14.5. Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR citovaných v bode 14.4. za aplikácie
§ 195 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.), § 201 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001

Z.z. v znení účinnom do 30.06.2003) a § 201 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení
účinnom od 01.07.2003 do 31.12.2003), dospel k záveru, že návrh žalobcu, podľa ktorého sa má
vždy valorizovať už predchádzajúci valorizovaný priemerný zárobok za jednotlivé roky za obdobie do
30.06.2003 nebol správny a aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom
právnomposúdeníveci.Privalorizáciináhradyzastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnosti

za čas do 30.06.2003 sa podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 30.06.2003) používa
priemerný zárobok pred vznikom škody a valorizačné sumy za jednotlivé roky sa určia vždy zo sumy
pôvodného, to znamená nezvýšeného priemerného zárobku. Iná situácia nastáva pri valorizácii náhrady
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v období od 01.07.2003 do 31.12.2003, kedy
sa podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom od 01.07.2003 do 31.12.2003) a prechodného

ustanovenia § 252a ods. 1 Zákonníka práce k úpravám vykonaných zákonom č. 210/2003 Z.z. účinným
od 01.07.2003, priemerný zárobok upravuje postupne vždy zvyšovaním posledného percentuálne
upraveného priemerného zárobku.14.6. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd po bez potreby zopakovať či doplniť
dokazovanie, okrem dokazovania vykonaného na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 20.05.2015,
napravil tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil a čiastočne zmenil. Vzhľadom na

odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v 3. rade a zmeny právnej úpravy odvolací súd posudzoval nárok
žalobcu osobitne za obdobie od 04.04.1995 do 31.08.1997, za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002
a za obdobie od 01.04.2002 do 31.12.2003.

15. Žalovaná v 3. rade v odvolaní tvrdila, že za obdobie od 04.04.1995 do 31.08.1997 boli žalobcovi

vyplatené všetky plnenia vyplývajúce z nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti. Žalobca si za uvedené obdobie uplatnil stratu na zárobku z priemerného mesačného
zárobku vo výške 5.065,- Sk a z invalidného dôchodku vo výške 1.984,- Sk mesačne. Súd prvej inštancie
zistil, že žalobcovi bolo za uvedené obdobie vyplatená za rok 1995 suma 25.240,- Sk, za rok 1996
suma 34.032,- Sk a za rok 1997 do konca augusta suma 22.688,- Sk, spolu suma 81.960,- Sk, ktorú
sumu mu vyplatila Slovenská poisťovňa, a.s., ako právna predchodkyňa žalovanej v 3. rade. Slovenská

poisťovňa, a.s., počítala stratu na zárobku za uvedené obdobie z priemerného mesačného zárobku vo
výške 5.065,- Sk a z invalidného dôchodku vo výške 2.229,- Sk mesačne. Vzhľadom na právny názor
odvolacieho súdu uvedený v bode 14.2 je potrebné prisvedčiť žalovanej v 3. rade, že v tejto časti bol
nárok žalobcu uspokojený.

16.1. Za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002 (obdobie účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.)
si žalobca uplatnil svoj nárok vychádzajúci z priemerného zárobku vo výške 5.065,- Sk za mesiace
september, október a november 1997, z priemerného zárobku vo výške 6.611,- Sk za mesiac december
1997, rok 1998 a mesiace január, až august 1999, z priemerného zárobku vo výške 8.195,- Sk za
mesiac september až december 1999 a január až september 2000, z priemerného zárobku vo výške

8.785,- Sk za mesiac október až december 2000 a január až september 2001, z priemerného zárobku
vo výške 9.356,- Sk za mesiac október až december 2001 a január až marec 2002. Aj v tomto období
žiadal odpočítať invalidný dôchodku vo výške 1.984,- Sk mesačne. Odvolací súd bol týmto návrhom
viazaný, hoci u žalobcu išlo o pracovný úraz a podľa zákona č. 320/1993 Z.z., o úprave náhrady za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z

povolania, sa náhrada straty na zárobku upravovala vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne tak,
že priemerný zárobok sa zvyšoval o percentá ustanovené zverejnením opatrenia MPSVaR v Zbierke
zákonov a upravená náhrada patrila od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uverejnení
konkrétneho opatrenia v zbierke zákonov, a to:
- č. 98/1997 Z.z. o 13,3 % za rok 1996 od 01.06.1997

- č. 120/1998 Z.z. o 13,1 % za rok 1997 od 01.05.1998
- č. 125/1999 Z.z. o 9,6 % za rok 1998 od 01.07.1999
- č. 194/2000 Z.z. o 7,2 % za rok 1999 od 01.07.2000
- č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % za rok 2000 od 01.07.2001
16.2. Súd prvej inštancie priemerný zárobok valorizoval v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorý

vychádzal zo spôsobu, podľa ktorého sa za jednotlivé roky valorizoval vždy predchádzajúci už
valorizovaný priemerný zárobok. Takto postupoval pri valorizácii priemerného zárobku od 01.12.1997,
od 01.09.1999, od 01.10.2000 a od 01.10.2001. Odvolací súd s poukazom na právny názor uvedený
v bode 14.4. dospel k záveru, že priemerný zárobok bol súdom prvej inštancie valorizovaný nesprávne.
16.3. V nadväznosti na vyššie uvedené patrila žalobcovi náhrada straty na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti za obdobie:
- od 01.09.1997 do 30.11.1997
1. priemerný zárobok v sume 5.739,- Sk valorizovaný podľa opatrenia podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3
% (5065 + 674 = 5739)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 5.065,- Sk

3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku uplatneného žalobcom 5.065,- Sk po odpočítaní
invalidného dôchodku vo výške 2.229,- Sk v sume 2.836,- Sk mesačne, spolu v sume 8.508,- Sk (5065
- 2229 = 2836 x 3 mesiace = 8508)
- od 01.12.1997 do 30.04.1998
1. priemerný zárobok v sume 5.739,- Sk valorizovaný podľa opatrenia podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3

% (5065 + 674 = 5739)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 6.611,- Sk3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 5.739,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 2.229,- Sk v sume 3510,- Sk mesačne, spolu v sume 17.550,- Sk (5739 - 2229 = 3510 x 5
mesiacov = 17550)

- od 01.05.1998 do 30.06.1999
1. priemerný zárobok v sume 6.402,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 % a podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 % spolu o 26,4 % (5065 + 1337 = 6402)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 6.611,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 6.402,- Sk uplatneného žalobcom po odpočítaní

invalidného dôchodku vo výške 2.229,- Sk v sume 4.173,- Sk mesačne, spolu v sume 58.442,- Sk (6402
- 2229 = 4173 x 14 mesiacov = 58442)
- od 01.07.1999 do 31.08.1999
1. priemerný zárobok v sume 6.888,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 % a podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 % spolu o 36 % (5065
+ 1823 = 6888)

2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 6.611,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 6.611,- Sk uplatneného žalobcom po odpočítaní
invalidného dôchodku vo výške 2.229,- Sk v sume 4.382,- Sk mesačne, spolu v sume 8.764,- Sk (6611
- 2229 = 4382 x 2 mesiace = 8764)
- od 01.09.1999 do 30.06.2000

1. priemerný zárobok v sume 6.888,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 % a podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 % spolu o 36 % (5065
+ 1823 = 6888)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 8.195,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 6.888,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku

vo výške 2.229,- Sk v sume 4.659,- Sk mesačne, spolu v sume 46.590,- Sk (6888 - 2229 = 4659 x 10
mesiacov = 46590)
- od 01.07.2000 do 30.09.2000
1. priemerný zárobok v sume 7.253,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatreniač.120/1998Z.z.o13,1%,podľaopatreniač.125/1999Z.z.o9,6%apodľaopatrenia194/2000

Z.z. o 7,2 % spolu o 43,2 % (5065 + 2188 = 7253)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 8.195,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.253,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 2.229,- Sk v sume 5.024,- Sk mesačne, spolu v sume 15.072,- Sk (7253 - 2229 = 5024 x 3
mesiace = 15072)

- od 01.10.2000 do 30.06.2001
1. priemerný zárobok v sume 7.253,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatreniač.120/1998Z.z.o13,1%,podľaopatreniač.125/1999Z.z.o9,6%apodľaopatrenia194/2000
Z.z. o 7,2 % spolu o 43,2 % (5065 + 2188 = 7253)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 8.785,- Sk

3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.253,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 2.229,- Sk v sume 5.024,- Sk mesačne, spolu v sume 45.216,- Sk (7253 - 2229 = 5024 x 9
mesiacov = 45216)
- od 01.07.2001 do 30.09.2001
1. priemerný zárobok v sume 7.583,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa

opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 %, podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 %, podľa opatrenia č.
194/2000 Z.z. o 7,2 % a podľa opatrenia č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % spolu o 49,7 % (5065 + 2518 = 7583)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 8.785,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.583,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 2.229,- Sk v sume 5.354,- Sk mesačne, spolu v sume 16.062,- Sk (7583 - 2229 = 5354 x 3

mesiace = 16062)
- od 01.10.2001 do 31.03.2002
1. priemerný zárobok v sume 7.583,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 %, podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 %, podľa opatrenia č.
194/2000 Z.z. o 7,2 % a podľa opatrenia č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % spolu o 49,7 % (5065 + 2518 = 7583)

2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 9.356,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.583,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 2.229,- Sk v sume 5.354,- Sk mesačne, spolu v sume 32.124,- Sk (7583 - 2229 = 5354 x 6
mesiacov = 32124)16.4. Na základe výpočtov v bode 16.3. dospel odvolací súd k záveru, že za obdobie od 01.09.1997
do 31.03.2002 (obdobie účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.) patrí žalobcovi náhrada za stratu na
zárobku spolu v sume 248.328,- Sk (8508 + 17550 + 58442 + 8764 + 46590 + 15072 + 45216 + 16062

+ 32124 = 248328) po prepočítaní konverzným kurzom na eurá suma 8.242,98 eura (248328 : 30,1260
= 8242,98). Z uvedenej sumy je potrebné odpočítať sumu 5.016 eur, v ktorej bolo konanie zastavené
rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 17. júna 2015 č.k. 25Co/384/2014-620. Po odpočítaní časti, v
ktorej bolo konanie zastavené, patrí žalobcovi náhrada za stratu na zárobku za obdobie od 01.09.1997
do 31.03.2002 spolu v sume 3.226,98 eura (8242,98 - 5016 = 3226,98). Keďže súd prvej inštancie

za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002 priznal žalovanému sumu 10.208,46 eura (strany 14 až 17
rozsudku súdu prvej inštancie), po odpočítaní sumy 5.016 eur, v ktorej bolo konanie zastavené, sumu
5.192,46 eura (10208,46 - 5016 = 5192,46), bolo jeho rozhodnutie v tejto časti nesprávne, založené na
nesprávnom právnom posúdení veci.

17.1. Za obdobie od 01.04.2002 do 31.12.2003 (od účinnosti Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.) si

žalobcauplatnilsvojnárokvychádzajúcizpriemernéhozárobkuvovýške9.356,-Skjanuáražseptember
2002, z priemerného zárobku vo výške 10.123,- Sk za mesiac október až december 2002 a január až
september 2003, z priemerného zárobku vo výške 11.064,- Sk za mesiac október až december 2003.
Aj v tejto časti bol odvolací súd žalobným návrhom viazaný.
17.2. Aj za obdobie od účinnosti zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) súd prvej inštancie priemerný

zárobok valorizoval v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorý vychádzal zo spôsobu, podľa ktorého sa
za jednotlivé roky valorizoval vždy predchádzajúci už valorizovaný priemerný zárobok. Takto postupoval
pri valorizácii priemerného zárobku od 01.10.2001 (zahŕňajúcom obdobie od 01.04.2002), 01.10.2002
a od 01.10.2003. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvody uvedené v bode 14.5., z ktorých
vyplýva, že pri valorizácii priemerného zárobku za obdobie od 01.04.2002 do 30.06.2003 sa aplikovalo

ustanovenie § 201 ods. 2 Zákonníka práce v inom znení ako za obdobie od 01.07.2003 do 31.12.2003.
Podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 30.06.2003) používal priemerný zárobok pred
vznikom škody a valorizačné sumy za jednotlivé roky sa určili vždy zo sumy pôvodného, to znamená
nezvýšeného priemerného zárobku. Avšak podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom od
01.07.2003 do 31.12.2003) a prechodného ustanovenia § 252a ods. 1 Zákonníka práce k úpravám

vykonaných zákonom č. 210/2003 Z.z. účinných od 01.07.2003, sa priemerný zárobok upravoval
postupnevždyzvyšovanímposlednéhopercentuálneupravenéhopriemernéhozárobku.Navyševtomto
období právna úprava pri výpočte straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti na prihliadala
aj na valorizovanú časť dôchodku, pretože k zárobku dosahovanom po pracovnom úraze sa pripočítaval
poskytovanýinvalidnýdôchodokztohoistéhodôvodu(§201ods.1Zákonníkaprácevzneníúčinnomod

01.04.2002 do 31.12.2003). Keďže súd prvej inštancie za toto obdobie čiastočne vychádzal z nesprávne
vypočítaného valorizovaného priemerného zárobku žalobcu a tiež (okrem mesiacov október, november
a december 2003) uplatňoval nesprávnu výšku invalidného dôchodku bol jeho výpočet náhrady straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti opätovne nesprávny, založený na nesprávnom právnom
posúdení.

17.3. Podľa zákona č. 320/1993 Zb., o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, sa náhrada straty na zárobku
upravovala vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne tak, že priemerný zárobok sa zvyšoval o
percentá ustanovené zverejnením opatrenia MPSVaR v Zbierke zákonov a upravená náhrada patrila od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uverejnení po uverejnení konkrétneho opatrenia

v zbierke zákonov, a to:
- č. 98/1997 Z.z. o 13,3 % za rok 1996 od 01.06.1997
- č. 120/1998 Z.z. o 13,1 % za rok 1997 od 01.05.1998
- č. 125/1999 Z.z. o 9,6 % za rok 1998 od 01.07.1999
- č. 194/2000 Z.z. o 7,2 % za rok 1999 od 01.07.2000

- č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % za rok 2000 od 01.07.2001
- č. 340/2002 Z.z. o 8,2 % za rok 2001 od 01.07.2002
- č. 199/2003 Z.z. o 9,3 % za rok 2002 od 01.07.2003
17.4. V nadväznosti na vyššie uvedené patrila žalobcovi náhrada straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti za obdobie:

- od 01.04.2002 do 30.06.2002
1. priemerný zárobok v sume 7.583,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 %, podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 %, podľa opatrenia č.
194/2000 Z.z. o 7,2 % a podľa opatrenia č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % spolu o 49,7 % (5065 + 2518 = 7583)2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 9.356,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.583,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
vo výške 5.940,- Sk v sume 1.643,- Sk mesačne, spolu v sume 4.929,- Sk (7583 - 5940 = 1643 x 3

mesiace = 4929)
- od 01.07.2002 do 30.09.2002
1. priemerný zárobok v sume 7.998,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 %, podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 %, podľa opatrenia č.
194/2000 Z.z. o 7,2 %, podľa opatrenia č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % a podľa opatrenia č. 340/2002 Z.z. o

8,2 %, spolu o 57,9 % (5065 + 2933 = 7998)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 9.356,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.998,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
v plnej výške 6.237,- Sk v sume 1.761,- Sk mesačne, spolu v sume 5.283,- Sk (7998 - 6237 = 1761
x 3 mesiace = 5283)
- od 01.10.2002 do 30.06.2003

1. priemerný zárobok v sume 7.998,- Sk valorizovaný podľa opatrenia č. 98/1997 o 13,3 %, podľa
opatrenia č. 120/1998 Z.z. o 13,1 %, podľa opatrenia č. 125/1999 Z.z. o 9,6 %, podľa opatrenia č.
194/2000 Z.z. o 7,2 %, podľa opatrenia č. 235/2001 Z.z. o 6,5 % a podľa opatrenia č. 340/2002 Z.z. o
8,2 %, spolu o 57,9 % (5065 + 2933 = 7998)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 10.123,- Sk

3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 7.998,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
v plnej výške 6.237,- Sk v sume 1.761,- Sk mesačne, spolu v sume 15.849,- Sk (7998 - 6237 = 1761
x 9 mesiacov = 15849)
- od 01.07.2003 do 31.12.2003
1. priemerný zárobok vypočítaný k 01.07.2002 zvýšený o valorizáciu podľa opatrenia č. 199/2003 Z.z.

o 9,3 % v sume 9.037,- Sk (7998 + 744 = 8742)
2. priemerný zárobok uplatnený žalobcom 10.123,- Sk
3. strata na zárobku vypočítaná z priemerného zárobku 8.742,- Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
v plnej výške 6.612,- Sk v sume 2130,- Sk mesačne, spolu v sume 12.780,- Sk (8742 - 6612 = 2130
x 6 mesiacov = 12780)

17.5. Na základe výpočtov v bode 17.4. dospel odvolací súd k záveru, že za obdobie od 01.04.2002 do
31.12.2003 (obdobie účinnosti Zákonníka práce č. 311/2001 Zb.) patrí žalobcovi náhrada za stratu na
zárobku spolu v sume 38.841,- Sk (4929 + 5283 + 15849 + 12780 = 38841) po prepočítaní konverzným
kurzom na eurá suma 1.289,29 eura (38841 : 30,1260 = 1289,29). Keďže súd prvej inštancie za obdobie
od 01.04.2002 do 31.12.2003 priznal žalobcovi sumu 5.144,55 eura (strany 17 až 18 rozsudku súdu

prvej inštancie), bolo jeho rozhodnutie aj v tejto časti nesprávne, založené na nesprávnom právnom
posúdení veci.

18. Vychádzajúc z dôvodov uvedených v bodoch 15., 16. a 17. patrí žalobcovi za obdobie od 04.04.1995
do31.12.2003doplatoknáhradystratynazárobkuposkončenípracovnejneschopnostivsume4.551,72

eura (0 + 3226,98 + 1289,29 = 4516,27). Keďže predmetom odvolacieho konania podľa bodu 12.4.
zostal priznaný nárok žalobcu voči žalovanej v 3. rade na náhradu straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti za obdobie od 04.04.1995 do 31.12.2003 v sume 10.019,71 eura (15053,74 -
5016 = 10019,71), je potrebné konštatovať, že žaloba bola v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 4.516,27 eura vo vzťahu k žalovanej v 3. rade dôvodná a v časti týkajúcej sa zaplatenia

sumy 5.503,44 eura naopak nedôvodná (10019,71 - 4516,27 = 5503,44).

19. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu vo vzťahu k otázke zdanenia priznanej
náhrady sa oboznámil s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára
2011 sp.zn. 9So/2/2011, podľa ktorého „nemožno stotožňovať úrazovú rentu priznanú podľa § 88 a 89

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá od 01.01.2004 dani z príjmu nepodlieha, a náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za úrazovú rentu iba považuje, a ktorá dani z príjmu podlieha.“.
Vychádzajúc z právnej úpravy upravujúcej dane z príjmov v období, za ktoré sa žalobca domáhal
(do)platenia náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa (zákon č. 286/1992 Zb.

o daniach s príjmov a zákon č. 366/1999 Z.z.) a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca od svojho úrazu
nemal príjem zo závislej činnosti, odvolací súd konštatuje, že povinnosť zdaniť poskytnutú náhradu má
žalobca. Žalobca bude povinný zdaniť poskytnutú náhradu v prípade, že v niektorom kalendárnom rokutáto presiahne nezdaniteľnú čiastku. Z uvedeného dôvodu vyslovil, že žalovaná v 3. rade je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 4.516,27 eura v hrubom, teda pred zdanením.

20.1. Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v prípade pracovného úrazu predstavuje
samostatný nárok, ktorý vzniká za splnenia zákonných predpokladov. Pri pracovnom úraze, ktorý utrpel
žalobca, tieto predpoklady stanovovalo ustanovenie § 195 Zákonníka práce. V čase uplatnenia nároku
žalobou bola daná zodpovednosť pôvodného žalovaného v 2. rade, ktorý po zrušení konkurzu na jeho
majetok zanikol výmazom z obchodného registra dňa 18.03.2014. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu

bola povinná uspokojiť žalovaná v 3. rade.
20.2. V danej veci už bol prijatý jednoznačný záver, že žalobca má nárok na náhradu straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, pričom predmetom tohto konania zostala náhrada za obdobie od
04.04.1995 do 31.12.2003. Čo sa týka výplaty nároku na stratu na zárobku ide opakujúcu sa platbu,
ktorá sa vypláca pravidelne po dobu trvania podmienok pre priznanie nároku. Keďže výška nároku
bola medzi stranami sporu sporná a z obsahu spisu vyplýva, že od 01.09.1997 žalovaná v 3. rade

žalobcovi uvedenú náhradu neposkytovala, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi patrí za obdobie
od 04.04.1995 do 31.12.2003 aj úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2008) vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20.3. S poukazom na dôvody uvedené v bode 15., z ktorého vyplýva záver, že za obdobie od 04.04.1995
do 31.08.1997 boli žalobcovi vyplatené všetky plnenia vyplývajúce z nároku na náhradu straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti riadne a včas, odvolací súd konštatuje, že za toto obdobie
žalobcovi nevznikol ani nárok na úrok z omeškania z jednotlivých mesačne vyplatených náhrad.
20.4. Za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002 bolo vyššie ustálené (bod 16), že žalobcovi patrí

náhrada za stratu na zárobku spolu v sume 248.328,- Sk po prepočítaní konverzným kurzom na eurá
suma 8.242,98 eura. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumu 5016 eur, v ktorej bolo konanie
zastavené, ktorá zahŕňa platby za obdobie od 01.09.1997 do 31.08.2000 a časť platby za mesiac
september 2000 v sume 40,93 eura (94,14 x 3 + 116,51 x 5 + 138,51 x 14 + 145,46 x 2 + 154,65 x 10
+ 166,77 x 2 + 40,93 = 5016). Žalobca má potom nárok na úrok z omeškania z platieb priznaných od

septembra 2000 zostatok vo výške 125,84 eura (166,77 - 40,93 = 125,84) do marca 2002 vždy od 15.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia, nasledovne:
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 125,84 eura od 15.09.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.10.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.11.2000 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.12.2000 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.01.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.02.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.03.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.04.2001 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.05.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura (5.024,- Sk) od 15.06.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.07.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.08.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.09.2001 do zaplatenia

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.10.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.11.2001 do zaplatenia
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.12.2001 do zaplatenia
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.01.2002 do zaplatenia
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.02.2002 do zaplatenia

vo výške 15,5 % ročne zo sumy 177,72 eura (5.354,- Sk) od 15.03.2002 do zaplatenia
20.5. Za obdobie od 01.04.2002 do 31.12.2003 bolo vyššie ustálené (bod 17), že žalobcovi patrí
náhrada za stratu na zárobku spolu v sume 38.841,- Sk po prepočítaní konverzným kurzom na eurá
suma 1.289,29 eura, z ktorej má žalobca opätovne nárok na úrok z omeškania z jednotlivých mesačných
platieb vždy od 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia, nasledovne:

vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura (1.643,- Sk) od 15.04.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura (1.643,- Sk) od 15.05.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura (1.643,- Sk) od 15.06.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.07.2002 do zaplateniavo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.05.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.09.2002 do zaplatenia
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.10.2002 do zaplatenia

vo výške 16 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.11.2002 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.12.2002 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.01.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.02.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.03.2003 do zaplatenia

vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.04.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.05.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura (1.761,- Sk) od 15.06.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.07.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.08.2003 do zaplatenia
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.09.2003 do zaplatenia

vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.10.2003 do zaplatenia
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.11.2003 do zaplatenia
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura (2.130,- Sk) od 15.12.2003 do zaplatenia.

21. Odvolací súd podľa § 232 ods. 3 CSP, v zhode so súdom prvej inštancie, stanovil žalovanej v 3.

rade splniť uloženú povinnosť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže nezistil na jej strane
dôvody na určenie dlhšej lehoty. Stotožnil sa tiež so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo
možné žalovaným v 1. a 2. rade uložiť zaplatiť požadovanú náhradu spoločne a nerozdielne. Za stavu
keď viaceré subjekty majú rovnaký dlh voči tomu istému veriteľovi, ale z rozdielneho právneho dôvodu
(v danej veci zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa § 447 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť

právneho predchodcu žalovanej v 3. rade podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce), síce tiež platí, že dlh
zaniká v rozsahu plnenia jedného z dlžníkov, avšak z procesného hľadiska je potrebné, aby súd tento
stav vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia. Záujmu splnenia všeobecnej požiadavky, podľa ktorej výrok
rozsudku musí byť dostatočne určitý a vykonateľný, potom zodpovedá vyjadrenie povinnosti oboch
žalovaných zaplatiť žalobcovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

22.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalovanej v 3. rade uvedenými v odvolaní.
22.2.Námietku žalovanej v 3. rade voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa podľa § 447 ods.

2 Občianskeho zákonníka a § 195 ods. 1 Zákonníka práve platných v čase vzniku pracovného úrazu
malo vychádzať z invalidného dôchodku žalobcu vo výške 1.984,-Sk a nie zo sumy 2.229,- Sk, pretože
sa na zvyšovanie invalidného dôchodku sa neprihliada, odvolací súd považoval za dôvodnú, pričom
poukazuje na dôvody uvedené v bode 14.
22.3. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s tvrdením žalovanej v 3. rade, podľa ktorého do 31.08.1997

boli žalobcovi vyplatené všetky plnenia vyplývajúce z jeho nároku na náhradu straty na zárobku, pričom
poukazuje na dôvody uvedené v bode 15.
22.4. Odvolací súd sa však nestotožnil v celom rozsahu s námietkou žalovanej v 3. rade, podľa ktorej
žalobcovi za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002 patrila len suma 5.177,59 eura (2.836,- Sk x 55
mesiacov = 155.980,- Sk/5.177,59 eura). V tomto smere žalovaná v 3. rade v odvolaní neuviedla, prečo

by mal za obdobie od 01.09.1997 do 31.03.2002 patriť žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti vypočítaný z priemerného zárobku bez akejkoľvek valorizácie.
Naopak vo svojich vyjadreniach sama tvrdila, že valorizácia mala byť vykonaná prvýkrát za rok 1996
podľa opatrenia č. 98/1997 Z.z., keďže podľa § 1 ods. 1 zákona č. 320/1993 Z.z. sa priemerný zárobok
zvyšoval za obdobie nasledujúce po vzniku nároku.

22.5. S výpočtami nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti,
ktoré žalovaná uviedla v odvolaní za obdobie od 01.04.2002 do 30.06.2003 sa odvolací súd stotožnil.
Výpočty žalovanej za obdobie od 01.07.2003 do 31.12.2003 však nepovažoval za správne. Toto
posledné obdobie totiž žalovaná v 3. rade vypočítala za celé obdobie od roku 1997 do roku 2003 vrátene
zvýšenia podľa opatrenia č. 199/2003 Z.z., teda o 67,2 %, a nie zvýšením posledného valorizovaného

priemerného zárobku percento stanovené opatrením č. 98/1997 Z.z. o 9,3 %. A to napriek tomu, že s
účinnosťou od 01.07.2003 bolo novelizované ustanovenie § 201 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého
priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku priznávanýchpercent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov. Uvedené
ustanovenie sa vzťahovalo na nárok žalobcu počnúc mesiacom júl 2003.
22.6. Námietke žalovanej v 3. rade voči rozhodnutiu o úrazovej rente už bolo vyhovené ostatným

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (č.l. 738), ktorým boli rozsudky súdu prvej inštancie aj odvolacieho
súdu v časti úrazovej renty od 01.01.2004 s príslušenstvom zrušené, konanie v tejto časti zastavené s
tým, že vec bude po právoplatnosti rozhodnutia postúpená Sociálnej poisťovni.
22.7. Žalovaná v 3. rade v odvolaní navrhovala, aby odvolací súd určil, že žalobcovi patrí k 31.12.2003
náhrada za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v sume 61,64 eura mesačne, ktorú žalovaná v 3. rade

po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia s následnými valorizáciami a doplatku za obdobie od
01.01.2004 do vydania rozhodnutia o transformovanej úrazovej rente doplatí žalobcovi pri prvej výplate
úrazovej renty. K uvedenému odvolací súd len dodáva, že určenie, aká mesačná náhrada za stratu na
zárobku pri uznaní invalidity patrí žalobcovi k 31.12.2003 nebolo predmetom konania, keďže žalobca
sa takéhoto určenia svojim žalobným návrhom nedomáhal. Z bodu 17.4. však uvedená výška vyplýva v
sume 2.130,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom na eurá je suma 70,70 eura.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
týkajúcej sa sumy 4.516,27 eura vo vzťahu k žalovanej v 3. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s
tým, že žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.516,27 eura v hrubom. V napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zo sumy 4.516,27 eura vo vzťahu k žalovanej v 3. rade

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania zo sumy mesačnej náhrady za stratu na zárobku priznanej odvolacím
súdom a špecifikovanej vo výroku vždy od 15. dňa kalendárneho mesiaca do zaplatenia. Rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.503,44 eura s
príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej v 3. rade podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti

zamietol. Žalovanej v 3. rade uložil splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

24.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP.

24.2. Žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 31.656,23 eura (posledná pripustená zmena
žalobynač.l.319),ktorápozostávalazostraty nazárobkupočaspracovnejneschopnostivsume209,75
eura, z bolestného v sume 1.725,25 eura a zo straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
od priznania invalidného dôchodku do 31.05.2010 v sume 29.721,23 eura.
24.3. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žaloba súdom prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy

1.711,10eurazamietnutáavčastiozaplateniesumy14.249,07euraboloNajvyššímsúdomSR konanie
zastavené a vec postúpená Sociálnej poisťovni, teda úspech žalovaného v 1. rade bol 15.960,17 eura
(1711,10 + 14249,07 = 15960,17). Zostávajúca vyhovujúca časť v rozsudku súdu prvej inštancie bola
suma 15.696,06 eura, čo je úspech žalobcu voči žalovanému v 1. rade.
24.4. Aj vo vzťahu k žalovanej v 3. rade bola žaloba súdom prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy

1.711,10eurazamietnutáavčastiozaplateniesumy14.249,07euraboloNajvyššímsúdomSR konanie
zastavené a vec postúpená Sociálnej poisťovni. Navyše bola žaloba zamietnutá aj odvolacím súdom v
časti o zaplatenie sumy 5.503,44 eura, teda úspech žalovanej v 3. rade bol 21.463,61 eura (1711,10
+ 14249,07 + 5503,44 = 21463,61). V časti o zaplatenie sumy 5.016 eur bolo konanie zastavené z
dôvodu zaplatenia žalovaným v 1. rade po podaní žaloby, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako zavinenie

žalovanej v 3. rade na zastavení konania, keďže v pokiaľ by sumu 5.016 eur nezaplatil žalovaný v 1.
rade, bola by na jej zaplatenie zaviazaná žalovaná v 3. rade. V časti o zaplatenie sumy 450,50 eura
titulom bolestného a sumy 209,75 eura titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti bolo
žalobe vyhovené súdom prvej inštancie, a v časti o zaplatenie sumy 4.516,27 eura bolo žalobe vyhovené
odvolacímsúdom.Úspechžalobcuvočižalovanejv3.radebol10.192,52eura(5016+4516,27+450,50

+ 209,75 = 10.192,52).
24.5. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd prijal záver, že žalobca aj žalovaní mali v spore
úspech len čiastočný, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).